DRUHÁ KAPITOLA
VIDENIE NA PATME
Zjavenie 1:9-20
           

Ján na Patme:

105    Zjavenie 1:9: “Ja, Ján, i váš brat, i spoluúčastník v súžení, i v kráľovstve, i v trpezlivosti Ježiša Krista, bol som na ostrove, ktorý sa volá Patmos, pre Slovo Božie a pre svedectvo Ježiša Krista.”
106    Ján dostal tieto série videní zjavenia Osoby Ježiša Krista, keď bol vo vyhnanstve na ostrove Patmos. Tento malý ostrov v Egejskom mori je od pobrežia Malej Ázie vzdialený asi tridsať míľ. Pretože bol skalnatý, plný hadov, jašterov a škorpiónov, mal malý hospodársky význam, a tak ho Rímske impérium používalo ako trestaneckú kolóniu, kde boli väznení ťažkí zločinci, politickí väzni atď.
107    Vidíte, že Ján sa tu predstavuje kresťanom ako brat v súžení. V tomto čase prechádzala raná cirkev veľkým prenasledovaním. Nielenže sa proti tomuto náboženstvu všade hovorilo, ale tých ľudí väznili a zabíjali. Ján, tak ako mnohí iní, bol teraz uväznený kvôli Slovu Božiemu a svedectvu Ježiša Krista. Keď ho zatkli, pokúšali sa ho zabiť tým, že ho varili dvadsaťštyri hodín v oleji, ale márne. Zúriví a bezmocní úradníci ho potom obvinili z čarodejníctva a odsúdili ho na ostrov Patmos. Ale Boh bol s ním a on bol omilostený, takže mohol opustiť ostrov a vrátiť sa do Efezu, kde znovu pokračoval ako pastor až do svojej smrti.
108    Tieto videnia, ktoré Ján prijal, zaberali obdobie dvoch rokov, 95 až 96 po Kristovi. Sú to tie najpozoruhodnejšie videnia v Slove Božom. Celá kniha je napísaná v symboloch, a preto je terčom mnohej kritiky a polemiky. No jednako nesie pečať Božiu. To ju robí autentickou a má nesmiernu hodnotu pre všetkých, ktorí čítajú alebo počúvajú obsah týchto svätých stránok.

V DUCHU V DEŇ PÁNOV

109    Zjavenie 1:10: “Bol som v duchu v deň Pánov a po0čul som za sebou veľký hlas ako hlas trúby.”
110    “Bol som v Duchu.” Nie je to jednoducho nádherné? Ó, milujem to. Tie slová by ste mohli jednoducho nazvať: “Celosť kresťanského života”. Ak ideme žiť ako kresťania, musíme byť v JEHO Duchu. Ján nehovoril, že bol vo svojom vlastnom duchu. To by neprinieslo tie videnia. To musel byť Duch Boží. Duch Boží musí byť tiež s nami, inak je všetko naše úsilie márne. Pavol povedal, “Budem sa modliť v Duchu, budem spievať v Duchu, budem žiť v Duchu.” Ak existuje niečo dobré, čo ku mne príde, musí to byť zjavené Duchom, potvrdené Slovom a manifestované výsledkami, ktoré to prinesie. Tak isto, ako Ján potreboval byť v Duchu, aby prijal tie ohromné zjavenia priamo od Ježiša, my musíme byť v Duchu, aby sme rozumeli zjaveniam, ktoré nám Boh dal, aby sme pomocou toho žili v Jeho Slove, lebo je to ten istý Duch.
111    Pozrite sa na to týmto spôsobom. Príliš veľa ľudí číta Bibliu, kde sa v Skutkoch 2:38 hovorí, “Čiňte pokánie a dajte sa pokrstiť každý jeden z vás na meno Ježiša Krista na odpustenie hriechov a dostanete dar Svätého Ducha,” a prechádzajú rovno ďalej. Nevidia to. Keby to vojdením do Ducha videli, vedeli by, že keď chcú prijať Svätého Ducha, potrebujú činiť pokánie a byť pokrstení na Meno Pána Ježiša, a potom bude Boh povinný naplniť Svoje Slovo tým, že ich naplní Svätým Duchom. Oni nikdy nevošli do Jeho Ducha, inak by sa im stalo presne tak, ako hovorí Slovo. Modlite sa k Bohu za zjavenie Jeho Duchom. To je prvý krok. Vojdite do Ducha.
112    Dovoľte, aby som použil ďalší príklad. Povedzme, že potrebujeme uzdravenie. Čo o tom hovorí Slovo? No, všetci sme to čítali nespočetne veľakrát, ale nedostali sme sa pri čítaní do Ducha. Prosili sme Boha, aby nás o tom vyučoval Svojím Duchom skutočnej pravde? Ak áno, zavolali by sme starších, vyznali svoje hriechy, oni by nás pomazali a pomodlili sa za nás a to by bolo to. Nemuselo by to prísť hneď, ale v Jeho Duchu je to všetko vybavené. Netreba sa toho viac dovolávať. Boh vyplní Svoje Slovo. Ó, my potrebujeme vojsť do Ducha a potom sa veci uskutočnia. NEZAČÍNAJTE KONAŤ. VOJDITE DO DUCHA A POTOM KONAJTE A SLEDUJTE, ČO UROBÍ BOH.
113    Všimli ste si niekedy, akým spôsobom vchádza svet do ducha vecí, ktoré sú na svete? Idú na futbal, na svoje športové podujatia alebo tancovať. Vchádzajú do ducha tých vecí. Oni tam nesedia ako nástenné kvetiny alebo ako staré vyschnuté palice. Oni sa vžívajú priamo do tých vecí a stávajú sa ich časťou. Ale, ó, ako nenávidia kresťanov za to, že vchádzajú do Ducha Božieho Slova. Nazývajú nás fanatikmi a blúznivcami. Urobia všetko, aby ukázali svoju nenávisť a nesúhlas. Ale to si nevšímajte. Môžete to očakávať, viete, odkiaľ to prichádza. Len choďte napred a vojdite do Ducha uctievania.
114    Náš duch je čistý, čerstvý, skutočný. On je triezvy a vážny, ale o nič menej plný radosti Pánovej. Kresťan má byť práve tak prekypujúci a plný svojej radosti v Pánovi ako svet, keď vychutnáva a nachádza rozkoš vo vlastných radovánkach. Obaja sú ľudia - kresťania i nekresťania. Obaja majú emócie. Rozdiel spočíva len v tom, že kresťanské srdce a city sú jedine na Pánovi slávy a na Jeho láske, zatiaľ čo svetského človeka uspokojuje telo.
115    No, je tam povedané, že Ján bol v Duchu v Deň Pánov.
116    Ó, to je verš, ktorý skutočne vyvoláva rôzne nezhody. Nie, že by to bolo potrebné, alebo že by to malo byť, ale mnohí jednoducho nevidia, čo skutočne Slovo hovorí.
117    Najprv nachádzame niektorých, ktorí označujú Deň Pánov ako Deň Sabatu, a to je pre nich sobota. Potom sú druhí, ktorí označujú Deň Pánov ako nedeľu, prvý deň týždňa. Ale ako by to mohol byť niektorý z nich alebo dokonca oba dohromady, veď Ján bol v Duchu a dostával tieto videnia počas dvoch rokov. To, čo sa vlastne udialo, bolo, že Ján bol zobraný v Duchu a prenesený do Dňa Pánovho, ktorý má ešte len prísť. Biblia hovorí o Dni Pánovom, ktorý bude v budúcnosti, a Ján teraz videl veci toho budúceho dňa. Ale zatiaľ, len aby sme urovnali naše myšlienky, presne zistime, čím je sabat dnes.
118    Sabat, ako to poznáme z Nového zákona, NIE JE dodržiavanie určitého dňa. Nemáme vôbec žiaden príkaz dodržiavať sobotu ako sabat ani nemáme žiaden príkaz dodržiavať prvý deň v týždni, ktorým je nedeľa. Tu je pravda ohľadom sabatu, čo znamená odpočinutie. Židom 4:8-10: “Lebo keby ich bol Jozua uviedol do odpočinku (alebo do dňa odpočinutia), nehovoril by po všetkom tomto o inom dni. Tak tedy ešte zbýva sobotenie, odpočinok (dodržiavanie sabatu) ľudu Božiemu. Lebo kto vošiel do Jeho odpočinku, ten tiež odpočinul od svojich diel ako Bôh od svojich.” Počuli ste ten kľúčový výrok poslednej časti verša? Boh odpočinul od Svojich skutkov. Boh dal Izraelovi siedmy deň ako ich sabat pre upomienku na Jeho vlastné dielo, keď stvoril svet so všetkým, čo je v ňom, a potom prestal tvoriť. Prestal so Svojou prácou. Odpočinul. Bolo to dobré dať sabatný odpočinok ľuďom, ktorí boli všetci na jednom mieste v jednej dobe, tak mohli všetci dodržiavať jeden určitý deň. Dnes je polovica sveta vo svetle, zatiaľ čo druhá polovica je v tme, tak by to vôbec nefungovalo. Ale to je argument len z toho prirodzeného.
119    Pozrime sa ďalej, čo Biblia učí o tomto odpočinku sabatu. “Lebo kto vošiel do Jeho odpočinku.” Toto vojdenie neznamená len vojdenie, ale zostávanie v tom odpočinku. Je to ‘večný odpočinok’, ktorého je siedmy deň len obrazom. ‘Sedem’ je dokončenie. ‘Ôsmy’ deň je opäť prvým dňom. Ježiš vstal prvého dňa v týždni, dávajúc nám večný život a večné odpočinutie sabatu. Tak vidíme, prečo nám Boh nemohol dať žiaden určitý deň v týždni ako sabat (odpočinutie). My sme vošli a zostávame v našom odpočinutí, a to Izrael nemohol dosiahnuť, lebo mali len tieň tej pravej podstaty, z ktorej sa my tešíme. Prečo by sme sa mali vracať ku tieňu, keď teraz máme skutočnosť?
120    Návod, ako prijmeme toto odpočinutie alebo ustavičný sabat, je v Ježišovom pozvaní. On povedal v Matúšovi 11:28-29: “Poďte ku mne všetci, ktorí pracujete a ste obtiažení, a ja vám dám odpočinutie. Vezmite moje jarmo na seba a učte sa odo mňa, a nájdete odpočinutie (alebo dodržiavanie sabatu, nie nejaký deň, ale večný život, Sabat) svojim dušiam.” Je jedno, ako dlho si pracoval pod ťarchou svojich hriechov, či to bolo desať, tridsať, päťdesiat alebo viac rokov, poď so svojím obťaženým a unaveným životom a nájdeš Jeho odpočinutie (ten pravý Sabat). Ježiš ti dá odpočinutie.
121    No, aké presne je to odpočinutie, ktoré dá Ježiš? Izaiáš 28:8-12: “Lebo všetky stoly sú plné vývratku a lajna, takže už nie je čistého miesta. Kohože bude vyučovať známosti a koho má osvietiť, aby rozumel zvesti? Či azda odlúčených od mlieka, odtrhnutých od pŕs? Lebo vraj príkaz na príkaz, príkaz na príkaz; úprava na úpravu, úprava na úpravu; trochu tam a trochu tam. Istotne bude hovoriť bľabotajúcou, nesrozumiteľnou rečou a iným jazykom tomuto ľudu, im, ktorým povedal: Toto je odpočinutie (Sabat), skrze ktoré môžete dať odpočinúť ustalému (alebo dodržiavanie Jeho sabatu), a toto utíšenie! Avšak nechceli počuť.” Tu je to prorokované, rovno tu v Izaiášovi. Stalo sa to približne o sedemsto rokov neskôr na Letnice, keď boli všetci naplnení Duchom Svätým, presne, ako to bolo povedané. Toto je ten skutočný Sabat, ktorý bol zasľúbený. Takto, keď boli naplnení Duchom Svätým, prestali so svojimi svetskými skutkami. Zanechali svoje svetské a zlé cesty. Duch Svätý zobral bremeno ich života. Oni vošli do odpočinku. Tam je váš odpočinok. To je váš sabat. Nie je to nejaký deň ani nejaký rok, ale večnosť, keď sme naplnení a požehnaní v Duchu Svätom. To je to, že vy ste ustali a Boh koná. To je Boh vo vás, ktorý pôsobí chcenie a činenie podľa Svojej záľuby.
122    Zmienim sa tu o sabatistoch, ktorí tvrdia, že sa schádzame v nesprávny deň v týždni, keď to robíme v nedeľu, v prvý deň týždňa. Tu je to, čo povedal Justín v 2. storočí. “V nedeľu sa koná zhromaždenie všetkých, ktorí bývajú v mestách a na dedinách, a číta sa oddiel pamätí apoštolov a Písem tak dlho, ako to čas dovolí. Keď skončí čítanie, dá predsedajúci v kázni napomenutie a povzbudenie k napodobeniu týchto ušľachtilých vecí. Potom všetci povstaneme, aby sme sa spoločne pomodlili. Na záver modlitby, ako sme to opísali, je pred nás položený chlieb a víno, vzdáme vďaku a zhromaždenie odpovie, ‘Amen.’ Potom je každému podaný chlieb a víno a všetci na tom majú podiel. Diakoni z toho prinesú aj tým, ktorí nie sú prítomní. Zámožní a ochotní dajú potom svoj príspevok podľa svojej slobodnej vôle a táto zbierka bude daná predsedovi, ktorý z toho podporí siroty, vdovy, väzňov a cudzincov, ktorí sú v núdzi.” Z toho vidíme, že tí, ktorí tvrdia, že sa raná cirkev držala židovskej tradície v tom, že sa zhromažďovala v posledný deň týždňa, vôbec nevedia, čo o tom vlastne dejiny hovoria, a nie sú preto dôveryhodní.
123    Ó, kiež by ľudia mohli prísť k Nemu a nájsť toto odpočinutie. Vo všetkých srdciach je volanie po tomto odpočinku, ale väčšina z nich nepozná odpoveď. Tak sa ľudia snažia uspokojiť toto volanie nejakou náboženskou metódou, tým, že dodržiavajú určité dni alebo prijímajú denominačné vyznania a dogmy. Ale keď v tom nenachádzajú uspokojenie, mnohí skúšajú piť, hýriť a každú telesnú prevrátenosť a domnievajú sa, že vo svetských rozkošiach môže byť nejaké uspokojenie. Ale v niečom takom nie je žiadne odpočinutie. Fajčia, užívajú tabletky na upokojenie nervov, ale v týchto zemských prostriedkoch nie je odpočinutie. Oni potrebujú Ježiša. Potrebujú nebeské prostriedky, odpočinutie v Duchu.
124     Potom chodí väčšina z nich v nedeľu do kostola, do zboru. To je dobre, ale ani tam nemajú poňatia, akým spôsobom sa majú priblížiť k Bohu a ako Ho majú uctievať. Ježiš povedal, že praví modlitebníci budú Boha vzývať v Duchu a v pravde. Ján 4:24. Ale aké uctievanie môžeme očakávať v cirkvi, kde o Bohu vedia tak málo, že na Vianoce hovoria o Mikulášovi a na Veľkú noc o veľkonočnom zajačikovi? Odkiaľ to vzali? Prevzali to z pohanstva a začlenili do učenia cirkvi. Ale keď sa niekto obráti k Pánovi a je naplnený Duchom Svätým, ten so všetkými týmito vecami prestane. On našiel odpočinok pre svoju dušu. Začína skutočne žiť, miluje Boha a uctieva Ho.
125    Teraz sa vráťme k nášmu miestu Písma. Vieme, čím Deň Pánov nie je. Ak to nie je sobota ani nedeľa, čo to teda je? No, predstavme to takto. Dnes určite nie je Deň Pánov. Toto je deň človeka. Sú to skutky ľudí, ľudské diela, ľudské cirkvi, ľudské predstavy o uctievaní, všetko ľudské, lebo to je svet ľudí (kozmos). ALE DEŇ PÁNOV PRICHÁDZA. Áno, prichádza. To je práve to v tomto čase Zjavenia Ježiša Krista, Ján bol vzatý v Duchu a prenesený Duchom do toho Veľkého Dňa, ktorý prichádza. Deň Pánov nastane vtedy, keď skončia dni človeka. Kráľovstvá tohoto sveta sa potom stanú kráľovstvami nášho Boha. Deň Pánov nastane vtedy, keď padnú súdy a potom príde tisícročné kráľovstvo. Teraz si svet robí s kresťanom, čo chce. Nazývajú ho všetkými rôznymi zlými menami, robia si z neho žarty. Ale prichádza ten veľký a pozoruhodný deň, kedy budú všetci bedákať a žalostiť, lebo Baránok prichádza v hneve, aby súdil tento svet. Potom budú mať spravodliví svoj deň s Pánom, lebo bezbožní budú horieť a spravodliví pôjdu po ich popole do tisícročného kráľovstva. Malachiáš 4:3: “A pošliapete bezbožných, lebo budú popolom pod vašimi nohami toho dňa, ktorý ja učiním, hovorí Hospodin Zástupov.”

HLAS AKO TRÚBA

126    Zjavenie 1:10: “... a počul som za sebou veľký hlas ako hlas trúby.” Ján bol v Duchu a vtedy videl ten veľký a nádherný Deň Pána Ježiša a celú Jeho svätú moc. Budúcnosť sa mala odhaliť, lebo Boh sa ho chystal vyučovať. Ján nepovedal, že to bola trúba. Znelo to ako trúba. Keď znie trúba, ide o niečo naliehavé. Je to, ako keď herald, kráľov posol, prichádza k ľuďom. On trúbi na trúbu. Je to naliehavé volanie. Ľud sa zhromažďuje, aby počul. (Izrael sa vždy zhromažďoval trúbením na trúbe.) Blíži sa niečo dôležité. “Počúvajte to.” Tak tento hlas mal takisto naliehavú výzvu ako trúba. Bol silný a jasný, desivý a prebúdzajúci. Ó, kiežby sme mohli počuť hlas Boží ako hlas trúby v týchto dňoch, pretože je to “Trúba Evanjelia”, ktorá dáva znieť “Slovu Proroctva”, aby nás zobudilo a pripravilo na to, čo prichádza na Zem.

PRÍKAZ K PÍSANIU

127    Zjavenie 1:11: “...ktorý hovoril: Ja som Alfa i Omega, prvý aj posledný, a čo vidíš, píš do knihy a pošli siedmim sborom, ktoré sú v Ázii: do Efezu, do Smyrny, do Pergamu, do Tyatír, do Sárd, do Filadelfie a do Laodicee.” Tu to je. Ten Prvý a Posledný, Alfa a Omega, to je VŠETKO z toho. Jeden pravý Boh. Hlas a Slovo Božie. Skutočnosť a pravda sú blízko. Ó, aké je to nádherné, byť v Duchu. Ó, byť v Božej prítomnosti a počuť od Neho. “A čo vidíš, píš do knihy a pošli siedmim zborom.” Hlas, ktorý vypovedal Jeho Slovo v záhrade Eden a na hore Sinaj, Hlas, ktorý takisto bolo počuť v dokonalej nádhere na Hore Premenenia, zaznieva znova, tentokrát pre sedem cirkví, oznamuje úplne záverečné zjavenie Ježiša Krista.
128    “Ján, napíš tieto videnia, podaj o tom správu pre veky, ktoré budú nasledovať, lebo sú to pravé proroctvá, ktoré sa MUSIA naplniť. Napíš, pošli ich a oznám ich.”
129    Ján rozpoznal ten Hlas. Ó, ty rozpoznáš ten hlas, keď On zavolá, ak si jedným z tých Jeho.         

ZLATÉ SVIETNIKY

130    Zjavenie 1:12: “A obrátil som sa, aby som videl hlas, ktorý hovoril so mnou. A keď som sa obrátil, videl som sedem zlatých svietnikov.” Ján nehovorí, že sa obrátil, aby uvidel toho, ktorého hlas počul, on sa obrátil, aby uvidel hlas. Ó, to sa mi páči. On sa obrátil, aby uvidel hlas. Lebo hlas a osoba sú jedno a to isté. Ježiš je to SLOVO. Ján 1:1-3: “Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Bôh. Ten, to Slovo, bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze Neho, a bez Neho nepovstalo ani jedno z toho, čo povstalo.” Ak niekedy budete môcť skutočne uvidieť Slovo, uvidíte Ježiša.
131    Keď sa Ján obrátil, uvidel sedem zlatých svietnikov. V skutočnosti to boli lampy. Podľa verša 20 je to tých sedem cirkví. “Sedem svietnikov, ktoré si videl, je sedem zborov.” Sviece by sotva mohli reprezentovať cirkvi. Svieca horí, ale po určitej dobe sa vypáli. Umiera. Nič z nej nezostane. Ale lampa obsahuje trvalé hodnoty, ktoré pri svieci nenachádzame.
132    Ak chcete o tom vidieť nádherný obraz, potom čítajte Zachariáša 4:1-6: “Potom sa navrátil anjel, ktorý to hovoril so mnou, a zobudil ma jako muža, ktorého zobudia z jeho spánku. A riekol mi: Čo vidíš? A ja som povedal: Vidím, a hľa, svietnik, celý zo zlata, a jeho nádoba na olej na jeho vrchu a sedem jeho lámp na ňom a po siedmich trúbkach k lampám, ktoré sú na jeho vrchu. A dve olivy pri ňom, jedna z pravej strany nádoby a jedna na jej ľavej strane. A odpovedal som a riekol anjelovi, ktorý hovoril so mnou, povediac: Čo znamenajú tieto veci, pane? Na to odpovedal anjel, ktorý hovoril so mnou, a riekol mi: Či nevieš, čo znamenajú tieto veci? A ja som povedal: Neviem, pane. A odpovedal a riekol mi: Toto je slovo Hospodinovo k Zorobábelovi hovoriac: Nie silou ani mocou, ale mojím Duchom, hovorí Hospodin Zástupov.” Tu je iná lampa z čistého zlata. Svieti jasne, lebo má dostatok oleja, ktorý čerpá z dvoch olivovníkov, ktoré stoja po oboch stranách. Tie dva stromy reprezentujú Starý a Nový Zákon a olej, samozrejme, reprezentuje Ducha Svätého, ktorý jediný môže dať ľuďom Božie svetlo. Anjel, ktorý hovoril k Zachariášovi, inými slovami povedal, “Toto, čo vidíš, znamená, že cirkev nemôže svojou vlastnou silou a mocou dosiahnuť nič, ale jedine Duchom Svätým.”
133    Preskúmajte teraz túto lampu. Všimnete si, že má veľkú nádobku alebo nádržku, ktorá je umiestnená uprostred siedmich ramien, ktoré z nej vychádzajú. Tá nádobka je naplnená olivovým olejom, ktorý je nasávaný siedmimi knôtmi, umiestnenými v týchto siedmich ramenách. Je to ten istý olej, ktorý horí a dáva svetlo na konci siedmich rúrok. Toto svetlo nikdy nezhaslo. Kňazi jednoducho stále dolievali do tej nádobky olej.
134    Lampy sa zapaľovali zvláštnym spôsobom. Kňaz najprv vzal oheň z posväteného oltára, ktorý bol pôvodne zapálený ohňom Božím. Najprv zapálil lampu, ktorá bola umiestnená na vrchu nádobky. Potom zapálil druhú lampu z plameňa prvej lampy. Tretia lampa dostala oheň z druhej lampy a takisto štvrtá z tretej a tak ďalej, až horelo všetkých sedem lámp. Tento svätý oheň z oltára, ktorý sa podával od lampy k lampe, je nádherným obrazom Ducha Svätého v siedmich cirkevných vekoch. To originálne vyliatie na Letnice (ktoré prišlo priamo od Ježiša z Trónu Milosti) obdarúva Jeho Cirkev počas všetkých siedmich cirkevných vekoch, a tým dokonale dokazuje, že Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes i naveky, ten Boh, nikdy sa nemeniaci vo Svojej podstate a vo Svojich cestách.
135    V Jánovi 15 Ježiš hovorí, “Ja som vinič a vy letorasty.” On je tým hlavným vínnym kmeňom, ktorý pochádza z originálneho koreňa, z originálneho semena, ktoré má v sebe život. No, vínny kmeň nenesie ovocie, ale letorasty. Všimnite si toto. Vy môžete vziať nejaký citrusový strom, napríklad pomarančovník, a naštepiť doňho vetvu grepu, citrónovníka, mandarínky alebo nejakú inú tohoto druhu, a všetky tie vetvy porastú, ale tieto naštepené vetvy nebudú rodiť pomaranče. Nie veru. Vetva citrónovníka bude rodiť citróny, vetva grepu grepy a tak ďalej. A pritom budú tie vetvy čerpať zo života toho stromu. Ale ak ten strom niekedy sám vypustí novú vetvu, bude to vetva pomarančovníka a bude rodiť pomaranče. Prečo? Pretože život kmeňa a tej vetvy je totožný, čo však neplatí pre naštepené vetvy. Tie mali svoje zdroje v iných druhoch života z iných stromov, z iných koreňov, z iného semena. Iste, oni budú rodiť ovocie, ale nezrodia pomaranče. Nemôžu, lebo nie sú originálom.
136    Tak je to s cirkvou. Vínny kmeň bol rozštiepený a boli doň naštepené vetvy. Naštepili baptistické vetvy, metodistické vetvy, presbyteriánske vetvy a letničné vetvy. A tieto vetvy rodia baptistické, metodistické, letničné a presbyteriánske ovocie. (Denominačné semená, z ktorých vydávajú svoje ovocie.) Ale keď ten vínny kmeň sám vyženie vetvu, tá vetva bude presne taká ako sám vínny kmeň. Bude to taká istá vetva, aká sa zrodila na Letnice. Bude hovoriť v jazykoch, bude prorokovať a bude mať v sebe moc a znamenia zmŕtvychvstalého Ježiša Krista. Prečo? Pretože sa živí z prirodzeného zdroja pôvodného vínneho kmeňa. Pozrite, ona nebola do toho vínneho kmeňa naštepená, ale ZRODILA sa v ňom. Keď tieto ostatné vetvy boli naštepené, všetko, čo mohli robiť, bolo vydávať svoje vlastné ovocie, lebo neboli narodené z toho vínneho kmeňa. Oni nepoznajú originálny život ani originálne ovocie. Oni to nemôžu poznať, lebo sa z neho nenarodili. Ale keby sa z neho boli narodili, prišiel by cez nich a prejavil by sa cez nich ten istý život, ktorý bol v originálnom kmeni (v Ježišovi). Ján 14:12: “Ameň, ameň vám hovorím, že ten, kto verí vo mňa, skutky, ktoré ja činím, bude aj on činiť a ešte aj väčšie ako tie bude činiť, lebo ja idem k svojmu Otcovi.”
137    Denominácie, ktoré vedú ľudia, nemôžu byť zrodené z Boha, lebo je to Duch, NIE ČLOVEK, ktorý dáva život.
138    Ó, aké vzrušujúce je pomyslieť, že tých sedem lámp čerpá život a svetlo zo zdrojov tej hlavnej nádoby, pretože v nej majú ponorené svoje knôty. Je tu zobrazený posol každého cirkevného veku. Jeho život horí v sile Ducha Svätého. Jeho knôt, život, bol ponorený v Kristovi. Prostredníctvom toho knôtu čerpá samotný život Kristov a skrze neho dáva svetlo do cirkvi. Aké svetlo on prináša? To isté svetlo, ktoré bolo v tej prvej lampe, ktorá bola zapálená. A tak to ide cez tie veky až do tohoto času posla posledného dňa, ten istý život a to isté svetlo sa prejavilo skrze život, ktorý je skrytý s Kristom v Bohu.
139    Toto môžeme hovoriť nielen o posloch, ale je tu dramaticky vykreslený každý pravý veriaci. Oni všetci čerpajú z toho istého zdroja. Všetci sú ponorení do tej istej nádoby. Zomreli samým sebe a ich život je skrytý s Kristom v Bohu. Sú tam zapečatení Duchom Svätým. Efežanom 4:30: “A nezarmucujte Svätého Ducha Božieho, ktorým ste zapečatení ku dňu vykúpenia.” Nikto ich nemôže vytrhnúť z Jeho ruky. Ich životy nemôžu byť skazené. Viditeľný život horí a svieti. Vyžaruje svetlo a prejavy Ducha Svätého. Ten vnútorný, neviditeľný život je skrytý v Bohu a je vyživovaný Slovom Pána. Satan sa ich nemôže dotknúť. Ani smrť sa ich nemôže dotknúť, lebo stratila svoj osteň; hrob stratil svoje víťazstvo. Vďaka buď Bohu, oni majú toto víťazstvo v Pánu Ježišovi Kristovi a skrze Neho. Amen a amen.

140    Zjavenie 1:13: “...a v prostredku medzi siedmimi svietnikmi som videl podobného Synovi človeka, oblečeného v dlhom rúchu až po nohy a prepásaného na prsiach zlatým pásom.”
141    Tu On stojí, podobný Synovi človeka. Tak, ako drahokam je ešte pôsobivejší v prsteni, tak On je oslávený uprostred cirkvi. Je to Deň Pánov, lebo Ján Ho vidí stáť už nie ako kňaza, ale ako prichádzajúceho Sudcu. Zlatý pás už viac nie je opásaný okolo Jeho bedier, ako to musel nosiť kňaz, keď konal službu Božiu vo Svätyni Svätých, ale teraz je okolo Jeho ramien, lebo už nie je kňazom, ale SUDCOM. Teraz sa vypĺňa Ján 5:22: “Lebo Otec nesúdi nikoho, ale všetok súd oddal Synovi.” Jeho služba bola vykonaná, kňazstvo pominulo, dni proroctva sa skončili. On tam stojí prepásaný ako SUDCA.
 

SEDEMNÁSOBNÁ SLÁVA JEHO OSOBY

142    Zjavenie 1:14-16: “A jeho hlava a jeho vlasy boli biele jako biela vlna, jako sneh, a jeho oči boli jako plameň ohňa a jeho nohy boli podobné mosadzi, jako rozžeravenej v peci, a jeho hlas bol ako hlas mnohých vôd. A vo svojej pravej ruke mal sedem hviezd a z jeho úst vychádzal ostrý dvojsečný meč a jeho tvár bola jako slnko, keď svieti vo svojej moci.” 
143    Ó, aké to bolo dojemné a inšpirujúce, keď sa Ježiš zjavil Jánovi, ktorý bol kvôli Slovu vo vyhnanstve. A hľa, teraz to živé SLOVO stojí pred ním. Čo za vyjasňujúci obraz, lebo každá popísaná vlastnosť má nejaký význam. Čo za zjavenie Jeho slávnej Bytosti.
144   
1. Jeho vlasy biele ako sneh.
    Najprv si Ján všíma a zmieňuje sa o belosti Jeho vlasov. Boli biele, tak biele ako sneh. To nebolo kvôli Jeho veku. Ó, nie. Tie skvejúce sa biele vlasy nehovoria o veku, ale svedčia o skúsenosti, zrelosti a múdrosti. Ten Večný nestarne. Čo znamená pre Boha čas? Čas znamená pre Boha málo, ale múdrosť znamená mnoho. Je to, ako keď Šalamún prosil Boha o múdrosť, aby mohol súdiť izraelský národ. Teraz prichádza On, Sudca celej zeme. On bude korunovaný múdrosťou. To je to, čo znamenajú biele skvejúce sa vlasy. Vidíme to u Daniela 7:9-14: “Hľadel som, až boli postavené tróny, a posadil sa Starodávny dňov; jeho rúcho bolo biele jako sneh a vlasy jeho hlavy jako čistá vlna; jeho trón plamene ohňa; jeho kolá horiaci oheň. Ohnivá rieka tiekla a vychádzala zpred neho; tisíc tisícov mu slúžilo a desaťkrát tisíc desaťtisícov stálo pred ním; zasadol súd a boli otvorené knihy. Vtedy som pozrel a hľadel som pre hlas velikej reči, ktorú hovoril roh, a hľadel som, až bolo zviera zabité a jeho telo zahubené a dané, aby ho spálil oheň. A ostatným zvieratám odňali panstvo, avšak bolo im dané predĺženie života do času a do vymeraného času. Videl som v nočných videniach a hľa, s nebeskými oblakmi prichádzal ktosi, na pohľad ako Syn človeka, a prišiel až ku Starodávnemu dňov a dali mu priblížiť sa pred neho. A bolo jemu dané panstvo i sláva, i kráľovstvo, a slúžili mu všetky národy a ľudia a jazyky; jeho panstvo je večným panstvom, ktoré nepominie, a jeho kráľovstvo je také, ktoré nebude zničené.” Tu to máme. Daniel Ho videl s bielymi vlasmi. On bol sudca, ktorý otvoril knihy a na ich základe súdil. Daniel Ho videl prichádzajúceho na oblakoch. To je presne to, čo videl i Ján. Oni Ho obaja videli úplne rovnako. Videli Sudcu so sudcovským pásom na prsiach, stojaceho tam čistého a svätého, plného múdrosti, plne oprávneného súdiť celý svet v spravodlivosti. Haleluja.
145    Dokonca aj svet rozumie tomuto symbolu, lebo v starých dobách sa sudca objavoval a zvolával zasadanie a mal na sebe bielu parochňu a dlhé rúcho a to ukazovalo jeho úplnú autoritu (rúcho od hlavy až k päte) pre vynesenie rozsudku.
146   
2. Jeho oči ako oheň.
    Pomyslite na to. Tie oči, ktoré boli kedysi zakalené slzami smútku a ľútosti. Tie oči, ktoré, plné súcitu, plakali nad hrobom Lazára. Tie oči, ktoré nevideli zlo tých vrahov, ktorí Ho pribíjali na kríž, keď žalostne zvolal, “Otče, odpusť im.” Teraz sú tieto oči ako plameň ohňa. Sú to oči Sudcu, ktorý odplatí tým, ktorí Ho odmietli.
147    Zo všetkých ľudských emócií, ktoré sa u Neho najviac prejavovali, keď sa zjavil ako Syn človeka, bol najčastejší plač. Avšak za týmito slzami a žiaľom bol vždy Boh.
148    Tie isté oči videli videnia, hľadeli hlboko do sŕdc ľudí a poznávali ich najtajnejšie myšlienky a poznali všetky ich rozličné cesty. Zo smrteľných očí hľadel Boh, ktorý tým, ktorí Ho nepoznali, oznamoval, kým On bol. “Lebo ak neuveríte, že Ja som On, zomriete vo svojich hriechoch.” Ján 8:24. “Ak nečiním skutkov svojho Otca, neverte mi; ale ak činím (skutky Môjho Otca), aj keby ste mne neverili, verte tým skutkom,...” Ján 10:37-38. Tak ako Jeremiáš v tých dávnych dobách aj On bol plačúcim prorokom, pretože ľudia neprijímali Slovo Božie a zjavenie odsúvali nabok.
149    Tieto ohňom planúce oči Sudcu ešte aj teraz zaznamenávajú život každého tela. Chodia hore dole po celej zemi, nie je nič, čo by On nevidel. On pozná žiadosti srdca a úmysly každého. Nič nie je skryté, čo by nemalo byť zjavené, lebo všetko je obnažené pred Ním, s ktorým máme do činenia. Pamätajte na to, On aj teraz vie, čo si práve myslíte.
150    Áno, On tam stojí ako Sudca s planúcimi očami, aby vykonal súd. Deň milosti skončil. Ó, keby len ľudia mohli činiť pokánie a hľadať Jeho tvár v spravodlivosti, dokiaľ je ešte čas. Aby mohli nájsť miesto odpočinutia na Jeho hrudi skôr, ako sa tento svet rozplynie v ohni.
151   
3. Nohy z mosadze.
[V slovenskej Biblii je slovo ‘mosadz’ alebo ‘bronz’ na mnohých miestach prekladané ako ‘meď’. - pozn. prekl.]
    “...a jeho nohy boli podobné mosadzi, jako rozžeravenej v peci.” Mosadz je známa svojou pozoruhodnou tvrdosťou. Nepoznáme nič, čím by sme ju mohli zmäkčiť. Ale táto mosadz, ktorá charakterizuje Jeho nohy, má väčší význam, v tom je ešte ukázané, že to obstálo skúšku v ohnivej peci, skúšku, cez ktorú nikto iný neprešiel. A to je presne tak, lebo mosadz označuje Boží Súd. Rozsudok, ktorý Boh vyniesol a vykonal. Ján 3:14-19: “A jako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený Syn človeka, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život. Lebo tak miloval Bôh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život. Lebo neposlal Bôh na svet svojho Syna, aby súdil svet, ale aby bol svet spasený skrze neho. Kto verí v neho, nebude odsúdený, ale ten, kto neverí, už je odsúdený, lebo neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho. A to je ten súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia viacej milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé.” 4. Mojžišova 21:8-9: “A Hospodin riekol Mojžišovi: Sprav si takého ohnivého hada a vystav ho na tyč. A stane sa, že každý, kto je uštipnutý, keď ho uvidí, bude žiť. Vtedy spravil Mojžiš medeného hada a vystavil ho na tyč. A bolo tak, že keď uštipol had niekoho, a keď pozrel uštipnutý na medeného hada, žil.” Izrael zhrešil, hriech musel byť odsúdený. Tak Boh prikázal Mojžišovi, aby vystavil medeného hada na tyč, a kto sa na neho pozrel, bol zachránený od trestu za hriech.
152    Ten medený had na tyči predstavoval hriech zo záhrady Eden, kde had oklamal Evu a spôsobil, že zhrešila. Meď hovorí o súde, ako to vidíme na príklade medeného oltára, kde cena za hriech bola zaplatená v tej obeti na oltári. Keď Boh vo dňoch Eliáša súdil Izrael za ich hriechy, nenechal spadnúť žiaden dážď a nebo bolo ako z mosadze. V tomto znázornení vidíme, že had na tyči predstavuje hriech, ktorý je už odsúdený, lebo je urobený z mosadze, a to ukazuje, že Boží súd nad hriechom bol už vykonaný. Preto ktokoľvek pohliadol na hada na tyči a prijal to, čo znázorňoval, bol uzdravený, lebo to bolo dielo alebo spasenie Pánovo.
153    Had na tyči je obrazom toho, čo Ježiš prišiel vykonať na túto zem. Stal sa telom, aby na Seba vzal Božie súdy za hriech. Podstavec z obetného oltára bol z čistej medi, čo znázorňuje Baránka zabitého pred založením sveta. Súd bol na Neho uvalený, keď ešte nebolo žiadnych hriešnikov. Spasenie je jedine od Pána. On Sám šliapal lis vína hnevu a prchlivosti Božej. Jeho rúcho bolo Jeho vlastnou Krvou zafarbené na červeno. Ohnivá pec spravodlivého súdu a hnevu Božieho bola Jeho údelom. Trpel ako spravodlivý za nespravodlivých. “Ty si hoden, ó, Baránku Boží, lebo si nás vykúpil Svojou vlastnou Krvou.” Bol ranený pre naše prestúpenia, zdrtený pre naše neprávosti, kázeň nášho pokoja bola položená na Neho a Jeho ranami sme uzdravení. Pán uvalil na Neho neprávosť všetkých nás. Trpel, ako nikto nikdy netrpel. Ešte predtým, ako išiel na kríž, prelial zo Svojho tela veľké kropaje krvavého potu a v smrteľnom zápase nadchádzajúceho utrpenia sa krv v Jeho žilách oddelila. Lukáš 22:44: “A súc v smrteľnom zápase ešte napnutejšie sa modlil. A jeho znoj bol ako čo by kvapky krvi, stekajúce na zem.”
154    Avšak jedného dňa sa tieto nohy z mosadze postavia na zem. A On bude Sudca celej zeme a v spravodlivosti a dokonalosti bude súdiť ľudstvo. A pred tým súdom nebude žiadneho úniku. Žiadneho odvrátenia tej spravodlivosti. Žiadnej zmeny. Ten, kto je nespravodlivý, zostane ďalej nespravodlivý, ten, kto je nečistý, zostane ďalej nečistý. Ten Nezmeniteľný sa ani potom nezmení, lebo On sa nikdy nemenil ani sa nebude. Tie nohy z mosadze rozdrvia nepriateľa. Zničia antikrista, šelmu a jej obraz a všetko, čo je ohyzdné pred Jeho tvárou. Zničí cirkevné systémy, ktoré použili Jeho Meno, len aby porušili Jeho skvelosť, a rozdrtí ich spolu s antikristom. Postavia sa tam všetci zlí, ateisti, modernisti a liberáli. Smrť, peklo a hrob tam bude tiež. Áno, bude. Pretože, keď On príde, budú otvorené knihy. Vtedy sa objaví aj vlažná cirkev a tých päť bláznivých panien. On oddelí ovce od kozlov. Keď príde, prevezme kráľovstvo, lebo patrí Jemu, a bude s Ním tých tisíce krát desaťtisícov, Jeho Nevesta, ktorá prichádza, aby Mu slúžila. Sláva! Ó, je to teraz alebo nikdy. Čiňte pokánie skôr, ako bude príliš neskoro. Prebuď sa, kto spíš, a vstaň z mŕtvych a hľadaj Boha, aby si bol naplnený Jeho Duchom, inak ti unikne večný život. Urob to teraz, pokiaľ je čas.
155   
4. Jeho Hlas bol ako hlas mnohých vôd.
    No, čo znamenajú tieto vody? Podľa Zjavenia 17:15: “Vody, ktoré si videl, ... sú ľudia, zástupy, národy a jazyky.” Jeho Hlas bol ako zvuk hovoriaceho zástupu. Čo je to? To je súd. Lebo toto sú hlasy zástupov svedkov, ktorí skrze Ducha Svätého počas všetkých vekov vydávali svedectvo pre Krista a kázali Jeho Evanjelium. Bude to hlas každého človeka, ktorý sa pozdvihne na súde proti hriešnikovi, ktorý sa nenechal varovať. Hlasy siedmich poslov zaznejú hlasno a zreteľne. Títo verní kazatelia, ktorí kázali spasiteľnú Ježišovu moc, ktorí kázali krst vodou na Meno Ježiša, ktorí kázali naplnenie mocou Ducha Svätého, ktorí stáli o Slovo viac ako o svoj vlastný život, tí všetci boli skrze Ducha Svätého hlasom Ježiša Krista počas všetkých tých vekov. Ján 17:20: “Ale neprosím len za týchto, ale aj za tých, ktorí majú skrze ich slovo uveriť vo mňa.” 
156    Premýšľali ste niekedy, aké je to strašné, keď je človek bezmocne hnaný v ústrety vodopádu? Pomyslite len na ten hukot, keď sa ženie v ústrety svojej istej záhube. A presne tak prichádza deň súdu, kedy ťa ten hukot množstva hlasov odsúdi, lebo si na to nedával pozor, pokiaľ to ešte bolo možné. Vezmi to vážne v tejto hodine, lebo v tomto okamihu sú tvoje myšlienky zaznamenávané v nebi. Tam hovoria tvoje myšlienky hlasnejšie ako tvoje slová. Ako farizej, ktorý sa tak veľmi obhajoval ústami, ale Pána nepočúvol. Jeho srdce sa stalo zlým a skazeným, až bolo príliš neskoro. Toto by mohlo byť tvoje posledné zavolanie, aby si počúval Slovo a prijal ho k večnému životu. Bude príliš neskoro, keď sa priblížiš k hukotu tých mnohých hlasov súdu a potupenia.
157    Ale uvažovali ste niekedy o tom, aké ľúbezné a upokojujúce môže byť šumenie vody? Rád chodím na ryby a rád si vyhľadám také miesto, kde voda šepká a buble. Môžem si jednoducho ľahnúť na chrbát a počúvať jej volanie pokoja, radosti a útechy pre moje srdce. Som taký šťastný, že môžem byť zakotvený v prístave odpočinutia, kde hlas Pánov hovorí o pokoji, ako to oznámilo Slovo vôd oddelenia. Akí vďační by sme mali byť, že môžeme počuť Jeho Hlas, ktorý nám prejavuje lásku, stará sa o nás, sprevádza nás a ochraňuje. A jedného dňa budeme počuť ten istý ľúbezný hlas, ktorý nás nebude odsudzovať, ale bude nás vítať, tých, ktorých hriechy sú zahladené Jeho Krvou, ktorých život bol naplnený Duchom a ktorí chodili v Slove. Čo by mohlo byť drahocennejšie, ako počuť hlasy vítajúcich zástupov a byť obklopení tými zástupmi, ktoré uverili k životu večnému? Ó, nič sa ku tomu nedá prirovnať. Modlím sa, aby ste počuli Jeho Hlas a nezatvrdzovali svoje srdce, ale prijali Ho ako svojho Kráľa.
158    Ó, keby ste to len mohli vidieť. Boli to vody, ktoré zničili svet, ale tie isté vody zachránili Noeho a zachovali pre Noeho aj celú zem. Počúvnite Jeho Hlas. Hlas Jeho služobníkov, ktorý volá k pokániu a k životu.
159   
5. V Jeho pravici bolo sedem hviezd.
    “A vo svojej pravej ruke mal sedem hviezd.” Samozrejme, z 20. verša sme už poznali, čím je vlastne tých sedem hviezd. Tajomstvo siedmich hviezd sú anjeli (poslovia) siedmich zborov. Tu sa nijako nemôžeme pomýliť, lebo to je Jeho výklad. Tých sedem hviezd sú poslovia do siedmich za sebou idúcich cirkevných vekov. Nie sú nazvaní po mene. Jednoducho je uvedené, že je ich sedem, jeden pre každý vek. Od Efezského až do tohoto Laodicejského veku, každý z tých poslov priniesol ľuďom posolstvo pravdy, nikdy od toho neodstupoval, ale držal sa Božieho Slova pre ten daný cirkevný vek. Každý jeden sa toho držal. Boli vytrvalí vo svojej vernosti originálnemu svetlu. Ako každý vek opúšťal Boha, Jeho verný posol obracal ten vek naspäť do Slova. Ich sila bola od Pána. Inak by sa neboli mohli vzoprieť proti prúdu. Boli bezpeční pod Jeho dohľadom, lebo nič ich nemohlo vytrhnúť z Jeho ruky. A tiež ich nič nemohlo odlúčiť od lásky Božej, ani nemoc, nebezpečenstvo, nahota alebo hlad, meč, život alebo smrť. Boli Mu skutočne oddaní a chránení Jeho všemohúcnosťou. Nerobili si starosti z prenasledovania, ktoré na nich prišlo. Bolesť a posmech ich len podnietili k tomu, aby oslavovali Boha za to, že boli uznaní za hodných trpieť pre Neho. A z vďačnosti za Jeho spasenie horeli svetlom Jeho života a vyžarovali Jeho lásku, trpezlivosť, krotkosť, miernosť, úprimnosť, vernosť. A Boh bol s nimi a potvrdzoval ich skrze divy a znamenia. Obviňovali ich, že sú fanatici a blúznivci. Organizácie ich odmietli a vysmievali sa im, ale oni zostali verní Slovu.
160    Nie je ťažké povstať a zostávať verným nejakému vyznaniu. Je to ľahké, lebo diabol stojí rovno za tým všetkým. Ale niečo úplne iné je, byť verným Slovu Božiemu a navrátiť sa k tomu, čo Slovo pôvodne po Letniciach vyprodukovalo.
161    Prednedávnom mi niekto povedal, že Rímsko-katolícka cirkev musí byť tá pravá, keď po všetky tie roky je verná tomu, čomu verí a vzrastá a nemení sa. Tak to vôbec nie je. Každá cirkev, ktorá má za sebou štát a má svoje vlastné vyznanie, ktoré vôbec nie je Slovom, a nemá žiadnu dokázanú službu, ktorá by vyburcovala diabla, bude istotne môcť trvať ďalej. To nebolo meradlo. Ale ak pomyslíte na ten malý zástup tých, ktorí boli rozrezávaní pílami, ktorí boli predhadzovaní levom, prenasledovaní a vodení sem a tam, a predsa zostali verní Slovu, potom vidíte, že to musel byť jedine Boh. Ako oni obstáli v boji viery a stále išli vpred. TO je ten zázrak.
162    Táto útecha neplatí len pre poslov siedmich vekov cirkvi. Každý pravý veriaci je v ruke Božej a môže tiahnuť z Jeho lásky a sily a môže prijať plný úžitok zo všetkého toho, čím je Boh pre veriaceho. Čo Boh dáva poslovi, ako mu žehná a používa ho, je príkladom pre všetkých veriacich, ako sa Boh vo Svojej dobrote stará o VŠETKY údy Svojho tela. Amen.
163   
6. Dvojsečný meč.
    “... a z jeho úst vychádzal ostrý dvojsečný meč.” Židom 4:12: “Lebo Slovo Božie je živé a účinné a ostrejšie nad každý meč dvojsečný, a prenikajúce až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a spôsobné posúdiť myšlienky a mysle srdca.” Z Jeho úst vychádzal meč ostrý na obe strany, ktorým je SLOVO BOŽIE. Zjavenie 19:11-16: “A videl som nebo otvorené a hľa, zjavil sa biely kôň, a ten, ktorý sedel na ňom, volal sa Verný a Pravdivý a v spravedlivosti súdi i bojuje. A jeho oči boli jako plameň ohňa a na jeho hlave mnoho diadémov, a mal napísané meno, ktorého nikto nevie, iba on sám. A bol oblečený v rúchu, pokropenom krvou, a jeho meno sa zovie: Slovo Božie. A vojská, ktoré sú na nebi, išli za ním na bielych koňoch, odiati kmentom, bielym a čistým. A z jeho úst vychádzal ostrý meč, aby ním bil národy. A on ich bude pásť železným prútom a on bude šliapať lis vína prchlivosti a hnevu všemohúceho Boha. A na svojom rúchu a na svojich bedrách má napísané meno: KRÁĽ KRÁĽOV A PÁN PÁNOV.”
164    Ján 1:49: “Natanael mu povedal: Odkiaľ ma znáš? Ježiš odpovedal a riekol mu: Prv ako ťa zavolal Filip, keď si bol pod tým fíkom, videl som ťa.” Tu to je. Keď On príde, povstane Slovo proti všetkým národom a všetkým ľuďom a nikto nebude schopný proti tomu obstáť. Ono zjaví, čo je v každom srdci, tak, ako to urobil Natanaelovi. Slovo Božie ukáže, kto činil Božiu vôľu a kto nie. Vynesie tajné skutky každého človeka na svetlo aj to, prečo ich urobil. Ono rozdelí na dvoje. To je to, čo je povedané v Rimanom 2:3: “A či to myslíš, ó, človeče, ktorý súdiš tých, ktorí páchajú také veci, a sám robíš to isté, že ty ujdeš súdu Božiemu?” Potom pokračuje, aby povedal, ako bude Boh súdiť ľudí. Je to tu od 5. do 17. verša. Zatvrdnuté, nekajúce srdce bude súdené. Skutky budú súdené. Motívy budú súdené. Boh nebude brať na nič ohľad. Ale všetci budú súdení na základe Slova, nikto tomu neunikne. Tí, ktorí počuli a neposlúchali, budú súdení podľa toho, čo počuli. Tí, ktorí na tom odpočívali a hovorili, že tomu veria, ale nežili podľa toho, budú súdení. Každé tajomstvo bude zjavené a bude hlásané zo striech. Ó, potom budeme skutočne dejinám rozumieť. Zo všetkých tých vekov nezostane ani jedno tajomstvo.
165    Ale viete, že On zjavuje tajomstvá sŕdc mužov a žien v tomto veku, v ktorom my žijeme? Kto iný by mohol zjavovať tajomstvá sŕdc, než Samo Slovo? Židom 4:12: “Lebo Slovo Božie je živé a účinné a ostrejšie nad každý meč dvojsečný, a prenikajúce až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a spôsobné posúdiť myšlienky a mysle srdca.” Je to Slovo. Ono koná tam, kde bolo poslané, lebo Ono (to Slovo) je plné moci. To je ten istý Duch, ktorý bol v Ježišovi (v Slove) a je opäť prítomný v cirkvi v tomto poslednom veku ako posledné znamenie, ktoré sa snaží odvrátiť ľudí od súdu. Lebo tí, ktorí Ho odmietajú (to Slovo), už teraz prichádzajú na súd, lebo Ho znova križujú. Židom 6:6: “...keby odpadli, zase obnoviť ku pokániu, ktorí sebe znova križujú Syna Božieho a vystavujú ho potupne na odiv.”
166    Pavol povedal, že Slovo prišlo takisto v moci ako aj skrze hlas. Kázané Slovo v skutočnosti demonštrovalo samo seba. Išlo tak ako ohnivý, sekajúci meč do svedomia ľudí a ako nôž chirurga vyrezáva choroby a oslobodzuje zajatcov. Kamkoľvek tí prví veriaci išli, “kázali Evanjelium (Slovo) a Boh potvrdzoval to Slovo znameniami, ktoré ho nasledovali.” Chorí boli uzdravovaní, diabli boli vyháňaní a oni hovorili novými jazykmi. To bolo Slovo v akcii. Slovo v ústach veriacich kresťanov nikdy nezlyhalo. A v tomto poslednom veku je to tu mocnejšie a silnejšie ako kedykoľvek predtým v pravej Neveste Slova. Ó, malé stádečko, ty malá menšina, drž sa pevne Slova. Naplň Ním svoje ústa a svoje srdce a jedného dňa vám Boh dá kráľovstvo.
167   
7. Jeho tvár ako slnko.
    “... a jeho tvár bola jako slnko, keď svieti vo svojej moci.” Matúš 17:1-13: “A po šiestich dňoch pojal Ježiš Petra, Jakoba a Jána, jeho brata, a vyviedol ich na vysoký vrch osobitne a premenil sa pred nimi a jeho tvár sa skvela jako slnce a jeho rúcho stalo sa bielym ako svetlo. A hľa, ukázali sa im Mojžiš a Eliáš, shovárajúc sa s ním. A Peter odpovedal a riekol Ježišovi: Pane, dobre nám je tu byť. Ak chceš, spravíme tu tri stány: tebe jeden, Mojžišovi jeden a Eliášovi jeden. A kým ešte hovoril, hľa, zatônil ich svetlý oblak, a hľa, bolo počuť z toho oblaku hlas, ktorý hovoril: Toto je ten môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo. Toho počúvajte! A keď to počuli učeníci, padli na svoju tvár a báli sa veľmi. A Ježiš pristúpiac dotknul sa ich a povedal: Vstaňte a nebojte sa! A keď pozdvihli svoje oči, nevideli už nikoho, iba samotného Ježiša. A keď schádzali z toho vrchu, prikázal im Ježiš a povedal: Nepovedzte nikomu o tom videní, dokiaľ Syn človeka nevstane z mŕtvych! A jeho učeníci sa ho opýtali a riekli: Čože to tedy hovoria zákonníci, že najprv musí prijsť Eliáš? A Ježiš povedal a riekol im: Eliáš pravda prijde prv a napraví všetko; ale hovorím vám, že Eliáš už prišiel, a nepoznali ho, ale mu urobili všetko, čo chceli. Tak bude od nich trpieť aj Syn človeka. Vtedy porozumeli učeníci, že im to povedal o Jánovi Krstiteľovi.” 
168    V Matúšovi 16:28, uvádzajúc Matúša 17:1-13, Ježiš povedal, “Ameň vám hovorím, že sú niektorí z tých, ktorí tu stoja, ktorí neokúsia smrti, dokiaľ neuvidia Syna človeka prichádzať v jeho kráľovstve.” A tí traja apoštolovia uvideli presne to - poriadok Jeho druhého príchodu. Videli Ho premeneného tam na hore. Jeho rúcho bolo biele ako svetlo a Jeho tvár žiarila ako slnko v plnom jase. A keď sa tam ukázal, stál Mojžiš z jednej a Eliáš z druhej strany. Presne tak On príde znova. Iste, Eliáš príde prv a obráti srdcia detí (Nevesty) späť k otcovskému Apoštolskému Učeniu Slova. Malachiáš 4:5-6: “Hľa, ja vám pošlem proroka Eliáša, prv ako prijde deň Hospodinov, veľký a strašný. A obráti srdce otcov na synov a srdce synov na ich otcov, aby som neprišiel a neranil zeme kliatbou.” 
169    Izrael je už národom. Začal teraz fungovať so svojou armádu, námorníctvom, systémom pôšt, zástavou a so všetkým, čo k štátu patrí. Ale ešte stále sa má vyplniť miesto Písma, ktoré hovorí, “Či sa narodí národ na jeden raz?” Izaiáš 66:8. Ten deň príde skoro. Figový strom vypučal. Izraelský ľud čaká na Mesiáša. Očakávajú Ho a teraz sa blíži naplnenie ich očakávania. Izrael zažije Duchovné znovuzrodenie, lebo ich Svetlo a ich Život im bude zakrátko zjavené.
170    Zjavenie 21:23: “A mesto nepotrebuje slnka ani mesiaca, aby svietili v ňom, lebo sláva Božia ho osvecuje, a jeho sviecou je Baránok.” Toto je ten Nový Jeruzalem. Baránok bude v tomto meste a kvôli Jeho prítomnosti tam nebude potrebné žiadne iné svetlo. Slnko tam nebude vychádzať a svietiť, lebo On sám je jeho Slnkom a Svetlom. Národy, ktoré tam vojdú, budú chodiť v Jeho svetle. Nie ste radi, že tento deň je pred nami? Ján videl tento deň prichádzať. Áno, príď skoro, Pane Ježišu.
171    Malachiáš 4:1-3: “Lebo hľa, prichádza deň, ktorý horí jako pec, v ktorom budú všetci spurní a všetci, ktorí páchajú bezbožnosť, slamou a spáli ich deň, ktorý prijde, hovorí Hospodin Zástupov, takže im neponechá ani koreňa, ani haluzi. Ale vám, ktorí sa bojíte môjho mena, vyjde slnce spravedlivosti a lekárstvo bude na jeho krídlach; vyjdete a budete poskakovať ako vykŕmené teľatá. A pošliapete bezbožných, lebo budú popolom pod vašimi nohami toho dňa, ktorý ja učiním, hovorí Hospodin Zástupov.” To je znova to. SLNKO svieti vo Svojej plnej sile. Ó, sila Syna Božieho svieti uprostred siedmich zlatých svietnikov. Tu On stojí, Sudca. Ten, ktorý trpel a umieral za nás. On vzal na Seba hnev súdu Božieho a Sám šliapal lis vína prchlivosti hnevu Božieho. Ako sme už povedali, hriešnikovi znie Jeho hlas ako hukot vodopádu alebo úder smrtiacej vlny o skalnaté pobrežie. Ale svätému je Jeho hlas ako zvuk ľúbezného spevu potoka, keď ležíte a odpočívate uspokojení v Kristovi. Svieti na nás Svojimi hrejivými lúčmi lásky a hovorí, “Neboj sa. Ja som Ten, ktorý bol, ktorý je a ktorý má prísť. Ja som Ten Všemohúci. Niet nikoho okrem Mňa. Ja som Alfa i Omega, VŠETKO z toho.” On je Ľalia v údolí, Jasná Hviezda Ranná. On je pre moju dušu ten najkrajší z desaťtisícov. Áno, ten veľký deň je pripravený svitnúť a Slnko Spravodlivosti vyjde s uzdravením na Svojich krídlach.

VÍŤAZNÝ KRISTUS

172    Zjavenie 1:17-18: “A keď som ho uvidel, padol som k jeho nohám ako mŕtvy, a položil na mňa svoju pravú ruku a povedal mi: Neboj sa! Ja som prvý a posledný a ten Živý. A bol som mŕtvy, ale hľa, som živý na veky vekov. Ameň. A mám kľúče pekla i smrti.”
173    Žiaden človek by nemohol zniesť plný účinok tohoto videnia. Úplne stratiac svoju silu, padol Ján k Jeho nohám ako mŕtvy. Ale ruka Pánova sa ho láskyplne dotkla a žehnajúci hlas povedal, “Neboj sa, neľakaj sa. Ja som prvý a Posledný. Ja som Ten živý a bol som mŕtvy a hľa, som živý na veky vekov.” Čoho sa báť? Súd, ktorý na Neho padol na kríži, v hrobe, a keď zostúpil, bol za nás. On na Seba vzal celé bremeno rany hriechu, a preto už teraz nieto nijakého odsúdenia tým, ktorí sú v Kristu Ježišovi. Vidíte, aká istota, náš “Prímluvca” je naším “Sudcom”. On je oboje, “Prímluvca” i “Sudca”. Ako sudca, “tá záležitosť je vybavená” - je dokonané. Preto už niet žiadneho odsúdenia. Prečo by sa mala cirkev báť? Ktoré zasľúbenie On kedy nebol schopný pred nami dokázať? Prečo by sme sa mali báť odsúdenia alebo smrti? To všetko bolo premožené. On je ten mocný víťaz. Tu je Ten, ktorý premohol oba svety, ten viditeľný i ten neviditeľný. Nie ako Alexander, ktorý si podmanil svet v tridsiatich troch rokoch a už nevedel, kam sa vydať, aby si podmanil niečo ďalšie, a preto zomrel ako obeť hriechu svojho rozmarného života. Nie ako Napoleon, ktorý si podmanil Európu a nakoniec bol porazený vo Waterloo a vyhnaný na Elbu, aby sa mohol presvedčiť, že je porazený. Ale nič nemohlo premôcť Krista. On, ktorý zostúpil, teraz vystúpil nado všetko a bolo Mu dané meno, ktoré je nad každé meno. Áno, On premohol smrť, peklo a hrob a má od nich kľúče. Čo On rozviaže, je rozviazané, a čo On zviaže, je zviazané. Nič na tom nemôže byť zmenené. Nebolo žiadneho víťaza pred Ním a nebude žiaden iný okrem Neho. On jediný je Spasiteľ, Vykupiteľ. On je Ten JEDINÝ Boh a Jeho Meno je “Pán Ježiš Kristus”.
174    “Neboj sa, Ján! Neboj sa, malé stádečko! Všetko, čo Ja Som, toho ste vy dedičmi. Všetka moja moc je vaša. Moja všemohúcnosť je vaša, pretože stojím vo vašom strede. Neprišiel som, aby som priniesol strach a sklamanie, ale lásku, povzbudenie a zdatnosť. Daná Mi je všetka moc a ona patrí vám, aby ste ju používali. Vy hovorte Slovo a Ja Ho budem uskutočňovať. To je Moja zmluva a ona nemôže nikdy sklamať.”

SEDEM HVIEZD A SEDEM SVIETNIKOV

175    Zjavenie 1:20: “Tajomstvo siedmich hviezd, ktoré si videl na mojej pravici, a sedem zlatých svietnikov je toto: Sedem hviezd sú anjeli siedmich sborov, a sedem svietnikov, ktoré si videl, je sedem sborov.”
176    Pravdu o týchto dvoch tajomstvách sme už objavili. Nepovedali sme ešte, kto je tých sedem poslov, ale s pomocou Božou to urobíme a to tajomstvo bude dokonané. Tých sedem vekov poznáme. Tie sú v Slove vymenované a budeme sa s každým jednotlivo zaoberať, až sa dostaneme do tohoto posledného veku, v ktorom žijeme.
177    V tomto poslednom záverečnom letmom pohľade na túto kapitolu Ho vidíme, ako tam stojí uprostred medzi siedmimi zlatými svietnikmi a so siedmimi hviezdami vo Svojej ruke. Ó, je to úžasné vidieť Ho tam stáť v Jeho zvrchovanom Božstve. On je Sudca, Kňaz, Kráľ, Orol, Baránok, Lev, Alfa, Omega, Počiatok a Koniec, Otec, Syn, Duch Svätý, Ten, ktorý bol, ktorý je, ktorý má prísť, Všemohúci, VŠETKO VO VŠETKOM. Hľa, On, Pôvodca a Dokonávateľ. Hoden je Baránok! On dokázal Svoju hodnotu, keď Sám vykúpil naše spasenie. Teraz tu stojí v celej Svojej moci a v celej Svojej sláve a všetko je Mu odovzdané ako Sudcovi.
178    Áno, On tam stojí medzi tými lampami s hviezdami vo Svojej ruke. Je noc, lebo vtedy používame lampy na svietenie a vtedy vidieť hviezdy, ako svietia a zrkadlia svetlo slnka. A je tma. Cirkev skrze vieru kráča v temnosti. Jej Pán z tejto zeme odišiel, ale Duch Svätý stále svieti skrze cirkev a dáva svetlo tomuto starému, hriechom prekliatemu svetu. A tie hviezdy tiež zrkadlia Jeho svetlo. To jediné svetlo, ktoré majú, je Jeho svetlo. Ako je temno, aký duchovný chlad! Avšak keď On prichádza doprostred, je jasno a teplo a cirkev je splnomocnená a robí skrze Neho skutky, ktoré robil On.
179    Ó, kiežby sme Ho mohli aspoň letmo uvidieť tak ako Ján. Akými ľuďmi máme byť, stojac pred Ním v ten deň!
180    Ak si Mu svoj život ešte neodovzdal, obráť teraz svoje srdce k Bohu, pokľakni rovno tam, kde si, a pros Ho o odpustenie svojich hriechov a vydaj Mu svoj život. Potom sa pokúsime pristúpiť spolu k tým Siedmim Cirkevným Vekom a činiac to modlím sa, aby Boh pomohol tomuto nehodnému sluhovi zjaviť vám Svoje Slovo.