Úvod
Hore
Späť
Posolstvo Pána Ježiša Krista v čase konca
Do posledného dychu a potom...
(Úryvok z kázne "List Židom 5. a 6. kapitola, 1. časť; zo dňa 8.9.1957 v Jeffersonville, USA)
William Marrion Branham
Poviem vám také malé prežitie, ktoré som mal.
Bol som hore v Tolledo, v Ohio. Bol som tam na evanjelizácii a mal som tam zhromaždenie. A bolo tam veľa ľudí a tie hotely boli plné, tak ma zobrali pomimo mesta a bol som tam ubytovaný v malom moteli.
Jedávali sme v malej dunkardovej reštaurácii, bolo to nádherné miesto. Tie panie tam vyzerali ako kresťanky a sväté a bolo tam čisto a skutočne pekne. Prišla nedeľa a ja som bol hladný. Trochu som sa postil a chcel som ísť na druhú stranu ulice do inej obyčajnej malej ... neďaleko za rohom bola ... obyčajný americký bufet, kde sa dalo najesť. Také malé ... malá miestnosť, kaviareň, otvorená celú noc.
Keď som tam vtedy v nedeľu vošiel, okolo druhej popoludní, predtým ako som išiel popoludní kázať, tak to so mnou zatriaslo, že som nevedel čo mám robiť. Vošiel som tam a prvé, čo som si všimol bola mladá pani okolo šestnásť, osemnásť ročná (nejaká otcova dcéruška a nejaká mamina dcéruška), stála tam vzadu s nejakým chlapcom, ktorý ju objímal okolo bokou. V rohu sedela skupinka mládeže.
Počul som zvuk nejakého automatu na peniaze. A pozrel som sa a tam stál policajt objímal okolo pásu nejakú ženu a hral na automate. No, viete, že hazardné hry a hracie automaty sú v Ohio nelegálne, vy z rodiny Buckeye, ktorí ste tu. A vy viete, že to je nelegálne. A tu bol predstaviteľ zákona a hral na automate. Nejaký muž v mojom veku, možno ženatý, skupina detí, možno ich starý otec. Policajt, cestná hliadka, ktorý hral na automate. Bola tam tá mladá ... Čo urobila tá mládež? Čo urobil tento?
Stál som tam. A nikto si ma nevšimol, keď som tam vošiel, boli príliš zaneprázdnení, polovica z nich bola opitá. A tak som sa pozeral. Počul som ako niekto povedal: "Myslíš, že dážď tej rebarbore uškodí?" A pozrel som sa tam a sedela tam nejaká pani, stará pani, skutočne ... okolo šesťdesiat päť- sedemdesiat ročná. A tá biedna pani ... Nikomu nevyčítam, že chce vyzerať čo najlepšie, ale keď ona ... Ona sa vystrojila ... Prefarbila si vlasy na modro, vyložene na modro a všetky ostrihané a prefarbené na modro. A na tvári mala hrubú vrstvu manikúry, alebo ako sa to nazýva, a veľké škvrny. A na sebe mala kratučké šortky a chuderka bola taká zvráskavená, že ochabnuté svalstvo, mäso na nohách jej takto viselo. A bola opitá. Sedela tam s nejakým starým chlapom, hoci bolo leto, mal na sebe starý, vyšedivný, vojenský plášť, alebo olivovo hnedý a takto mu to viselo a okolo krku mal veľký šál. Dvaja sedeli s touto biednou starou ženou a obaja boli opití.
Stál som tam a díval som sa dookola. Povedal som: "Bože, ako to Ty môžeš zniesť? Čo - čo ... ako sa Ty dívaš na niečo takéto? Keď to vo mne (a ja som hriešnik spasený z milosti) vyvoláva také myšlienky, ako sa Ty na to môžeš dívať? To vyzerá tak, že takéto niečo by si mal zmiesť z povrchu zeme. Či moja malá Rebeka a Sára bude musieť vyrastať pod vplyvom niečoho takéhoto? Či moje dve malé dcérky sa musia stretnúť s tým tak zvaným populárnym svetom, aký je dnes, kde sa ľudia takto správajú? Bože, ako ja môžem vôbec ... čo môžem robiť?" Samozrejme, to je Jeho milosť. Ak tí ľudia boli určení do večného života, tak do neho prídu, ak neboli, tak neprídu. To ja neviem. To záleží od Boha. Ja budem robiť svoj diel.
Myslel som: "Bože, ako to môžeš zniesť? Ty si taký svätý, že sa mi zdá, že by si mal takéto niečo zmiesť z povrchu zeme." Povedal som: "Pozri sa na túto biednu starkú, ktorá tu sedí. Pozri sa tam na to mladé dievča. A tam stojí žena, možno okolo dvadsať päť ročná. A ten policajt ju objíma okolo pásu a hrá na automate. A to je predstaviteľ zákona. Tento národ je už skazený. Materinstvo stratilo svoju dôstojnosť. Starší už nie sú dobrým príkladom. Tam sedí mladé dievča, tiež je skazené. Pozri sa na tých chlapcov, mali by byť niekde v zbore."
A myslel som si: "Ó, Bože, čo ja môžem robiť? A som tu v tomto meste a kričím z celého svojho srdca a oni si to nevšímajú a chodia si akoby boli ..." A rozmýšľal som: "Bože ..."
No, potom mi prišlo na myseľ: "Ak som ich nepovolal, ako môžu prísť? Všetci, ktorých mi dal Otec prídu. Máte oči a nevidíte, máte uši a nepočujete.
Pomyslel som si: "No, keby prišiel do mesta prezident miesto evanjelizácie, každý by tam prišiel. Ó, skutočne, to je svetské."
Potom som začal rozmýšľať: "Dobre, Boh, ako ... Prečo jednoducho ... No, začni a pošli Ježiša a skončime s tým. Prečo jednoducho s tým všetkým neskončíš a nezbavíš sa toho?"
Vtedy som uvidel, že sa predo mnou niečo pohybuje. Vyzeralo to ako malý vír, ktorý sa takto otáča. Pozoroval som to a videl som zemeguľu, ako sa krúti dookola. Díval som sa na ňu a videl som, že je niečím postrekovaná. Pozrel som sa a to bola rozprášená červená, šarlátová krv. Okolo po celej zemi, ako keď sa krúti vír, ako kométa a to robilo okolo takýto vír. A pozrel som sa na tento vír a rovno nad tým som videl vo videní Ježiša. Díval sa dole. A videl som seba, ako stojím tu dole na zemi a robím veci, ktoré by som nemal robiť. A zakaždým, keď som zhrešil, Boh by ma zabil: "Pretože v ten deň, keď z neho zjete, v ten deň zomriete." A Božia svätosť a spravodlivosť vyžaduje ... a človek by musel zomrieť. A potom som sa tam pozrel a stále som si pretieral oči, povedal som: "Nie som ... nezaspal som. Som ... To je videnie. Som si istý, že toto je videnie."
Stále som sa díval (stál som za dverami.) A videl som ako sa moje hriechy dvíhali hore. A stále, keď mali naraziť na Trón, Jeho Krv pracovala ako nárazník na aute. Ona to zachytila a videl som ako sa to zatriaslo a Krv Mu stekala po tvári. A videl som ako zodvihol ruky a povedal: "Otče, odpusť mu, on nevie čo robí."
Videl som ako som urobil niečo ďalšie, znovu Ho to zatriaslo a bum. To by ... Boh by ma hneď na mieste zabil, ale Jeho Krv ma chránila. Ona zadržiavala moje hriechy. Pomyslel som si: "Ó, Bože, či som to ja zapríčinil? To som nemohol byť ja." Ale bol som to ja.
Potom som takto išiel, akoby cez tú miestnosť a pristúpil som bližšie ku Nemu. A videl som tam ležať knihu a bolo v nej napísané moje meno a všetky rôzne čierne písmená napísané v nej. Povedal som: "Pane, je mi ľúto, že som toto urobil. Či to zapríčinili moje hriechy, že Ty toto robíš? Či som to ja rozvíril Tvoju Krv po svete? Pane, či som ti to ja urobil? Je mi ľúto, že som to urobil" A On sa načiahol. Povedal som: "Odpustíš mi? Nechcel som to urobiť. Budem ... Ty, skrze tvoju milosť ... Budem sa snažiť byť lepším chlapcom, ak mi len pomôžeš."
On si prešiel rukou po boku a potom do mojej knihy napísal prstom "omilostený" a zahodil ju za seba (do mora zabudnutia). Chvíľu som sa na to díval. A On povedal: "Odpustil som ti, ale ty ju chceš odsúdiť." Vidíte? Povedal: "Tebe bolo odpustené, ale čo s ňou? Ty ju chceš zmiesť z povrchu zeme. Nechcel si, aby žila."
Pomyslel som si: "Ó, Bože, odpusť mi. Nechcel som tak myslieť. Nechcel som to urobiť. Nechcel som to urobiť."
"Tebe je odpustené, cítiš sa dobre. Ale čo s ňou? Ona to tiež potrebuje. Ona to potrebuje."
Ó, pomyslel som si: "Bože, ako som mohol vedieť koho si povolal a koho nie?" Mojou úlohou je hovoriť každému.
Tak, keď ma to videnie opustilo, podišiel som ku nej a povedal som: "Dobrý deň, pani." A tí dvaja chlapi odišli na záchod. A oni ... Ona tam sedela a štikútala, viete, smiala sa. Na stole bola fľaša whisky, alebo to bolo pivo, nejaký alkohol, tam kde oni pili. Pristúpil som ku nej a povedal: "Dobrý deň."
A ona povedala: "Ó, nazdar."
Povedal som: "Môžem si prisadnúť?"
Povedala: "Ó, mám spoločnosť."
Povedal som: "Nemyslím, to tak, sestra."
Pozrela sa na mňa, keď som ju nazval sestra. Povedala: "Čo chceš?"
Povedal som: "Môžem si na chvíľu sadnúť."
Povedala: "Nech sa páči." A ja som si sadol.
Povedal som jej čo sa stalo. Povedala: "Ako sa voláš?"
Povedal som: "Branham."
Povedala: "Ty si ten človek, ktorý káže tam v tej aréne?"
Povedal som: "Áno, pani."
Povedala: "Chcela som tam ísť." Povedal: "Pán Branham, bola som vychovaná v kresťanskej rodine." Povedala: "Mám dve dcéry, ktoré sú kresťanky. Ale stali sa určité veci," a ona sa dostala na zlú cestu.
Povedal som: "Ale sestra, nestarám sa o to, stále je okolo teba Krv. Tento svet je prikrytý Krvou." Keby to tak nebolo, Boh by nás zabil, každého jedného. On ... Keď tá Krv odstúpi preč, očakávame súd. Ale teraz, ak zomrieš bez tej krvi, pôjdeš mimo to miesto, potom tam už nie je nič, čo by sa ťa zastalo. Dnes sa ťa tá krv zastáva. Povedal som: "Pani, skutočne, tá krv ťa stále prikrýva. Kým budeš mať dych vo svojom tele, tá krv ťa prikrýva. Ale jedného dňa, keď naposledy vydýchneš, duša vyjde z tela, dostaneš sa mimo tej krvi a tam nie je nič iba súd. Kým máš možnosť získať odpustenie ..."
Chytil som ju za ruku, plakala a povedala: "Pán Branham, ja som opitá."
Povedal som: "To nevadí. Niekto iný ma varoval, aby som ti to prišiel povedať." Povedal som: "Sestra, Boh ťa povolal pred založením sveta. A ty postupuješ zle a len to zhoršuješ."
Povedala: "Myslíš že On ma prijme?"
Povedal som: "Určite ťa prijme."
A kľakla si tam na kolená, sklonili sme sa tam na prostriedku tej podlahy a mali sme starodávne modlitebné zhromaždenie. A ten policajt si zložil čiapku a kľakol si na jedno koleno. Mali sme tam modlitebné zhromaždenie, tam na tom mieste. Prečo? Boh je suverénny ...
"Odložme nabok tieto mŕtve skutky a poďme ďalej do dokonalosti." Poďme do tej oblasti, kde je koniec so všetkým tým: "Ja patrím do cirkvi. Ja patrím do toho."A poďme do dokonalosti.
Hriešnik, priateľ môj, ak si dnes bez tej krvi, bez spasenia, bez milosti, Krv Ježiša Krista ťa drží. Ty hovoríš: "No, doteraz som stále nejako prešiel." Ale jedného dňa prídeš tam, kde sa ťa už potom nič nezastane.
Modlime sa teraz, keď skloníme hlavy.
Či je tu niekto, či by sa tu našiel taký, kto by rád povedal: "Bože, buď mi milostivý, uvedomujem si, že som robil zle." Možno si sa pripojil ku cirkvi. To je v poriadku. Ale ak si neprijal milosť Kristovu, zodvihol by si ruku a povedal by si: "Modli sa za mňa brat Branham." Nech ťa Boh žehná. Nech ťa Boh žehná, pani. To je dobre. Ne ... Nech ťa Boh žehná, tam vzadu. Nech ťa Boh žehná aj teba. Tam vzadu, áno, nech ťa Boh žehná. Zodvihni ruku. To je ono. Len zodvihni ruku ... a povedz: "Bože, buď mi milostivý."
Ty hovoríš: "Ja patrím do cirkvi, brat Branham. Áno, snažil som sa byť dobrý, ale neviem, ja jednoducho ... zdá sa mi, akoby som to nedokázal." Ó, úbohý pútnik, biedny, chatrný priateľ, ty si to ešte vôbec neporozumel.
Ty hovoríš: "Brat Branham, ja som vykrikoval. Hovoril som v jazykoch. Všetko toto som robil." To tiež môže byť pravda. To je v poriadku, nič proti tomu nehovorím. Ale môj drahý, stratený priateľ, ... ale hovoriť v jazykoch, alebo sa triasť, alebo si podať ruky, alebo sa dať pokrstiť, to je v poriadku, ale poznať Jeho, to znamená poznať Osobu. Poznať Jeho, to je Život.
Ty hovoríš: "Poznám Bibliu, skutočne dobre." No, poznať Bibliu to nie je Život. Poznať Jeho (osobné zámeno), poznať Jeho, Krista! Keď vieš, že On ti odpustil. Zodvihnete ešte ruky. Ešte niekto. Nech ťa Boh žehná, pani. Nech ťa Boh žehná. Nech ťa Boh žehná tam, brat. Nech ťa tam Boh žehná, mladý muž. Nech ťa Boh žehná, sestra. Nech ťa Boh žehná, tam vzadu. To je pravda, poznať Jeho znamená Život. "Brat Branham, pamätaj na mňa. Ja teraz, rovno tu na svojom mieste, chcem prijať Krista."
Povedzte: "Pane Ježišu, vojdi do môjho srdca a daj mi ten pokoj, tú lahodnosť." Chodíte do zboru, hráte tak hlasno ako len môžete, tancujete hore dole, beháte pomedzi rady, idete domov unavení, rozhádzaní a nervózni. To nie je Kristus. Idete do zboru, sedíte tam a počúvate kázeň o tom, ako majú farbiť most, alebo niečo také a vôbec nepočujete Slovo. Slovo prináša život. Ono je Semeno. Či nechcete pokoj?
Máte strach zo smrti? Keby ste dnes dostali srdcovú porážku, trápilo by vás to? Alebo by ste s radosťou povedal: "Na konci tejto cesty budem s Pánom Ježišom." Poznáš Ho? Ak nie, zodvihni len ruku, budeme sa za teba modliť. Áno, brat, za teba tiež.
Dobre a teraz vo svojom srdci:
Taký aký som, bez výhovorky,
ale tvoja krv bola preliata ... (za koho?) ... za mňa,
pretože som sľúbil, že budem veriť,
ó Baránok, ó Baránok Boží,
prichádzam, prichádzam. (nežne, milostivo)
Taký aký som ... (kráčaj len vierou rovno ku Nemu. Ver, že On tam stojí rovno pri tebe. On je tam) ... že vyslobodí moju dušu ... (od koľkých?) ... od jednej ... (zlosti, zlomyseľnosti)
Ku Nemu, Jeho Krv môže očistiť každú škvrnu, ó Baránok ... (vierou budem dnes ráno kráčať ku krížu a zložím tam svoje bremeno) ... už idem!
Nech Boh žehná teba tam vzadu, vidím to. /Brat Branham ďalej hmká tú pieseň/ Nebuď teraz ľahostajný. Vrúcne, nežne kráčajte rovno hore ku krížu.
V Starom Zákone priniesli ľudia baránka. Oni vedeli, že zhrešili, dozvedeli sa to pomocou prikázaní. Vy to teraz viete, pretože Boh prehovoril do vášho srdca. Oni sa pozreli do prikázaní: "Nezcudzoložíš. Nebudeš robiť to a to." A zobrali baránka, išli a položili ruky na toho baránka a kňaz mu podrezal hrdlo. A ten chudáčik sa zmietal a krvácal a mečal a zomieral. Ruky toho človeka boli celé pokryté krvou. Ten baránok zomrel miesto neho, ale on odtiaľ odišiel s takou istou túžbou robiť znovu to isté.
Ale v tomto prípade my prichádzame z milosti skrze vieru Boh nás zavolal. Kladieme svoje ruky na hlavu Božieho Baránka. Počujeme údery kladiva. Počujeme ten Hlas: "Žíznim, dajte mi piť. Otče, nepočítaj im tohoto hriechu, nevedia čo robia." Vidíte? Vierou cítime, že zomrel namiesto nás. Dole do nášho srdca prichádza hlboký, trvalý pokoj, keď ten Hlas hovorí: "Teraz ti je odpustené, choď a nehreš viacej." Ako potom z milosti ideme a už nemáme tú istú túžbu, ale máme túžbu nikdy viacej nehrešiť alebo robiť niečo zlé. Pokoj, ktorý prevyšuje všetok rozum vošiel do nášho srdca.
Nech by ste to teraz prijali, keď sa budeme všetci spolu modliť.
Nebeský Otče, oni prichádzajú skrze vieru, z milosti. Zodvihlo sa niekoľko desiatok rúk, to je ovocie tohoto posolstva. Oni prichádzajú ku Tebe. Oni veria. Ja tiež v nich verím, Pane. Verím, že naozaj Duch Svätý ku nim prehovoril. A skrze vieru vychádzajú teraz rovno hore po Jakobovom rebríku, rovno hore ku nohám kríža, skladajú tam všetky svoje hriechy a hovoria: "Pane, je to pre mňa veľa. Už to dlhšie nemôžem vydržať. Zoberieš zo mňa bremeno môjho hriechu a odstrániš z môjho srdca túžbu, robiť niečo také? A daj mi, aby som Ťa dnes prijal vierou, ako svojho osobného Spasiteľa. A od teraz ďalej budem nasledovať Teba na každom kilometri tej cesty až do konca tejto púti. Zrazu som pochopil čo to znamená "ísť do dokonalosti", to nie je chodiť do zboru ani počiatky mŕtvych skutkov, ako krsty a tak ďalej. Ale chcem ísť ďalej, že už viacej nebudem ja a Kristus bude môcť žiť vo mne."
Ó Ježišu, udeľ to dnes ráno každej kajúcej duši. Nech každý kto zodvihol ruku prijme večný život, lebo si to zasľúbil. Oni to verejne prijali. Zodvihli ruky, porušili všetky zákony zemskej príťažlivosti. Zahanbili vedu, lebo ona tvrdí, že ruky musia visieť dole. Každý by to vedecky dokázal, že sú pripútané k zemi, pretože zemská príťažlivosť ich drží dole. Ale v nich bol duch, ktorý urobil rozhodnutie a oni sa postavili na odpor zákonom príťažlivosti a zodvihli ruky. Pane, ty si to videl. Ty si zapísal do knihy ich mená. "Omilostení!" Tá stará kniha je teraz vzadu v mori zabudnutia, nikdy viac im to nebude spomenuté. Nech vykročia dnes vpred ako milí, úprimní kresťania, aby Ti slúžili. A možno je veľa takých, ktorí nezodvihli ruky, daruj im to tiež.
Nech svätí kráčajú ešte bližšie, Pane, lebo sme o jeden deň bližšie ku Domu ako včera. Buď s nami, Pane, lebo prosíme o to v Kristovom mene a na Jeho chválu. Amen.
|
|
|
|
|
|
Úvod
|
Hore
|
Späť
|
Ďalej |