Home
Úvod
Posolstvo Pána Ježiša Krista v čase konca
Podrobný obsah


Predch.

Svedectvá milosti Božej


Ďalšie





Printer
Vytlač túto stránku
"...ale prijmete moc Svätého Ducha,
ktorý prijde na vás, a budete mi svedkami i v Jeruzaleme i po celom Judsku i v Samárii
a tak až do poslednej končiny zeme.
"
(Skutky 1:8)




1

Brat Vlado z Východnej

    "Rád by som tu porozprával svoje svedectvo o Božej milosti ku mne. Už moje narodenie svedčilo o tom, že ten zlý ma nechcel na svet, ale Boh sa o to postaral, že som musel prísť na svet. Mal som celú pravú stranu tela ochrnutú, mal som epileptické záchvaty, veľmi zle som to znášal. V živote som si nemyslel, že by som sa oženil a že by som mal deti, ale teraz vidím nad tým všetkým ruku Božiu, lebo už vtedy sa Boh o mňa staral. Keď som mal 14 rokov, tak vtedy som prvý krát počul o Bohu a o tom, že sú dve cesty. Moja sestra ma k tomu priviedla a povedala mi o tom a vtedy mi aj prvý raz dala Bibliu do ruky a začal som čítať, ale práve, že vplyv toho sveta bol taký, že práve tá druhá stránka ma tiahla, alkohol a pitie a robenie všetkých rôznych vecí, ktoré len svet ponúka. Proste všade, kde bolo niečo, tam som musel byť. Moji rodičia,  moja najbližšia rodina to ťažko znášala, lebo môj zdravotný stav bol taký, že som vedel, že keď začnem piť a fajčiť, tak skončím zle a budem úplne odpísaný od toho sveta a nik ma nebude brať a tak. A napriek tomu, že som to vedel, robil som to. Ale teraz vidím, že Božia ruka je tá, ktorá ma z toho vytrhla, ktorá ma vytrhla z toho alkoholu, lebo ja som mal vo svojom srdci alebo vo svojej mysli to, keď som pil alebo keď som fajčil, že tridsiatky sa nedožijem a že zle skončím. Buď Predná hora alebo nejaký liečebný ústav. Ale to, že som tak neskončil, to je svedectvom Božím, že Boh je na scéne, ktorý prišiel a oslobodil ma. Lebo som bol už v takom stave, čo sa týka alkoholu, že už mi nechutilo. No a práve preto, že som mal veriace sestry a oni si čítali Božie Slovo, tak som išiel ku nim, a oni si práve čítali už neviem presne čo, ale od tej chvíle som začal chodiť a začal som vyznávať to, čo oni veria, lebo som vedel, že môj život je na konci, ak by som ešte pokračoval v tom alkohole. Ale verím, že to bola Božia milosť, že som mohol prísť, že Boh ma doviedol na to miesto, že som mohol počúvať to Slovo a veril som, že som znovuzrodený kresťan. Prestal som piť, prestal som fajčiť, prestal som robiť všetky tie veci, no a myslel som si, že s mojím životom je všetko v poriadku, čo sa týka kresťanského života. Pána Ježiša Krista som prijal, vyznal som Ho aj pred ľuďmi, ľudia videli tú zmenu na mne, že to nemohol urobiť žiadny človek, ani moja pevná vôľa (že som sa zaťal a už v živote nechcem nič), ale Boh, Pán Ježiš Kristus, ma oslobodil od takých vecí, ktoré som robil. A keďže som bol evanjelik, chodili sme do toho kostola a keď prišla tá nežná revolúcia, tak práve vtedy som vyšiel z toho všetkého, lebo som uveril tej zvesti, ktorá prišla skrze proroka, brata Branhama, ktorú... tú zvesť potvrdil mocným svedectvom aj na nebi, aj na zemi, a tak to chytilo moje srdce. A čítal som v kázaní Kristus je zjavené tajomstvo Božie, že “čo je teda znovuzrodenie - to je osobné zjavenie sa ti Ježiša Krista.” Keď som to prečítal, tak v tej chvíli som si uvedomil, že to nemám. Ja som si len myslel, že som znovuzrodený a že pôjdem do neba, ale v tej chvíli (to už bolo veľmi dávno) mi Boh zjavil, že ja to nemám, že ja nie som znovuzrodený človek. “Tak som tu, Bože, tak daj mi to, proste tak ako to je, veď ja som... čo ešte môžem urobiť ako človek pre Boha?” Čo Boh odo mňa očakáva? Nie čo by ja som chcel robiť, ale čo Boh odo mňa očakáva? Aby som opustil ten svet? A ja som si myslel, že keď som prestal piť a robiť tie veci, tak že som opustil ten svet. Ja som si vôbec nepriznal, že by som mal ešte niečo z toho sveta. Ale keď prišlo to Slovo, tá zvesť na túto dobu, čo Boh mocným spôsobom potvrdil, tak to Slovo ma oslobodilo od tých náboženských zviazaností, že ja som si len myslel, že som znovuzrodený. Ale to Slovo mi ukázalo, že ja nie som znovuzrodený. A tá najväčšia vec v mojom živote, verím že aj v Božích očiach je to tá najväčšia vec, bola, že si človek uzná svoju chybu, svoj stav, povie Bohu svoj stav, že to nemá a ja som to v skutočnosti nemal. Ale keď prišlo to znovuzrodenie, to prežitie toho, že ja to mám, že ja to vlastním, tak celý môj kresťanský život sa zmenil. Ja som sa nechcel na niečo hrať. Dovtedy som sa na niečo hral, čítal som, chodil som do zboru, robil som tie veci, ktoré som vedel, že sú správne. No ale čo by ešte Boh dnes odo mňa chcel, keď ja robím to všetko? Čo by som tak ešte mohol Bohu priniesť, keď robím všetko to, čo odo mňa požaduje? Ale tá obeť, ktorú my môžeme priniesť Bohu, je zomrieť so svojou obeťou na tom oltári. A chvála Pánovi za tú milosť, ktorú mi Boh daroval. Verím, že keby Boh neprišiel na scénu, tak som stále v tom domnení, že môj život je v poriadku, že idem do neba. Ale opak bol pravdou, ja by som nešiel do neba, ja som si len myslel, že pôjdem do neba. Ale keď som prijal to Slovo, a verím, že to Slovo je Kristus, to Slovo je Spasiteľ, to Slovo je Vykupiteľ dnes, ktoré sa potvrdilo skrze toho proroka, tak Biblia nám svedčí. Uvidel som to v Písme, že je to tak. Možno ľudia hovoria, že “žiaden prorok, žiaden to, nič neexistuje”, ale ak ja verím Božiemu Slovu, tak musím veriť tomu, čo Božie Slovo hovorí. A Božie Slovo hovorí, že Boh pošle Eliáša a obráti srdcia synov na otcov, proste privedie nás do tej viery a napraví všetko. A ľuďom, ktorí tomu neveria, som hovoril: “No, dobre, keď ty neveríš, že Wiliam Branham bol prorok, tak ty si mi povinný, povinný, ako kresťan, ... a ja ťa vyzývam,  ak máš kresťanskú lásku a nechceš aby som zahynul, tak ťa vyzývam, ... prosím ťa, pre mňa to je veľmi dôležité. Možno pre teba nie, ale pre mňa to je veľmi dôležité, lebo ja chcem byť napravený. Ten Eliáš, ak to nie je ten človek, tak teraz mi povedz, a prosím ťa, ukáž mi, kto je to? Kto je dnes na scéne? Koho tak Boh mocne potvrdil ako toho muža?” Lebo verím, že skrze tých prorokov hovorieval všetko svojmu ľudu. Boh nič nerobí, iba to, čo skôr ukáže svojim služobníkom prorokom. A keď On ukázal, tak on je zjavovateľ Božieho Slova. Iba prorok má tú Božiu zvesť, žiaden teológ, ani žiaden kňaz, ale iba ten prorok má tú Božiu zvesť a ja chcem byť napravený a to je pre mňa tá najväčšia vec, ktorú môžem uvidieť. Nie je takou veľkou vecou, že Boh sa o mňa staral, keď som bol telesný, ako neveriaci, keď som pil, a staral sa o mňa, ale oveľa väčšia vec je, že Boh sa o mňa staral, že mi zjavil v tejto dobe Samého Seba, kto On je, že to je On Sám, ktorý je tu, ktorý je Ježiš Kristus ten istý včera, dnes i naveky, On je všadeprítomný, On je Boh vo Svojom vlastnom Slove. A z môjho telesného hľadiska, vo svojom živote som jednu vec vedel, skutočne, a možno som to nikomu nevravel, lebo som trpel tými komplexami a rôznymi vecami, ale nikdy v živote som nepomyslel, že sa ožením. Nikdy. Lebo ja som to proste nemohol zakryť, ako tí druhí ľudia, ktorí majú epileptické záchvaty, ale nemusia to vôbec povedať, lebo to nevidieť navonok. Nechvejú sa im ruky a tak ďalej. A pre mňa je to veľká vec. Pre niekoho iného - žena - to je bežná vec, ale pre mňa nie. Ako ja pôjdem niekde so ženou a pozvem ju a ona to uvidí a povie mi: “Čo s tebou? Alebo čo si ty? A čo chceš? A kvôli čomu? A prečo? Chceš mi zruinovať život?” Tak ja som ani len nepomyslel na to, že by som sa mohol oženiť. A že by som mal ešte aj deti, to už vôbec nie. Ale viem, že to nie je tá podstatná vec toho všetkého. To je oveľa väčšie, že Boh mi dal milosť, že žijem v tom čase a že som stretol Jeho, ktorý je na scéne. Ale pre mňa je tiež veľká milosť, že Boh mi dal svedectvo, možno pre mladých to bude dobré. Nechcem, aby si brali odtiaľ vzor, ale aby... Lebo o mne vraveli, že za každou, no proste som bol chlap a som stále chlapom a stále keď som videl sestru alebo ženu, tak jasné, tá túžba a to všetko, nemohol som to zakryť, že by som mal o ňu záujem. Proste vo svojom srdci som chcel, ale...  A tak som prišiel k tomu bodu, že “Bože, nech nie moja voľa sa stane, Bože, daj mi ženu podľa Tvojho srdca. Nie podľa mojich predstáv. To ja si predstavujem, že musí byť taká alebo taká. Ale ja to už nechcem, to je jedno, aká bude, ale daj mi ženu podľa Tvojho srdca.” A verím a môžem vám teraz vydať svedectvo, ukázať to svedectvo, že Boh mi dal takú ženu... nechcem tú ženu chváliť, ale že Boh mi dal takú ženu, že On vyplnil aj moje predstavy. A nad moje očakávanie. Možno v druhých očiach je to: “Čo mi tu vravíš?” Ale to je... Ale to je ešte nič, lebo my nemáme počúvať ľudí, ale máme počúvať Boha, ktorý je dnes na scéne. Mám takú ženu, s ktorou si rozumieme duchovne a kráčame spolu na základe Jeho Slova. Chcem, aby sa ľudia zamysleli, ak sa chcú zobrať, že ak si nerozumejú duchovne, tak načo sa berú? Vieš, lebo keď si nerozumieš s tou osobou už vtedy, tak ako si budete rozumieť, keď už budete spolu. Lebo to je záväzok. Nie voči ľuďom, ale voči Bohu. Keď Boh niečo spojí, nech to človek nikdy nerozdeľuje. A teraz chválim Boha za to, že sme zajedno s tým Slovom a radujeme sa z Jeho prítomnosti a že môžeme vidieť, a že nás to teší. O ňu nejde, ale keď na ňu pozriem, tak ona... už viem, proste, čo si ona myslí, ona by mi pomohla, ona by to aj za mňa povedala, keby mohla. Ale chvála Pánovi, že to je všetko milosť Božia. A výchova detí? Áno, samozrejme, že chcem vychovať deti pre Boha, ale je tu Božia milosť, tá sa o to všetko postará. Bude mi veľmi ľúto, keď oni si vyvolia ten svet, ale verím, že Boh má nad nimi starosť. Aj keby si vyvolili neviem čo, oni musia urobiť to, čo Boh pre nich určil ešte skôr ako bol ten svet. A my tiež musíme... ja, urobiť len to, čo Boh pre mňa určil a ja to chcem vyplniť. Na čo som tu poslaný? Každý človek je tu za nejakým cieľom. A ja chcem vyplniť ten účel, cieľ, na čo som tu poslaný. Nie preto, aby som si odžil nejakých pár rokov tu na zemi, ale aby som vyplnil ten cieľ. A verím, že dnes žijeme v tej dobe, keď sa to Slovo manifestuje, ukazuje sa celému svetu, že Boh je ten, ktorý je ten istý včera, dnes i naveky."