Stalo sa v našich dňoch

Keby som bol chcel, mohol som sa stať multimilionárom. Raz mi bol agentom FBI daný šek vo výške 1,5 miliónov dolárov. Šek bol od „misie Bell Winery" v Kalifornii. Šek som ihneď vrátil. Žena, ktorá trpela rakovinou a mala odňaté obe prsia, bola tam uzdravená. Touto udalosťou sa obrátil jej lekár, dr. Theodor Palvedes. Dnes večer káže v Oaklandu, v Kalifornii.

Boh hovoril k tej panej prostredníctvom mňa a povedal: „Za tri dni budeš zase na ulici na nákupoch!" Vtedy mi dr. Palvedes povedal: „Pán Branham, vy v tej panej prebúdzate falošné nádeje. Táto žena umiera!"

Odpovedal som: „Stojím tu v takej pozícii, v ktorej môžem povedať: Ak nepôjde táto žena o tri dni po ulici, potom smiete zavesiť na môj chrbát ceduľu, na ktorej bude napísané: „Falošný prorok!" Môžete ma nechať ísť pred vašim autom a vodiť ma cez celé mesto. Môžem však túto ceduľu tiež pripevniť na váš chrbát a urobiť s vami to isté, keď bude uzdravená?"

Žena bola uzdravená a lekár sa obrátil. Dnes káže Evanjelium. Je jedným z najlepších chirurgov na západnom pobreží. Nemocní lietajú z New Yorku na západné pobrežie, aby sa nechali od neho operovať.

Z vďačnosti mi prostredníctvom FBI poslali šek vo výške 1,5 miliónov dolárov. Vtedy som žil v malej chatrči s dvoma miestnosťami. Peniaze však neučinia šťastným, len Ježiš Kristus prináša to pravé šťastie.

V tej istej krajine darovali bohatí Arménci jednému známemu mužovi Cadillac. Keď niekto jazdí takým autom, je to iste v poriadku. Tí istí ľudia chceli tiež mne darovať Cadillac. Vtedy som vlastnil obitý, 10 rokov starý skriňový Chevrolet. Povedal som: „Teší ma vaša náklonnosť, ale obávam sa, že toto auto nebudem môcť použiť."

„Ak chceš radšej Packard, tak ti darujeme Packard", povedali. „Prečo sa máš potĺkať s týmto starým vozom?"

„Ako by som mohol ísť do Arkansasu, kde tí najchudobnejší z chudobných prichádzajú do mojich zhromaždení? Privádzajú chorých, ktorí sú tak chudobní, že sú oblečení do bavlnených vriec. Chudobní ľudia, ktorí obetujú svoj posledný dolár. Ako by som len mohol prísť s Cadillacom? Povedali by: „Tam ide brat Branham!" Ako by som len mohol niečo takéto učiniť? Chcel by som sa páčiť Bohu a nie svetu, lebo potom môžem slúžiť svojmu ľudu".

Lietadlo letelo z Chattanoogy. V priebehu búrky musel pilot previesť medzipristátie v Memphise, Tennessee. Bol som privedení do príjemného veľkého hotelu. Informovali nás: „Lietadlo bude pokračovať v lete zajtra o 7 hodine".

Na druhý deň ráno som chcel odoslať nejaké listy. Po ceste prehovoril ku mne Duch Svätý: „Choď ďalej!" Išiel som jednoducho ďalej, až som prišiel do časti mesta, kde bývali černoši. Teraz bol ale najvyšší čas, chcel som sa vrátiť, aby som nezmeškal lietadlo. Ale Duch Svätý povedal: „Choď ďalej!"

Už predtým prehováral ku mne týmto spôsobom a tak som išiel proste ďalej. Šiel som tam a spieval pieseň. Veríte, že nás môže viesť Duch Svätý? Isteže môže! Spieval som: „Som tak šťastný, že som jedným z tých Tvojich!"

V diaľke som uvidel černošku. Okolo hlavy mala ovinutý ručník. Bola opretá o plot a pozorovala cestu. Spieval som si a išiel som ďalej. Poznal som, že ma pozoruje. Keď som sa priblížil, videl som jej veľké slzy na jej lícach. Pozrela na mňa a povedala: „Dobré ráno, kazateľ!"

„Nie, môj pane", povedala, „avšak vedela som, že prídeš. Poznáš ten príbeh o sunamitke, ten príbeh z Biblie?

„Ja som taká žena", povedala. „Pán mi daroval dieťa. Sľúbila som Mu, že dieťa vychovám. Som chudobná žena. Aby som mohla žiť, perem a pracujem pre bielych. Boh mi daroval chlapca a ja som ho vychovala podľa môjho najlepšieho. Žiaľ, dostal sa do zlej spoločnosti. Nakazil sa zlou chorobou. Spozorovala som to, až keď choroba pokročila. Teraz leží doma a umiera. Dva dni už blúzni. Doktor ho vyšetril. Nemoc je už v jeho krvi a liečenie je bezúčelné, povedal doktor. Chlapec umiera. Nemôžem zniesť, že má zomrieť ako hriešnik. Preto som sa celú noc modlila. Modlila som sa: „Pane, som žena ako tá sunamitka. Daruj mi dieťa, ako si ho daroval tej žene. Kde je Tvoj Eliáš? Kde je? Kde je niekto, kto mi môže pomôcť?"

Potom som na kolenách zaspala. Vo sne mi povedal Pán: ´ Choď k záhradnému plotu a čakaj! Muž v malom klobúku a v tmavom obleku pôjde dole po ceste a prehovorí s tebou!´ Teraz tu stojím od rozvidnenia."

Chrbát mala zvlhnutý rosou. „Potom som ťa uvidela prichádzať s malým klobúkom. Ale kde je kabela, ktorú si mal mať?", opýtala sa.

„Kabelu mám v hoteli", odpovedal som. „Tvoj chlapec je teda chorý", povedal som.

„Modlím sa za chorých", povedal som. To ju však nezaujímalo. Chcela, aby jej chlapec nezomrel ako hriešnik.

Vstúpil som do domu. Dom maj jednu miestnosť. Slúžila ako izba i spálňa. Kuchyňa bola v rohu miestnosti. Strecha domu bola pokrytá lepenkou. Nad vchodom stálo: „Bože, žehnaj náš domov."

V rohu stála stará postel. Ležal v nej veľký mladík. Držal v ruke prestieradlo a stále hovoril: „Uh,uh,uh". Ona povedala: „Mamičkine dieťa". Pomyslel som si: „Áno, mamičkine dieťa a aj tak má syfilis a umiera". Pobozkala ho na čelo, pohladila jeho tvár a povedala: „Mamičkine dieťa!"

Srdce mi zovrelo a ja som si pomyslel: „Aj keď klesol hlboko do hriechu, aj tak je dieťaťom svojej matky."

Potom som si pomyslel: Boh hovorí: „Matka môže zabudnúť na dieťa, ktoré kojila, ale JA na vás nikdy nezabudnem, lebo je vaše meno vyryté na Mojich dlaniach."

Pozoroval som tú úbohú, starú, svätú ženu, ktorá chodila po miestnosti. Hovorím vám: nemala dokopy nič v tom malom domove, ale predsa niečo bolo v tom dome, čo by malo byť v každom dome. Bola to Božia prítomnosť! Pomyslel som: „Chcel by som radšej takýto domov, než nejaký krásny veľký dom s Pin-up dievčatami na stenách." Na stole ležala stará Biblia s pokrčenými listami.

Znovu som sa pozrel na matku. Povedala svojmu synovi: „Prišiel pastor, aby sa za teba modlil, môj chlapec".

„Nevie, čo hovorí. Doktor povedal, že stratil rozum. Chlapec myslí, že je v člne vonku na mori. Musí stále veslovať, pretože je stratený. To nemôžem vydržať, kazateľ, viem, že moje dieťa umiera a že je stratené. Avšak viem, že si prišiel, aby si mi pomohol, lebo tak Pán ku mne hovoril".

Avšak ju to nezaujímalo. Chcela len, aby bol zachránený. Chcela od neho počuť: „Som zachránený!" Myslela: „Musí zomrieť tak či tak". Chcela proste len jeho spásu. Keby sme len my všetci mali takýto postoj. Vedela, že tam v onom večnom domove by bola zase s ním.

„Tak teda pokľakneme a pomodlíme sa za neho", povedal som. Pokľakla a ja som uchopil jeho nohy. Boli studené a vlhké. Chlapec stále chytal prestieradlo, ktorým bol prikrytý a vesloval rukami. Veril, že je v člne. „Je taká tma, taká tma", opakoval stále. Pokúšala sa na neho hovoriť, ale on proste vesloval ďalej. „Je taká tma, je taká tma!" Videl som kľačiacu matku a povedal som: „Nechceš začať s modlitbou, matka?" Stará svätica sa modlila. Videl som, že poznala Pána a často s Ním hovorila. Vedela, s kým hovorí! Chlapec, jeho matka, Duch Svätý a ja sme sa nachádzali v miestnosti. „Neviem, čo činíš", modlila sa, „ale všetko sa stalo presne tak, ako si mi povedal." Ó, som tak šťastný, že je Ježiš ten istý ako vtedy, keď bol so svojimi svätými na zemi. Nemusel som sa jej pýtať, či je baptistkou alebo metodistkou. To ma nezaujímalo. Sledoval som len Ducha Svätého a ona robila to isté. Chceli sme vidieť, čo ON koná. Keď ukončila svoju modlitbu, pobozkala ho na čelo a povedala: „Boh ti požehnaj, moje dieťa!"

„Budeš sa teraz modliť ty, kazateľ?", povedala. Medzitým bolo skoro 9 hodín a ja som bol dve míle od letiska. Odlet bol ohlásený na 7 hodinu. Nevedel som si predstaviť, kedy z toho miesta odídem. Položil som teraz ruky na jeho nohy a povedal: „Nebeský Otče, nerozumiem tejto situácii, chcel som na letisko, Ty si mi však dal príkaz ísť ďalej a ja som našiel túto ženu. Očakávala ma. Ak si v tejto veci, potom neviem, čo robiť. Teraz pokladám len ruky na tohto chlapca."

Náhle ten chlapec povedal: „Ó, matka, svitá!" Po piatich minútach sedel na posteli a objímal svoju matku. Potichu som vyšiel.

Ponáhľal som sa k taxíku, priniesol z hotela batožinu a išiel na letisko. Myslel som: „Teraz budem musieť snáď deň, dva čakať". Vtedy po vojne neboli skoro žiadne lietadlá. Aj tak som išiel na letisko. Keď som tam prišiel, počul som hlásenie: „Lietadlo číslo 196 do Lousville, Kentucky pripravené k odletu!" Boh nechal čakať lietadlo na mňa niekoľko hodín.

Asi o dva roky neskôr som išiel vlakom do Arizony. Pri čakaní v Memphis som opustil vlak, aby som si kúpil hamburger. Zrazu niekto volá: „Haló, kazateľ!" Obzrel som sa a uvidel mladého muža v červenej čiapke. Mrkol očami a povedal: „Nepoznáte ma?"

„Nie, pane. Nepamätáte si na to ráno, keď ste prišiel k tomu domu, kde vás očakávala moja matka?"

„Áno, samozrejme, som to ja! Som uzdravený, dokonale uzdravený a zdravý. Nie som však len uzdravený, ale som teraz kresťanom!" Chvála Pánovi!

Jedného večera, keď som kázal v Portlande, Oregon, pribehol k pódiu pomätený a chcel ma zabiť. Možno, že to niekto z vás čítal v novinách. 6000 ľudí bolo v budove, koľko ich stálo vonku neviem, avšak lialo ako z krhle. V tých dňoch som bol na poli sám. Oral Roberts a všetci ostatní vtedy ešte nevystúpili. Kázal som na tému: „Viera je podstata vecí, na ktoré sa nadejeme, dôkaz vecí neviditeľných". Približne sto kazateľov sedelo za mnou na pódiu.

Zrazu vstúpil do sály vysoký muž. Kolos medzi mužmi, asi stokilový, kráčal v šedom obleku sálou. Myslel som: „Snáď musí nejakej osobe v zhromaždení odovzdať správu". Keď sa priblížil, poznali náhle kazatelia za mnou, kto je ten muž. Rozutekali sa na všetky strany. Ten muž bol šialený - z ústavu choromyselných.

Pristúpil ku mne a začal mi nadávať. „Ty had v tráve", povedal, „ty pokrytec! Ty sa vydávaš za sluhu Božieho, ale dnes večer ti polámem v tele všetky kosti, aby ľudia videli, že si len veľký klamár!"

Pozoroval som toho muža. Bol by som sa k smrti vyľakal, ale potom sa niečo so mnou stalo. Chcel by som, aby to tak vždy bolo. Náhle som tohto muža miloval. Pomyslel som si: „Ten úbohý chlapík by mi nič nechcel urobiť, keby nestratil rozum." Prišli policajti a chceli sa toho muža zmocniť. Povedal som: „Nechajte ho! To nie je vec tela a krvi, to je neporozumenie v duchu". Muž pristúpil ku mne: „Dnes večer ti polámem v tele všetky kosti!"

Pozeral som sa na neho a pomyslel si: „Úbohý človeče!" Pľuvol mi do tvári. Pomyslel som si: „Ten úbožiak stratil rozum." Neprehovoril som jediné slovo. „Ja ťa v tom zhromaždení zrazím", povedal. Ľahko by to dokázal. Mal veľké silné ruky a ja som vtedy vážil ledva 60 kg. Stál som tam jednoducho a neprehovoril ani slovo. Hovoriť niečo by aj tak nespôsobilo nič dobrého, to som vedel. Zástup strnul a zmĺkol. Jednoducho som toho muža pozoroval.

Prišiel ku mne celkom blízko a pripravil svoju mocnú ruku k úderu. Tu som počul sám seba hovoriť - prehovorilo to zo mňa: „Pretože si dnes večer vyzval Ducha Božieho, budeš dnes večer ležať pri mojich nohách!"

„Čože? Mám podnúť k tvojim nohám?", kričal, „ukážem ti, kto komu padne k nohám, ty sprostý pokrytec!" Zaťal svoju päsť a vystrel k úderu.

Povedal som: „Satan, vyjdi z tohto muža!" Muž rozhodil svoje ruky do vzduchu, zakymácal sa, zastenal a zrútil sa. Padol na moje nohy. Policajti potom muža odkotúľali.

Čo to bolo za silu, že niečo takéto spôsobila? Bola to viera? Nie, bola to láska.

Zhromaždenia sa odohrávali na dostihovej dráhe. Hovoril som za pomoci prekladateľov. Za hodinu som toho mohol povedať asi toľko, ako inde v petnástich minútach. Povedal som: „Misionári vám hovorili o Ježišovi. ON prišiel, aby vás zachránil."

Videl som, ako na seba všetci pozreli. „Ak čítate Bibliu, potom môžete vidieť, že Ježiš bol veľký Uzdravovateľ. ON sľúbil, že bude žiť v ľuďoch, než sa vráti. Povedal: „Skutky, ktoré ja činím, aj vy činiť budete." Chceli by ste, vy všetci, ktorí ste už prijali Krista, aby Ježiš prišiel dnes k nám a činil medzi nami tie isté veci, ktoré činil vtedy?" Prirodzene s tým boli všetci uzrozumení.

„Ak učiní dnes medzi nami to isté, budete potom Jeho Slovu veriť?", opýtal som sa. „Ó, isteže", povedali. Aj Mohamedáni boli s tým uzrozumení. Druhá osoba, ktorá prišla dopredu, bola Mohamedánka. „Ty vieš, že ťa nepoznám", povedal som. „Ani nemôžem s tebou prehovoriť v tvojej reči, hovorím s tebou pomocou prekladateľa." Žena prisvedčila. „Ja ťa nemôžem uzdraviť", pokračoval som ďalej, „avšak porozumela si dnes ráno posolstvo?" Žena hovorila s tlmočníkom. „Áno, rozumela, čítala Nový Zákon", povedal tlmočník. „Ona verí v Boha, ale verí, že Mohamed je jeho prorok."

Mohamedáni veria v Boha. Oni pochádzajú tiež z línie Abrahámovej. Veria, že Mohamed je prorok Boží, ale my veríme, že Ježiš je Syn Boží.

Hovoril som ďalej: „Ak poznáš Starý Zákon, potom vieš, že Boh bol v minulosti v prorokoch. Potom je Ježiš, ktorého nazývame Kristus, Boh Prorok. Oni Ho zabili. Ty tomu neveríš, pretože kazatelia hovoria, že zomrel o mnoho rokov neskôr prirodzenou smrťou. Avšak Nový Zákon hovorí, že zomrel a potom zase vstal z mŕtvych. On poslal späť Svojho Ducha do Svojej Cirkvi. Mohamed vám nič nesľúbil, Ježiš nám však dal zasľúbenie. Povedal: „Tie isté skutky, ktoré ja činím, aj vy budete činiť." Možno, že si spomínaš, že Ján 5:19 hovorí: „Nemôžem nič činiť, iba ak by mi to ukázal Otec."

Potom som pokračoval: „Keby teraz Ježiš prišiel, aby ti povedal, prečo tu si a čo ti chýba, keby ti ukázal tvoju minulosť, uveríš tomu, čo ti povie o budúcnosti?"

Žena pritakala. Mohamedáni povstali, aby mohli všetko dobre pozorovať. Potom som povedal, čo mi ukázal Duch Svätý: „Tvoj muž je malý, podsaditý muž. Nosí čiernu bradu. Pred tromi dňami si bola u lekára. Máš dve deti. Lekár ťa vyšetril a zistil v maternici cystu."

Žena hľadela k zemi a súhlasila. „Nuž, keď si čítala Nový Zákon, nehovoril Ježiš rovnakým spôsobom so ženou pri studni?"

„Prečo si ku mne prišla? Som kresťan. Prečo si nešla k svojmu mohamedánskemu prorokovi?"

„Ja ti nemôžem pomôcť", odpovedal som. „Ak ale prijmeš tohoto Ježiša, ktorý je teraz tu, potom ON ti pomôže. ON je ten, ktorý pozná tvoj život. ON ti pomôže."

To stačilo! Toho večera prišlo ku Kristu 10 000 Mohamedánov. Podľa ich správ sa v tej krajine v priebehu 30-ročnej praxe obrátil len jeden jediný Mohamedán, avšak Evanjelium sa ukázalo živým. Postačí päť minút, aby mohlo prísť 10 000!

Stalo sa to vo Windsor, Ontario. Koncom zhromaždenia, keď som už bol unavený, prišiel hore inteligentne vyzerajúci muž a prial si modlitbu. Mal na sebe šedý oblek a červenú kravatu. Povedal som mu: „Podajte mi vašu ruku. Som veľmi unavený, som všetkými tými videniami oslabený. Podajte mi len ruku."

Pozrel som a povedal mu: „Nevidím žiadne znamenie nejakej nemoci. Ste zdravý človek!"

„Pozrite ale, čo je na mojom modlitebnom lístku", povedal ten muž. (Aby pri veľkých modlitebných zhromaždeniach prichádzali k modlitbe len vážne chorí a nenastal nával, podávali sa číslované modlitebné lístky.)

„Nezaujíma ma, čo ste si napísal na modlitebný lístok, ste zdravý", odpovedal som, „ste zdravým človekom."

Bol som veľmi unavený, ale milosť Božia bola stále ešte so mnou. Ak vám dá Boh nejaký príkaz, potom je aj povinný sa o vás starať. Nie je to moja vec, to je Jeho vec. On ma poslal.

Keď Mojžiš hodil svoju palicu a tá sa premenila v hada, kúzelníci urobili to isté. Čo mohol Mojžiš ďalej činiť, ako len očakávať Božiu milosť? On činil to, čo mu bolo prikázané. Však viete, čo sa potom stalo.

„Možno, že ste už skôr mal tak veľkú vieru a ste už uzdravený", povedal som.

Zrazu sa ten muž obrátil ku zhromaždeniu, rozopol si ako a stál s vypnutou hruďou. „Tu to máte", povedal, „vidíte toho podvodníka."

„Tu to máte", povedal, „on hovorí, že som mal veľkú vieru, ale v skutočnosti je unavený a nemôže už prevádzať svoje čítanie myšlienok. Nebola to moja viera, on je podvodník. Napísal som niečo na modlitebný lístok, ale on to už nemôže obdržať."

„Čo sa to tu deje", pomyslel som si. Tu zostúpila milosť Božie. Povedal som: „Prečo ti diabol vložil do srdca pokúšať Boha? Si kazateľom cirkvi Kristovej. Ty si členom tejto cirkvi. Tamto sedí muž v modernom obleku. Jeho žena a tvoja žena sedia vedľa neho. Včera ste sedeli pri jednom stole. Stôl bol pokrytý zeleným obrusom. Zhodli ste sa na tom, že je to čítanie myšlienok. Dohodli ste sa, že ma dnes večer vyskúšate."

„Je to skutočne pravda", povedal muž, „Boh mi buď milostivý!" Bol to moderný Judáš.

Odpovedal som: „Napísal si na modlitebný lístok, že máš rakovinu a tuberkulózu. Teraz máš obe tieto choroby! Teraz sú to tvoje choroby!"

„Ja ti nemôžem viac pomôcť", povedal som, „to je všetko medzi tebou a Bohom. Napísal si na svoj modlitebný lístok vlastný ortiel."

Ten ortiel ho postihol, to bolo všetko. Vidíte, to sú tí zdánlivo veriaci. Oni hľadajú u Boha a v Jeho Slove chyby. Sú to Judášovia. Často sú vysoko vzdelaní. Predávajú Slovo Božie, aby boli po vôli svojej organizácii.

Raz sedel v zhromaždení svedok Jehovov. Počul o mojich zhromaždeniach a prišiel do Lousville. Mal doma chlapca, ktorého noha bola pokrivená obrnou. Potom jedného večera uvidel povstať malého chlapca z pojazdného kresla. Mládenec mal jednu nohu kratšiu a postihnuté ústa. Chlapec vyskočil na pódium a kázal ľuďom. To presvedčilo toho muža.

Keď som kázal v Ohio v jednom veľkom stane, sedel so svojim synom kdesi v zástupe. Tu prehovoril mojimi ústami Duch Svätý nasledujúce slová: „Tam vzadu sedí muž, volá sa Banks Wood, je staviteľom. Býva v Crestwood Kentucky. Je presvedčený svedok Jehovov. Vedľa neho sedí jeho syn, volá sa David a má po detskej obrne pokrivenú nohu. Tak hovorí Pán: „Je uzdravený!"

Nevedel, čo má na to povedať. Po niekoľkých okamžikoch matka chlapca povedala: „David, vstaň!" Chlapec vstal a bol tak zdravý a normálny ako každý iný.

To presvedčilo toho muža, že všetko predal a prisťahoval sa do nášho mesta. Kúpil si dom a dnes sme susedia.

Následkom jeho viery v Božie uzdravenie bol zo spoločenstva svedkov Jehovových vylúčený. Hovorili, že je to od diabla. Jedného dňa prišiel jeden z jeho bratov na návštevu. Ten uzdravený chlapec sa stal medzitým mladým mužom a pracoval vo veľkoobchode ako nákupca. Dnes musí premýšľať, aby povedal, ktorá noha bola pokrivená.

Jeho brat prišiel teda na návštevu a povedal: „Banks, ty vieš, že ťa všetci milujeme ako nášho brata. Ako si však mohol tak ďaleko odpadnúť? Ako môžeš načúvať takému fanatickému kazateľovi a vzdať sa viery, ktorú ťa učil tvoj otec?"

„Nevzdal som sa predsa viery, ktorú ma otec učil", povedal, „dnes verím jednoducho viac. Verím tomu, čo som veril, plus to, čo tiež viem."

„Tam na lúke ho môžeš vidieť, práve seká. Chceš si s ním pohovoriť?"

„Áno, rád by som s ním na okamžik hovoril, aby som videl, čo je to za charakter", povedal.

Pán Wood ma zavolal a ja som prišiel spotený, v mojich zaprášených šatách do jeho domu. „Vy ste ten kazateľ, čo priviedol môjho brata na túto popletenú cestu?", opýtal sa.

Prezeral si ma chvíľu od hlavy po päty. Potom som sa posadil a rozprávali sme sa. Nebol to žiadny nerozumný človek. Povedal: „Pán Branham, boli sme vychovávaní ako prísny svedkovia Jehovovi. Náš otec je predstaveným svedkov Jehovových."

„To je pekné.", povedal som, „teší ma, že to počujem. Cením si to, že máte otca a matku, ktorí vás vychovali v riadneho a úprimného človeka."

Pri tom, keď som tak sedel, prišiel Duch Svätý vo Svojej dobrote a milosti nado mňa a dal mividenie. Oslovil som muža: „Pán Wood, vidím, že ste ženatým mužom. Máte blondýnku a dvoch chlapcov vo veku 6 a 8 rokov."

Celkom zvláštne sa pozrel na svojho brata. Povedal som: „Myslíte si, že mi Banks o tom hovoril, ale nie je to tak. Možno, že vám pomôžem toto: Opustil ste svoju ženu, bol ste jej neverný. Poslednú noc ste bol s jednou ženou, ktorá ma gaštanové vlasy. Je o veľa mladšia ako vy. Boli ste spolu v miestnosti, keď nejaký muž zaklopal na dvere. Utiekol ste cez okno. Je to dobre, že ste utiekol cez okno, lebo ten muž pred dverami by vám prehnal hlavou guľku, mal totiž vo svojej ruke pištoľ." Muž padol na zem, lebo vedel, že mi Banks tieto veci nerozprával.

Tam v tej izbe ho Pán Ježiš zachránil. Išiel domov a rozprával to svojmu otcovi.

Jeho otec povedal: „Teraz ste všetci popletení!" Potom prišla na návštevu jeho sestra. Prišla do jedného zhromaždenia a obrátila sa. Pokrstil som ju v kresťanskej viere.

Zrazu jeho otec vybuchol a prišiel k nám osobne. Keď prišiel, Banks so svojou ženou neboli doma. Keď som prišiel domov, uvidel som v prechode automobil a jedného staršieho muža stáť na dvore. Oslovil som ho. On sa predstavil: „Volám sa Wood", povedal. „Volám sa Branham", odpovedal som, „teší ma, že vás vidím."

„Pravdepodobne je na nákupoch, odišiel so svojou ženou. Nechcete ísť ďalej?", povedal som.

„Ach, poďte predsa, vypijete pohár vody. Banks sa čoskoro vráti." Už po niekoľkých minútach Banks vstúpil. Pozdravil svojho otca.

O niečo neskôr chcel otec ísť na ryby. „Máte čas ísť s nami na ryby?", povedal on.

Minulú noc lialo ako z krhle a otec Wood povedal: „Nebude to mať zmysel ísť na ryby, lebo rieky sú plné a špinavé."

Prešli sme rieku a ja som sa modlil k Pánovi, aby mi pomohol. Ani slovom som sa nechcel zmieniť o náboženstve. Chcel som počkať, kým on s tým začne. Keby po tom túžil, začal by hovoriť sám.

Keď sme prechádzali rieku, videl som videnie. Povedal som pánovi Woodovi: „Ako viete, v každej rieke, ktorou dnes prejdeme, potečie špinavá voda. Pôjdeme však k malému jazeru. To jazero bude priezračné a čisté. Asi do pol štvrtej budeme spoločne loviť, bez toho, že by sme chytili jedinú rybu. Potom budú najprv brať moje udice. Vytiahnem asi 25 kg rýb. Váš syn Lile chytí len jednu rybu. Budeme loviť do polnoci. Ďalší deň chytím modrú, neobyčajne veľkú rybu. Budeme ešte po celý deň loviť, bez toho, že by sme jedinú rybu chytili. Tak hovorí Pán!" Pán Wood mrkol na Banksa, zašklebil sa a rozhliadol sa okolo.

Presne tak sa stalo. Keď som nasledujúci deň chytil druhú rybu, skúšal to ten muž na každom dosiahnuteľnom brehu. Pokúšal sa o to všetkými prostriedkami, aby nejaká ryba zabrala, ale bezvýsledne. Mal som svojich 25 kg a dve iné ryby. Jedna vážila 5 libier a druhá 8. Chytil som ich na malý prút a bez pomoci nejakej siete. Ak niekto porozumie rybárčeniu, potom vie, že za tým musel stáť Boh. Otec Wood sedel pri tom a musel to všetko nechať cez seba prejsť. Začal hovoriť sám so sebou.

Na druhý deň mu jeho syn povedal: „Tak, otec, ako zmýšľaš o tejto veci?"

„Keď niekto môže vidieť ryby skôr, ako ich chytí, môže to byť v poriadku", povedal.

Povedal som: „Ale pán Wood, ja to vždy nemôžem, to sa stalo kôli vám! Avšak všimnite si, že Biblia hovorí: Keď niekto medzi vami je prorok, alebo niekto je duchovný, keď to, čo prorokuje, sa naplní, potom tomuto mužovi načúvajte. Nemám nič proti pánovi Rutherfordovi (zakladateľ svedkov Jehovových, vtedy ešte prví bádatelia Biblie), keď ale hovorí, že v 1914 Kristus prišiel v Duchu, potom popiera, že Kristus prišiel v tomto spôsobe na Letnice. Sú ešte iné veci, ktoré videl chybne. Čo potom je s tým?"

Pani z „kresťanskej vedy" mi povedala: „Pán Branham, mám rada vaše kázania, ale niečo sa mi na tom nepáči."

„Kresťanská veda neverí v jeho Božstvo. Verí, že bol obyčajný muž, obyčajný učiteľ, dobrý filozof.

Odpovedal som: „Moja Biblia hovorí, že bol Slovo. Ja verím Biblii. ON bol Slovo. Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh a to Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami." (Ev. Jána, kap. 1)

Odpovedala: „V Biblii je napísané, že Ježiš plakal, keď stál pri hrobe Lazara."

Odpovedal som: „Vy len nemôžete vidieť, kto bol ten muž, bol oboje, Boh i Človek. Bol človekom, keď s ľuďmi plakal. Ale keď stal pri hrobe a zavolal: „Lazar, vyjdi!", a muž, ktorý bol štyri dni mŕtvy, vstal, potom bol viac ako človek!"

Často som o tom hovoril: Keď sa tej noci vracal hladný z hory, to bol človek. Keď však vzal dva chleby a päť rýb a nasýtil 5 tisíc ľudí a ostalo ešte 5 košov, tu bol viac ako človek. ON bol človekom, keď zvolal na kríži: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?" Keď zvolal: „Žíznim!", potom to bol stenajúci človek, keď ale veľkonočného rána povstal z mŕtvych, tu bol viac ako človek.

Bol človekom, keď pri búrke so svojimi učeníkmi spal v malom člne, keď ho chcelo 10 tisíc diablov utopiť. Bol tak unavený, že ho museli budiť. Ako človek sa položil ku spánku. Keď však položil svoju nohu na okraj loďky a povedal: „Búrka, umĺkni!", keď ho vietor a vlny poslúchali, to bol viac ako nejaký muž, tu bol Bohom.

Dom môjho domu prišiel katolícky kňaz a opýtal sa: „Pán Branham, môžem vám položiť niekoľko otázok?"

„Nie", povedal som, „lebo Biblia hovorí: Neprisahajte nijako, ani na nebo, ani na zem, lebo je podnožou Jeho nôh. Vaša reč nech je áno a amen. Biskup môže prijať moje slovo. Ale ak nechce, je to jeho vec. Ja neprisahám."

Kňaz prišiel z kostola „Svätého srdca" a opýtal sa: „Krstil ste nedávno Pavlínu Frazierovú?"

Poznamenal si to a potom povedal: „Vedel ste, že katolická cirkev kedysi tak krstila?"

„Chcete tým povedať, že prvý učeníci boli katolíkmi?", opýtal som sa ho.

„Prečo potom hovoril Peter: Čiňte pokánie a nechajte sa pokrstiť vo Meno Ježiša Krista? Hovoríte predsa, že bol vašim prvým pápežom?"

„Z akého dôvodu potom tak už nekrstíte? Prečo krstíte na tituly Otca, Syna a Ducha Svätého? Prečo kropíte len vodou, keď Peter krstil ponorením? Čo sa to teraz deje?", opýtal som sa.

„Pozrite", odpovedal, „katolícka cirkev môže činiť čo chce, má k tomu plnú moc."

„A vy chcete povedať, že prví učeníci boli katolíkmi?", opýtal som sa znovu.

Povedal som: „Pane, mám tu všetky knihy: Josefus, kniha od Foxa o mučeníkoch, Pembermannsova kniha Staré časy, Dva Babylony od Hislopa, všetky dejiny, ktoré sú ku kúpe. Vo všetkých týchto knihách je písané, že katolícka cirkev vznikla až asi 600 rokov po smrti posledného apoštola a stala sa organizáciou. Môžete mi dokázať niečo iné?"

„Tak to Biblia nehovorí", odpovedal som. „Biblia hovorí, že Boh je vo Svojom Slove. Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bol Boh a to Slovo sa stalo telom. Boh je vo Svojom Slove."

„Teraz nemôžeme argumentovať", povedal, „vy veríte Biblii a ja verím cirkvi".

Povedal som: „Verím, že Biblia je to inšpirované Slovo Božie a nie je tam protirečenia. Je to Slovo božie. Obsahuje Jeho večný plán pre všetky prichádzajúce veky. ON povedal v ňom: Nebo aj zem pominie, ale Moje Slovo nikdy nepominie. Ja verím Slovu."

Kňaz išiel potom za pani Frazierovou. Povedal jej: „Pani Frazierová, prosím o podpis k tomuto listu a potvrďte, že vaša dcéra zostane členom katolíckej cirkvi."

„Hanbite sa", povedal kňaz, „mohla by ste byť vďačná, že vaša dcéra vyjde z tohoto nerozumu a môže chodiť do katolíckeho kostola." Povedala: „Čo by ste učinil vy, keby ste mal dcéru a ona by chcela ísť do mojej cirkvi?"

Keď kňaz odchádzal od tej ženy, tu uvidel, že ona má niečo, čo on sám nemá.

Hľaďte, nemusíte sa nechať prehovoriť. Ak je Boh s vami, kto môže potom proti vám obstáť?

Kazatelia z Chicaga mi chceli vtedy postaviť pasť. Zvolali celú kazateľskú jednotu v Chicagu. Dva dni predtým, ako sa to stalo, bol som Pánom v noci prebudený. Hovoril ku mne: „Choď tam k tomu oknu!" Išiel som k oknu, vonku bola búrka. Potom mi Boh povedal: „Postavili ti pascu, ale neboj sa, len tam choď. Ja budem s tebou!"

Všetko, čo sa tam prihodilo, som predpovedal. Je to zachytené na zvukových páskach.

Nasledujúceho dňa som stretol brata Carlsona, predsedu istej jednoty a Tommy Hicksa. Boh mi vopred povedal, že ich oboch stretnem a že potom pôjdeme spolu do hotelu, aby sme tam spoločne poraňajkovali. Spoločne sem šli k raňajkám. Oslovil som Tommy Hicksa a povedal: „Brat Hicks, si predsa doktor teológie, v Chicagu sa zídeme s veľkou skupinou kazateľou, nechcel by si za mňa prehovoriť, tiež som ti častokrát vyhovel." Chcel som ho len vyskúšať.

Odpovedal: „Ó, to nemôžem učiniť, brat Branham." Odpovedal som: „Prečo nie, ja by som pre teba urobil všetko, prečo nechceš tiež ty raz pre mňa niečo urobiť?"

Odpovedal som: „Viete prečo? Chcem vám teraz niečo povedať: Vy obaja viete, že ma chcú svojimi otázkami vlákať do pasce. Vy o tom viete."

„Pôjdete inde. Sála, ktorú ste najali, je zelená, ale my se zhromaždíme v hnedej miestnosti. Budem sedieť v rohu. Doktor Mead sa posadí po mojej pravici, po ľavici bude sedieť starý čierny brat so svojou manželkou.

Potom som hovoril ďalej: „Dávajte pozor, ako sa to stane! Len tam choďte. Videli ste, ako Boh uzdravuje chorých. Pozorujte Ho teraz v boji! Je veľký a predivný! Dávajte pozor na otázky a uvidíte, ako všetko stíchne!"

Keď sme tam toho rána boli zhromaždení, povedal som kazateľom: „Čo proti mne máte? Čo je to s vami?"

Potom prehovoril brat Carlson: „Brat Branham mi povedal pred dvoma dňami, že tú sálu nedostaneme. Presne mi povedal, kde všetci tí ľudia budú sedieť a čo sa stane."

Sálu nedostali, pretože bola už prenajatá hudobnou skupinou a zaplatená. Omylom bola prisľúbená ešte raz na zhromaždenie kazateľov.

Brat Carlson ešte povedal: „Mnohí z vás nechcú súhlasiť s posolstvom brata Branhama, ale niečo musím priznať: nebojí sa prinášať svoje posolstvo. Teraz poď ty, brat Branham."

Povedal som: „Kým začneme, chcel by som, aby ktorýkoľvek muž tu vystúpil a na základe tejto Biblii ukázal, čo som falošne povedal."

Predo mnou sedela tá najtichšia skupina, akú som kedy videl. Potom som pokračoval: „ak nemôžete tieto veci dokázať, potom nejednajte za mojim chrbtom! Bratia, som tu, aby som s vami stál rameno na ramene, avšak musíme sa vrátiť k biblickým skutočnostiam."

Hovoril som ďalej: „Vy všetci ste doktormi teológie, stojím tu sám. Chcete spochybniť, čo učím o krste vo Meno Ježiša Krista, začnime touto témou. Chcel by som, aby jeden z vás prišiel so svojou Bibliou a ukázal, kde som učil niečo falošné."

Potom som povedal: „Vyzval som vás, aby ste prišli dopredu. Čo je s vami? Potom prestaňte za mojim chrbtom, ak neodvažujte sa neodvažujete tu ku mne prísť!"

Báli sa prísť, mňa sa však nebáli, ale báli sa anjela Pánovho, ktorý mi už dopredu všetko povedal.

Nechcem sa s nikým dohadovať, som pripravený prehovoriť si o týchto veciach s každým kresťanom. Avšak Biblia platí za merítko a nie nejaké výklady.

Jedna veľmi láskavá žena, ktorá finančne podporovala zhromaždenia, prišla jedného dňa ku mne. Povedala: „Brat Branham, my všetci ťa milujeme, všetci, ktorí ťa poznajú, majú ťa radi."

Povedala: „Nekompromisne sa držíš svojho učenia. Keby si v tom učinil kompromisy, prijali by ťa všetky cirkvi."

Opýtal som sa: „Ako môžeš očakávať, že by som činil kompromis s Bibliou a pritom zostal služobníkom Božím."

Odpovedala: „Prišla som ako reprezentantka početných kazateľov tohoto veľkého mesta, keby si im povedal, že ti to povedal anjel Pánov, že musíš krstiť vo Meno Ježiša Krista, potom by to akceptovali."

Odpovedal som: „Ich mienka je hlboká ako plytčina! Keby anjel povedal niečo v protiklade k Biblii, potom by som to neprijal, nedôveroval by som tomu anjelovi. Slovo Božie stojí nad všetkými anjelmi."

Žena povedala: „Ešte nikdy som o niečom takom nepočula. Pôjdem domov a preštudujem Nový Zákon. Ešte nikdy som ho dôkladne neštudovala."

Americká tajná polícia skúma fotografiu s nadprirodzeným svetlom

Celkom neobyčajná bola predohra k fotografii, ktorá vzbudila po celom svete rozruch. V novinách "HOUSTON PRESS" sa 24. januára 1950 objavila správa o jednej príhode, ktorá vyvolala rozruch. Takýto bol nadpis: "Baptistický duchovný vyzýva muža zázrakov."

Baptistický kazateľ a „Boží uzdravovateľ" sa zídu dnes večer k otvorenej debate, aby diskutovali o otázke moderných zázrakov.

Doba určená každému rečníkovi má byť dohodnutá krátko pred začiatkom debaty. Na každý pád má byť každému rečníkovi daný rovnaký čas.

Skvelým rečníkom na strane Baptistov bude kazateľ W. E. Best. V predchádzajúcom zhromaždení kazateľov ostro napadol „Božích uzdravovateľov", ktorí v koncertnej sále jeho mesta poriadali veľké zhromaždenia.

Kazateľ Bosworth povedal, že bude na pódiu zastupovať svoje stanovisko, nevie ovšem, či je kazateľ Branham ochotný diskutovať. Kazateľ Best povedal, že prijíma výzvu, lebo kazateľ Bosworth vyzval každého k tomu, aby priniesol dôkaz, či v jeho knihe „JEŽIŠ UZDRAVOVATEĽ" je niečo, čo neodpovedá pravde.

Kazateľ Bosworth povedal, že prišla výzva od Baptistov a je pripravený venovať debate akýkoľvek požadovaný čas. Je ochotný venovať dnešný večer debate a ohlásené zhromaždenie s uzdravovaním odrieknuť. Debata môže pokračovať neskôr na inom mieste, pretože nie je ochotný vynechať viac ako jedno zhromaždenie s uzdravovaním, keďže je dôležitejšie ako tie debaty.

Kazateľ Bosworth, rovnako autor jednej knihy s názvom „PREČO NIEKTORÍ NEMôžU BYŤ UZDRAVENÍ" povedal: „Už 25 rokov vyzývam, aby útoky na moje knihy boli dokázané, a nikto s dôkazom neprišiel. Je mi potešením prediskutovať túto tému s baptistickým kazateľom. Ak mi môže ukázať, že som prevrátený, som ochotný svoju mienku zmeniť. Avšak moje výroky sú dokázané Bibliou."

Po prudkej debate mohol byť jej priebeh opäť sledovaný v novinách. Tu je niekoľko výňatkov:

Kazateľ W. T. Richey prosil poslucháčov, aby venovali nutnú pozornosť každému rečníkovi. Povedal poslucháčom: „Ak ste s nejakým výrokom súhlasíte, potom zvolajte Amen. Ak nesúhlasíte, potom volajte nie!"

V priebehu skoro 4 hodín znelo koncertnou sálou „Amen" a „nie", „nie". Keď kazateľ Best vystúpil s istým tvrdením, uchopil kazateľ Bosworth mikrofón a zvolal k publiku: „Kto z vás bol vierou uzdravený?" Zakaždým ich vstalo na stovky. „Koľko z vás je baptistov?" zvolal. Zdvihlo sa najmenej sto osôb.

„Žiadny človek nemá moc k uzdravovaniu", zvolal medzitým kazateľ Best. Pani W. E. Willbanks, 712 Teetshorn, vstala a povedala: „Kazateľ Best osočuje kazateľa Branhama. Kazateľ Branham nikdy netvrdil, že má moc uzdravovať. Ja sama som baptistka, kazateľ Best nemôže svojim vystúpením byť považovaný za zástupcu baptistov."

Pani Gray Walkerová, 2501 Blodgett, ukázala na svoje štvorročné vnúča. „Diana sa narodila s konskou nohou", povedala, „lekár jej chcel dať nohu do dlahy, ale náš kazateľ J. C. Miner navrhol, aby sme to skúsili s modlitbou. Učinili sme to. Noha sa zlepšovala a za niekoľko týždňov bola uzdravená."

Kazateľ Best povedal: „To je len čarodejníctvo! Ľudia sú ovplyvnení sugesciou. Bolo im povedané, že je to moc Božia. Úprimní ľudia sú zvedení."

James Ayres, profesionálny fotograf, 1610 Rusk, povedal: „Branham sa len vystavuje na obdiv. On tých ľudí hypnotizuje."

Celkom na konci debaty išiel pomaly na pódium za trvajúceho potlesku kazateľ Branham; tmavovlasý štíhly muž, s hlboko položenými očami a mäkkým zvučným hlasom. „Nikdy som nepovedal, že by som mal schopnosť uzdravovať. Ani Ježiš si toto ani raz nenárokoval. Povedal, že je to moc Jeho Otca. Náš priateľ - ukázal na kazateľa Besta - hovoril o náboženských vydieračov. V jednej z jeho kampaní bolo zachránených a uverilo v Ježiša Krista 3000 ľudí. Ak to je náboženské vydieranie, potom nám daruj Bože viac takých vydieračov. Avšak ak nevykonám vo vašom meste nič dobré, potom ma nemusíte vyháňať, potom idem sám."
„Nie, nie", volal zástup. „Ak chcete, aby som zostal . . . . . „
Zhromaždenie súhlasilom potleskom.
Koniec výňatku z novín.

Večer chcel pán Ayres vyvolať filmy, ktoré urobil pre Dr. Besta. Ale nejakým zvláštnym spôsobom boli negatívy tých snímkov prázdné. Bol veľmi udivený, lebo aparát bol stále v poriadku. Ešte väčšie bolo jeho prekvapenie, keď vyvolal vydarený negatív, k jeho prekvapeniu videl nad hlavou Williama Branhama žiarivé svetlo.

Nasledujúceho rána prišiel užasnutý fotograf do nášho hotelu so správou o zvláštnom negatíve. Nebolo pochybností o pravosti snímku, ale aby sme si boli úplne istý, predali sme film pánovi Georgovi Lacynovi, špecialistovi, ktorý pre americkú tajnú službu FBI prešetruje pochybné dokumenty a foto. Je tiež špecialistom na otlačky prstov.

Po starostlivom dvojdennom vyšetrovaníi nám vydal podpísaný dokument o vyšetrení. O pravosti snímku bol presvedčený. Šiel ku kazateľovi Branhamovi a povedal: „Pán Branham, tiež ja som bol jedným z vašich kritikov. Myslel som, že je všetko obyčajná psychológia. Bol som toho názoru, že len starí pokrytci veria takýmto veciam. Všetky obrazy Krista a svätých so svätožiarou nad hlavami som považoval za psychologické výtvory, ktorých pomocou sú ľudia odvedení od svetla. Avšak, kazateľ Branham, mechanické oko kamery nezachytí žiadnu psychológiu. Svetlo zasiahlo čočku, tam bolo svetlo! Pán Branham, ani neviete, ako vzácny je ten snímok. Za vášho života nebude fotografia príliš pôsobiť. Avšak, ak bude civilizácia ešte naďalej a kresťanstvo potrvá, potom tento snímok niečo spôsobí." To boli slová G. Lacyho, špecialistu americkej tajnej služby.

"Bolo to prevedené mikro a makroskopické vyšetrenia filmu. Obe strany bolidôkladne prehliadnuté. Jedná sa o „Eastmann Kodak bezpečnostný film". Obe strany boli preskúšané filtrovaným ultrafialovým svetlom Z filmu boli snímky vyvolané infračerveným žiarením.

Mikroskopickým vyšetrením sa neobjavil ani náznak retušovania. Mikroskopické vyšetrenie nevykázalo žiadne nepravidelnosti v citlivej vrstve filmu v okolí spochybňovaného zjavenia svetla.

Skúška ultrafialovým žiarením nepreukázala nejaké cudzie teleso alebo chemickú reakciu na oboch stranách negatívu, čo by mohlo spôsobiť zjavenie svetla.

Infračervená skúška neukázala žiadny náznak o dodatočnom retušovaní filmu.

Vyšetrením neboli zistené náznaky dvojitého alebo zloženého svetlenia. Nebolo nájdené nič, čo by poukazovalo na nenormálne vyvolanie filmu. Miesto, kde žiara najsilnejšie pôsobila, bolo zhodné s inými miestami filmu."

"Na základe hore popísanej skúšky som absolútne presvedčený, že k vyšetreniu daný negatív nebol ani retušovaný, ani nie je zložito alebo dvojito osvetlený negatív.

Rovnako som definitívne presvedčený, že na snímku zjavený žiariaci kruh je vyvolaný tým istým svetlom, ktoré zasiahlo negatív."

Reformovaná cirkev vo Švajčiarsku bola proti môjmu vystúpeniu vo Švajčiarsku. Ako sme sa mohli dočítať i v novinách, boli tiež proti Billy Grahamovi. Boli proti nemu, pretože veril v božstvo Ježiš Krista. Do Švajčiarska som prišiel práve po Billy Grahamovi. Zemské cirkvi boli veľmi ostro proti nám. Katolíci hovorili, že sme obaja prevrátení.

Cirkvi sa spojili s nemeckou cirkvou a radili im, aby nás neprijímali. Štát a cirkev spolupracujú. Čo hovorí cirkev, to činí tiež štát. V Nemecku sa musel postaviť veľký stan, pretože neboli ochotní nám dať k dispozícii jednu z ich katedrál s 1000 miestami. Dokonca nám chceli vystúpenie v Nemecku zakázať.

Ale doktor Guggenbühl, jeden z načich sponzorov (podporovateľ), je veľmi chytrý zástupca. Nejaké „nie" nebolo pre neho žiadnou odpoveďou. Spojil sa s vrchným veliteľom americkej armády v Nemecku. Potom bola cesta voľná a ja som dostal príležitosť v Nemecku vystúpiť.

Prvý večer ma museli chrániť, pretože boli proti mne namierené rôzne úklady. Postihlo to takmer môjho syna, ale Pán bol s nami.

Druhý večer dal Boh celkom slepému osemročnému dievčatku zrak. Na to ma pozvali zemské cirkvi vo Švajčiarsku k stretnutiu. V Lausanne boli organizované raňajky s rozličnými zástupcami cirkví. Tam vznikla fotografia, na ktorej môže byť zreteľne pozorované nadprirodzené svetlo. Fotografie boli robené nemeckou kamerou bez lesku.

Bolo mi tam povedané: „Pán Banham, veríme, že je Boh s vami, ale tým videniam, ktoré máte, nemôžeme rozumieť."

Odpovedal som: „Ani ja vám to nemôžem vysvetliť, lebo je to Boh a ja nemôžem Boha vysvetliť. V Boha musíte veriť, Boh nemôže byť vedecky vyskúmaný. Boha poznávame skrze vieru." Prirodzene, že tomu nemohli porozumieť.

Presne v onom okamžiku sa zjavila Božia moc. ON prišiel, keď bol tlak najväčší. Povedal som: „Okamžik, prosím, ON je teraz tu! On chce teraz prísť!"

Muž s nemeckým fotoaparátom začal fotografovať a potom som povedal: „Muž, ktorý stojí po mojej ľavici, je Talian. Bol vodcom 32 000 komunistov." Muž sa rozplaka. Hovoril som ďalej: „Je katolík. Jedného dňa vzal do ruky Bibliu a čítal, že Ježiš zomrel za jeho hriechy. Na to on prijal Krista. Teraz je za to prenasledovaný. Má v horách sirotinec. Dnes neraňajkoval, pretože trpí žalúdočným vredom."

Ten mladý muž pozdvihol svoju ruku a povedal: „Každé slovo je pravda."

Pozrel som na neho: zrazu som ho videl ako šedovlasého muža, ako je bohatú večeru. Povedal som: „Tak hovorí Pán: naraňajkuj sa, lebo Ježiš Kristus ťa uzdravil!" Muž sa posadil a začal jesť.

Ten muž s fotoaparátom stál v priebehu rozhovoru pri tom a robil snímky, pred a po rozhovore. Keď boli fotky vyvolané, bolo vidieť prichádzajúce svetlo. Anjel Pánov prišiel. Zostúpil a stál tam, kde som ja stál. Svetlo ma zastrelo. Na iných snímkoch je vidieť, ako sa vzďaluje. Na jednej fotografii som zdvihol ruku, keď som hovoril: „Je to preč. Tak hovorí Pán."

Zakaždým, keď bolo pochybované o Bohu, vystúpil a učinil niečo neobyčajné. Vždy! Preto je kritika vítaná. Milujeme to, vidieť zjavenú nádheru nášho Boha.

Môžete vidieť, že svetlo je po mojej pravici. Anjel Pánov sa vždy zjaví po mojej pravici. Obrázok ukazuje, že náš verný Pán stále žije a panuje. Je podivuhodný, má všetkého nadbytok a my ho z celého srdca milujeme.

Na následky autonehody zomrel chlapec. Stalo sa, že sme prišli vo Fínsku na miesto nehody, kde ležal na zemi mŕtvy chlapec. Zomrel asi pred pol hodinkou. Prešiel som vedľa chlapca a chcel som zase odísť. Náhle som pocítil ruku na svojom ramene. Obrátil som sa. Čo to bolo? Znovu som sa rozhliadal. Zrazu som si na niečo spomenul. Muselo to byť na jednom prázdnom liste mojej Biblie. Pred rokmi som si napísal do svojej Biblii videnie. Našiel som ten list a čítal: „Stane sa, že deväťročný chlapec bude zabitý autom. Bude to v skalnatej krajine porastenej stálou zeleňou. Naprieč cesty bude ležať poškodené auto. Chlapec nosí podkolienky a má na krátko pristrihnuté vlasy. Jeho oči budú vyvrátené a kosti v tele polámané."

Potom som povedal: „Zostaňte všetci na okamžik kľudne stáť! Ak nebude tento chlapec stáť za 2 minúty na svojich nohách, potom som falošný prorok. Potom ma môžete z Fínska vykázať. Ale ak bude stáť o 2 minúty na nohách, potom dlžíte svoj život Kristovi." Starosta mesta stál pritom, všetci stíchli.

Povedal som: „Nebeský Otče, na druhej strane mora si mi pred 2 rokmi povedal, že bude tu ležať tento chlapec." Brat Moore a brat Lindsay stáli pri tom. Všade po Amerike som rozprával toto videnie, nech si toto videnie zapíšu do svojich Biblií. Bolo to zapísané v 1000 Bibliách.

OTEC mi ukázal, čo sa stalo. Nebál som sa tam stáť, mal som Absolut: Bude vzkriesený!

Všetci ľudia, čo stáli okolo, ma mali radi. Videli už mnohé uzdravenia, ale teraz leží na ceste mŕtvy chlapec. Čo bol môj absolut? Videnie! Činím, čo mi Otec ukáže. „Kto verí vo mňa, skutky, ktoré ja činím, bude tiež on činiť", povedal Ježiš.

Povedal som: „Smrť, nemôžeš toho chlapca ďalej držať. Boh hovoril! Vráť sa a pusti ho!" Chlapec povstal na svoje nohy a rozhliadal sa. Ľudia všade omdlievali a zrútili sa. Tento prípad bol starostom mesta notársky potvrdený.

Svoju vieru nemôžem postavit na žiadny iný základ. Keby som chcel svoju vieru postavit na základ nejakej cirkvi, ktorej cirkvi by som mohol dôverovat? Na základe katolíkov? Luteránov? Metodistov? Baptistov? Letnicných? Na ktorej cirkvi by som mohol postavit svoju vieru, neviem povedat. Všetci si protirecia, je to piate cez deviate, vynechávajú a pridávajú. Ak vložím vieru do Slova Božieho, potom je zakotvená. V tom spocíva to: Tak hovorí Pán. Biblii môžem verit, je to základ, ktorému dôverujem.

Ježiš povedal: "Jedného dna prídu mnohí ku mne a povedia: Pane, Pane, ci sme neprorokovali v Tvojom mene, v Tvojom mene démonov nevyhánali a v Tvojom mene mnohé divy necinili? A vtedy im vyznám: Nikdy som vás neznal, odídite odo mna, cinitelia neprávosti!" Vidíte, nemôžete dôverovat uzdravovacím kampaniam. Nemôžete dôverovat znameniam. Môžete dôverovat len tomu, co hovorí Biblia. Biblia je Slovo Pánovo: Tak hovorí Pán. Tomu som ucil svoj zbor a tam som chcel doviest svoje deti. Ked ma Boh zo zeme odvolá, nezabudnite potom na to. Pevne to držte vo svojom srdci. Zostante v Slove! Neopustite Slovo! Ak bude nieco v protiklade s Bibliou, tak to odložte.

Mnohí moji bratia majú dnes vo svojich denomináciách ohromnú popularitu. Stací len pripomenút urcité meno a už to beží ako požiar. Ked vtedy na rieke Ohio ku mne Pán prehovoril, nastalo prebudenie v celej zemi. Všetci títo známi evanjelisti sú detmi toho prebudenia. Neskôr sa ale vrátili do organizácií, z ktorých vyšli. Tým sa stali známi a populárni. Dostalo sa im velkých mien a všetci ludia o nich dobre hovoria. Ale mna opustili, pretože som sa postavil na Slove Božom. Zostal som stát tam, kde ma Boh postavil. "Káž Slovo!" to bola moja úloha, "zostan pri Slove".

Ak budete pocúvat túto pásku, moji bratia: bol som u vás prijímaný ako velký muž, pokial som len uzdravoval a rozprával svoje videnia. Preco ste sa ku mne obrátili chbtom, ked som k vám hovoril o Biblických pravdách? Môžete poznat, že sa tým naplna to, co je predpovedané Písmom? Práve tak sa to stalo. Dnes je sotvakto ochotný ma prijat. Všetci ludia ma opustili, ale nieco mi ostalo: Boh ma neopustil! Bol som poslušný nebeskému videniu, ktoré prišlo vtedy pri rieke Ohio. Dôverujem Mu, že bude jedného dna moju službu korunovat. Kedy to bude, neviem. Ani neviem, akým spôsobom sa to stane. Ak bude On hotový, potom budem i ja hotový. Dúfam, že moju službu bude korunovat a ja sa budem smiet chopit rúcha Slova, k obleceniu Jeho nevesty. Dúfam, že ma bude korunovat pre Jeho spravodlivost, že toho dna tam budem smiet stát a povedat: "Hla, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta!"

Musíme zdolat mnohé hory a mnohokrát je to namáhavé a tažké. Avšak ten Jeden, Ktorý nás po tej ceste vedie, vie, co je pre nás najlepšie. Tažkosti cesty budú zabudnuté, ak dospejeme na jej koniec.

Chceme nasledovat tie krvavé šlapaje? Myslite na to, priatelia. V piesku pobrežia Galilee boli vytlacené krvavé stopy toho cudzinca. Hlas, ktorý prikázal huciacim vlnám nebude v Judsku viac pocut. Avšak ja chcem radostne íst po stopách toho osamelého Galilejca a tažkosti cesty sa mi budú zdat ako nic, ak dosiahnem konca svojej cesty.

Co treba robit, co sa musí ucinit? Chceme sa radit s prorokom a Bibliou, z ktorej nemôže byt nic odnaté. Ak nieco odnímeme, vymaže nás Boh z Knihy Života. Biblia hovorí v poslednej kapitole Malachiáša a v Zjavení 10, co sa stane. Majú byt odhalené ukryté tajomstvá a zlomených sedem pecatí. Boh povedal, že sa to stane. Stojí to v Biblii, je to Tak hovorí Pán. Boh túto službu posledných 33 rokov potvrdil a dokázal znameniami a zázrakmi na nebi i na zemi. Veríte, že poslúchnu? Nie, lebo sú mrtvi. Majú svoje ruky v jednej veci, ktorá to celé usmrtila. Nebudú to poslúchat, nikdy. Len jednotlivci to uvidia.

Viete, že proroci Starého Zákona povedali viac ako 2000 krát: TAK HOVORÍ PÁN!, potom to nehovorí ten muž. Ak niečo takéto povie a potom hovorí sám, potom je to pokrytec. Nikdy sa nesplní, čo predpovedal. Keby len spoliehajúc na náhodu niečo predpovedal, potom má možno šancu 1 : 1 000 000, že sa to splní. Ak je však skutočne TAK HOVORÍ PÁN, potom sa to stopercentne naplní.

Prorok má svoje myšlienky trvale obrátené k tomu, čo Boh a Jeho Slovo hovorí. Nestará sa o to, čo si myslí nejaká cirkev, nejaký zbor, alebo kráľ. Vyjadruje len Božie myšlienky, pretože Slovo je vyslovená myšlienka.

Pre kňazov boli privedení proroci, ale tí sa nebáli, pretože mali priame TAK HOVORÍ PÁN. Ak rozjímate v Starom Zákone, potom môžete vidieť, že touto vetou zaujímali Božie miesto. Keď povedali: TAK HOVORÍ PÁN, potom nehovorili oni, Boh hovoril skrze nich. Prinášali Božie posolstvo.

Prorok je muž, ku ktorému prichádza Slovo Božie. Prorok je už od matkinho lona tak utvorený, že k nemu môže Boh hovoriť. Je to niečo iné ako dar proroctva.

Prorok vidí veci dlho predtým, ako sa stanú. Môže vidieť, kedy je miera Božieho hnevu naplnená. Môže povedať: „TAK HOVORÍ PÁN: Boh toto mesto zničí, ak sa neobrátite."

Prečo to môže učiniť? On je orlom, ktorý sa môže vzniesť vysoko. Môže hľadieť do ďalekej budúcnosti a vidieť, ako sa vylieva hnev Boží. Nehľadí na to, čo sa deje, vidí, čo sa stane v budúcnosti. Ide nahor, tam, kde svieti slnko, ale môže tiež vidieť padajúci strom. Hovorí o veciach, ktoré vidí. Môže povedať: „Ešte to tu nie je, ale príde to." Môže povedať: „Hlboká temnota leží nad ľudstvom." Vie, že to príde. Vie to mnoho rokov dopredu.

Boh oznámil, že pošle Eliáša pred tým hrozným dňom Pánovým. Toto má byť našim znamením: On má srdcia detí znovunavrátiť k učeniu otcov viery; späť k Biblii.

Keby Rusko pred 75 rokmi prijalo letničné požehnanie, keď Duch Svätý padol v Rusku, potom by z nich neboli žiadny komunisti. Pred 75 rokmi bolo na Sibíri veľké prebudenie. Odmietli to a dnes sú cirkvi strážené štátom. Tá zem je v tom a stojí pod súdom.

Pred 50 rokmi padol Duch Svätý v Anglicku. Bezprostredne na to vystúpili Georg Jeffries, Smith Wiggelsworth, F. F. Bosworth a Charles Price. Títo mocní bojovníci viery ponúkali Anglicku prebudenie, ale boli len vysmievaní. Hovorilo sa o nich, že sa zbláznili, že stratili rozum. Cirkvi zakazovali svojim veriacim, aby dotyčných mužov počúvali. Títo muži uzdravovali chorých, vyháňali démonov a činili veľké skutky. Že Anglicko ako národ Evanjelium odmietlo, stali sa ich hriechy svetoznáme. Anglicko je matku úpadku. Muži vo vláde prepadli ženám v takej miere, že s nimi mali ženy-špionky ľahkú prácu. Ešte nedávno prešiel jeden taký prípad tlačou. Anglicko odvrhlo Pravdu. Mala svoju príležitosť, avšak tá zem je už dlhšiu dobu s Bohu u konca.

Keby pred 50 rokmi prijala Amerika veľké prebudenie s uzdravovaním, ktoré nasledovalo po letničnom prebudení, ako by bol na tom dnes tento národ inak. Prebudenie sa tlačilo až do Bieleho domu, až do Kapitolu vo Washingtone. Veľkí muži, víceprezidenti a guvernéri boli uzdravení, ako náš kongressman Upshaw, ktorý bol 60 rokov zmrzačený. Nikto nemohol zaprieť tieto skutočnosti. Stalo sa to pred ich očami, avšak oni posolstvo odmietli. Preto je tento národ odsúdený, nie je pre neho už žiadna nádej. Táto zem prekročila práve hranice medzi súdom a milosťou. Všetko v tejto zemi je zhnité. Morálka je horšia, ako kde inde. Náboženský systém je ešte zhnitejší ako ich morálka. Spojili sa v rade cirkví a prijali znamenie šelmy. Prečo to prišlo tak ďaleko? Kristus im dal príležitosť, ale oni pozvanie odmietli. Pozval ich na hostinu, ale oni odmietli. Bolo to pozvanie k letničnej slávnosti.

Rusko odmietlo, Anglicko odmietlo a tiež Amerika. Boli pozvaní k duchovnej slávnosti, ale odmietli. Tri krát volal Boh, po tri krát vyšlo pozvanie, avšak nechceli pozvanie prijať.

Ty mesto, ktoré si robíš nárok byť mestom anjelov, samo si sa pozdvihlo k nebu a nieslo si to celého sveta všetky tie špinavé veci a tvoju módu. Stojíš tu teraz so svojimi krásnymi kostolmi a vežami. Jedného dňa však budeš ležať na dne morskom. Pôda je pod tebou prepadnutá ako medový plást. Boží hnev je priamo pod tebou. Ako dlho sa ešte bude táto piesočina držať vo vlnách, než klesne do mora? Bude to horšie, ako vtedy v Pompejách. Čiň pokánie, Los Angeles! Nadišla hodina hnevu. Utečte, dokiaľ je ešte čas! Vojdite do Krista!
Los Angeles sa potopí! TAK HOVORÍ PÁN! Po meste je veta. Je odpísané. V ktorom čase sa to stane? To povedať nemôžem, ale po sérii zemetrasení sa mesto potopí.

Žalujem túto generáciu: Oni dva krát ukrižovali Ježiša Krista! Ak podávam obžalobu, musím predniesť dôkazy. Musím byť schopný ukázať dôkazy vášho kriminálneho jednania. Pri tejto obžalobe vystupujem ako žalobca a Biblia je mojim svedkom. Musím ukázať, že činia to isté, ako kedysi. Dnes to robia duchovne a vtedy to činili telesne; ukrižovali Ježiša Krista, Syna Božieho.

Chcel by som ukázať dnešným cirkvám na základe toho istého Slova a toho istého Ducha Svätého, kde stoja a že činia to isté, ako vtedy. Biblia hovorí, že tak činiť budú a môžem dokázať, že sa tak v týchto dňoch stalo.

Vznášam obžalobu na ordinovaných kazateľov. Svojim učením križujú pred ľuďmi práve toho Boha, o ktorom predstierajú, že Ho milujú, toho Boha, ktorému domnelo slúžia. Žalujem týchto kazateľov v Mene Ježiša Krista, pretože hovoria, že sú dni zázrakov za nami a že vodný krst vo Meno Ježiša Krista nie je správny. Prehlasujem ich za vinných za všetky ustanovenia viery, ktoré postavili pred Slovo Božie. Krv Ježiša Krista je na ich rukách, pretože Ho týmto spôsobom podruhý krát križujú. Križujú Ho, keď ľuďom neprinášajú pravdu. Dávajú ľuďom učenie ich cirkví ako náhradu, aby nestratili svoju popularitu.

Vtedy križovali Jeho, Slovo a dávali ľuďom svoje učenie ako náhradu. Nečinia dnes presne to isté? Ježiš bol to Slovo a oni to Slovo odmietli. Chcel by som, aby ste toto nepremeškali: ON bol to Slovo a keď Jeho odmietli, tak zamietli to Slovo. Svojim odmietnutím Ho nakoniec priviedli na kríž. Presne to isté učinili dnes. Slovo Božie odmietli, verejne Ho pred ich zhromaždením križovali, keď zapierali pôsobenie Ducha Svätého. Sú vinní! V Mene Ježiša Krista ich obžalovávam.

Už 15 rokov vidíme Jeho pôsobenie v zemi a stále sa ešte pevne držia učenia svojich cirkví. Proti pôsobeniu Božiemu sa spojili vo veľkom bratstve s letničnými a všetkými ostatnými. Posmievali sa tomu a dávali tým veciam všetky druhy mien.

Obžalovávam ich, pretože sa Boh v posledných dňoch zreteľne ukázal vo Svojom Slove. ON Sám vystúpil a dokázal, že je ten istý včera, dnes a na veky. Chladnokrvne to opomenuli. Vy, kňazi, ste vinní ukrižovaním, keď ste hanobili Ducha Svätého. Privediem vás k Židom, 10. kapitole. Je tam ukázané, že vás to navždy oddeľuje od Boha. Už nikdy viac neprídete do prítomnosti Božej, keď ste odmietli Ducha Svätého a robili si z Neho žarty. Okúsili ste Slovo.

Obžalovávam dnes ráno zjednotenie cirkví. Žalujem letničných, presbyteriánov, baptistov a každú denomináciu na svete. Pre zlé sebectvo ste vzali Slovo Života a pred ľuďmi Ho ukrižovali. Vy ste sa tomu rúhali. Boh vystúpil vo vašom strede, aby dokázal, že zostáva ten istý včera, dnes a navždy, ale pomenovali ste to fanatizmom. Obžalovávam túto generáciu. Boh dokázal, že žije. Boh dokázal, že táto Biblia je Jeho Slovom. Čo môžete dokázať, okrem vašich vyznaní viery a dogiem? Kde môžete dokázať živého Boha?

Nemôžete veci, ktoré sa prihodili zaprieť. Nemôžete sa postaviť proti. Teraz vás prehlasujem za vinných pred Bohom, že ste vašimi konfesionálnymi rukami ukrižovali pred ľuďmi Slovo Božie. Prehlasujem vás za vinných a pripravených k súdu. Amen.

Nebola Golgota dosť pre môjho Pána? Prečo činíte niečo takéto? Vy, ktorí ste Ho mali milovať a viete, že táto Biblia je Jeho Slovo; vy, ktorí môžete čítať Zjavenie 22, kde je napísané: „Kto pridá jedno slovo alebo odníme . . ." Prečo činíte niečo takéto? Vari nebola jedna Golgota pre Neho dosť? Som tu ako Jeho obhajca a žalujem vás skrze Slovo Božie.

Pod inšpiráciou Ducha Svätého sa pýtam tohoto poslucháčstva a poslucháčov tých zvukových pások: „Kto je na strane Pána?" Potom sa podriaďte Slovu Tejto Biblie. Boh s istotou privedie túto zlú, Krista zapierajúcu generáciu pre ich rúhanie, na súd pre križovanie Jeho dokázaného Slova. Obžalovávam ju! „Kto sa postaví na stranu Pána?", opýtal sa vtedy Mojžiš. Postavte sa na moju stranu, keď uvidíte ohnivý stĺp ako dôkaz. Kto je na strane Pána? Potom sa chopte Slova a skutočne nasledujte Ježiša Krista, potom sa s vami toho rána stretnem.
W.M.Branham

Služba Williama Branhama trvala 33 rokov. V posledných dňoch sa často zmieňoval o tom, že mu je daný už krátky čas. Ďalej povedal: „Možno si myslíte, že som pomätený, ale tieto zvukové pásky sa budú po mojom odchode ďalej po celej zemi počúvať."

Je možné, že čitateľ na základe správ tejto knihy sa bude pozerať na zázraky s uzdravovaním ako na najdôležitejšie posolstvo. William Branham povedal, že všetky tie zázraky uzdravovania slúžili k jednému účelu: obrátiť pozornosť ľudí na posolstvo, ktoré malo nasledovať po týchto znameniach. Prekročilo by to rámec tejto knihy, aby sme mohli vojsť do týchto posolstiev. Zo stoviek pások vznikli brožúry a knihy, ktoré môžete obdržať bezplatne, keď napíšete na túto adresu.


Úvod	Hore	Späť	Ďalej