DESIATA KAPITOLA

ZHRNUTIE VEKOV

1077    Vzhľadom ku skutočnosti, že naše štúdie boli verš za veršom výkladom tých miest Písma, ktoré sa zaoberajú tými siedmimi vekmi, nevyjasnili sme nepretržitý historický obraz cirkvi tak, ako by sme mali. Naším úmyslom je teda vziať túto kapitolu a, počnúc Efezským Vekom, cez všetky veky sledovať cirkev a jej dejiny, ako to Ján prijal od Ducha Božieho. Nebudeme ani tak pridávať nový materiál, ako skôr zosúladíme to, čo sme už prebrali.
1078    Z našich úvah sme sa už naučili, že mnoho zo Zjavenia je úplne neporozumené, pretože sme predtým nevedeli, že ‘cirkev’, o ktorej a ku ktorej je v tejto knihe hovorené, sa nevzťahuje na pravú ‘cirkev’, ‘vyvolených’, ‘telo Kristovo’, ‘Nevestu’, ale hovorí ku celému telu ľudí, nazývajúcich sa kresťanmi, či už kresťanmi pravými alebo len podľa mena. Tak, ako celý Izrael NIE je Izraelom, tak všetci kresťania NIE sú Kresťanmi. Tak sme sa naučili, že cirkev pozostáva z dvoch vínnych rév, z pravej a nepravej. Obe vínne révy sú motivované dvoma druhmi duchov. Jedna má Ducha Svätého, zatiaľ čo druhá je naplnená duchom antikristovým. Obe si robia nárok, že poznajú Boha a že Boh pozná ich. Obe chcú hovoriť za Boha. Obe veria v určité základné pravdy a v ostatných sa líšia. Ale keďže obe nosia Meno Pána, súc nazývaní kresť-anmi [v angl. Christ-ian=kresťan, Christ=Kristus - pozn. prekl.], a tým, že také meno nesú, si zjavne robia nárok na príbuzenský vzťah k Nemu (Boh to nazýva manželstvom), tak Boh ich teraz obe vedie k zodpovednosti voči Sebe, a preto hovorí k obom.
1079    Ďalej sme sa naučili, že tieto dve vínne révy porastú bok po boku až do skončenia vekov, kedy obe dozrejú a obe budú v žatve zozbierané. Nepravá vínna réva nepremôže a nezničí pravú révu, ale i naopak, pravá vínna réva nebude môcť priviesť nepravú révu do zachraňujúceho spoločenstva s Ježišom Kristom.
1080    Naučili sme sa tej najohromujúcejšej pravde, že Duch Svätý môže spadnúť a spadne na neobrátených kresťanov nepravej vínnej révy a mocne sa prejaví v rôznych znameniach a zázrakoch, podobne, ako mal Judáš jasnú službu v Duchu Svätom, aj keď o ňom bolo povedané, že bol z diabla.
1081    S týmito zásadami v mysli začneme sledovať cirkev počas týchto rôznych siedmich vekov.
1082    Zrodenie cirkvi bolo na Letnice. Ako bola prvému Adamovi daná nevesta priamo z ruky Božej a na krátke obdobie zostala nepoškvrnená, tak aj Kristovi, poslednému Adamovi, bola na Letnice daná čistá a nová Nevesta a ona zostala po istý čas oddelená a nepoškvrnená. “A z ostatných sa im nikto neopovážil pripojiť” (Skutky 5:13) a “Pán pridával cirkvi zachránených každý deň.” Skutky 2:47. Nevieme, ako dlho to trvalo, avšak jedného dňa, podobne, ako Eva bola pokúšaná a zvedená satanom, tak aj cirkev bude znečistená prijatím antikristovského ducha. “A to je ten duch antikristov, o ktorom duchu ste počuli, že prijde, a je už aj teraz na svete.” 1. Jána 4:3. A Ježiš ohľadom Svojej Nevesty v tom prvom veku povedal, “Ale mám proti tebe to, že si opustila svoju prvú lásku. Pamätaj teda, odkiaľ si vypadla, a čiň pokánie.” Zjavenie 2:4-5. Cirkev bola už v tom prvom veku ‘upadnutou ženou’. Tak, ako satan vošiel k Eve pred Adamom, tak i teraz satan zviedol Cirkev, Nevestu Kristovu, pred ‘svadobnou hostinou Baránkovou’. A čo konkrétne bolo v jej strede, čo spôsobilo pád? Čo iné ako Zjavenie 2:6: “SKUTKY MIKULÁŠENCOV.” Už ten prvý vek sa odvrátil od nasledovania čistého Slova Božieho. Odvrátili sa od Božej požiadavky, aby bola Cirkev úplne závislá na Ňom (celkom závislá na Bohu, aby vyplnila Jeho Slovo od začiatku do konca bez ľudskej vlády), k mikulášenstvu [nikolaitizmu - pozn. prekl.], ktorý organizuje ľudskú vládu v cirkvi, ktorý tak, ako to robia všetky vlády, vydáva zákony pre ľudí. Urobili presne to, čo urobil Izrael. Zvolili sebecké záujmy vlády ľudí namiesto Slova a Ducha.
1083    Smrť vnikla dovnútra. Ako to vieme? Či nepočujeme hlas Ducha, ktorý sa pozdvihol v tom prvom veku pre všetkých, ktorí budú počuť, ako volá. “Tomu, kto víťazí, dám jesť z Dreva Života, ktoré je prostred raja Božieho.” Cirkev už príliš hlboko nasiakla stromom smrti (alebo denominačnou falošnou révou), ktorého koniec je ohnivé jazero. Ale tam už teraz nie je žiaden cherubín s plápolajúcim mečom, aby strážil Strom Života. Boh teraz neodchádza z prostredku Svojej Cirkvi, ako odišiel z Edenu. Ó, nie, On bude vždy uprostred Svojej Cirkvi až do posledného veku. A do toho času volá na všetkých, aby prišli.
1084    Teraz tu buďme pozorní, prosím. Toto posolstvo anjelovi cirkvi, ktorá je v Efeze, nie je posolstvom pre konkrétnu miestnu Efezskú cirkev. Je to posolstvo tomu VEKU. A tento vek mal v sebe semeno pravdy a semeno bludu presne tak, ako je to vyložené v podobenstve o pšenici a kúkoli. Cirkevné veky sú pole a na ňom je pšenica a kúkoľ. Falošná cirkev sa zorganizovala, poľudštila vládu a Slovo a bojovala proti pravým kresťanom.
1085    Kúkoľ rástol vždy bujnejšie ako pšenica alebo ktorákoľvek iná pestovaná rastlina. Cirkev kúkoľa rapídne rástla v tomto prvom veku. Ale cirkev pšenice tiež prospievala. Na konci prvého veku rozkvitli skutky nikolaitov v miestnych falošných cirkvách so vzrastajúcimi pokusmi rozšíriť svoj vplyv ďalej než po okruh svojho vlastného tela. Ich pôsobenie sa dotýkalo pravej cirkvi, lebo takí muži ako úctyhodný Polycarp sa sami nazývali biskupmi pokiaľ ide o ten titul, ktorý im podľa Slova neprislúchal. Takisto v tomto veku stratila prvá cirkev svoju prvú lásku. Táto láska bola pripodobnená láske nevesty a ženícha v čase ich svadby a raných rokov ich manželstva. Nastalo tam ochladnutie tej dokonalej lásky a opustenie Boha.
1086    Ale všimnite si. Zjavenie 2:1 popisuje Pána Ježiša, ako je uprostred Svojej Cirkvi a drží poslov vo Svojej pravej ruke. Pretože tá Nevesta upadla, pretože tá spoločná cirkev je teraz zmes pravého a falošného, On ju neopúšťa. Patrí Jemu. A podľa Rimanom 14:7-9 to presne súhlasí. “Lebo nikto z nás nežije sám sebe, a nikto sám sebe nezomiera. Lebo keď žijeme, žijeme Pánovi, a keď mrieme, mrieme Pánovi. A tak tedy buď žijeme, buď mrieme, sme Pánovi. Lebo nato Kristus i zomrel, i vstal, i ožil, aby panoval i nad mŕtvymi, i nad živými.” Na kríži On vykúpil CELÝ svet ľudí. Sú Jeho. On je Pánom živých i mŕtvych. (Vzhľadom k vlastníckemu právu, NIE príbuzenstvu.) A On sa prechádza uprostred toho tela, ktoré má v sebe život i smrť.
1087    Čo bolo zasadené v prvom veku, rozvinie sa v druhom veku a vo všetkých ostatných vekoch, až kým to nedôjde k vyzretiu a žatve. Tak v Smyrnenskom Veku očakávame rozšírenie a osvetlenie histórie spoločenskej cirkvi skrze zjavenie Ducha.
1088    V tomto veku vzrastá nenávisť falošnej vínnej révy. Hľaďte, oni sa sami oddelili (verš 9) od spoločenstva s tými pravými. Vyšli od nich. Boli to luhári. Nazývali sa niečím, čím neboli. Zničil ich však Boh? Nie. “Nechajte ich a obaja prídu do času žatvy.”
    “Ale Pane, oni by mali byť zničení, lebo hubia Tvoj ľud. Oni ich zabíjajú.”
    “Nie, nechajte ich. Ale Svojej Neveste hovorím, ‘Buď verná až do smrti. Miluj Ma ešte viac.’”
1089    Nepochybne zisťujeme, že táto falošná réva je révou satanovou. Ich zhromaždenie je od neho (satana). Oni sa zhromažďujú v Mene Božom a klamú, že sú Kristovi. Kážu, učia, krstia, uctievajú, majú účasť v rôznych obradoch, ktoré boli cirkvi dané Kristom, napriek tomu nie sú z Boha. Ale preto, že hovoria, že z Neho sú, Boh ich činí zodpovednými a v každom veku hovorí o nich a ku nim. Presne nám pripomínajú Baláma. On mal prorocký úrad. Poznal ten správny prístup k Bohu, ako je to prejavené v obetovaní čistých zvierat. Napriek tomu však nebol pravým PROROKOM SLOVA, lebo keď mu Boh prikázal, aby nešiel uctiť Baláka svojou prítomnosťou, dožadoval sa každopádne ísť, lebo bol motivovaný svojou žiadosťou po zlate a prestíži. Tak ho Boh nechal ísť. Dokonalá vôľa Božia ustúpila dopustenej vôli Božej kvôli “žiadosti srdca” Baláma. Boh skutočne povedal, “Choď.” Zmenil Boh Svoju myseľ? Nie veru. Boh mal Svoju cestu napriek tomu, že Balám išiel. Balám nezmaril vôľu Božiu. Boh mal bez ohľadu na to Svoju cestu. Bol to Balám, ktorý stratil, lebo obišiel Slovo. A dnes máme presne to isté. Ženy-kazateľky, organizácie, falošné učenia atď., a ľudia uctievajú Boha, majúci prejavy Ducha, a idú presne tak, ako to robil Balám, tvrdiac, že Boh ku nim hovoril, aj keď ten príkaz, ktorý dostali, je v protiklade ku zjavenému Slovu. A ja nebudem popierať, že Boh ku nim hovoril. Ale bolo to práve tak, ako keď hovoril k Balámovi ten druhý krát. Tak, ako On vedel, že Balám chcel žiadosť svojho vlastného srdca viac ako Slovo, a dal mu to, predsa však mal po celý čas na konci SVOJU VLASTNÚ cestu; podobne aj dnes Boh hovorí ľuďom, aby išli ďalej v žiadostiach svojich vlastných sŕdc, lebo oni už Slovo odmietli. ALE BEZ OHĽADU NA TO SA VÔĽA BOŽIA STANE. Amen. Dúfam, že to vidíte. Vysvetlí to nielen mnoho z toho, čo sa dá vidieť vo všetkých vekoch, ale bude to pomocou obzvlášť v tomto poslednom veku, ktorý má tak mnoho prejavov a vonkajších požehnaní, aj keď celé to obdobie je tak veľmi proti ‘Slovom Zjavenej Vôli’ Božej.
1090    Ak niekedy nejaký vek dostal posolstvo jasne a výrazne, potom to bol tento vek. Bola a je to tá starozákonná pravda, “Syn otrokyne bude prenasledovať syna slobodnej, dokiaľ syn otrokyne nebude vyvrhnutý.” Toto nám dáva poznať, že satanova nenávisť a rúhanie proti pravým kresťanom bude uvoľnená prostredníctvom skupiny, ktorá pozostáva z formálnych, falošných kresťanov, a to sa bude vzmáhať, až kým Boh nevykorení túto falošnú révu na konci Laodicejského Veku.
1091    Tretí vek skrze Ducha proroctva zjavil, že svetská cirkev prijme nikolaitizmus ako učenie. Oddelenie duchovenstva od laikov vyrástlo od biblickej pravdy starších (pastieri miestnych stád), ktorí spravovali stádo Slovom, až ku ‘skutkom mikulášencov’, kde sa duchovenstvo samo dosadilo do hodností, jeden nad druhým, a kde to tieto nebiblické formule potom rozvinuli do kňazstva, ktoré umiestnilo duchovenstvo medzi človeka a Boha, dávajúc duchovenstvu určité práva, zapierajúc laikom po celý čas ich Bohom dané práva. Toto bolo uchvátenie. V tomto veku sa to stalo učením. Bolo to v cirkvi zavedené ako nepochybné slovo Božie, ktorým však v skutočnosti nebolo. Ale duchovenstvo to nazývalo Slovom Božím, a preto to učenie bolo antikristovské.
1092    Pretože ľudská vláda je čistá a jednoduchá politika, cirkev sa zaplietla do politiky. Toto zapojenie bolo uvítané diktátorom-panovníkom, ktorý spojil politiku cirkvi s politikou štátu a násilím ustanovil falošnú cirkev (satanovo falošné náboženstvo) ako pravé náboženstvo. A z rôznych ediktov rôznych cisárov zisťujeme, ako falošná cirkev so štátnou mocou ničí pravú révu ešte dychtivejšie.
1093    Je smutné povedať, že pravá vínna réva nebola celkom odolná voči tomuto učeniu. Tým nemyslím, že pravá vínna réva niekedy ustanovila myšlienky nikolaitizmu ako učenie. Ani zďaleka nie. Ale ten malý červ smrti vytrvalo sal na pravej vínnej réve dúfajúc, že padne. Dokonca i v pravej cirkvi muži, ktorých Boh povolal za dozorcov, nosili ten titul, aby to znamenalo trochu viac než len miestnu zodpovednosť. To nebolo to jasné porozumenie Pavlovo, ktoré bolo v tom čase v cirkvi. Lebo Pavol povedal, “A oslavovali vo mne Boha.” Nezáleží na tom, akú autoritu Pavol mal, on udržiaval pozornosť ľudí vždy na Bohu, od ktorého pochádza všetka autorita. Ale duchovenstvo vždy hľadelo na Božské vedenie PLUS ĽUDSKÉ a tak, v oddávaní cti tam, kde česť nebola namieste, zisťujeme, že pravá cirkev bola poškvrnená ľudskosťou. S nastolením nikolaitizmu - apoštolskej postupnosti - rozmiestňovaním slúžiacich - volením pastorov atď., to bol už len krok pre falošnú cirkev, aby prešla k balámizmu. Druhý krok ‘do hlbín satanových’ bol teraz v plnom behu.
1094    Tento druhý krok bolo učenie Balámovo (opísané v Zjavení 2:14), kde Balám poučil Baláka, ako priviesť deti Izraela k potknutiu skrze ‘zjednotené zhromaždenie’. Tam by tí hostia urobili ďalšie dve veci, ktoré sú v protiklade so Slovom Božím. Spomeniete si, že Balák potreboval pomoc, aby si udržal svoje kráľovstvo. Požiadal najvplyvnejšiu duchovnú osobnosť svojho dňa, Baláma. Balám dal radu, ktorá chytila a zničila Izrael. Najprv to bolo to, že navrhli, aby sa všetci spolu zišli a o veciach si pohovorili, spoločne pojedli a veci pekne urovnali. Koniec koncov, porozumenie jedného druhému ide ďaleko. Keď to už raz dosiahnete, môžete ísť ďalej. Nasledujúci krok by bolo spoločné uctievanie a, samozrejme, trochu nátlaku od hostiteľa obyčajne spôsobí, že hostia idú omnoho ďalej, ako mali v úmysle. Nuž, to sa nestalo len tam vtedy Božej cirkvi Starého zákona, ale stalo sa to cirkvi Nového zákona, lebo tam bol cisár, ktorý, ako Balák, potreboval pomoc, aby ochránil svoje kráľovstvo. Tak Konštantín pozval formálnych kresťanov, Prvú kresťanskú cirkev Ríma, aby mu pomohli dostať kresťanov za seba, nakoľko ich bolo veľké množstvo. Výsledkom bol Nicejský koncil v roku 325. Tam sa na Konštantínovo pozvanie zišli spolu oba druhy kresťanov, praví i formálni. Praví kresťania nemali vlastne na tomto stretnutí čo robiť. Napriek všetkému, čo Konštantín mohol urobiť, aby ich všetkých zjednotil, praví veriaci vedeli, že nie sú na správnom mieste, a odišli. Ale tých, ktorí zostali, Konštantín obdaril zo štátnej pokladnice a zároveň politickou a fyzickou mocou. Ľudia boli uvedení do modloslužby a špiritizmu, lebo v budovách boli postavené sochy s menami svätých a ľudia boli učení, aby mali obecenstvo s mŕtvymi alebo sa modlili k svätým, čo nie je nič viac ani menej ako špiritizmus. Namiesto potravy, ktorú človek skutočne potrebuje, totiž Slovo Božie, im dali vyznania a dogmy a rituály, ktoré boli takisto vynucované štátom, a ako vrchol všetkého im boli daní traja bohovia s trojdielnym menom Jedného Pravého Boha a vodný krst vo Meno Pána Ježiša Krista prenechal miesto pohanskému krstu na tri tituly.
1095    Praví veriaci tam nemali chodiť. Oni už stratili mnoho pravdy a teraz prídu aj o porozumenie Božstva a utratia meno kvôli titulom pri vodnom krste.
1096    Teraz veľmi dôkladne sledujte toto Balámovo učenie. Predovšetkým si všimnite, že je to zámerná taktika skazeného kňazstva, aby k sebe pripútali ľudí ich úmyselným vedením do hriechu nevery. Učenie nikolaitov bolo skazenie kňazstva, keďže sa usilovalo o politickú moc medzi sebou, zatiaľ čo balámizmus je podmanenie si ľudí ich systému vyznania a uctievania s cieľom udržať ich. No, pozorne to sledujte. Čo to bolo, čo pripútalo ľudí k formálnej cirkvi a tým ich zničilo? Boli to vyznania a dogmy sformované do cirkevných zásad. Bolo to učenie rímsko-katolíckej cirkvi. Nedávali im pravý pokrm, Slovo. Dávali im pokrm, ktorý pochádzal z modloslužby, babylonského pohanstva, zahaleného do kresťanskej terminológie. A ten istý duch i učenie je rovno medzi všetkými protestantmi a je to nazvané DENOMINÁCIOU. Nikolaitizmus je organizácia, ktorá poľudšťuje vedenie cirkvi a tým zosadzuje Ducha. Balámizmus je denominacionalizmus, ktorý berie cirkevnú príručku namiesto Biblie. A práve v tejto hodine sú mnohí z Božieho ľudu chytení v pasci denominacionalizmu a Boh k nim volá, “Vyjdite z neho, ľude Môj, aby ste sa nezúčastňovali jeho hriechov a aby ste neprijali z jeho rán.” Vidíte, že sú nevedomí. Ak by sa však vytrhnutie stalo v tomto okamihu, nevedomosť by nebola dôvodom k odvolaniu sa pred Božím súdom za to, že boli v nesprávnych radoch.
1097    Pretože duchovenstvo, ktoré sa organizuje s jednou hodnosťou nad druhou, až kým nakoniec nie sú vedení prezidentom, je prejavom antikristovského ducha bez ohľadu na to, ako nádherne a nevyhnutne to vyzerá. Nie je to nič iné ako ľudské úvahy zaujímajúce miesto Slova. A ktorákoľvek osoba, ktorá je v organizovanej denominácii, je priamo v strede antikristovského systému. Teraz mi dovoľte povedať toto a celkom to objasniť. NIE SOM PROTI TÝM ĽUĎOM. SOM PROTI TOMU SYSTÉMU!
1098    Zjednotením štátu a cirkvi bolo postavené pódium pre Temné Veky. A skutočne, počas takmer 1000 rokov sa cirkev ponorila do hlbiny temnosti, poznávajúc hlbiny satanove. Keď nejaký nábožný ľud prijme nikolaitizmus aj balámizmus a má politickú, finančnú a fyzickú moc, aby to podporil, existuje len jeden smer, ktorým môže ísť. Ten smer vedie priamo k učeniu Jezábeli. Nuž, prečo toto hovoríme? Pretože, ako sme v štúdiu štvrtého veku zdôraznili, Jezábeľ bola sidonitkou, dcérou Etbála, ktorý bol kráľovským kňazom Aštarty. Bol to vrah. Táto žena sa vydala za Achaba (Izraelského kráľa) kvôli politickým záujmom. Potom ovládla náboženstvo národa a zavraždila Levitov a vybudovala chrámy, čím spôsobila, že ľud uctieval Aštartu (Venušu) a Bála (boha slnka). Sformovala učenie a prinútila svojich kňazov, aby ho vyučovali, a tí zase prinútili ľudí, aby ho prijali. Tam môžete presne vidieť, aká bola formálna cirkev v Temných Vekoch. Úplne zanechali Slovo Božie okrem mien a titulov Božstva a niekoľkých biblických zásad. Prekrútili to, čo si vzali z Biblie, tým, že tomu zmenili význam. Ich biskupské kolégium atď. napísalo obsiahle rozpravy, ich pápeži sa prehlásili za neomylných a tvrdili, že prijali zjavenie od Boha a hovoria ľudu ako Boh. Tomu všetkému boli vyučovaní kňazi, ktorí zastrašovaním spôsobili, že ľudia tomu verili. Nesúhlas znamenal smrť alebo vylúčenie, čo mohlo byť horšie ako smrť. Teraz to bola cirkev so sebaistým hlasom, ktorá ovládla, a zdivočená mocou pila krv mučeníkov, až kým neboli praví kresťania takmer všetci vyhubení a ledva zostalo niečo zo Slova a z mála prejavov Ducha Svätého. Ale pravá vínna réva zápasila a prežila. Boh bol verný voči tomu malému stádečku a navzdory tomu, čo Rím mohol urobiť ich telám, nemohol usmrtiť Ducha v nich a svetlo Pravdy podopreté Duchom Svätým a mocou žiarilo ďalej.
1099    Toto je dobrá príležitosť urobiť osvetľujúce pozorovanie. Hľaďte. Skutky a učenie nikolaitov, učenie Balámovo a učenie falošnej prorokyne Jezábeľ netvoria troch duchov alebo tri duchovné princípy. Tieto tri sú len rôzne prejavy toho istého ducha, ako ide z hlbiny do hlbiny. To, čo to všetko je, je antikristovský duch organizácie vo svojich troch rôznych stupňoch. Akonáhle sa duchovenstvo oddelilo a zorganizovalo, utláčalo ľudí tým, že ich viedlo do organizácie a tiež ich k nej pripútalo. Táto organizácia bola založená na vyznaniach a dogmách, ktorým vyučovali ľud namiesto čistého Slova Božieho. Zvykom a ceremóniám bol venovaný stále väčší podiel v uctievaní a čoskoro bol celý tento systém agresívnou a diabolskou mocou, ktorá robila všetko možné, aby všetko ovládla pomocou presviedčania alebo doslovným násilím. Svoju energiu získal zo svojich vlastných falošných proroctiev a nie zo Slova Božieho. Teraz to bolo absolútne antikristovské napriek tomu, že to prišlo v Mene Kristovom.
1100    Po uplynutí tej doby, ktorá vyzerala ako nekonečná, kde Pravda musela istotne zomrieť, začali ľudia protestovať proti ohavnosti rímsko-katolíckej cirkvi, lebo ani pri najväčšej fantázii by v takom učení a v takom vedení Boh nemohol byť. Tieto protesty boli buď nepovšimnuté a padli kvôli neúspechu vzbudiť pozornosť, alebo boli Rímom potlačené. Potom však Boh vo Svojej zvrchovanej milosti poslal posla menom Martin Luther, aby začal reformáciu. Pracoval v atmosfére, kde rímsko-katolícka cirkev dostala taký dlhý povraz, že sa mohla sama obesiť. Keď teda Luther kázal ospravedlnenie vierou, pravá vínna réva po prvýkrát po mnohých storočiach začala rásť v hojnej miere. Tak, ako formálna cirkev využívala moc štátu, aby ju podporila, tak teraz sa štátna moc začala valiť proti nej. A toto je to, kde Luther urobil svoju chybu a kde praví veriaci urobili svoju chybu. Oni dovolili štátu, aby na nich prispieval. Tak tento vek nedospel so Slovom veľmi ďaleko. Vďaka Bohu, že došiel tak ďaleko, ako došiel, ale pretože sa vo veľkej miere spoľahol na politickú moc, skončil tento vek v organizácii a práve tá skupina, ktorá sa v Lutherovej generácii odtrhla od falošnej vínnej révy, sa teraz navrátila späť, aby sa stala dcérou smilnice, lebo išla rovno do nikolaitizmu a balámizmu. Táto éra mala v sebe stovky frakcií a aby ste našli dôkaz, že boli od pravého semena ďaleko vzdialení, stačí si len prečítať históriu a môžete vidieť, ako sa navzájom prenasledovali, v niektorých prípadoch dokonca až k smrti. Ale bolo medzi nimi niekoľko mien, tak, ako sú vždy v každom veku.
1101    Z tejto jednej veci sa v tomto veku radujeme. Začala sa reformácia. Nebolo to vzkriesenie, ale reformácia. Nebolo to ani obnovenie. Ale pšeničné zrno, ktoré odumrelo v Nicei a zhnilo v Temných Vekoch, vyrazilo teraz výhonok pravdy, naznačujúci, že v istom neskoršom čase na konci Laodicejského Veku, krátko predtým, ako príde Ježiš, sa cirkev navráti späť, aby bola znovu Nevestou Pšeničného Semena, zatiaľ čo plevy (šupky) budú zozbierané a spálené v ohnivom jazere.
1102    Keďže piaty vek priniesol veľké rozšírenie Slova tlačou, šiesty vek to rýchlo využil. Tento vek bol druhým štádiom obnovenia a, ako sme predtým vyjadrili, bol to vek klasu. Vzdelávanie prekypovalo. Toto bol vek vzdelaných ľudí, ktorí milovali Boha a slúžili Mu. Misionárov bolo hojne a Slovo sa šírilo po svete. Bol to vek bratskej lásky. Bol to vek otvorených dverí. Bol to posledný vek dlhého trvania, po ktorom má prísť Laodicejský Vek, ktorý bude len krátky.
1103    Pravá réva v tomto veku prekvitala ako v žiadnom inom, čo sa týka množstva doma i za hranicami. Tento vek vyniesol do popredia svätých mužov. Pravá réva sa rozrastala a falošná réva ustupovala. Kamkoľvek pravá réva išla, tam dával Boh svetlo, život a šťastie. Falošná réva ukázala, čím bola: temnota, bieda, chudoba, analfabetizmus a smrť. A tak, ako falošná réva vo dňoch svojej moci nemohla pravú révu usmrtiť, tak tiež nemohla teraz pravá vínna réva priviesť falošnú révu späť k Ježišovi Kristovi. Ale falošná vínna réva sa zakorenila, očakávajúc na poslednú časť posledného veku, kedy pre seba získa späť všetko okrem toho malého stádečka, ktorým sú vyvolení, pravá réva Božia.
1104    Ale ako nás tento vek zarmucuje, keď si uvedomujeme, že každé veľké hnutie od Boha (a bolo ich mnoho) zanedbalo vypudiť učenie nikolaitov, lebo oni sa všetci zorganizovali a zomreli. Potom sa nasťahovali do denominácií, aby tých duchovne mŕtvych držali na pastvinách bez potravy. Málo o tom vedeli, ale každá skupina bola poškvrnená tou istou chybou, a keď oheň prebudenia ochaboval, organizácia prevládla a ľudia sa stali denomináciou. Boli už len kresťanmi podľa mena, hoci si každá skupina s rovnakou istotou ako rímsko-katolícka cirkev nárokovala, že je správna a všetky ostatné sa mýlia. Tá etapa bola skutočne určená do posledného veku, keď sa majú dcéry navrátiť domov, späť do Ríma, pod matku sliepku.
1105    A tak sme sa dostali k poslednému veku: Laodicejskému Veku. To je náš vek. Vieme, že je to posledný vek, lebo Židia sú späť v Palestíne. Nezáleží na tom, ako sa tam dostali; sú tam. A toto je čas žatvy. Ale skôr ako môže nastať žatva, musí byť dozrievanie, dozretie oboch vínnych rév.
1106    Lutherov Vek bol čas jari. Wesleyov Vek bolo leto vzrastu. Laodicejský Vek je čas žatvy, kde sa zbiera kúkoľ na zviazanie a spálenie; a pšenica sa zhromažďuje pre Pána.
1107    Čas žatvy. Všimli ste si, že v čase žatvy, hoci nastáva skutočné urýchlenie zrenia, sa rast následkom toho spomalí, až sa úplne zastaví? Nie je to presne to, čo teraz vidíme? Falošná vínna réva stráca veľké masy v komunizme a rôznych iných druhoch viery. Jej počet nestúpa tak, ako by chcela, aby sme si mysleli. Jej držanie ľudí už nie je také ako predtým a v mnohých prípadoch je chodenie do kostola len divadlo. A pravá vínna réva? Čo je s ňou? Rastie? Kde sú tie obrovské zástupy, ktoré prichádzali na prebudenecké zhromaždenia a odpovedali na volanie k oltáru? Nie je väčšina z nich vo svojom postoji len emocionálna alebo žiadostivá radšej po niečom hmatateľnom než dychtivá po tom, čo je skutočne duchovné? Nie je tento vek ako deň, v ktorom Noe vošiel do archy a dvere sa zatvorili, a predsa Boh ešte sedem dní zadržiaval súd? Nikto nebol doslova obrátený k Bohu v tých siedmich tichých dňoch.
1108    A predsa je to čas žatvy. Potom musia vystúpiť na scénu v tomto veku tí, ktorí privedú pšenicu a kúkoľ ku zrelosti. Kúkoľ už veľmi rýchlo zreje skrze skazených učiteľov, ktorí odvracajú ľudí od Slova. Pšenica však tiež musí dozrieť. A k nej Boh posiela Proroka-Posla s potvrdenou službou, aby mohol byť prijatý vyvolenými. Oni ho budú počuť, ako prvá cirkev počula Pavla, a budú dozrievať v Slove, až kým, stanúc sa Nevestou Slova, v nej budú nájdené mocné skutky, ktoré vždy sprevádzali čisté Slovo a vieru.
1109    Falošné cirkevné skupiny sa zídu spolu vo Svetovej rade cirkví. Táto Svetová rada cirkví je ten OBRAZ, KTORÝ BOL POSTAVENÝ ŠELME. Zjavenie 13:11-18: “A videl som inú šelmu, vystupujúcu zo zeme, ktorá mala dva rohy, podobné Baránkovým, ale hovorila jako drak. A vykonáva všetku moc prvej šelmy pred ňou a pôsobí, aby sa zem i tí, ktorí bývajú na nej, klaňali prvej šelme, ktorej to smrteľná rana bola uzdravená. A robí veľké divy, takže aj ohňu dáva sostupovať z neba na zem pred ľuďmi, a zvodí tých, ktorí bývajú na zemi, pre divy, ktoré sú jej dané urobiť pred šelmou, a káže obyvateľom zeme, aby spravili obraz šelme, ktorá mala ranu od meča a ožila. A bolo jej dané, aby dala ducha obrazu šelmy, aby aj hovoril obraz šelmy, aj aby urobila to, aby všetci, ktorí by sa neklaňali obrazu šelmy, boli pobití. A pôsobí to, aby všetkým, malým i veľkým, bohatým i chudobným, slobodným i sluhom dali ryté znamenie na ich pravú ruku alebo na ich čelo, a aby nikto nemohol ani kúpiť, ani predať, iba ten, kto má znamenie alebo meno šelmy alebo počet jej mena. Tu je múdrosť. Kto má um, nech spočíta číslo šelmy, lebo je to číslo človeka. A jej číslo je šesťsto šesťdesiatšesť.” Spomeňte si, bol to cisársky pohanský Rím, ktorý padol mečom. Bol však od svojej smrteľnej rany uzdravený, keď sa pripojil k formálnej kresťanskej cirkvi Ríma a spojil pohanstvo s kresťanstvom, a tým sa stal Svätou Rímskou ríšou, ktorá mala trvať až do doby, keď Ježiš príde a zničí ju. Ale Rím to nerobí sám. Jeho dcéry sú rovno s ním a on prevezme skrze Svetovú radu cirkví absolútnu autoritu. To sa niekomu môže zdať dovedené príliš ďaleko, ale v skutočnosti je to pre všetkých veľmi jasné, lebo už teraz cirkvi ovládajú politiku a v príhodnom čase presne ukážu, aká veľká je táto vláda. Toto ekumenické hnutie skončí na čele s Rímom, aj keď to ľudia takto neočakávali. Je to tak, lebo v Zjavení 17:3-6 je povedané, že neviestka, Tajomstvo Babylon, sedí na šelme. Má pod kontrolou poslednú alebo štvrtú ríšu. Táto Rímska cirkev to robí. So svetovým cirkevným systémom pod sebou bude Rím vládnuť a tento obraz (cirkevný systém) bude Rímu poslušný, lebo Rím má pod kontrolou zlato sveta. Tak všetci ľudia musia patriť k svetovému cirkevnému systému alebo byť vydaní napospas živlom, lebo nebudú môcť kupovať alebo predávať bez znamenia šelmy na ruke alebo na čele. Toto znamenie na čele znamená, že budú musieť prijať učenie svetového cirkevného systému, čo je učenie o trojjedinosti atď., a znamenie na ruke znamená konať vôľu svetovej cirkvi. S touto veľkou mocou budú cirkevné systémy prenasledovať pravú nevestu. Tento obraz sa pokúsi zadržať Nevestu od kázania a vyučovania atď. Jej kazateľom bude zakázané, aby prinášali útechu a pravdu ľuďom, ktorí to potrebujú. Ale skôr ako Antikrist (v osobe) prevezme celý tento svetový systém cirkví, pravá cirkev bude z tohoto sveta vzatá, aby bola s Pánom. Boh vychváti Svoju Nevestu k veľkej Svadobnej Večeri Baránkovej.
1110    Keďže táto záverečná kapitola bola daná k tomu, aby sme sledovali tie obe cirkvi i oboch duchov od Letníc až k ich záveru, tento záverečný čas použijeme k tomu, aby sme to ukázali v Laodicejskom Veku.
1111    Tento vek začal priamo po prelome dvadsiateho storočia. Keďže to mal byť vek, v ktorom sa pravá cirkev mala vrátiť, aby bola Nevestou, akou bola na Letnice, vieme, že nevyhnutne musí nastať návrat dynamickej sily. Veriaci to pocítili vo svojom duchu a začali volať k Bohu o nové vyliatie, aké bolo v prvom storočí. To, čo vyzeralo ako odpoveď, prišlo vtedy, keď mnohí začali hovoriť v jazykoch a prejavovali dary Ducha. Potom verili, že toto je to skutočné dlho očakávané ZNOVUNAVRÁTENIE. Tým nebolo, lebo pozdný dážď môže prísť len po včasnom daždi, ktorý je jarným alebo VYUČUJÚCIM dažďom. Pozdný dážď je teda dážď ŽATVY. Ako by to mohla byť tá skutočná vec, keď Vyučujúci Dážď neprišiel? Prorok-posol, ktorý mal byť poslaný, aby UČIL ľud a obrátil srdcia detí späť k Letničným otcom, dosiaľ neprišiel. Tak to, o čom sa domnievali, že je znovunavrátenie a záverečné obživenie k vytrhnutiu, dosiaľ neprišlo. Bola v tom zmes bezbožnej účasti v duchovných požehnaniach a prejavoch v Duchu Svätom, ako sme vám to stále zdôrazňovali. Bola v tom taktiež diabolská moc, keďže ľudia boli ovládaní démonmi, zdalo sa však, že si to nikto neuvedomuje. Potom, aby bolo dokázané, že to nebolo to PRAVÉ, sa títo ľudia zorganizovali (dokonca ešte predtým, než sa objavila druhá generácia) a spísali svoje nebiblické učenia a postavili svoje vlastné ploty, ako to urobila každá iná skupina pred nimi.
1112    Pamätajte, v čase, keď bol na zemi Ježiš, bol tu i Judáš. Každý z nich pochádzal z iného ducha a po smrti išiel každý na svoje vlastné miesto. Duch Kristov sa neskôr vrátil na pravú cirkev a duch Judášov sa vrátil na falošnú cirkev. Je to rovno tu v Zjavení 6:2-8: “A videl som a, hľa, biely kôň, a ten, ktorý sedel na ňom, mal lučište, a dala sa mu koruna, a vyšiel víťaziac, aj aby zvíťazil. A keď otvoril druhú pečať, počul som druhú živú bytosť, ktorá vravela: Poď a vidz! A vyšiel iný kôň, červený, a tomu, ktorý sedel na ňom, dalo sa, aby vzal pokoj zo zeme, aby sa ľudia navzájom zabíjali, a dal sa mu veľký meč. A keď otvoril tretiu pečať, počul som tretiu živú bytosť, ktorá vravela: Poď a vidz! A videl som a hľa, čierny kôň, a ten, ktorý sedel na ňom, mal váhu vo svojej ruke. A počul som hlas prostred štyroch živých bytostí, ktorý hovoril: Choinix pšenice za denár a tri choinixy jačmeňa za denár, a oleju a vínu neškoď! A keď otvoril štvrtú pečať, počul som hlas štvrtej živej bytosti, ktorý hovoril: Poď a vidz! A videl som a hľa, plavý kôň, a tomu, ktorý sedel na ňom, bolo meno smrť, a peklo išlo spolu za ním. A bola mu [angl. “im” - pozn. prekl.] daná moc nad štvrtinou zeme, zabíjať mečom, hladom a smrťou, a aby hynuli ľudia od zemskej zveri.” Hľaďte, ako sa ten Judášov duch vrátil ako jazdec na bielom koni. Bol biely. Tak blízky skutočnému, ako Judáš bol blízky Ježišovi. Bola mu daná koruna (jazdcovi na bielom koni). Ako? Ten duch bol teraz vo vodcovi nikolaitského systému a bol to trojnásobne korunovaný pápež, ktorý sa posadil ako Boh vo svojom chráme, nazývajúc sám seba zástupcom Krista. Ak zástupca Krista znamená ‘namiesto Krista’ alebo ‘na mieste’ alebo ‘v zastúpení Božom’, potom pápež nazýval sám seba Duchom Svätým alebo zosadil Ducha Svätého, konajúc za Neho. Bol to Judášov duch v ňom, ktorý to robil. Hľaďte, ako premohol - išiel premáhajúc a premohol. Kristus to nerobil. Tí jediní, ktorí k Nemu prišli, boli už Otcom predurčení. A tak ten duch postupoval stále ďalej a ďalej, až sa jedného dňa stane skutočným vtelením v človeku, ktorý bude na čele Svetovej rady cirkví, ako sme to hovorili. A svojím zlatom (spomeňte si, že Judáš držal mešec) bude ovládať celý svet a ten antikristovský systém bude vlastniť všetko a bude sa snažiť každého ovládnuť. Ježiš však príde späť a všetkých ich zničí zjavením [v angl. “jasnosťou” - pozn. prekl.] Svojho príchodu. A ich koniec bude ohnivé jazero.
1113    Ale čo pravé semeno? Stane sa, ako sme povedali. Ľud Boží je pripravovaný Slovom Pravdy od posla tomuto veku. V ňom bude plnosť z Letníc, lebo Duch navráti ľudí rovno späť tam, kde boli na počiatku. To je “Tak hovorí Pán”.
1114    Je to “Tak hovorí Pán”, lebo to je to, čo hovorí Joel 2:23-26: “A vy, synovia Siona, plesajte a radujte sa v Hospodinovi, svojom Bohu, lebo vám dá učiteľa, ktorý povedie k spravedlivosti, a sošle vám hojný dážď, podzimný i jarný, najprv. Humná sa naplnia obilím a preše budú oplývať vínnou šťavou a olejom. A nahradím vám roky, ktoré požrala kobylka, pažravá chrobač, chrúst a húsenica, moje veľké vojsko, ktoré som posielal na vás. A tak budete jesť a nasýtite sa a budete chváliť meno Hospodina, svojho Boha, ktorý učinil s vami predivné veci, a môj ľud sa nebude viacej hanbiť na veky.” Nuž, je tu povedané, že Boh sa chystá “obnoviť”. Lutherov Vek neobnovil cirkev, on začal reformáciu. Wesleyov Vek neobnovil. Letničný Vek neobnovil. Ale Boh musí obnoviť, lebo On nemôže poprieť Svoje Slovo. To nie je vzkriesenie Cirkvi, je to “Znovunavrátenie”. Boh privedie cirkev rovno späť k Letniciam, aké boli na začiatku. Teraz si všimnite, že vo verši 25 hovorí, prečo potrebujeme znovunavrátenie. Kobylky, húsenice, chrobáci a červy zjedli všetko okrem koreňa a malej časti stonky. No, vieme, že všetok tento hmyz je jeden a ten istý hmyz v rôznych štádiách. To je správne. Oni sú antikristovským duchom prejaveným v organizácii, denominácii a falošnom učení v priebehu vekov. A ten úbohý malý koreň a stonka budú obnovené. Boh nezasadí novú Cirkev, ale Svoju pôvodnú sadbu privedie späť k pôvodnému semenu. Robí to, ako je vo verši 23, vyučovaním alebo “včasným” dažďom. Ako ďalší príde dážď žatvy alebo viera do vytrhnutia.
1115    Tak sme práve v tejto chvíli v úplnom vyplnení Matúša 24:24: “Tak, že by zviedli v blud, keby bolo možné, aj vyvolených.” A kto to je, kto sa pokúsi zviesť skutočných vyvolených? No predsa duch antikristov “vo falošných pomazaných” tohto posledného dňa. Títo falošní už prišli v “Ježišovom Mene”, tvrdiac, že boli Bohom pomazaní pre ten posledný deň. Sú falošnými Mesiášmi (pomazancami). Tvrdia, že sú proroci. Sú ale jedno so Slovom? Nikdy! Oni k Nemu pridali alebo z Neho ubrali. Nikto nemôže poprieť, že Duch Boží prejavujúci sa v daroch je na nich. Ale ako Balám, majú všetci svoje programy, žiadajú peniaze, používajú dary, ale zapierajú Slovo alebo Ho obchádzajú zo strachu, že spor môže zmenšiť ich šance na väčší zisk. Kážu však spasenie a oslobodenie mocou Božou, práve ako Judáš so službou danou Kristom. Ale pretože sú nepravé semeno, v dôsledku toho majú nesprávneho ducha, ktorý ich motivuje. Nábožní? Ach! Oni svojím úsilím a horlivosťou vyvolených zatieňujú, ale je to laodicejské, nie z Krista, lebo vyzerajú po veľkých zástupoch, veľkých programoch a prekvapujúcich znameniach medzi sebou. Kážu druhý príchod Kristov, zapierajú však príchod proroka-posla, aj keď v moci, znameniach a pravom zjavení ich všetkých zatieňuje. Ó, áno, tento falošný duch, ktorý je v poslednom dni tak blízko tomu pravému, môže byť význačný len svojou odchýlkou od Slova a kedykoľvek je pristihnutý, že je anti-Slovom, uchyľuje sa k tomu argumentu, ktorý sme už ukázali ako falošný, “Máme úspechy, však? Musíme byť od Boha!”
1116    Teraz, skôr ako zakončíme, chcel by som priniesť túto myšlienku: Po celý čas sme hovorili o Pšeničnom Semene, ako bolo pochované, potom vypustilo dva lístky, potom stonku, potom pravý klas. Toto možno niektorých udivuje, keď sme povedali, že luteráni nemali Ducha Svätého len preto, že v podstate učili ospravedlnenie. Možno to niektorých udivuje ohľadom metodistov atď. Nie veru, to nehovoríme. Nehovoríme o jednotlivcoch alebo ľuďoch, ale o VEKU. Luther mal Ducha Božieho, ale jeho vek nebol vekom plného obnovenia skrze ďalšie vyliatie ako na počiatku. Tak isto to bolo s Wesleyom, Boothom, Knoxom, Whitefieldom, Brainardom, Jonathanom Edwardsom, Meullerom atď. Iste boli plní Ducha Svätého. Áno, iste boli. Ale vek, v ktorom každý z nich žil, nebol vek obnovenia ani žiaden iný vek, ale tento posledný vek, vek úplného zatemnenia v odpadnutí. Toto je vek odpadnutia a toto je vek znovunavrátenia, je to vek ukončeného cyklu. S týmto je všetko skončené.
1117    Uzavierame teda Sedem Cirkevných Vekov, hovoriac len to, čo povedal Duch každému veku, “Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom.”
1118    Úprimne verím, že Duch Boží k nám hovoril, nielenže nás vyučoval pravdám tých vekov, ale verne prehováral k srdciam, aby sa k Nemu obrátili. To je ten dôvod všetkého kázania a vyučovania, lebo vďaka kázaniu a vyučovaniu Slova počujú ovce hlas Boží a nasledujú Ho.

1119    Ani na jeden okamih neprinášam ľuďom posolstvo, aby nasledovali mňa alebo sa pripojili k môjmu zboru alebo založili nejaký spolok alebo organizáciu. Nikdy som to nerobil a ani teraz to neurobím. Nemám o tie veci žiaden záujem, ale mám záujem o veci Božie a ľudí, a ak by som mohol dosiahnuť len jednu vec, budem spokojný. Tá jedna vec je: vidieť upevnený a skutočný duchovný vzťah medzi Bohom a ľuďmi, v ktorom sa ľudia stávajú novými stvoreniami v Kristovi, naplnenými Jeho Duchom a žijúcimi zhodne s Jeho Slovom. Chcel by som všetkých pozvať, naliehavo prosiť a varovať, aby počuli Jeho hlas v tomto čase a plne Mu prenechali svoje životy, ako aj ja vo svojom srdci dôverujem, že som Mu dal svoje všetko. Nech vás Boh žehná a nech Jeho príchod poteší vaše srdce.

KONIEC