3. kapitola -- Výklad siedmich cirkevných vekov

TRETIA KAPITOLA

EFEZSKÝ CIRKEVNÝ VEK

Úvod do Cirkevných Vekov
181    Aby ste tomuto posolstvu Cirkevných Vekov mohli plne porozumieť, chcel by som vysvetliť rôzne základné myšlienky, ktoré mi dovolili prísť na mená poslov, na dĺžku tých vekov a na všetky tie veci, ktoré s tým súvisia.
182    Keďže toto štúdium bolo to najzávažnejšie, aké som kedy na seba vzal, po mnoho dní som hľadal Boha v prosbe o inšpiráciu Ducha Svätého. Potom som čítal úseky Písma, ktoré sa vzťahovali k Cirkevným Vekom a zahĺbil som sa do rozličných cirkevno - historických kníh od čo najnezaujatejších autorov, akých som len mohol nájsť. Boh neodoprel vypočuť moju modlitbu, lebo keď som čítal Slovo a dejiny, bol som uschopnený uzrieť skrze Ducha Svätého odhalenie vzoru, ktorý sa prelína stáročiami až do našej prítomnosti v tomto poslednom dni.
183    Kľúč, ktorý mi dal Pán a ktorým som bol schopný určiť posla do každého veku, je ten najbiblickejší. V skutočnosti by mohol byť pomenovaný kľúčovým kameňom Biblie. Je to zjavenie, že Boh sa nikdy nemení, a že Jeho cesty sú práve tak nemenné, ako je On. V Liste Židom 13:8 čítame: “Ježiš Kristus ten istý včera, dnes i na veky.” A v Kazateľovi 3:14-15 čítame: “Viem, že všetko, čokoľvek činí Boh, bude trvať na veky, nedá sa nič k tomu pridať ani sa nedá nič od toho odňať. A Boh to tak učinil preto, aby sa báli pred Ním. To, čo je, bolo už dávno, a to, čo bude, tiež už bolo dávno, a Boh vyhľadáva to, čo bolo zahnané.” Tu to je: nemeniaci sa Boh s nemeniacimi sa cestami. V tom, čo učinil PRVÝKRÁT, bude musieť pokračovať, až to bude vykonané NAPOSLEDY. Nikdy v tom nebude žiadna zmena. Aplikujte to na Cirkevné Veky. Taký muž, akého Boh pre prvý vek zvolil, a spôsob, akým sa Boh v službe tohoto muža prejavil, bude vzorom pre všetky ostatné veky. Čo Boh robil v prvom veku cirkvi, je to, čo chce robiť počas všetkých ostatných vekov.
184    Zo Slova, ktoré bolo zaznamenané Duchom Svätým, presne vieme, ako bola založená prvá alebo pôvodná cirkev, a akým spôsobom sa v nej Sám Boh prejavoval. Slovo sa nemôže meniť a tiež nemôže byť zmenené, lebo Slovo je Boh. Ján 1:1: “Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh.” Zmeniť jedno slovo, ako to urobila Eva, to prináša hriech a smrť, tak, ako je to povedané v Zjavení 22:18-19: “...keby niekto pridal k tomu, na toho Boh pridá rán napísaných v tejto Knihe. A keby niekto odňal zo slov Knihy tohoto proroctva, tomu odníme Boh jeho diel z Knihy Života a z toho svätého mesta a z toho, čo je napísané v tejto Knihe.” A preto je meradlom to, čím bola cirkev na Letnice. To je vzor. Nie je žiaden iný vzor. Je jedno, čo hovoria učenci, Boh ten vzor NEZMENIL. To, čo Boh vykonal na Letnice, musí konať aj naďalej, až do ukončenia cirkevných vekov.
185    Hoci vám učenci môžu hovoriť, že apoštolský vek je za nami, neverte tomu. Takéto vyhlásenie je zlé z dvoch dôvodov. Po prvé je nesprávne domnievať sa, že žiadni apoštoli už nie sú len preto, že tých pôvodných dvanásť zomrelo. Apoštol znamená “poslaný” a dnes je mnoho poslaných, ale nazývajú sa misionári. Pokiaľ sú ľudia povolávaní a posielaní so Slovom Života, apoštolský vek ešte pokračuje. Po druhé sa odvolávajú na vek prejavenia moci Ducha Svätého ako na niečo, čo skončilo vzhľadom k tomu, že Biblia bola dokončená. To nie je pravda. Nie je ani jedno miesto Písma, ktoré by to naznačovalo, ale mnohé jasne hovoria pravý opak. Tu je dôkaz, že obe tieto tvrdenia sú falošné. Skutky 2:38-39: “A Peter im povedal: Čiňte pokánie a nech sa pokrstí jeden každý z vás na Meno Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha, lebo vám patrí to zasľúbenie a vašim deťom a všetkým na široko-ďaleko, ktorých a koľkýchkoľvek si povolá Pán, náš Boh.” Zasľúbenie moci, ktorou boli apoštolovia na Letnice vybavení, je pre “vás (Židov) a vaše deti (Židov) a pre všetkých tých, ktorí sú ešte ďaleko vzdialení (pohania), a pre koľkýchkoľvek si povolá Pán, náš Boh (oboje, Židov i pohanov).” Dokiaľ Jeho volanie neustane, toto posolstvo Letníc a moc NEPRESTANE.
186    To, čo mala Cirkev na Letnice, je jej neodcudziteľné právo. Pôvodne mala čisté Slovo Božie. Mala moc Ducha, ktorá sa prejavovala rozličnými znameniami a zázrakmi a darmi Ducha Svätého. Židom 2:1-4: “Preto musíme tým viacej pozorovať na to, čo sme počuli, aby sme nijako neprešli pomimo. Lebo ak Slovo hovorené skrze anjelov bolo pevné a každé prestúpenie a každá neposlušnosť (Slovu) dostali spravodlivú odplatu, jakože my utečieme, ak zanedbáme také veľké spasenie?! Ktoré, keď o ňom začal najdriev hovoriť Pán, nám stvrdili tí, ktorí ho počuli, pričom spolu svedčil Boh znameniami a zázrakmi a rôznymi mocami a udeľovaním Svätého Ducha podľa svojej vôle.” Tá pôvodná cirkev nebola organizovaná ľuďmi. Bola vedená Duchom Svätým. Nebola príliš veľká. Bola nenávidená a opovrhovaná. Bola utlačovaná. Bola prenasledovaná až k smrti. Ale bola verná Bohu. Zotrvala na pôvodnom vzore Slova.
187    Nenechajte sa tu spliesť. Keď som povedal, že Boh a Jeho cesty sa nikdy nemenia, nepovedal som tým, že by sa cirkev alebo jej poslovia nemohli meniť. Cirkev nie je Boh. Tak ona sa môže meniť. Čo som ale povedal, je, že vzhľadom k nemeniacemu sa Bohu s nemeniacimi sa cestami sa môžeme vrátiť na začiatok a vidieť ten prvý, dokonalý čin Boží a potom súdiť podľa tohoto merítka. A tak to je. Pravá Cirkev sa vždy bude snažiť byť takou ako ten originál na Letnice. Pravá Cirkev dneška sa bude snažiť priblížiť sa tej ranej, prvotnej cirkvi. A poslovia do zborov, ktorí majú v sebe toho istého Ducha Božieho, sa budú snažiť priblížiť sa apoštolovi Pavlovi. Nebudú presne takí ako on, ale praví poslovia budú tí, ktorí budú Pavlovi najbližšie, ktorý bol slobodný od všetkých ľudí, zasvätený Bohu, zvestoval jedine Slovo Božie a prejavoval Ducha Svätého v moci. Žiadni iní to nebudú robiť. Musíte začať s originálom. Ako rovnaké rodí rovnaké, Pravá Cirkev bude vždy tá, ktorá sa snaží ísť v šľapajach svojich zakladateľov na Letnice, a jej poslovia budú nasledovať apoštola Pavla, toho prvého posla prvého cirkevného veku. Je to tak jednoduché a tak nádherné.
188    Týmto kľúčom, tak jednoduchým, a predsa tak nádherným, som bol schopný pomocou Ducha Svätého čítať Knihu Zjavenia a dejiny a nájsť tam každý vek, každého posla, trvanie každého veku a úlohu, ktorú každý vek v Božom zámere od Letníc až do skonania tých vekov zohral.
189    Keď už teraz rozumiete, podľa čoho posudzujeme, aká bola Pravá Cirkev (aká bola na Letnice, a aká bola v apoštolskom veku, ako je znázornená v Slove v Knihe Skutkov), môžeme aplikovať tú istú zásadu, aby nám to ukázalo, ako cirkev upadla. Základná chyba alebo chyby, ktoré sa vkradli do prvotnej cirkvi a boli zjavené v Knihe Skutkov a v Zjavení a tiež v epištolách, sa budú viac a viac viditeľne prejavovať v každom ďalšom nasledujúcom veku, až prídeme k úplnému zatmeniu pravdy v poslednom alebo Laodicejskom Veku.
190    A teraz z tohoto prvého kľúča, ktorý sme dostali od Pána, vyplýva ďalšia a trochu menej nádherná pravda. Povedal som, že Pravá Cirkev sa vždy bude snažiť byť takou, akou bola v Knihe Skutkov. To je presne tak. Ale zistili sme, že Slovo tiež učí o vtrhnutí bludu, až nastane úplné zatmenie pravdy v poslednom dni, keď sa Pán už-už chce zjaviť. Teraz v našich mysliach povstáva otázka, či Boh opustí Svojich vlastných a nechá ich upadnúť do stavu úplného zvedenia? V žiadnom prípade, lebo Písmo v Matúšovi 24:24 veľmi jasne hovorí, že Vyvolení NEMÔŽU byť zvedení! “Lebo povstanú falošní Kristovia a falošní proroci a budú činiť veľké zázraky a divy tak, že by zviedli, AK BY TO BOLO MOŽNÉ, i vyvolených.” Čo potom? Odpoveď jasne leží pred nami. Existuje Pravá Cirkev a falošná cirkev. Je Pravý Vinič a falošný vinič. Ale, samozrejme, tá falošná cirkev, falošné telo viniča, sa vždy bude snažiť zabrať pozíciu tej Pravej Cirkvi a tvrdiť, že ona, a nie tí Vyvolení, je tá pravá a autentická. Tá falošná sa bude snažiť zabiť tú Pravú. Tak to bolo v Knihe Skutkov, tak sa to deje aj v tých siedmich vekoch, a tak je to povedané v mnohých epištolách. Tak to bolo vtedy. Tak je to teraz. Tak to bude. Nemôže sa to zmeniť.
191    Buďme veľmi opatrní, aby sme nemali v tejto veci zamiešanie. Tak budeme skúmať Slovo, aby sme si overili toto tvrdenie. Poďme naspäť do Knihy počiatku, do Genesis. V záhrade Eden boli DVA stromy. Jeden bol dobrý, druhý bol zlý. Jeden priniesol ŽIVOT, druhý priniesol Smrť! Boli tam dve deti, ktoré v prvom rade priniesli Bohu obete. Dovoľte, aby som to zopakoval, oni OBAJA priniesli Bohu obete. V Genesis 4:3-5: “A stalo sa po čase, že Kain doniesol Hospodinovi obetný dar z plodu zeme. A doniesol aj Ábel z prvorodených svojho stáda a z ich tuku. A Hospodin pohliadol milostive na Ábela a na jeho obetný dar. Ale na Kaina ani na jeho obetný dar nepohliadol...” Ale jeden (Kain) bol zlý, po svojom otcovi (bol z toho Zlého), zatiaľ čo Ábel bol spravodlivý pred Pánom. Znovu vidíme dve deti, podľa tela z tých istých rodičov. Boli to dvojičky Izáka a Rebeky. Jeden bol vyvolený Boží a ten druhý bol zavrhnutý. Obaja uctievali Boha. V každom jednotlivom prípade bolo zahrnuté uctievanie Boha. V každom prípade ten zlý nenávidel spravodlivého a prenasledoval ho. V niektorých prípadoch ten zlý zničil spravodlivého. Ale všimnite si! Oni boli zasadení spolu. Žili spolu. Obaja si robili nárok na Boha a uctievali Ho.
192    Tieto ilustrácie dokonale zobrazujú podobenstvo Pána Ježiša Krista, keď povedal, že kráľovstvo nebeské je podobné mužovi, ktorý zasial dobré semeno, ibaže mal nepriateľa, ktorý medzi tieto dobré semená zasial kúkoľ. Boh nezasial kúkoľ. Satan zasial ten kúkoľ rovno medzi dobré Božie semeno. Tieto dva druhy rastlín (ľudí) z dvoch rozdielnych semien rástli spolu. Mali podiel na výžive v tej istej pôde, na tom istom slnku, daždi a všetkých ďalších dobrodeniach a oba boli zožaté, keď prišiel ich čas. Vidíte to? Nikdy nezabudnite na tieto pravdy pri tom, keď skúmame cirkevné veky a neskôr pečate. Predovšetkým nezabudnite, že v tomto poslednom veku je ten čas, kedy je kúkoľ zväzovaný na spálenie, že vystrčia pšenicu, ktorú má Pán zhromaždiť do sýpky.
193    Túto myšlienku chcem tiahnuť po celý čas, a tak postúpme o krok ďalej. Študovali ste niekedy dejiny prebudení? Prebudenie naznačuje Božie hnutie v moci. A zakaždým, keď sa Boh pohybuje, Satan je tam, aby sa pohol tiež. To nikdy nesklamalo. Vo dňoch veľkého prebudenia vo Walese (a väčšina ľudí toto ani nevie) sa ústavy pre choromyseľných rýchlo naplnili a bola tam veľká ukážka diablovej moci, aby odvrátila pozornosť od Boha. Je napísané, že vo dňoch Wesleya robili ľudia tie najpodivnejšie veci, ktoré jednoznačne pochádzali od satana, aby sa snažili vysmiať dobrote a moci Božej. O Lutherovej dobe je povedané, že zázrak jeho služby nespočíval v tom, že úspešne protestoval proti rímsko - katolíckej cirkvi, ale zázrak bol v tom, že si mohol zachovať, a zachoval si triezvosť a zdravý rozum uprostred fanatikov, ktorí boli často naplnení a vedení zlými duchmi. A ak ste oboznámení s touto službou posledného dňa, všimnete si tú istú inváziu falošných a zlých duchov. Musí to tak byť. No dúfam a mám nádej, že ste natoľko duchovní, aby ste to pochopili a mali z toho úžitok.
194    Aby som zapečatil tento postoj voči Pravej a falošnej vínnej réve, ktoré sa navzájom prelínajú a prejavujú tých dvoch duchov, ktorí sú v činnosti, pozrime sa do 1. Jána 4:1-4 a do Júdu 3,4,12: “Milovaní, neverte každému duchu, ale skúšajte duchov, či sú z Boha, pretože mnohí falošní proroci vyšli do sveta. Po tomto znajte Ducha Božieho: Každý duch, ktorý vyznáva Ježiša Krista prišlého v tele, je z Boha. A každý duch, ktorý nevyznáva Ježiša Krista prišlého v tele, nie je z Boha, a to je ten duch antikristov, o ktorom duchu ste počuli, že príde a je UŽ AJ TERAZ na svete. Vy ste z Boha, dieťatká, a zvíťazili ste nad nimi (nad antikristovým duchom), pretože Ten (Duch Boží), ktorý je vo vás, je väčší ako ten, ktorý je vo svete.” Júda 3,4,12: “Milovaní, snažiac sa, ako len môžem, písať vám o našom spoločnom spasení, prinútený som vám napísať a napomenúť vás, aby ste zápasili za vieru raz ta danú SVÄTÝM. Lebo sa kradmo bočnými cestami votreli NIEKTORÍ ĽUDIA (nie svätí; títo nevošli k stádu cez DVERE, a preto sú zlodeji), dávno vopred zapísaní k tomu odsúdeniu, BEZBOŽNÍCI, ktorí obracajú milosť nášho Boha na nestudatosť a jediného samovládcu Boha a nášho Pána Ježiša Krista zapierajú. Tí sú škvrnami na vašich hodoch lásky, ktorí sa spolu S vami hostia bez bázne sami seba pasúc, ...” Vzhľadom k týmto obidvom miestam Písma sa nedá poprieť, že Pravá Cirkev a nepravá cirkev sa prelínajú. Boli síce spolu zasadené, ale sú z rozličných semien.
195    Takže myslím, že je ešte niečo, čo musíte vedieť. Tých sedem cirkví, ktoré Ján oslovuje, sú v Malej Ázii, a všetko sú to cirkvi z pohanov. On nehovorí k cirkvi v Jeruzaleme, ktorú z veľkej časti tvorili Židia, aj keď sa tam možno niekoľko pohanov nachádzalo. To je preto, že Boh sa obrátil od Židov k pohanom. Tak celé cirkevné veky Boh koná s pohanmi a vyvoláva si Pohanskú Nevestu. To robí z ‘Cirkevných vekov’ a z ‘plnosti pohanov’ jedno a to isté. Skutky 13:44-48: “A nasledujúcu sobotu sa zhromaždilo skoro celé mesto počuť Slovo Božie. Ale keď videli Židia zástupy, naplnení boli závisťou a protirečili tomu, čo hovoril Pavel, protirečili a rúhali sa. Vtedy povedali prosto a smele Pavel a Barnabáš: Vám sa muselo najprv hovoriť Slovo Božie, ale keď ho odmietate a seba nesúdite za hodných večného Života, hľa, obraciame sa k pohanom. Lebo nám tak prikázal Pán, keď povedal: Položil som Ťa za svetlo národom, aby si bol spasením až do posledného kraja zeme. Keď to počuli pohania, radovali sa a oslavovali Slovo Pánovo a uverili všetci, koľko ich bolo odriadených do večného Života.” Rimanom 11:1-8: “Hovorím tedy: Či azda Boh zavrhnul svoj ľud? Nech sa nestane! Lebo veď i ja som Izraelita, zo semena Abrahámovho, z pokolenia Benjamínovho. Nezavrhnul Boh svojho ľudu, ktorý vopred poznal. Alebo či neviete, čo hovorí Písmo, kde je reč o Eliášovi, jako sa modlí Bohu proti Izraelovi a hovorí: Pane, Tvojich prorokov pobili a Tvoje oltáre rozborili a zostal som len ja sám a hľadajú i moju dušu. Ale čo mu hovorí na to Božia odveta? Zanechal som si sedem tisíc mužov, ktorí nesklonili kolena modle Bálovi. Takto tedy stalo sa, že i v terajšom čase je zostatok podľa vyvolenia milosti. Ale ak milosťou, vtedy už nie zo skutkov, pretože milosť by už nebola milosťou. A jestli zo skutkov, nie je to už milosť, pretože skutok už nie je skutkom. Tak čo tedy? To, čo snažne hľadá Izrael, toho nedosiahol, ale vyvolenie dosiahlo, a ostatní sú zatvrdení. (Zrovna jako je napísané: Boh im dal ducha hlbokého spánku, oči, aby nevideli, a uši, aby nepočuli,) až do dnešného dňa.”
196    Rimanom 11:25-29: “Lebo nechcem, bratia, aby ste nevedeli toho tajomstva, aby ste neboli sami u seba múdrymi, že zatvrdenie z čiastky stihlo Izraela dotiaľ, dokiaľ nevojde plnosť pohanov. A tak bude celý Izrael spasený, jako je napísané: Príde zo Siona Vysloboditeľ a odvráti bezbožnosti od Jakoba. A toto im bude odo Mňa zmluva, keď odnímem ich hriechy. Tak podľa Evanjelia sú nepriateľmi pre vás, ale podľa vyvolenia milovaní pre otcov. Lebo nijakým činom neželie Boh darov svojej milosti a svojho povolania.”
197    Týchto sedem cirkví, ktoré sa nachádzali v Malej Ázii v tom dávnom veku, malo v sebe určité charakteristické vlastnosti, ktoré sa v neskorších vekoch stali zrelým ovocím. Čo bolo vtedy len semenom, ktoré tam bolo zasadené, to neskôr vyrástlo do zrelej úrody, tak, ako Ježiš povedal, “Lebo ak toto robia na zelenom dreve, čo bude na suchom?” Lukáš 23:31.

POSOLSTVO EFEZSKÉMU CIRKEVNÉMU VEKU

198 Zjavenie 2:1-7: “Anjelovi efezského zboru napíš: Toto hovorí ten, ktorý drží tých sedem hviezd vo svojej pravici, ktorý sa prechádza prostred tých siedmich zlatých svietnikov: Znám tvoje skutky aj tvoju prácu, aj tvoju trpezlivosť, a že nemôžeš zniesť zlých a zkúsil si tých, ktorí hovoria o sebe, že sú apoštolmi, a nie sú, a našiel a spoznal si ich, že sú lhári, a zniesol si a máš trpezlivosť a pracoval si pre Moje Meno a neustal si. Ale mám proti tebe to, že si opustil svoju prvú lásku. Pamätaj tedy, odkiaľ si vypadol, a čiň pokánie a čin prvé skutky, ale ak nie, prídem rýchle na teba a pohnem tvoj svietnik z jeho miesta, keď neučiníš pokánia. Ale to máš, že nenávidíš skutkov Mikulášencov, ktorých to skutkov i ja nenávidím. Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom: Tomu, kto víťazí, dám jesť z Dreva Života, ktoré je prostred raja Božieho.”

POSOL

199    Posol (anjel) pre Efezskú cirkev bol apoštol Pavol. Že bol poslom pre prvý vek pohanskej éry, sa nedá poprieť. Hoci Petrovi bola daná autorita, aby otvoril dvere pohanom, Pavlovi bolo dané, aby bol ich apoštolom a prorokom. On bol prorockým poslom pre pohanov. Jeho prorocký úrad, pomocou ktorého dostal plné zjavenie Slova pre pohanov, ho poveroval k tomu, aby bol ich apoštolským poslom. Aj ostatní apoštoli v Jeruzaleme s tým súhlasili. Galaťanom 1:12-19: “Lebo ja som ho ani neprijal od človeka ani ma nemu nenaučil človek, ale som ho dostal skrze zjavenie Ježiša Krista. Lebo veď ste počuli o mojom živote, a čo som kedysi robil v židovstve, že som nadmieru prenasledoval cirkev Božiu a hubil som ju. A predčil som v židovstve mnohých vrstovníkov vo svojom rode, súc väčším horlivcom za podania svojich otcov ako oni. Ale keď sa zaľúbilo Bohu, ktorý ma oddelil od života mojej matky a povolal Svojou milosťou zjaviť vo mne Svojho Syna, aby som Ho zvestoval medzi pohanmi, hneď som urobil tak, že som sa neporadil s telom a krvou ani som neodišiel hore do Jeruzalema k tým, ktorí boli predo mnou apoštolmi, ale som odišiel do Arábie a zase som sa navrátil do Damašku. Potom po troch rokoch som odišiel hore do Jeruzalema poznať Kéfaša, Petra, a pobudol som u neho pätnásť dní. A iného z apoštolov som nevidel okrem Jakoba, brata Pánovho.” Galaťanom 2:2: “A išiel som tam podľa zjavenia a predložil som im Evanjelium, ktoré kážem medzi pohanmi, ale súkromne tým slovutným, či azda nebežím nadarmo alebo či som nadarmo nebežal.” Galaťanom 2:6-9: “A od tých, ktorí sa zdajú byť čímsi, (akí boli kedy, nič ma je po tom, Boh nehľadí na osobu človeka), lebo mne tí, ktorí sa to zdajú byť čímsi, ničoho nepridali. Ale naopak, vidiac, že som poverený Evanjeliom u neobriezky ako Peter u obriezky, (lebo Ten, ktorý pôsobil Petrom, čo do apoštolstva medzi obriezkou, pôsobil aj mnou, čo do pohanov), a poznajúc milosť, ktorá mi je daná, Jákob, Kéfaš a Ján, ktorí sú považovaní za stĺpy, podali mne i Barnabášovi pravice spoločenstva, aby sme my pracovali medzi pohanmi a oni medzi ľudom obriezky.” Rimanom 11:13: “Lebo hovorím vám, pohanom: Nakoľko teda som ja apoštolom pohanov, vychvaľujem túto svoju službu.”
200    Pavol založil cirkev v Efeze okolo polovice prvého storočia. Toto nám umožňuje určiť počiatok Efezského Cirkevného Veku približne na rok 53 po Kristovi.
201    Spôsob jeho služby vytvoril vzor, ku ktorému smerovali všetci budúci poslovia a v skutočnosti vytvoril vzor pre každého pravého Božieho služobníka, i keď nedosahuje takých výšin v tom prorockom spôsobe ako Pavol. Lebo Pavlova služba mala trojnásobnú kvalitu a bolo to toto:
202    Po prvé, Pavol bol úplne verný Slovu. Nikdy sa od neho neodchýlil, nech ho to stálo čokoľvek. Galaťanom 1:8-9: “Ale aj keby sme vám my alebo anjel z neba zvestoval iné ako to, čo sme vám zvestovali, nech je prekliaty! Jako sme už prv povedali aj teraz zase hovorím, že ak vám niekto zvestuje iné evanjelium ako to, ktoré ste prijali, nech je prekliaty.” Galaťanom 2:11,14: “Ale keď prišiel Peter do Antiochie, priamo do tvári som sa postavil proti nemu, pretože bol hoden odsúdenia.” “Ale keď som videl, že nekráčajú rovno pri pravde Evanjelia, povedal som Petrovi pred všetkými: Ak ty, súc Žid, žiješ pohansky a nie židovsky, prečo potom nútiš pohanov prijať židovský spôsob života?”
203    1. Korinťanom 14:36-37: “Alebo či od vás vyšlo Slovo Božie? Alebo či len k vám samým prišlo? Ak niekto myslí o sebe, že je prorok alebo duchovný, nech pozná dobre, čo vám píšem, že sú to prikázania Pánove!“
204    Všimnite si, Pavol nebol zorganizovaný, ale vedený Duchom, ako keď Boh pudil Mojžiša do toho, aby vyviedol izraelský národ z Egypta. Pavla nevyslal Jeruzalemský koncil ani nepodliehal ich kompetencii. Boh a jedine Boh ho vyslal a viedol. Pavol nebol povolaný ľuďmi, ale Bohom. Galaťanom 1:1: “Pavel, apoštol (nie od ľudí ani nie skrze človeka, ale skrze Ježiša Krista a Boha Otca, ktorý Ho vzkriesil z mŕtvych).” Galaťanom 2:3-5: “Ale ani Títus, ktorý bol so mnou, súc Grék, nebol prinútený dať sa obrezať, ale pre vlúdivších sa falošných bratov, ktorí postranne vošli vyšpehovať našu slobodu, ktorú máme v Kristu Ježišovi, aby si nás podmanili, ktorým sme neustúpili ani na chvíľu, tak aby sme sa im boli poddali, aby pravda evanjelia zostala povždy u vás.”
205    Po druhé, jeho služba bola v moci Ducha, a tým sa vypovedané a napísané Slovo dokazovalo. 1. Korinťanom 2:1-5: “A ja, keď som k vám prišiel, bratia, neprišiel som vo vznešenosti slova alebo múdrosti, zvestujúc vám svedectvo Božie. Lebo som nebol usúdil vedieť niečo iné medzi vami krome Ježiša Krista, a to Toho ukrižovaného. A ja som bol u vás v slabosti a v bázni a triasol som sa mnoho. A moja reč a moja kázeň nezáležala v presviedčavých ľudskej múdrosti slovách, ale v dôkaze Ducha a moci, aby vaša viera nebola v ľudskej múdrosti, ale v moci Božej.” Skutky 14:8-10: “A v Lystre sedával nejaký muž, nevládny nohami, ktorý bol chromý od života matky a ktorý nikdy nechodil. Ten počúval Pavla hovoriť, ktorý uprene pozrel na neho a vidiac, že má vieru, aby bol uzdravený, povedal veľkým hlasom: Vstaň a postav sa rovný na svoje nohy! A vyskočil a chodil.” Skutky 20:9-12: “A istý mládenec, menom Eutychus, ktorý sedel na obloku, bol premáhaný hlbokým spánkom, keď zaveľa hovoril Pavel, a súc premožený spánkom, padol z tretieho poschodia dolu, a zodvihli ho mŕtveho. Tu zišiel Pavel a padol na neho a objímuc ho povedal: Neznepokojujte sa, lebo jeho duša je v ňom. A zase vyšiel a lámal chlieb a jedol. A keď sa hodne s nimi nashováral až do svitu, tak odišiel. A mládenca doviedli živého a veľmi sa potešili.”
Skutky 28:7-9: “A na okolí toho miesta mal polia najpoprednejší človek ostrova, menom Publius, ktorý nás prijal a tri dni priateľsky hostil. A stalo sa, že otec Publiov ležal trápený horúčkou a červienkou, ku ktorému vošiel Pavel, pomodlil sa, vzložil na neho ruky a uzdravil ho. A keď sa to stalo, prichádzali aj ostatní na ostrove, ktorí boli nemocní, a boli uzdravení.” 2. Korinťanom 12:12: “Znamenia apoštola sú učinené medzi vami v celej trpezlivosti, divami, zázrakmi a mocami.”
206    Po tretie, mal očividné ovocie svojej Bohom mu danej služby. 2. Korinťanom 12:11: “Stal som sa bezrozumným chváliac sa, vy ste ma prinútili. Lebo vy ste mňa mali odporúčať, lebo som nebol, ako ani nie som o nič menší od tých prevelikých apoštolov, keď aj nie som ničím.” 1. Korinťanom 9:2: “Ak iným nie som apoštolom, ale vám som. Lebo pečaťou môjho apoštolstva ste vy v Pánovi.” 2. Korinťanom 11:2: “Lebo horlím za vás horlivosťou Božou, lebo som si vás zasnúbil jednému mužovi, aby som vás predstavil a oddal ako čistú pannu Kristovi.” Pavol bol nástrojom k privedeniu množstva ovečiek z pohanov, kŕmil ich a staral sa o ne, až priniesli to správne ovocie a boli pripravené na stretnutie sa s Pánom ako časť nevesty z pohanov.
207    V čase, keď bolo dané toto Zjavenie, podľa ústneho podania, Pavol už zomrel ako mučeník, ale na jeho miesto nastúpil Ján a pokračoval ďalej presne takým istým spôsobom ako Pavol vo dňoch svojej služby. Smrť Pavla skôr, ako bolo dané Zjavenie, nemení nič na skutočnosti, že bol poslom pre Efezský Cirkevný Vek. Lebo poslom pre každý cirkevný vek, a je jedno, kedy sa ukáže alebo kedy odíde, je ten, ktorého prostredníctvom mal Boh na ten vek najväčší vplyv službou potvrdeného Slova. Pavol bol tým mužom.

MESTO EFEZ

208    Efez bolo jedno z troch najväčších miest v Ázii. Často je nazývané tretím mestom kresťanskej viery, z ktorých prvé bolo Jeruzalem a druhé Antiochia. Bolo to veľmi bohaté mesto. Vláda bola rímska, ale rečou bola gréčtina. Historici veria, že v tomto nádhernom meste boli pochovaní Ján, Mária, Peter, Ondrej a Filip. Pavol, ktorý v tomto meste založil pravú vieru, tu slúžil ako pastier iba tri roky, ale keď bol odlúčený od stáda, stále sa za nich modlil a pamätal na nich. Timotej tam bol prvým biskupom. 1. Timoteovi 1:1-3: “Pavel, apoštol Ježiša Krista podľa nariadenia Boha, nášho Spasiteľa a Pána Ježiša Krista, našej nádeje, Timoteovi, svojmu pravému dieťaťu vo viere: milosť, milosrdenstvo, pokoj od Boha, nášho Otca, a od Krista Ježiša, nášho Pána. Jako som ťa prosil, keď som išiel do Macedónie, žeby si zostal v Efeze, aby si prikázal niektorým, aby neučili iného učenia.”
209    Samotné meno Efez má zvláštny, zmiešaný význam: “zameraný” a “uvoľnený”. Vysoké ciele tohoto veku, ktorý započal s plnosťou Ducha, “Božími hlbinami”, skrze ktoré mierili do vysokého Božieho povolania, začali uvoľňovať cestu menej bdelému postoju. Slabšia horlivosť v nasledovaní Ježiša Krista sa začala prejavovať ako predzvesť, že v budúcich vekoch ten telesný nositeľ, zvaný cirkev, klesne do strašnej “hĺbky satanovej”. Poľavil a nechal sa unášať prúdom. Tento vek už odpadával. Opustil svoju prvú lásku. To nepatrné semeno, ktoré bolo zasadené v Efezskom veku, jedného dňa vzrastie v ducha bludu, až sa v jeho vetvách uhniezdia všetci nečistí vtáci, ktorí sú vo vzduchu. Z ľudského rozumu sa táto malá rastlina bude zdať tej Novej Eve (Novej Cirkvi) taká neškodná, že satan ju znovu zvedie. Efezský vek jej dal príležitosť, aby urobila pre Boha to najlepšie a nejaký čas víťazila, no potom poľavila. A v tom nestráženom okamihu satan zasadil semeno, ktoré malo viesť k úplnej skaze.
210    Už náboženstvo, ktoré bolo v Efeze, dokonale symbolizuje tento prvý cirkevný vek a udáva celkový tón pre ďalšie veky. V prvom rade skvostný chrám Diany, ktorý stavali tak veľa rokov, v ktorého svätých nádvoriach sa nachádzala tak nevýrazná a nenápadná socha Diany, že si to nikto nevie ani predstaviť. Vôbec nebola podobná žiadnym jej iným sochám, ktoré stáli v iných jej zasvätených chrámoch. Bola to takmer neforemná ženská postava, ktorá končila v drevenom kláte, z ktorého bola vyrezaná. Jej ruky boli sformované z dvoch jednoduchých železných tyčí. Ako dokonale to zobrazuje ducha antikrista, ktorý bol vypustený v tom prvom veku. Bol tam vypustený medzi ľudí, ale nenabral ešte žiadnu podobu, aby tých ľudí nevyplašil. Ale tie dve ruky zo železných tyčí ukazovali, že keď tam vtrhol mal v úmysle rozdrtiť dielo Božie. A zdalo sa, že nikto si nevšíma ani jeho, ani to, čo robí. Ale jedného dňa to poznajú, keď sa skrze tieto ruky zo železa stanú jeho skutky učením a jeho učenie zákonom ríše.
211    Spôsob chrámovej služby tiež mnoho zjavuje. V prvom rade tam boli kňazi, ktorí boli eunusi. Toto neplodné kňazstvo predzvestovalo neplodnosť ľudí, ktorí budú odchádzať od Slova, lebo ľudia, ktorí tvrdia, že poznajú Boha, nehľadiac na Slovo, sú tak neplodní ako nejaký sterilný eunuch. Po druhé, v chráme bola držaná kňažka - panna, ktorá vykonávala chrámové náboženské úkony. Toto ukazovalo na deň, keď ceremónie a forma, rituály a skutky zaujmú miesto Ducha Svätého, a Boží chrám už viac nebude naplňovať charizmatický prejav. Nad všetkými stál najvyšší kňaz, muž s politickou mocou a verejným vplyvom, ktorý znázorňoval to, čo sa už rozvíjalo, i keď ešte nie tak zjavne, a síce, že cirkev bude skoro vydaná pod ľudské vedenie s ľudskými plánmi a ambíciami a to “tak hovorí Duch Svätý” už nebude živou skutočnosťou. Pod nimi všetkými boli chrámoví otroci, ktorí nemali na výber nič iné, iba poslúchať tú náboženskú hierarchiu. Čo iné mohlo toto znamenať, než to, že príde deň, keď autoritou odiate duchovenstvo skrze politické machinácie, za pomoci štátu a skrze nahradenie Slova a Ducha vyznaniami viery, dogmami a ľudským vedením zotročí laikov, zatiaľ čo sa ich vodcovia kochajú v blahobyte nezákonne nadobudnutého bohatstva a oddávajú sa svojim špinavým radovánkam. A chudobní ľudia, ktorým mali slúžiť podľa Božej vôle, sa teraz stali sluhami.

JEŽIŠ, JEHO POSOL A CIRKVI

212    Zjavenie 2:1: “...Toto hovorí Ten, ktorý drží tých sedem hviezd vo Svojej pravici, ktorý sa prechádza prostred tých siedmich zlatých svietnikov.” Toto je Ten, o ktorom je povedané, “Ten istý Ježiš je OBOJE, Pán a Kristus.” Tu je On, Ten Jeden a Jediný Pán Boh Všemohúci a okrem Neho niet žiadneho iného. Je to On, ten Spasiteľ (“...spasenie je od Pána”, Jonáš 2:10) chodiaci uprostred siedmich cirkví počas tých siedmich vekov. Čím bol v prvom veku, tým je vo všetkých vekoch. Pre každého veriaceho, To je Ježiš Kristus, Ten istý včera, dnes a na veky. Čo činil kedysi, robí stále a bude robiť i naďalej.
213    Teraz uvidíte, že Ježiš sa Sám prechádza uprostred Svojich zborov. Nikto iný s Ním nie je. Tiež ani nemôže byť, lebo On Sám pre ňu vydobyl spasenie, a tým, že ju vykúpil Svojou vlastnou Krvou, je jej vlastníkom. On je jej Pánom a Majstrom. Ona dáva všetku slávu Jemu a On sa o túto slávu nebude deliť s iným. Nie je s Ním žiaden pápež. Nie je s Ním žiaden arcibiskup. Mária, matka Jeho pozemského tela, s Ním nie je. On nehovorí a neobracia sa na Otca, lebo On je Otcom. Neobracia sa, aby udeľoval príkazy Duchu Svätému, lebo On je Boh, večný Duch, a je to Jeho Život, ktorý prúdi a pulzuje v cirkvi a dáva jej život, a bez Neho by tam nebol žiaden život. Spasenie je od Pána.
214    Nikto s Ním nebol, keď šliapal prchlivosť hnevu ohnivej pece. Nebol to niekto iný, ale ON, ktorý visel na kríži a vylial Svoju Krv. On je pôvodca i dokonávateľ našej viery. On je Alfa a Omega nášho spasenia. Sme zasnúbení s Ním, a nie s niekým iným. Nepatríme cirkvi, patríme Jemu. Jeho Slovo je zákon. Vyznania a dogmy, vedľajšie ustanovenia a ústavy nemajú na nás žiaden vplyv. Áno, to je Ježiš SÁM, ktorý sa prechádza uprostred cirkví. To je Boh v nej, ktorý pôsobí chcenie i činenie Jeho vôle. Nikdy na to nezabudnite! Máte len jeden príbuzenský vzťah k Bohu a Boh má len jeden príbuzenský vzťah k vám - to je JEŽIŠ, JEŽIŠ SÁM.
215    Tu je On, s tými siedmimi hviezdami vo Svojej pravici. Pravica alebo rameno označuje moc a autoritu Božiu. Žalm 44:4: “Lebo neopanovali dedične zeme svojím mečom ani im nepomohlo ich rameno, ale Tvoja pravica a Tvoje rameno a svetlo Tvojej tvári, pretože si ich ľúbil.” V tejto pravici moci je sedem hviezd, ktoré sú podľa Zjavenia 1:20 tí siedmi poslovia siedmich cirkví. Toto znamená, že za Jeho poslami v každom veku stojí priama moc a autorita Božia. Oni vychádzajú v ohni a moci Ducha Svätého so Slovom. Sú hviezdami, lebo zrkadlia svetlo. Svetlo, ktoré zrkadlia, je Jeho svetlo. Oni nemajú žiadne svoje svetlo. Nezapaľujú svoj vlastný oheň, aby ľudia nechodili vo svetle ich iskier. Izaiáš 50:11. Je noc, lebo hviezdy vychádzajú len vtedy. Je noc temnoty hriechu, lebo všetci (teda celý svet) zhrešili a nemajú slávy Božej. Rimanom 3:23.
216    Týchto sedem poslov dáva ľuďom poznať Boha. Ten, kto ich prijíma, prijíma Toho, ktorý ich poslal. Ján 13:20. Oni hovoria a konajú v Jeho autorite. On stojí za nimi so všetkou mocou Božstva. Matúš 28:18-20: “A Ježiš pristúpiac hovoril s nimi a povedal: Daná mi je KAŽDÁ MOC na nebi aj na zemi. A tak iďte, čiňte učeníkmi všetky národy, krstiac ich vo Meno Otca i Syna, i Svätého Ducha, učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. A hľa, JA SOM S VAMI PO VŠETKY DNI až do skonania sveta (až do skončenia vekov).” Tak tam ich vidíme; plní Ducha Svätého a viery, zapálení Božím ohňom podávajú Slovo pravdy a On tam stojí, aby ich potvrdzoval. A premýšľajte o tom, ani jeden veriaci v žiadnom veku nepotreboval v srdci plakať, “Ó, keby som len žil v prvom veku, keď boli vyslaní apoštoli.” Nie je VÔBEC potrebné dívať sa späť! DÍVAJ SA HORE! Hľaď na Toho, ktorý sa ešte aj teraz prechádza uprostred tých cirkví po všetky tie veky. Hľaď na Toho, ktorý je Ten istý včera, dnes i na veky, ktorý sa nikdy nemení ani v podstate, ani vo Svojich cestách. Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v Jeho Mene, tam je On v ich strede. A On v ich strede nie je len ako divák alebo ako anjel, ktorý robí záznam, ale On tam stojí a vyjadruje presne to, čím On je - Život a Udržovateľ a Darca všetkých dobrých darov v cirkvi. Haleluja!
217    “Ktorý sa prechádza uprostred tých siedmich zlatých svietnikov.” Aké významné sú tieto slová, keď ich vidíme vo svetle Písma, ktoré Ho popisujú ako “Krista, ktorý je náš Život.” Lebo Kristus je vlastne životom cirkvi. Ona nemá iný život. Bez Neho je jednoducho náboženskou spoločnosťou, klubom, bezvýznamným zhromaždením ľudí. Tak ako mŕtvola, hoci je ozdobená a oblečená, je stále mŕtvolou, tak cirkev, bez ohľadu na to, čo mohli dosiahnuť jej programy a jej dobrotivé úsilie, bez Krista je tiež mŕtvolou. Ale keď je On v jej strede, keď ju On podnecuje, potom sa stáva na prekvapenie všetkých “Jeho telom, Jeho plnosťou, ktorá naplňuje všetko vo všetkom.” A práve v tejto hodine sa prechádza uprostred zlatého svietnika posledného veku. To, čím bol, keď chodil uprostred prvého veku, tým je i teraz v tomto poslednom veku. Ježiš Kristus TEN ISTÝ VČERA, DNES i NA VEKY.
218    “Sedem zlatých svietnikov.” V 2. Mojžišovej 25:31 je povedané, “Spravíš aj svietnik z ČISTÉHO zlata, z KUJNÉHO zlata sa spraví svietnik, jeho bedro i jeho driek, jeho kalíšky, jeho makovice a jeho kvety budú z neho.” Pravá cirkev Ježiša Krista, nevesta, je prirovnaná k ČISTÉMU zlatu. Jej spravodlivosť je JEHO spravodlivosť. Jej vlastnosti sú JEHO vlastné nádherné vlastnosti. Jej totožnosť je nájdená v Ňom. Čím je On, to ona zrkadlí. Čo má On, to ona zjavuje. Nie je v nej žiadna vina. Ona je celá nádherná, zvnútra i zvonku. Od začiatku až do konca je dielom svojho Pána a všetky Jeho diela sú dokonalé. V skutočnosti je v nej zhrnutá a zjavená večná múdrosť a úmysel Boží. Ako to kto pochopí? Ako to kto porozumie? Hoci to nedokážeme, môžeme to prijať vierou, lebo Boh to tak povedal.
219    No nielenže je ten svietnik zo zlata, ale je z TEPANÉHO zlata. Ručná práca z tepaného zlata podľa plánu, ktorý bol daný skrze Ducha. Bol niekedy okrem jej Pána a Majstra Ježiša Krista nejaký ľud tak bitý a prečisťovaný ako nevesta Ježiša Krista? Ona skutočne na svojom tele dopĺňa utrpenie, ktoré Kristus ponechal. Jej majetok je vyplienený. Jej život je v nebezpečenstve. Je považovaná za ovcu na zabitie. Je zabíjaná po celý deň. Trpí veľmi, ale v tom všetkom neodpláca ani nedáva príčinu, aby trpeli druhí. Táto milá nevesta Kristova je hodná Evanjelia. A tak, ako zlato je poddajné na rozdiel od mosadze, ktorá pod údermi praská, bude toto zlato Božie znášať svoje utrpenie pre Pána a neskloní sa ani nebude zlomené, ani zničené, ale formované ako predmet zostávajúcej krásy a radosti skrze skúšky a testovanie v tomto živote.

KRISTUS CHVÁLI SVOJICH VLASTNÝCH

220    Zjavenie 2:2-3: “Znám tvoje skutky aj tvoju prácu, aj tvoju trpezlivosť, a že nemôžeš zniesť zlých a skúsil si tých, ktorí hovoria o sebe, že sú apoštolmi, a nie sú, a našiel si a spoznal si ich, že sú lhári. A zniesol si a máš trpezlivosť a pracoval si pre Moje Meno a neustal si.”
221    Ako pekne Spasiteľ chváli a oslovuje Svoje deti. Plne hodnotí ich správny duchovný postoj a ich správanie. Vie, že je medzi nimi slabosť, ale ešte proti tomu nehovorí. Či to nie je presne tak, ako to robí Pán? On vie, ako nás povzbudiť v správnych veciach a odradiť v nesprávnych. Všetci by sme sa tu hneď mohli naučiť dobrej lekcii, ako spravovať cirkev a naše rodiny. A lepšie povedané, stále by sme sa všetci mohli naučiť dobrej lekcii z toho, že Boh presne takto koná s každým jedným z nás. Nebuď nikdy znechutený, ty, svätý Boží, lebo Boh nie je nevďačný, aby zabudol na tvoju namáhavú prácu v láske. Čokoľvek urobíme, aj keby to bol pre niekoho len pohár studenej vody, má to svoju odplatu a požehnanie od Pána.
222    “Znám tvoje skutky aj tvoju prácu, aj tvoju trpezlivosť.” Zatiaľ čo sa prechádza uprostred Svojej cirkvi, vie o utrpení Svojho ľudu a stará sa o nich. Ako to bolo vo dňoch zajatia v Egypte, keď počul ich krik, Ten, ktorý sa nikdy nemení, ešte stále počuje krik utláčaných, keď sa prechádza uprostred nich. To samotné slovo “práca” [v angl. “ťažká práca” - pozn. prekl.] svedčí o únave následkom útlaku. Ľud Boží pre Neho nepracuje len v namáhavej práci lásky, ale s radosťou pre Neho aj trpí. Trpezlivo nesú to jarmo. Tento prvý vek strpel veľké prenasledovanie. Musel ťažko pracovať, aby kázal Evanjelium a šíril pravdu. Ich vysokým povolaním v živote bolo slúžiť Bohu, a keď ich nádeje v živote boli zmarené, boli trpezliví a zverovali všetko Tomu, ktorý zasľúbil dať trvalú odmenu v nebi za to, čoho sa tu na zemi kvôli Nemu vzdali.
223    Myslím, že by sme sa tu mali zastaviť a zaoberať sa myšlienkou, že ľud Boží vždy bol a bude prenasledovaný. Vy viete, že Genesis je knihou začiatkov, a to, čo ste videli, že tam začalo, to sa bude tiahnuť celou cestou až do Zjavenia a nezmení sa to. Vidíme tam, že Kain prenasledoval a zabil Ábela, lebo Ábel sa ľúbil Bohu. Potom vidíme dokonalý obraz v Abrahámovom synovi podľa tela, v Izmaelovi, ktorý sa vysmieval a bojoval proti synovi zasľúbenia, Izákovi. A vidíme tam Ezava, ktorý nenávidel Jákoba a bol by ho zabil, keby Boh nezasiahol. V Novom Zákone nachádzame Judáša, ktorý zrádza Ježiša, pričom sa náboženské ustanovenia prvého storočia pokúšali zničiť prvých veriacich. Deti tohoto sveta, ovládané diablom, nenávidia deti Božie, ktoré sú ovládané Duchom.
224    Bez ohľadu na to, ako úprimne a spravodlivo kresťan pred verejnosťou žije, a aký dobrý je ku svojim blížnym, keby robil len to dobré, stačí, že vyzná Krista ako svojho Spasiteľa a uzná prejavy darov Ducha Svätého, ako sú jazyky, proroctvá, uzdravenia a zázraky, a bude za to odsúdený. Duch tohoto sveta nenávidí Ducha Božieho, a pretože nemôže premôcť Ducha Pánovho, snaží sa zničiť tú nádobu, v ktorej Duch Pravdy prebýva.
225    Prenasledovania a skúšky sú normálnou súčasťou kresťanského života. Je len jedno, čo s nimi môžete urobiť. Zverte ich všetky Bohu, nesúďte a prenechajte ich zavŕšenie i konečný súd Jemu.
226    “A že nemôžeš zniesť zlých, a skúsil si tých, ktorí hovoria o sebe, že sú apoštolmi, a nie sú a našiel si a spoznal si ich, že sú lhári.” Títo Efezskí verili, že ľud Boží má byť svätý. Podľa tohoto verša podnikli opatrenia, aby udržali telo čisté, nenakvasené hriechom. Celkom zjavne už začalo odpadnutie. Hriech vošiel do cirkvi. Ale oni boli poslušní slovám Pavla, keď povedal, aby vylúčili toho zlého spomedzi seba. Boli oddeleným ľudom. Vyšli zo sveta a teraz nechceli dopustiť, aby svet opäť vošiel medzi nich. Nestrpeli v cirkvi žiaden hriech. Svätosť pre nich nebola len frázou alebo rečníckym obratom, ale pre nich to bol spôsob života.
227    “A skúsil si tých, ktorí hovoria o sebe, že sú apoštolmi a nie sú, a našiel si a spoznal si ich, že sú lhári.” Och, to je hrubé vyhlásenie. “Skúsil si tých, ktorí sa nazývajú apoštolmi.” Nie je to trúfalé? Aké právo majú ľudia skúšať tých, ktorí sa vydávajú za apoštolov? A ako ich skúšajú? Ó, to sa mi páči! Tu je to, v Galaťanom 1:8: “Ale ak by sme vám i my alebo anjel z neba kázal iné ako to, čo sme vám (už) zvestovali, nech je prekliaty.” Boli to apoštoli, ktorí priniesli ľudu pôvodné Slovo. Toto originálne Slovo nemohlo byť zmenené, ani jedna čiarka alebo bodka z toho. Pavol vedel, že to bol Boh, ktorý k nemu hovoril, a preto povedal, “Aj keby som prišiel a pokúsil sa vám dať nejaké druhé zjavenie, pokúsil sa urobiť malú zmenu toho, čo som pôvodne dal, nech som prekliaty.” Pozrite, Pavol vedel, že to prvé zjavenie bolo správne. Boh nemôže dať jedno zjavenie a potom druhé zjavenie. Keby to urobil, menil by Svoju myseľ. On môže dať zjavenie a potom k nemu pridať, ako to urobil v záhrade Eden, keď zasľúbil žene Semeno a potom neskôr určil, že to Semeno musí prísť cez Abraháma, a neskôr povedal, že príde z tej istej pokrvnej línie v Dávidovi. Bolo to ale to isté zjavenie. Ono len dalo ľuďom viac informácií, aby im to pomohlo prijať a porozumieť tomu. Ale Slovo Božie sa nemôže zmeniť. To Semeno prišlo presne tak, ako to bolo zjavené. Haleluja. Hľaďte, čo robili títo falošní apoštoli. Prišli so svojím vlastným slovom. Títo Efezskí poznali Slovo tak, ako ho učil Pavol. Boli plní Ducha Svätého skrze vzkladanie Pavlových rúk. Pozreli týmto falošným apoštolom do očí a povedali, “Vy nehovoríte to, čo hovoril Pavol, a preto ste falošní.” Ó, toto mi rozpaľuje srdce. Naspäť do Slova! To nie ste v podstate vy, ktorí skúšate týchto apoštolov, prorokov a učiteľov, JE TO SLOVO, KTORÉ ICH SKÚŠA! V jednom z týchto dní príde prorok pre Laodicejský Cirkevný Vek a vy budete vedieť, či je on ten pravý, poslaný od Boha alebo nie. Áno, budete, lebo ak bude od Boha, BUDE STÁŤ V TOM SLOVE PRESNE TAK, AKO HO DAL BOH PAVLOVI. ANI NA CHVÍĽU SA NEODCHÝLI OD TOHO SLOVA, ANI O JEDNO PÍSMENKO! V tom poslednom veku, keď sa bude zjavovať mnoho falošných prorokov, všimnite si a vidzte, ako vám budú stále hovoriť, že ak neveríte im a tomu, čo hovoria, budete stratení. Ale keď príde na scénu ten PROROK POSLEDNÉHO DŇA, ak je skutočne tým prorokom, bude kričať, “Navráťte sa do Slova, lebo inak ste stratení!” On nebude stavať na nejakom súkromnom zjavení alebo výklade, ale na Slove. Amen a Amen!
228    Títo falošní apoštolovia sú draví vlci, o ktorých Pavol hovoril. On povedal, “Keď mňa už nebude, budú sa snažiť prísť a tvrdiť, že majú to isté zjavenie, ale ich úmyslom nie je pomôcť vám, ale zničiť vás.” Skutky 20:27-32: “Lebo som sa neutiahol z nejakej príčiny, aby som vám nebol zvestoval celej rady Božej. A tak tedy majte na seba pozor i na celé stádo, v ktorom vás ustanovil Svätý Duch za dozorcov, aby ste pásli cirkev Božiu, ktorú si dobyl vlastnou Krvou. Lebo ja viem toto: že po mojom odchode vojdú medzi vás draví vlci, ktorí nebudú šetriť stáda. Ba aj z vás samých povstanú mužovia, ktorí budú hovoriť prevrátené veci (svoje vlastné slová a myšlienky, a nie Božie), aby tiahli učeníkov za sebou. Preto bdejte a pamätajte, že tri roky deň a noc neprestal som so slzami napomínať jedného každého. A tak teraz, bratia, porúčam vás Bohu a Slovu jeho milosti, ktorý môže zbudovať a dať vám dedičstvo medzi všetkými posvätenými.”
229    Ján o nich tiež vedel, lebo hovorí v 1. Jána 4:1: “...lebo mnohí falošní proroci (už) vyšli na svet.” Tento antikristovský duch už prenikal do cirkvi KRISTUS CHVÁLI SVOJICH VLASTNÝCHa dialo sa to tým, že išli proti Slovu. No, tu to všetko začalo. Hneď tu v prvom cirkevnom veku. Oni už zapierali Slovo a zakladali svoje vlastné učenia a filozofie namiesto Slova. To je antikrist, lebo Ježiš je Slovo. Byť anti-Slovom znamená byť anti-Ježišom. Byť anti-Slovom znamená byť antikristom, lebo Duch a Slovo sú JEDNO. Ak budete anti-Slovom, budete musieť byť antikristom. A AK TO ZAČALO V PRVOTNEJ CIRKVI, BUDE TO MUSIEŤ VZRASTAŤ AŽ DO KONCA, KEDY TO PREVLÁDNE. A to je presne to, čo budete vidieť, keď prejdeme cez všetky veky. Začína to celkom nepatrne v Efezskom veku a vzmáha sa to v každom veku, až to anti-Slovo, antikristovský systém, celkom preberá vedúce postavenie a neomylnosť Slova je falošnými apoštolmi a falošnou cirkvou zavrhnutá.
230    Je ľahké urobiť si nesprávny úsudok o tom, čo tu hovoríme, lebo to vyjadrujem takými silnými výrazmi. Mohlo vám to znieť, ako keby toto anti-Slovo, tento duch antikrista bol úplným zavrhnutím Slova a poprením Biblie a vrcholí v jej úplnom odmietnutí. Nie, to nie je to. To je to, čo je v Zjavení 22:18-19: “Lebo ja osvedčujem každému, kto čuje slová proroctva tejto knihy, že keby niekto pridal k tomu, na toho Boh pridá rán, napísaných v tejto knihe, a keby niekto odňal zo slov knihy tohoto proroctva, tomu odníme Boh jeho diel z Knihy Života a z toho svätého mesta a z toho, čo je napísané v tejto knihe.” Ide o zámenu hoci len JEDNÉHO slova, odobraním alebo pridaním do toho. To je ten originálny satanov trik zo záhrady Eden. On k tomu, čo Boh povedal, pridal len jediné slovo. Tým sa to stalo. To prinieslo smrť a zničenie. A v Efeze to bolo presne to isté. Pridali len slovo, odobrali len slovo, a to anti-Slovo, ten antikristov duch začal rozkvitať.
231    Porozumeli ste to teraz? Tu sú znovu tie dvojičky. Tu sú znovu tie dva stromy, ktoré rastú jeden vedľa druhého v tej istej pôde a prijímajú tú istú výživu, pijú ten istý dážď a majú úžitok z toho istého slnka. Ale pochádzajú z RÔZNYCH semien. Jeden strom je ZA Slovo Božie, presne, ako ho Boh dal, a miluje ho a poslúcha. Druhý strom je zo semena, ktoré je proti Slovu Božiemu a mení ho, kde chce. Nahradzuje svoje vlastné ustanovenia a dogmy namiesto živého, pravého Slova, presne tak, ako to urobil Kain, ktorý nakoniec zabil Ábela. Ale neboj sa malé stádečko. Zostávaj v Slove. Drž Slovo medzi sebou a diablom. Eva to neurobila a zlyhala. A keď sa cirkev nedrží Slova, ide do hlbín satanovej temnosti.
232    “A zniesol si a máš trpezlivosť, pracoval si pre Moje Meno a neustal si.” Toto je skoro to isté, čo bolo povedané v druhom verši. Ale v druhom verši práca, námaha a trpezlivosť pramenili z ostríhania toho Svätého Slova, ktoré im bolo zverené. Ako sa stránili protivníkov. Akou chválou boli pre Pavla. Ale v tomto verši sú ich prenasledovania, skúšky a trpezlivosť ponad to požehnané Meno Ježiš.
233    Viete, nie je to vôbec divné, lebo je to Slovo a Meno, ktoré spôsobujú, že nepriateľ sa za nami valí ako povodeň. To mocné Slovo, ktoré sa prejavilo EFEZSKÝ CIRKEVNÝ VEKv uzdravovaniach, znameniach, zázrakoch a ďalších prejavoch, spôsobilo, že farizejovia sa dožadovali smrti pravých veriacich. A teraz to Meno, nenávidené a odmietnuté Židmi, je zosmiešňované vzdelanými ľuďmi, keď sa vysmievajú tomu, že by niekto mohol byť tak naivný a veriť v človeka, ktorý zomrel a znovu povstal a teraz sedí v nebi. Tak tu boli nábožní prenasledovatelia, Židia, ktorí preklínali tohoto Ježiša, ktorý bol podľa nich falošným Mesiášom; a tu boli tí druhí, ktorí mali radosť, keď sa vysmievali a uštipačne si robili posmech z Mena nejakého nového boha, ktorý pre nich vôbec nebol bohom.
234    Teraz je tu ešte niečo, čo začalo v tom prvom veku a bude pokračovať rovno ďalej cez tie veky a bude sa stávať hlbším a temnejším. To je to, že ľudia začali zavrhovať to Meno. Nebola to pravá Efezská cirkev, ktorá to robila. V žiadnom prípade! Boli to falošní apoštoli. Boli to tí, ktorí stáli vonku, ktorí sa snažili vojsť a poškvrniť veriacich. Efezskí poznali to Meno a milovali ho. Spomeňte si len na počiatok Efezskej Cirkvi. Malá skupina ľudí, ktorí očakávali Mesiáša, počuli, že v palestínskej púšti sa objavil nejaký prorok, ktorý o sebe hovoril, že je predchodcom Mesiáša, a krstil ľudí na pokánie z hriechov. Oni potom prijali Jánov krst. Ale keď tam prišiel Pavol, ukázal im, že ten prorok zomrel, že prišiel Ježiš a vyplnil Svoj život ako obeť za hriech, a TERAZ prišiel Duch Svätý a vstúpi i naplní všetkých, ktorí skutočne veria v Ježiša ako Mesiáša. Keď toto počuli, BOLI POKRSTENÍ V MENO PÁNA JEŽIŠA, a keď na nich Pavol vzkladal ruky, boli všetci naplnení Duchom Svätým. Vedeli, čo znamená poslúchať Slovo, dať sa pokrstiť v Jeho Meno (Pán Ježiš Kristus), a takto vedeli, že budú pokrstení Duchom Svätým. Nikto ich nemohol od toho odvrátiť. Poznali pravdu. Skutky 19:1-7.
235    Poznali moc tohoto Mena. Videli, že toto Meno bolo tak mocné, že dokonca zástery, ktoré zobrali z Pavlovho tela a poslali ich v Mene Ježiša trpiacim ľuďom, dokázali vyslobodiť chorých od všetkých druhov nemocí a vyhnať zlých duchov. To Meno sa prejavovalo tak podivuhodne, že tí bezbožní Židia v Efeze sa pokúšali v tomto Mene vyháňať diablov. Skutky 19:11-17: “A Boh činil nevšedné divy skrze ruky Pavlove, takže i na nemocných odnášali z jeho tela znojníky alebo zástery, a odchádzali od nich neduhy a vychádzali z nich zlí duchovia. Ale boli sa pokúsili aj niektorí z túlavých Židov, zaklínačov, menovať nad takými, ktorí mali zlých duchov, Meno Pána Ježiša a hovorili: Zaklíname vás v Mene Ježiša, ktorého hlása Pavel. A boli to istého Skevu, Žida, najvyššieho kňaza, siedmi synovia, ktorí to robili. Ale zlý duch odpovedal a riekol im: Ježiša znám aj o Pavlovi viem, ale kto ste vy? A človek, v ktorom bol zlý duch, skočil na nich a opanujúc oboch tak sa ich zmocnil, že nahí a zranení utiekli z toho domu. A to sa stalo známym všetkým Židom i Grékom, ktorí bývali v Efeze, a padla bázeň na nich na všetkých, a bolo zvelebované Meno Pána Ježiša.”
236    Vedeli, že nosenie toho Mena sprevádza spravodlivý život, lebo ktokoľvek menuje Meno Pánovo, nech odstúpi od hriechu. Buďte svätí, vy, ktorí nosíte nádoby Pánove. Nebudeš brať Meno Pána, Svojho Boha, nadarmo. Títo Efezskí boli KRESŤANIA. Nosili Meno a toto Meno bol Kristus, ktorým bol Duch Boží v nich, bolo To jedno z trojnásobného Mena ich Pána.
237    “...A pracoval si pre Moje Meno a neustal si.” Títo veriaci nepracovali pre Pavla alebo pre nejakú organizáciu. Nezaoberali sa programami a inštitúciami, aby vybudovali niečo, čo by malo hodnotu. Pracovali pre Pána. Boli Jeho sluhami, nie bábkami nejakej organizácie. Nešli do cirkvi len v nedeľu a nehovorili o tom Mene a potom ten zbytok týždňa na to zabudli. Neslúžili tomu Menu len ústami. Nie! Bol to ich odovzdaný život.
238    Všetko, čo robili, robili v tom Mene. V tom Mene konali, ale keď niečo v tomto Mene nemohli urobiť, potom to nechali a nerobili to. Boli to kresťania umiestnení v nebesiach a ich správanie bolo v Pánovi.
239    Ale tá skupina z falošnej vínnej révy, ktorá chcela toto Meno pošpiniť, chodila okolo v temnote ako zakrádajúci sa vlci čakajúci na to, aby vnikli dovnútra a trhali. Ale svätí v tej skúške obstáli a držali sa Slova a toho Mena.

BOŽIA SŤAŽNOSŤ

240    Zjavenie 2:4: “Ale mám proti tebe to, že si opustil svoju prvú lásku.” Aby ste tomu porozumeli, musíte si uvedomiť, že Duch nehovorí iba k prvotným svätým v Efeze. Toto posolstvo je pre celý vek, ktorý trval asi 120 rokov. Jeho posolstvo je potom pre všetky generácie v tom časovom rozpätí. No, história sa opakuje. V izraelskom národe vidíme prebudenie v jednej generácii, v ďalšej vidíme len hasnúce ohne. V tretej generácii sa môže trochu páliť žeravé uhlie, ale vo štvrtej nie je po pôvodnom plameni už ani stopy. Potom Boh zapáli oheň znova a ten istý proces sa opakuje. To je jednoducho zjavenie skutočnosti, že Boh nemá žiadne vnúčatá. Spasenie neprechádza z jedného na druhého prirodzeným narodením, ako ani niet žiadnej pravdy na apoštolskej postupnosti. V Slove to nie je. Začnete so skutočne znovuzrodenými veriacimi, a keď prichádza ďalšia generácia, oni nie sú už len obyčajní kresťania, ale prijali denominačné meno a teraz sú baptisti, metodisti atď. To je presne to, čím aj sú. Nie sú kresťanmi. Musíte byť zrodení z vôle Božej, nie z vôle človeka, aby ste boli spasení. Ale títo ľudia sa teraz všetci zhromažďujú z vôle človeka. Nehovorím, že niektorí z nich nie sú v poriadku s Bohom. To vôbec nehovorím. Ale ten originálny oheň vyhasol. Nie sú to už tí istí.
241    Tá vrúcna túžba ľúbiť sa Bohu, horlivosť poznať Jeho Slovo, ten výkrik po načiahnutí sa v Duchu, to všetko začína ustávať a namiesto toho, aby cirkev horela Božím ohňom, ochladla a stala sa trochu formálnou. To je to, čo sa vtedy stalo Efezským. Stali sa trochu formálnymi. Odovzdanosť Bohu vymierala a ľudia sa už tak veľmi nestarali o to, ako o nich zmýšľa Boh, ale začali sa starať o to, ako o nich zmýšľa svet. Tá druhá generácia, ktorá povstala, bola ako Izrael. Žiadali si kráľa, aby boli ako ostatné národy. Keď to urobili, odmietli Boha. Ale jednako to urobili. To je história cirkvi. Keď myslia na to, aby sa prispôsobili viac svetu ako Bohu, potom už netrvá dlho a pozorujeme, ako prestávajú robiť to, čo robili predtým, a začínajú robiť veci, ktoré by pôvodne vôbec nerobili. Menia svoj spôsob obliekania, svoje postoje a správanie. Stávajú sa nedbalí. To je presne to, čo znamená “Efezus”: uvoľnený - unášaný.
242    Tento cyklus prebudenia a umierania nikdy neustal. Všetko, čo musíte urobiť, je pripomenúť si posledné Božie hnutie v Duchu, keď sa ženy a muži obliekali ako kresťania, chodili do cirkvi, po celú noc sa modlili, išli do ulíc a nehanbili sa za prejavy Ducha. Opustili svoje staré mŕtve cirkvi a vzývali Boha po domoch a starých skladoch. Mali skutočnosť. Netrvalo ale dlho, a aj oni začali mať dosť peňazí, aby si postavili krásne nové kostoly. Namiesto toho, aby sami spievali Bohu, zaviedli spevácky zbor a obliekli ich do rovnošiat. Zorganizovali hnutie a riadil ho človek. Čoskoro začali čítať knihy, ktoré neboli vhodné na čítanie. Odstránili ohradu a dovnútra prišli capy a prevzali vedenie. Krik radosti zmizol. Sloboda Ducha skončila. Ó, pokračovali ďalej s formou, ale oheň vyhasol a čiernota popola obklopovala všetko, čo zostalo.
243    Pred chvíľou som pripomenul, že Ján porozumel, čo znamená milovať Boha. Tento veľký apoštol lásky to istotne videl, keď cirkev začala strácať prvú lásku k Bohu. 1. Jána 5:3 hovorí, “Lebo toto je láska Božia, aby sme ostríhali Jeho prikázania (Jeho Slovo).” Malý odklon od Slova bol už krokom od Krista. Ľudia hovoria, že milujú Boha, chodia do zboru, ešte aj jasajú, tešia sa a prežívajú veľké emócie. Ale keď to všetko prestane, pozorujte ich a sledujte, či sú skutočne v SLOVE, či v ňom chodia a žijú. Ak sa venujú všetkému možnému a nechodia v Slove, môžu hovoriť, že milujú Boha, ale ich život hovorí iný príbeh. Som zvedavý, či Ján nevidel mnoho takých prípadov skôr, ako zomrel, a síce, že ľudia hovorili, že milujú Boha, ale neboli poslušní Jeho Slovu. Ó, Efezská cirkev, niečo sa s tebou deje. Niekto sa snaží ku Slovu buď niečo pridať alebo niečo z neho ubrať. Ale oni to robia tak rafinovane, že to ani nemôžete vidieť. Nerobia nejaké veľké hnutie, aby ste to mohli otvorene vidieť. Je to pod pokrývkou a prenášajú to pomocou rozumu a ľudského zrozumenia, a to vás premôže, ak to neodmietnete. Vráťte sa k Letniciam skôr, ako bude príliš neskoro!
244    Ale ako obyčajne, ľudia nevenujú pozornosť Božiemu varovaniu. Ten oheň prebudenia, založený na svätom Slove, je tak nádherný a pôsobenie Ducha je tak požehnané, že sa do srdca vkráda nepatrný strach a našepkáva, “Ako môžeme uchrániť túto pravdu, ktorú máme? Čo môžeme urobiť, aby sme BOŽIE VAROVANIEvideli, že toto prebudenie pokračuje?” Práve vtedy dovnútra vchádza ten “duch antikrista” a našepkáva, “Hľaďte, teraz už máte pravdu, dajte pozor, aby ste ju nestratili. Zorganizujte sa a ustanovte svoje vyznanie, v čo veríte. Zhrňte to všetko do cirkevnej príručky.” A oni to robia! Oni sa organizujú. Pridávajú niečo k Slovu a zomierajú práve tak ako Eva za prijatie Jedného nesprávneho slova. Božie Slovo je to, ktoré prináša život. To nie je to, čo my hovoríme o Slove, ale to, čo povedal Boh.

BOŽIE VAROVANIE

245    Zjavenie 2:5: “Pamätaj tedy, odkiaľ si vypadol, a čiň pokánie a čiň prvé skutky. Ale ak nie, prijdem rýchle na teba a pohnem tvoj svietnik z jeho miesta, keď neučiníš pokánia.”
246    Boh ich napomína, aby sa ROZPOMENULI. Zjavne im niečo ušlo z mysle. Na niečo zabudli. Povedal im, aby sa vrátili vo svojich mysliach tam, kde začali. Prvý vek začal na Letnice. Od toho odpadli. Zabudli na ich slávu a zázraky. Bolo načase vrátiť sa v mysli a potom v skutočnosti. Späť tam, kde mohli povedať, “Mne žiť je Kristus.” Späť k čistote, s akou bolo postupované pri Ananiášovi a Zafíre. Späť ku Krásnej Bráne. Ó, aká hanba odchádzať od Boha a schvaľovať skutky, ktoré poškvrňujú Jeho Meno. Nech tí, ktorí menujú Jeho Meno, odstúpia od hriechu a svoje nádoby zachovávajú čisté pre Boha. Pozrite sa, čím ste boli kedysi vo svojom srdci, v zmýšľaní a v živote. A potom sa k tomu vráťte späť.
247    A aká je cesta návratu? Je to cesta pokánia. Ak hriešnik musí prísť k Bohu cestou pokánia, potom o čo viac bude musieť vlažný alebo odpadlík činiť pokánie. Čiň pokánie! Prines ovocie hodné pokánia. Dokáž to svojím životom. “Ak nebudeš činiť pokánie, pohnem tvoj svietnik z jeho miesta,” povedal Boh. Prirodzene. Cirkev nemôže v takomto stave dať svetu svetlo. Jej svetlo sa premenilo na tmu. Boh potom zoberie preč jej verného posla a jej verných pastierov a nechá ich samých a oni budú ďalej hovoriť o kresťanstve, ale v skutočnosti oň budú olúpení.
248    Čiň rýchle pokánie! Neváhaj! V Efeze zrejme váhali, lebo trvanie ich života nebolo príliš dlhé. Sláva Božia tak rýchle ustúpila. Netrvalo to dlho a mesto tu ležalo v rozvalinách. Z nádherného chrámu zostali neforemné masy. Krajina sa premenila na močiar, kde prebývalo vodné vtáctvo, obyvateľstvo zaniklo až na niekoľko neveriacich v nejakej špinavej dedine. Nezostal ani JEDINÝ kresťan. Svietnik bol pohnutý zo svojho miesta.
249    To neznamená, že nemohli činiť pokánie. To neznamená, že my nemôžeme činiť pokánie. Môžeme. Ale musí to byť rýchlo. Musí to byť skutočný výkrik srdca k Bohu v ľútosti a potom to Boh znovu obnoví. Sláva sa opäť navráti.

SEMENO MIKULÁŠENSTVA - NIKOLAITIZMU

250    Zjavenie 2:6: “Ale to máš, že nenávidíš skutkov mikulášencov, ktorých to skutkov i ja nenávidím.”
251    No, sú dva názory na to, kto boli mikulášenci. Jedni hovoria, že to bola skupina odpadlíkov, ktorých zakladateľom bol Mikuláš z Antiochie, prozelyta, ktorý sa stal jedným zo siedmich diakonov v Jeruzaleme. Mali pohanské slávnosti a boli najnečistejší vo svojom správaní. Učili, že na to, aby človek ovládal zmysly, musí najprv celú oblasť poznať cez prežitie. Prirodzene, tým dali voľný priechod takej neviazanosti, že úplne upadli. Tak, že ich nazývali dvomi menami zo Starého zákona, ktoré symbolizovali takéto výstrednosti: Balám a Jezábeľ. Zatiaľ čo Balám ľud skazil, a tým si ho podrobil, hovorilo sa, že Mikuláš urobil to isté. Túto skupinu pravdepodobne z Efezu vyhnali a našla miesto v Pergame, kde sa usadila.
252    Ale problém ohľadom tohoto názoru je ten, že to nie je pravda. V histórii o tom vôbec nič nenájdeme. Je to v najlepšom prípade len tradícia. Prijať toto stanovisko by znamenalo, že Efezský cirkevný vek má len historický význam a neprenáša nič do dnešnej doby. Toto ale nie je pravda, lebo čokoľvek v ranej cirkvi začalo, musí pokračovať v každom veku, až je to nakoniec Bohom buď požehnané a vyvýšené, alebo, ako niečo nečisté, zničené v ohnivom jazere. To, že táto tradícia je presne proti Písmu, je jednoducho zaznačené v Zjavení 2:2. Efezská cirkev tých zlých NEMOHLA ZNIESŤ. Museli ich vyhnať, lebo by nemalo zmysel hovoriť, že ich nemohli zniesť. Keby ich neboli vyhnali, potom by ich znášali. V šiestom verši sa teda píše, že ich činy nenávideli. Tak táto skupina nikolaitov zostala časťou prvého veku a koná svoje skutky. Skutky boli nenávidené, ale tí ľudia neprestali účinkovať. Tak vidíme semená v Efeze, ktoré sa budú rozvíjať a stanú sa učením, ktoré pôjde rovno k ohnivému jazeru a rovno do neho.
253    Kto sú títo nikolaiti (mikulášenci)? Toto slovo pochádza z dvoch gréckych slov: nikao, čo znamená podrobiť si, a lao, čo znamená laici. V skutočnosti v tejto ranej cirkvi niekto robil niečo, čo podrobovalo laikov. Ak laici boli podrobovaní, potom tam musela byť nejaká “autorita”, ktorá to robila.
254    Čo to bolo, čo sa v tej cirkvi dialo, že to Boh nenávidel? To, čo sa dialo vtedy a deje sa i dnes, to je presne to, čo slovo “nikolaiti” znamená. Ľudia boli podmanení nejakým spôsobom, ktorý bol úplne v protiklade k Slovu Božiemu.
255    Aby sme porozumeli pravý význam toho, do čoho sa teraz chceme zahĺbiť, musím vás upozorniť, aby ste vždy pamätali na to, že náboženstvo (alebo, ak chcete, duchovné záležitosti) pozostáva z dvoch častí, ktoré sa vzájomne prelínajú, ale sú v takom protiklade ako čierne a biele. Náboženstvo a duchovný svet pozostávajú z tých dvoch stromov, ktoré mali svoje korene v záhrade Eden. Oba, Strom Života a Strom poznania dobrého a zlého, stáli uprostred záhrady a ich vetvy sa nepochybne preplietali. Tak v Efezskej cirkvi je ten istý paradox. Cirkev sa skladá z dobrých a zlých. Cirkev tvoria dve révy. Sú ako pšenica a kúkoľ, ktoré rastú vedľa seba. Ale jedno sú tí PRAVÍ, to druhé tí FALOŠNÍ. Boh bude hovoriť KU každému z nich a O každom z nich. Bude ich nazývať cirkvou. A len tí vyvolení budú v skutočnosti vedieť, ktorý je pravý Duch. Len vyvolení nebudú zvedení. Matúš 24:24: “Lebo povstanú falošní Kristovia a falošní proroci a budú činiť veľké divy a zázraky, tak, že by zviedli, ak by to bolo možné, i vyvolených.” Už na počiatku ranej cirkvi (veľmi krátko po Letniciach) sa nepravá réva omotala okolo Pravej a nachádzame tam tieto skutky nikolaitov. A budeme nachádzať tohoto ducha, ako bojuje proti tej Pravej Réve, až kým ho Boh nezničí. Pochopili ste to?
256    Dobre! Aká bola duchovná klíma v tej cirkvi? Opustila svoju prvú lásku. To, že opúšťala svoju prvú lásku k Slovu Božiemu, nám bolo zjavené ako odpadávanie od originálu, čo boli Letnice. Po anglicky to znamená, že táto cirkev bola v nebezpečenstve, že bude daná preč spod vedenia Duchom Svätým, spod vlády Ducha. Presne toto sa stalo po tom, čo Mojžiš vyviedol Izrael z Egypta. Boží spôsob bol viesť ich ohnivým oblakom, prorockou rečou, zázrakmi a znameniami a Bohom danými divmi. Toto malo byť dosiahnuté skrze ‘Bohom-vybraných’, ‘Bohom-určených’, ‘Bohom- uschopnených’ a ‘Bohom-poslaných’ mužov, a tým by bol celý tábor ovládaný hnutím Ducha Svätého. Oni sa búrili a chceli súhrn pravidiel a vyznaní podľa ktorých by išli. Potom chceli kráľa. Chceli byť presne takí ako svet a odišli do úplného odpadnutia a zabudnutia. Presne takto začal prvý vek a ďalej to bude horšie a horšie, až bude Duch Svätý úplne odmietnutý a Boh bude musieť ľudí zničiť.
257    Pozrite sa, ako to v ranej cirkvi začalo. Nazývalo sa to skutkami. Potom sa to stalo učením. Stalo sa to vzorom. Stalo sa to neústupnou cestou. Nakoniec to prevzalo vedenie a Boh bol odstrčený nabok. Ó, začalo to tak nepatrne, tak potichu, tak nenásilne. Vyzeralo to tak dobre. Zdalo sa to zdravé. Potom sa to mocne uchytilo a tak ako pytón vytlačilo dych a zabilo všetku duchovnosť, ktorá bola v cirkvi. Ó, tá falošná vínna réva je tak chytrá. Je ako anjel svetla, až kým sa vás nezmocní. No, chcem povedať, že verím vo vedenie. Ale nie je to vedenie ľuďmi, v ktoré verím. Verím vo vedenie Ducha Svätého, ktoré prichádza cez Slovo. Verím tiež, že Boh dal do cirkvi ľudí, ktorí sú obdarení Duchom, a oni budú udržiavať cirkev v poriadku. Tomu verím. Tiež verím, že cirkev riadia ľudia, ktorých Boh posiela, aby sa toho ujali. Ale táto vláda sa deje SKRZE SLOVO, takže v skutočnosti to nie sú ľudia, ktorí vládnu, ale DUCH BOŽÍ, lebo Slovo a Duch sú JEDNO. Židom 13:7: “Pamätajte na svojich vodcov, ktorí vám hovorili Slovo Božie, a pozorujúc, aký bol ich východ, to jest koniec ich obcovania, nasledujte takú vieru.”
258    Ale hľaďte, čo sa vtedy stalo. Falošná réva sa dostávala k moci a učila, že vláda ľudí je správna. Učila, že cirkev musí byť riadená. Učila, že ľudí treba držať pod kontrolou. Ale namiesto toho, aby sa toto dialo Božím spôsobom, oni jednoducho zobrali autoritu a prevzali všetku duchovnú moc do svojich rúk a vyšli s takzvaným svätým kňazstvom, ktoré stálo medzi Bohom a ľuďmi. Odišli rovno naspäť k starému Áronovmu systému. Stali sa antikristom, lebo odmietli Jeho prostredníctvo a dosadili svoje vlastné. Boh to nenávidel. Tí Efezskí to nenávideli a každý pravý veriaci to takisto bude nenávidieť. Museli by sme byť úplne slepí, aby sme nevideli, že tá istá vec sa diala počas všetkých vekov, a práve teraz je to najhoršie. To, čo to bolo, bola organizácia. Ona rozdelila ľudí. Ľud Boží má byť jedno. JEDNÝM Duchom sú VŠETCI pokrstení do jedného tela a KAŽDÝ má byť vedený Duchom Svätým a KAŽDÝ má mať podiel na bohoslužbe. Ale ľudia chceli prvenstvo, a tak prevzali kontrolu, biskupi sa stali arcibiskupmi a zavedením titulov obchádzali Slovo Božie a učili svoje vlastné náuky. Doviedli ľudí do toho, že ich poslúchali, a došlo to tak ďaleko, že ich spôsob pobožnosti vôbec nepripomínal prvotné dni po Letniciach. Tieto činy boli počiatkom apoštolskej postupnosti. Od apoštolskej postupnosti bol už len jeden ľahký a rýchly krok k “členstvu v cirkvi” ako k prostriedku spasiteľnej milosti. Slovo bolo zredukované do vyznania viery. Antikrist svojím duchom ovládal cirkev.
259    Pozrite sa na to dnes. Ak čítate Skutky 2:4 tak ako niektorí ľudia, mohli by ste to čítať takto: “Keď nadišiel deň Letníc, prišiel kňaz s oplátkou a povedal, ‘Vyplaz jazyk,’ a on naň položil oplátku a sám sa napil vína a povedal, ‘Teraz ste prijali Ducha Svätého.’” Neuveriteľné? Ale to je presne to, k čomu nikolaitizmus došiel. Hovoria, “Nestarajte sa o to, čo hovorí Slovo Božie. Vy tomu nemôžete rozumieť. My vám to musíme vyložiť. A okrem toho, Biblia nie je dokončená. Musí sa meniť s dobou a my vám povieme, aké sú tie zmeny.” Aké je to nezhodné so Slovom Božím, ktoré dôrazne hovorí, kedykoľvek je niečo v rozpore s pravdou, “Nech je Boh pravdivý a každý človek lhár.” Nebo a zem pominú, ale ANI JEDNO SLOVO Božie nepominie. Tak sú ľudia vedení ľuďmi, ktorí sa domnievajú, že sú niečím, čím nie sú. Hovoria, že sú zástupcami Krista, ale to, čo sú, to je antikrist.
260    Tu je iná smutná história. Je to história vodného krstu. V Ježišovej dobe a po Letniciach krstili ponáraním do vody. To nemôže nikto poprieť. Učení ľudia hovoria, že všetko, čo robili, bolo to, že na nich liali vodu, lebo na mnohých miestach bolo možné ľahko nájsť malé priehlbiny s vodou. A keď na nich liali vodu, robili to v mene Otca, Syna a Ducha Svätého, ako keby tieto tituly boli skutočnými menami a ako keby boli traja Bohovia namiesto len jedného. Ale zostaňte v tej organizácii a skúste tam kázať pravdu SEMENO NIKOLAITIZMUo ponorení v Meno Pána Ježiša Krista, potom vás vyženú. Nemôžete byť vedení Bohom a zostať tam. To je nemožné.
261    Pozrite sa, Pavol bol prorok učený Duchom Svätým. Ak Pavol krstil v Meno Pána Ježiša Krista a povedal, že každý, kto by to robil inak, ako to hlása on, bol by prekliaty, potom je načase prebudiť sa a uvidieť, že cirkev už viac nie je vedená Duchom Svätým, ale je ovládaná nikolaitmi. Skutky 20:27-30: “Lebo som sa neutiahol z nejakej príčiny, aby som vám nebol zvestoval celej rady Božej. A tak tedy majte na seba pozor i na celé stádo, v ktorom vás ustanovil Svätý Duch za dozorcov, aby ste pásli cirkev Božiu, ktorú si dobil vlastnou krvou. Lebo ja viem toto: že po mojom odchode vojdú medzi vás draví vlci, ktorí nebudú šetriť stáda. Ba aj z vás samých povstanú mužovia, ktorí budú hovoriť prevrátené veci, aby tiahli učeníkov za sebou.”
262    Pavol videl, že to prichádza. Ale varoval ich pred týmto chytrým kňazstvom, ktoré príde, aby svojimi falošnými náukami všetko ovládlo. On vedel, že budú zavádzať taký spôsob bohoslužby, ktorý vylúči ľudí z akejkoľvek časti služby v Duchu Svätom. A ešte aj dnes u tých, ktorí tvrdia, že sú slobodní a plní Ducha, nie je medzi laikmi mnoho slobody, a to najlepšie, čo môžeme vidieť, je niekoľko kazateľov s inšpirovaným kázaním, zatiaľ čo stádo tam sedí a snaží sa to stráviť. Toto je ďaleko od toho, čo povedal Pavol, že keď sa všetci zhromaždia, každý je vedený Duchom a každý je zapojený v Duchovnej bohoslužbe.
263    A cirkev sa tejto lekcii nepriučila ani z Písma, ani z dejín. Zakaždým, keď Boh dáva navštívenie Duchom Svätým a ľudia sú oslobodení, neskoršie sa priväzujú znovu presne k tomu istému, z čoho vyšli. Keď Luther vyšiel z katolicizmu, ľudia nejaký čas zostali slobodní. Ale keď zomrel, ľudia jednoducho zorganizovali to, o čom sa domnievali, že tomu veril, a ustanovili svoje vlastné vyznania a myšlienky a odmietli každého, kto hovoril inak ako oni. Odišli rovno naspäť ku katolicizmu s trochu inou formou. A dnes je mnoho luteránov, ktorí sú ochotní vrátiť sa tam úplne.
264    Ó, áno! V Zjavení 17 mala tá stará smilnica mnoho dcér. Tieto dcéry sú presne také ako ich matka. Odkladajú Slovo nabok, popierajú dielo Ducha Božieho, podmaňujú si laikov a znemožňujú im velebiť Boha, ak neprichádzajú prostredníctvom nich alebo nimi postaveným vzorom, ktorý nie je ničím iným ako plánom nevery od samého satana.
265    Kde, ó, kde to duchovne sme? Nachádzame sa na púšti temnoty. Ako veľmi sme sa vzdialili od prvotnej cirkvi! Letnice nie sú nikde v dohľade a Slovo sa nedá nájsť. Apoštolská postupnosť, ktorá je dnes tak rozšírená, sa nenachádza v Slove. Je to ľudský vynález. Nelegálne odstraňuje pravdu, že BOH, NIE ČLOVEK, ustanovil v cirkvi Svojich vodcov. Peter vôbec nebol v Ríme. Ale oni klamú a hovoria, že tam bol. História dokazuje, že tam nebol. Sú ľudia, ktorí čítajú históriu, ale iba pokrčia ramenami, obrátia sa a veria klamstvu. Kde môžete nájsť v Slove nejakého ‘zástupcu Krista’? Nikto nemôže zaujať Jeho miesto, a predsa sa to stalo a ľudia to prijímajú. Kde môžete nájsť, že Boh akceptuje ‘dodatkové zjavenia’, zvlášť, ak ide o zjavenie, ktoré sa nezhoduje s tým, ktoré už raz bolo dané. Oni to jednako prijímajú a odpočívajú na tom. Kde nájdete nejaký ‘očistec’? Kde nájdete nejakú ‘omšu’? Kde nájdete, že sa ‘musia zaplatiť peniaze, aby sa ľudia mohli dostať z pekla’? To nie je v Slove, ale oni z toho urobili svoju vlastnú knihu a skrze to zavládli nad ľuďmi a ovládajú ich strachom. Kde nájdete, že ‘človek má moc odpustiť nám, ako keby bol Bohom’? Výraz “draví vlci” nie je dostatočne silný, aby to vystihol. Nikolaitizmus! Organizácia! Človek nad človekom.
266    Poďte späť k Bohu! Čiňte pokánie skôr, ako bude príliš neskoro. Pozorujte ten nápis na stene. On hovorí o súde. Ako sväté nádoby boli znesvätené a následkom toho prišiel Boží hnev, teraz bolo Sväté Slovo znesvätené, Duch Boží zarmútený a súd je tu, predo dvermi. Čiňte pokánie! Čiňte pokánie! Vráťte sa k Letniciam. Späť k vedeniu Duchom Svätým. Späť k Slovu Božiemu, lebo prečo by ste mali zomrieť?

HLAS DUCHA

267    Zjavenie 2:7: “Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom: Tomu, kto víťazí, dám jesť z dreva Života, ktoré je prostred raja Božieho.”
268    “Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom.” Je možné, že milióny budú tieto slová počuť a čítať. Ale koľkí z nich tomu budú venovať pozornosť? To nevieme. Ale ten, kto nastaví svoje uši a chce poznať slová pravdy, zistí, že ho vyučuje Duch Boží. Ak sú tvoje uši otvorené na Slovo, Duch Boží ti ho učiní skutočným. To je dielo Ducha. Ja vás môžem učiť pravdu, ale ak neotvoríte svoje uši, aby počuli, a vaše srdce, aby to prijalo, nedostanete to zjavenie.
269    Dajte pozor, je tu povedané, že Duch hovorí zborom. To je v množnom čísle, nie v jednotnom. Duch nedával toto Jánovi napísať iba miestnej cirkvi v Efeze, to nebolo len pre ten prvý cirkevný vek. To je pre všetky cirkevné veky. Ale toto je cirkev začiatkov. Preto je to ako Kniha Genesis. Čo začalo v Genesis, drží pravdu a tiahne sa cez celé Písmo a nakoniec končí v Zjavení. A tak táto cirkev, ktorá začína v Skutkoch, je Božím plánom pre všetky veky až do jej zakončenia v Laodicejskom Veku. Dajte na to dobrý pozor. Nech každý vek na to dá pozor, lebo to, čo sa tu deje, je iba začiatok. Ten malý stromček, ktorý bol zasadený, bude rásť. Bude rásť cez všetky tie veky. Toto je potom posolstvo pre každého kresťana v každom veku, dokiaľ Ježiš nepríde. Áno, je to tak, lebo to hovorí Duch. Amen.

ZASĽÚBENÁ ODMENA

270    Zjavenie 2:7: “...Tomu, kto víťazí, dám jesť z Dreva Života, ktoré je prostred raja Božieho.” Toto je budúca odmena pre všetkých víťazov zo všetkých vekov. Keď odznie posledné zvolanie do boja, keď odložíme zbroj, potom odpočinieme v Božom raji a náš podiel bude Strom Života naveky.
271    “Strom Života!” Nie je to nádherný slovný obrat? Hovorí sa o ňom trikrát v Knihe Genesis a trikrát v Knihe Zjavenia. Vo všetkých šiestich prípadoch je to ten istý strom a predstavuje presne to isté.
272    Ale čím je ten Strom Života? No, v prvom rade by sme mali vedieť, čo strom sám osebe predstavuje. V Numeri 24:6, keď Balám opisuje Izrael, hovorí, že oni sú “stromy aloe, ktoré sadil Hospodin”. V celom Písme sa stromy vzťahujú k osobám, tak ako v 1. Žalme. Tak Strom Života musí byť Osoba Života, a to je Ježiš.
273    Teda v záhrade Eden boli dva stromy, ktoré stáli v jej strede. Jeden bol Strom Života, druhý bol Strom Poznania dobrého a zlého. Človek mal žiť zo Stromu Života, ale nemal sa dotýkať druhého stromu, aby nezomrel. Ale človek okúsil z toho druhého stromu, a keď to urobil, vošla doňho smrť skrze jeho hriech a on bol odlúčený od Boha.
274    Teda, ten Strom tam v Edene, tento Strom, ktorý bol zdrojom Života, bol Ježiš. V Jánovi, v kapitolách šesť až osem, Ježiš predstavuje Samého Seba ako zdroj večného života. On Sám Seba nazýva Chlebom z neba. Hovoril o tom, že dá Samého Seba, a ak človek bude z Neho jesť, nikdy nezomrie. Prehlásil, že poznal Abraháma, a že pred Abrahámom BOL On. Prorokoval o tom, že On Sám im dá vodu života, ktorú keď človek bude piť, nebude nikdy viac žízniť, ale bude žiť večne. Ukázal sa ako Ten VEĽKÝ JA SOM. On je Chlieb Života, On je Studňa Života, Ten Večný, STROM ŽIVOTA. Bol tam v Edene uprostred záhrady tak isto, ako bude uprostred Raja Božieho.
275    Niektorí majú predstavu, že oba tieto stromy v záhrade Eden boli len dva stromy navyše, podobne ako zbytok ostatných stromov, ktoré tam Boh umiestnil. Ale pozorní študenti Písma vedia, že to tak nie je. Keď Ján Krstiteľ zvolal, že sekera je už priložená ku koreňu stromu, nehovoril o obyčajných prirodzených stromoch, ale o duchovných princípoch. A tak v 1. Jána 5:11 stojí, “A toto je to SVEDECTVO, že nám Boh dal večný život, a ten život je v Jeho Synovi.” Ježiš povedal v Jánovi 5:40: “...ale nechcete prísť ku Mne, aby ste mali život.” Tak to svedectvo, Božie Slovo, hovorí jasne a zrozumiteľne, že ŽIVOT, VEČNÝ ŽIVOT, je v Synovi. Nie je na žiadnom inom mieste. V 1. Jána 5:12 čítame: “Ten, kto má Syna, má ŽIVOT, kto nemá Syna Božieho, NEMÁ Života!” Keďže sa táto výpoveď nemôže zmeniť ani od nej nemôže byť ubrané, ani k nej nemôže byť pridané, zostáva teda toto svedectvo v platnosti, že ŽIVOT JE V SYNOVI... A keď je to tak, MUSÍ TÝM STROMOM V ZÁHRADE EDEN BYŤ JEŽIŠ!
276    Dobre! Ak je Strom Života osobou, potom Strom poznania dobrého a zlého je TAKISTO osoba. Nemôže to byť inak. Tak ten Spravodlivý a ten zlý stáli jeden vedľa druhého tam uprostred záhrady Eden. Ezechiel 28:13: “V Edene, záhrade Božej, si bol (satan).”
277    Tu je to, odkiaľ prijímame pravé zjavenie o ‘semene hada’. Tu je to, čo sa v skutočnosti v záhrade Eden stalo. Slovo hovorí, že had oklamal Evu. On ju skutočne zviedol. V Genesis 3:1 je povedané, že “Had bol najchytrejší zo všetkých zvierat poľných, ktoré učinil Hospodin Boh.” Táto bytosť bola ľudskej bytosti tak blízka (a pritom to bolo čisto zviera), že mohla premýšľať a hovoriť. Had mal vzpriamenú postavu a bol niečo medzi šimpanzom a človekom, ale bol bližšie ku človeku. Bol tak blízky človeku, že jeho semeno sa mohlo zmiešať a zmiešalo sa s tým od ženy a spôsobilo, že ona počala. Keď sa toto stalo, Boh hada preklial. Zmenil každú kosť v jeho tele, takže sa musel plaziť ako had. Vedci môžu skúšať, čo chcú, ale nepodarí sa im nájsť tento chýbajúci spojovací článok. Boh sa o to postaral. Človek je chytrý a môže vidieť vzťah medzi človekom a zvieraťom a pokúša sa to dokázať evolúciou. Neexistuje žiadna evolúcia, ale človek a zviera sa zmiešali. Toto je jedno z tajomstiev Božích, ktoré zostalo skryté, ale tu je zjavené. Stalo sa to presne tam uprostred Edenu, keď sa Eva odvrátila od Života a prijala smrť.
278    Pozrite, čo im Boh povedal v záhrade Eden. Genesis 3:15: “A položím nepriateľstvo medzi tebou a medzi ženou, medzi tvojím semenom a medzi jej Semenom, ono ti rozdrtí hlavu, a ty Mu rozdrtíš pätu.” Ak uveríme tomu Slovu, že žena mala Semeno, potom určite aj had musel mať semeno. Ak Semeno ženy bolo dieťa mužského pohlavia bez účasti muža, potom semeno hada bude musieť byť podľa toho istého vzoru, a to znamená, že sa musí narodiť ďalšia bytosť mužského pohlavia bez účasti ľudského mužského pohlavia. Nie je žiaden študent Písma, ktorý by nevedel, že Semeno ženy bol Kristus, ktorý prišiel prostredníctvom Boha bez ľudského pohlavného styku. Tiež je dobre známe, že predpovedané rozdrtenie hlavy hada bolo v skutočnosti proroctvo o tom, čo Kristus vykoná proti satanovi na kríži. Tam na kríži má Kristus rozdrtiť satanovi hlavu, zatiaľ čo satan má rozdrtiť Pánovu pätu.
279    Tento oddiel Písma je zjavením, ako bolo zasiate skutočné semeno hada na zemi, tak, ako máme správu v Lukášovi 1:26-35, kde je nám daný presný popis toho, ako prišlo Semeno ženy do telesného zmaterializovania sa bez účasti muža. “Potom v šiestom mesiaci bol poslaný anjel Gabriel od Boha do galilejského mesta, ktorému je meno Nazaret, k panne, zasnúbenej mužovi, ktorému bolo meno Jozef, z domu Dávidovho, a meno panny bolo Mária. A keď vošiel ku nej anjel, povedal: Raduj sa, obdarená milosťou! Pán s tebou, ty, požehnaná medzi ženami! A ona vidiac ho zľakla sa nad jeho rečou a rozmýšľala, jaký to má byť pozdrav. Ale anjel jej povedal: Neboj sa, Mária, lebo si našla milosť u Boha a hľa, počneš v živote a porodíš syna a nazovieš Jeho Meno JEŽIŠ. Ten bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. A Pán Boh Mu dá trón Dávida, Jeho otca, a bude kraľovať nad domom Jákobovým až na veky, a Jeho kráľovstvu nebude konca. A Mária povedala anjelovi: Jako sa to stane, keď neznám muža? A anjel odpovedal a riekol jej: Svätý Duch prijde na teba a moc Najvyššieho ti zatôni, a preto aj to splodené sväté bude sa volať Syn Boží.” Tak, ako Semeno ženy bol doslovne Boh, ktorý sa zreprodukoval v ľudskom tele, tak aj semeno hada je doslovný spôsob, ktorý si našiel satan, pomocou ktorého bol schopný otvoriť si dvere do ľudskej rasy. Pre satana bolo nemožné, aby sa reprodukoval rovnakým spôsobom ako Boh (lebo on je len STVORENÁ duchovná bytosť), tak v Genesis je nám ukázané, ako vyprodukoval svoje semeno, a ako sa uviedol alebo vštepil do ľudskej rasy. Tiež si pripomeňte, že satan je nazývaný ‘hadom’. To, o čom hovoríme, to je jeho semeno alebo vštepenie sa do ľudskej rasy.
280    Skôr ako Adam telesne poznal Evu, had ju poznal pred ním. A ten, kto sa z toho narodil, bol Kain. Kain bol (narodený, splodený) z “toho zlého”. 1. Jána 3:12. Duch Svätý v Jánovi nemohol na jednom mieste nazvať Adama “tým zlým” (lebo to je to, čím by bol, keby bol otcom Kaina), a na inom mieste nazvať Adama “Synom Božím”, čím bol podľa stvorenia. Lukáš 3:38. Kain sa v charaktere ukázal ako jeho otec, nositeľ smrti, vrah. Jeho otvorená neposlušnosť Bohu, keď sa postavil pred Všemohúceho v Genesis 4:5,9,13-14, nám dáva vidieť, že je vo svojich vlastnostiach úplne neľudský, zdá sa, že to prevyšuje každý záznam, ktorý máme v Písme ohľadom konfrontácie satana s Bohom. “Ale na Kaina ani na jeho obetný dar nepohliadol, a preto sa Kain veľmi rozpálil hnevom tak, že opadla jeho tvár. A Hospodin riekol Kainovi: Kde je Ábel, tvoj brat? A Kain povedal: Neviem. Či som ja strážcom svojho brata? Vtedy povedal Kain Hospodinovi: Moja neprávosť je väčšia, než aby mi mohla byť odpustená. Hľa, zaháňaš ma dnes s tvári zeme a zpred Svojej tvári, budem sa skrývať a budem tulákom a behúňom na zemi, a stane sa, že ktokoľvek ma nájde, zabije ma!”
281    Všimnite si ten presný spôsob Božieho záznamu, ktorý opisuje udalosti o narodení Kaina, Ábela a Seta. Genesis 4:1-2: “A Adam poznal Evu, svoju ženu, a počala a porodila Kaina a riekla: Nadobudla som muža s Hospodinom. A zasa porodila jeho brata Ábela.” Genesis 4:25: “A Adam ešte poznal svoju ženu a porodila syna a nazvala jeho meno Set...” Tu sú TRAJA synovia zrodení z DVOCH aktov telesného poznania cez Adama. Keďže Biblia je presné a dokonalé Slovo Božie, nie je to žiadna chyba, ale správa pre naše osvietenie. Vzhľadom k tomu, že sa narodili TRAJA synovia skrze DVA Adamove akty, S ISTOTOU viete, že JEDEN z týchto troch NEBOL Adamov syn. Boh toto zachytil týmto presným spôsobom, aby nám niečo ukázal. Pravda o tejto veci je tá, že Eva mala vo svojom lone DVOCH synov (dvojičky) z dvoch RÔZNYCH počatí. Nosila dvojičky, pričom Kainove počatie bolo o niečo skôr ako to Ábelove. Znovu vidíme tie DVOJIČKY. Dokonalý typ, ako vždy! Pre tých, ktorí sa domnievajú, že to nie je možné, nech je známe, že v lekárskych záznamoch je plno prípadov, v ktorých ženy nosili dvojičky, ktoré pochádzali z dvoch rôznych vajíčok a rôznych oplodnení, kde oplodnenie vajíčok bolo niekoľko dní od seba, a NIELEN TO, ale niektoré správy ukazujú, že tie dvojičky pochádzali každé od iného otca. Nedávno preletela svetovou tlačou správa o jednej nórskej matke, ktorá súdne vymáhala od svojho manžela, aby podporoval ju a jej dvojičky. Jedno z dvojičiek bolo biele, druhé čierne. Ona priznala, že mala milenca černocha. Medzi tými dvoma počatiami prešli asi tri týždne. V Beaumont, v Texase, v roku 1963 sa objavila správa o niekoľkonásobnom pôrode, kde tehotenstvá boli mnoho dní od seba, skutočne tak ďaleko, že tá žena spolu s jedným dieťaťom pri pôrode skoro zomrela.
282    Prečo toto muselo byť tak? Prečo to tak bolo, že semeno hada muselo prísť týmto spôsobom? Človek bol stvorený pre Boha. Človek mal byť Božím chrámom. Miestom Božieho odpočinku (Ducha Svätého) bol človek, chrám. Skutky 7:46-51: “Ktorý našiel milosť pred Bohom a prosil, žeby smel nájsť príbytok Bohu Jákobovmu. A Šalamún mu vystavil dom. Ale Najvyšší nebýva v chrámoch, učinených rukou, jako hovorí prorok: Nebo mi je trónom a zem podnožou mojim nohám, akýže mi vystavíte dom? hovorí Pán. Alebo kde jaké je miesto môjho odpočinku? Či toho všetkého neučinila moja ruka? Tvrdošijní a neobrezaného srdca aj uší, vy sa vždycky protivíte Svätému Duchu, jako vaši otcovia, tak aj vy.” Satan toto po celý čas vedel. Aj on chce bývať v človeku práve tak, ako to robí Boh. Ale Boh si vyhradil to právo pre seba. Satan to nemôže urobiť. Boh Sám sa zjavil v ľudskom tele. Satan to nemohol a nemôže urobiť. On nemá stvoriteľskú moc. Jediný spôsob, ako satan mohol dosiahnuť to, čo chcel, bolo vojsť do hada v záhrade Eden, práve tak, ako vošiel skrze zlých duchov do svíň v Gadare. Boh nevchádza do zvierat, ale satan môže a bude, aby uskutočnil svoje ciele. On nemohol mať dieťa priamo skrze Evu, ako to urobil Boh skrze Máriu, tak vošiel do hada a potom Evu podviedol. On ju zviedol a cez ňu mal satan zástupným spôsobom dieťa. Kain niesol úplné duchovné charakteristické vlastnosti satana a zvieracie (myšlienkové, telesné) charakteristické vlastnosti hada. Žiaden div, že Duch Svätý povedal, že Kain bol z toho zlého. On bol.
283    Teraz chcem uviesť istý dôkaz, ktorý máme, že je tu určitá príbuznosť medzi človekom a zvieraťom. Je to telesná záležitosť. Viete, že môžete zobrať bunky embrya z nenarodeného plodu a vstreknúť ich do človeka? Potom tie bunky štítnej žľazy pôjdu presne do ľudskej štítnej žľazy a bunky ľadvín pôjdu priamo do ľudských ľadvín. Uvedomujete si, aké je to úžasné? Nejaká inteligencia vedie túto zvieraciu bunku presne na to správne miesto. Táto inteligencia prevezme túto bunku a privedie ju presne na správne miesto. Existuje príbuznosť medzi človekom a zvieraťom. Nemôžu sa zmiešať a rozmnožiť. To skúšali. Ale tam v záhrade Eden sa toto zmiešanie stalo a chemická príbuznosť, ktorá tu stále je, je toho dôkazom. Lebo vtedy v Edene bol had vzpriameným chodiacim stvorením. Bol blízky človeku. Bol takmer ako človek. Satan využil telesné vlastnosti hada a použil ho, aby zviedol Evu. Boh potom ten model hada zničil. Žiadne iné zviera sa nemôže s človekom zmiešať, ale tá príbuznosť existuje.
284    Keď sme došli tak ďaleko, dovoľte, aby som sa pokúsil vykryštalizovať vaše myšlienky na túto tému, aby ste mohli vidieť nutnosť, prečo vchádzame do ‘učenia o semene hada’, ako som to učinil. Začali sme s tou skutočnosťou, že tam uprostred záhrady boli DVA stromy. Stromom Života bol Ježiš. Ten druhý strom je jednoznačne satan, následkom toho, čo vyrástlo z ovocia toho stromu. Tak potom vieme, že oba tieto stromy mali nejaký vzťah k ľuďom, inak by tam vôbec neboli postavené. Oni museli mať nejaký podiel v suverénnom pláne a zámere Božom vo svojom vzťahu k ľudstvu a k Nemu Samému, inak by sme nikdy nemohli Bohu pripísať vševedúcnosť. Po tadeto je to všetko pravda či nie? No Slovo úplne jasne a zreteľne hovorí, že PRED založením sveta bolo Božím zámerom podeliť sa so Svojím Večným Životom s ľuďmi. Efežanom 1:4-11: “Tak, ako si nás v ňom vyvolil pred založením sveta, aby sme boli svätí a bezvadní pred ním v láske, predurčiac nás k synovstvu skrze Ježiša Krista cieľom neho podľa ľúbosti svojej vôle na chválu slávy svojej milosti, ktorou nás omilostil v tom Milovanom, v ktorom máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov podľa bohatstva jeho milosti, ktorú rozhojnil oproti nám v každej múdrosti a rozumnosti, oznámiac nám tajomstvo Svojej vôle podľa svojej ľúbosti, ktorú si preduložil v sebe cieľom správy plnosti časov dovedna zobrať všetko v Kristovi, to, čo je na nebesiach, i to, čo je na zemi, v ňom, v ktorom sme sa stali aj dedičstvom Božím predurčení súc podľa preduloženia toho, ktorý pôsobí všetko podľa rady svojej vôle.” Zjavenie 13:8: “A všetci, ktorí bývajú na zemi, sa mu budú klaňať (satanovi), tí, ktorých mená nie sú napísané v Knihe Života Baránka, zabitého od založenia sveta.” Ale podiel na tom Živote sme nemohli dostať, a nedostali by sme ho nijakým iným spôsobom, jedine tak, že “Boh sa zjavil v tele.” Toto bola časť Jeho večného a preduloženého zámeru. Tento plán mal byť na chválu slávy Jeho milosti. Bol to plán Vykúpenia. Bol to plán Spasenia. Teraz dobre počúvajte. “Pretože Boh je Spasiteľ, bolo nutné, aby predurčil človeka, ktorý by potreboval spasenie, aby tak mohol dať Sebe Samému zmysel a účel existencie.” Toto je stopercentne správne a mnoho miest Písma o tom vydáva svedectvo, ako to robí aj verš z Rimanom 11:36: “Lebo z Neho, skrze Neho a pre Neho je VŠETKO. Jemu SLÁVA na veky. Amen.” Človek nemohol priamo prísť a jesť zo Stromu Života uprostred záhrady. Ten Večný Život Toho Stromu sa najskôr musel stať telom. Ale skôr ako mohol Boh pozdvihnúť a spasiť hriešnika, musel mať nejakého hriešnika, aby ho pozdvihol a spasil. Človek musel upadnúť. Ten úpadok, ktorý mal satan spôsobiť, musel mať telo, aby spôsobil úpadok. Satan tiež musel prísť skrze telo. Ale satan nemohol prísť spôsobiť úpadok skrze ľudské telo, tak, ako mal prísť Kristus v ľudskom tele, aby navrátil naspäť tých upadnutých. Ale tam bolo zviera, had, človeku tak blízke, že satan mohol do toho zvieraťa vojsť a skrze toto zviera sa mohol dostať do ľudského tela a spôsobiť ten pád a skrze to vštepiť samého seba do ľudskej rasy, tak, ako Ježiš mal jedného dňa prísť, aby sa Sám dostal do ľudskej rasy, do ľudských tiel, až do takej miery, že to spôsobí vzkriesenie, kde budeme mať telá podobné Jeho oslávenému telu. Tak to, čo Boh vypracoval tu v záhrade Eden, bol Jeho predurčený plán. A keď satan spôsobil to, čo bolo nutné pre Boží zámer, potom sa človek nemohol dostať ku Stromu Života v záhrade. V žiadnom prípade! To nebol ten čas. Ale bolo vzaté jedno zviera (pôvodcom hriechu bolo zviera či nie? Nech je preliaty život zvieraťa), jeho krv bola preliata a potom mal Boh opäť obecenstvo s človekom. Potom mal nadísť deň, keď sa Boh zjaví v tele a prostredníctvom svojho poníženia prinavráti upadnutého človeka a učiní ho účastníkom Večného Života. Akonáhle toto uvidíte, môžete porozumieť semenu hada a budete vedieť, že to nebolo žiadne jablko, ktoré Eva zjedla. Nie, to bola degenerácia ľudstva skrze zmiešanie semena.
285    No viem, že zatiaľ čo odpovedám na jednu otázku, povstane ďalšia a ľudia sa ma pýtajú, “Ak Eva takto upadla, čo urobil Adam, lebo Boh obviňuje Adama?” To je jednoduché. Slovo Božie je navždy ustanovené v nebi. Skôr ako bolo učinené zrnko hviezdneho prachu, to Slovo (Boží zákon) tam bolo PRESNE TAK, AKO JE NAPÍSANÉ V NAŠEJ BIBLII. A Slovo nás učí, že ak žena opustí svojho muža a ide s iným mužom, je cudzoložnica a nie je už ďalej vydatá a jej muž ju už nemá prijímať späť. Toto Slovo bolo v záhrade Eden práve tak pravdivé, ako bolo pravdivé, keď ho Mojžiš napísal v zákone. Slovo sa nemôže meniť. Adam ju prijal späť. On presne vedel, čo robí, ale aj tak to urobil. Ona bola časťou neho a on bol ochotný vziať jej zodpovednosť na seba. Nenechal ju odísť. Tak Eva počala od neho. On vedel, že počne. Vedel presne, čo sa stane ľudskej rase, a zapredal tým ľudskú rasu do hriechu, aby mohol mať Evu, pretože ju miloval.
286    Tak sa narodili tí dvaja synovia. Synovia, ktorí mali byť otcami ľudskej rasy, ktorá už teraz bola poškvrnená. A čo o nich hovorí záznam? Čítajte ten záznam. List Júdu 14: “A prorokoval aj o nich siedmy od Adama, Enoch...” Genesis 5 je kapitola rodokmeňu Enocha. Ona ten rodokmeň podáva takto: 1. Adam, 2. Set, 3. Enos, 4. Kainan, 5. Mahalaleel, 6. Járed, 7. Enoch. Všimnite si, že Kain vôbec nie je spomenutý. Adamova línia ide cez Seta. Ak by Kain bol Adamovým dieťaťom, zákon prvorodenstva by dal Kainovi právo byť v rodokmeni. Tiež si musíme pozorne všimnúť to, že v Genesis 5:3 stojí napísané, “Adam žil stotridsať rokov a splodil syna na svoju podobu a podľa svojho obrazu a nazval jeho meno Set.” Nikde nie je povedané, že Kain bol na obraz Adamov, ak by bol jeho synom, musel by byť predsa na jeho obraz, lebo zákon reprodukcie je dôrazný, že všetko rodí podľa svojho obrazu. Musíme tiež uznať tú skutočnosť, že v oboch rodokmeňoch, v Genesis a v Lukášovi, Kain chýba. Ak bol Kain Adamovým synom, bolo by o ňom niekde napísané, že “Kain, ktorý bol synom Adamovým, ktorý bol synom Božím.” Písmo to nehovorí, lebo to NEMÔŽE povedať.
287    Samozrejme, znalci Písma už dávno predložili dve línie ľudí: jednu, tú Božskú, našli v Setovi, a tú druhú, bezbožnú, ktorá prišla cez Kaina. A je divné, ale je to pravda, že títo istí znalci Písma nám nikdy nepovedali, ako k tomu došlo, že Kain bol osobou takého typu, zatiaľ čo Ábel a Set pochádzali z tejto duchovnej zbožnej línie. V skutočnosti by Kain mal byť duchovným a Ábel menej duchovným a Set potom ešte menej duchovným a tak postupne celá línia, lebo každá ďalšia generácia sa od Boha stále viac vzďaľuje. Ale Kain sa ukazuje taký zlý, že žiadny iný človek nebol nikdy tak opísaný ako on, lebo on zúrivo odporuje Bohu a Slovu.
288    Nech je toto známe: Písmo si nezahráva so slovami. Čokoľvek je v Ňom zaznamenané, je to tam pre pomazané oči, aby to videli. Je to tam za určitým účelom. V tom Slove je povedané, Genesis 3:20: “A Adam nazval meno svojej ženy Eva, pretože ona bola matkou všetkých živých.” Ale žiadne miesto Písma nikde nehovorí, že Adam je otcom všetkých živých. Ak toto nevyplýva z Genesis 3:20, prečo by bola zmienka o tom, že Eva je matkou všetkých živých, a ani jedno slovo nehovorí nič o Adamovi? Skutočnosťou je, že hoci Eva bola matkou všetkých živých, Adam nebol otcom všetkých živých.
289    V Genesis 4:1 Eva hovorí, “Nadobudla som muža s Hospodinom.” Ona nepriznáva, že Adam je otcom Kaina. Ale v Genesis 4:25 hovorí: “...Lebo vraj Boh mi dal náhradou INÉ semä NAMIESTO ÁBELA, keď ho zabil Kain.” [v angl. preklade je namiesto “dal” - “určil”, “stanovil” - pozn. prekl.] Ona nehovorí, že Boh jej DAL iné semeno - to by bol býval Kristus, lebo On je DANÝ. Tento syn, Set, bol URČENÝ namiesto Ábela! Rozpoznáva svojho syna, ktorý prišiel cez Adama. Kaina však neuznáva ako Adamovho syna, pretože prišiel cez hada. Keď hovorí INÉ SEMENO namiesto Ábela, hovorí tým, že Kain sa líšil od Ábela, lebo keby boli od toho istého otca, musela by povedať, “Dostala som ešte viacej semena.”
290    Neverím všetkému, čo prečítam, ale je určite prekvapivé, že časopis LIFE (Život) z 1. marca 1963 prináša správu psychiatrov, ktorí hovoria presne to isté, čo my tu preberáme. Viem, že nie všetci psychiatri spolu súhlasia, ale tu sa píše: Strach pred hadmi nie je vedomý odpor, ale podvedomý. Keby to bol prirodzený strach, ľudia by pred nimi stáli práve tak fascinovaní ako pred klietkou s gorilou alebo s levom. Ich podvedomé myšlienky spôsobujú, že uprene hľadia na hady. Príťažlivá moc hada je podvedome sexuálna. To, že to tak bolo počas vekov, vidieť na ľuďoch z generácie na generáciu, že prechádzali cez to isté. Hady vždycky boli a budú odpudivo príťažlivé. Hady vždy symbolizovali oboje: dobro i zlo. Bol to symbol mužského orgánu množenia sa cez všetky veky. Presne, ako je to v opise zo záhrady Eden, nachádzame hada ako stelesnenie zúrivého zla.
291    V rôznych nekultúrnych kmeňoch je to takmer všeobecne uznávané, že had je spojený so sexom a často ho v spojitosti s ním uctievajú. Štúdium sexuológie to v mnohých prípadoch objasňuje. Rád by som teraz vedel, odkiaľ to títo ľudia majú, keď vidíme, že sú neučení a nikdy nečítali Bibliu. Ale tak, ako história o potope je známa po celom svete, tak je známa aj táto pravda o páde človeka. Oni vedia, čo sa tam v Edene stalo.
292    No, hneď tu sa ma niekto opýta toto, “Povedal Boh Eve, že si má dať pozor na hada, aby ju nezviedol?” No počúvajte, Boh nič nemusel hovoriť o tom, čo by sa stalo. Pochopte jednoducho zmysel tohoto príbehu. On dal jednoducho Slovo. Povedal: nemajte účasť na POZNANÍ. Majte účasť na ŽIVOTE. ŽIVOTOM BOLO SLOVO BOŽIE. SMRŤOU BOLO VŠETKO, ČO NEBOLO SLOVOM BOŽÍM! Ona dovolila, aby bolo JEDNO SLOVO zmenené, a hneď tam ju satan mal. Boh mohol povedať, “Neberte zo stromov viac ovocia, ako môžete zjesť.” Satan mohol povedať, “Pozrite, to je celkom správne. Ak odtrhnete príliš veľa ovocia, zhnije. Ale tu je metóda, ako zachovať to ovocie a súčasne trhať toľko, koľko chcete. Tak vidíte, môžete robiť to, čo chcete a zároveň robiť i to, čo povedal Boh.” Diabol by ju hneď tam mal. Kto je vinný v JEDNOM bode zákona, narušil CELÝ zákon. Nezahrávajte sa s tým Slovom. To je presne to, čo sa stalo v Efezskom veku, skôr ako dobehol do konca asi v roku 170 po Kristovi.
293    Čo zrodil tento strom? Strom poznania zrodil smrť. Kain zabil svojho brata Ábela. Zlý zabil spravodlivého. On položil vzor. On bude dodržiavať ten vzor až do napravenia všetkých vecí, ako to povedali proroci.
294    Strom poznania zrodil chytrých ľudí, vychýrených mužov. Ale ich cesty sú cestami smrti. Boží ľud je prostý, ale duchovne zmýšľajúci, obracajúci sa k Bohu a k prírode, pokojne obrábajúci zem. Ide im viac o pravdu ako o bohatstvo. Semeno hada prinieslo ohromný obchod, úžasné vynálezy, ale so všetkým tým prichádza smrť. Ich strelný prach a atómové bomby zabíjajú vo vojnách a v čase mieru to robia vynálezy mechanické, ako sú autá, ktoré v dobách mieru zabijú viacej ľudí ako vynálezy vojnové v dobách nepokoja. Smrť a ničenie je ovocím ich práce.
295    Ale sú nábožní. Veria v Boha. Sú ako ich otec, diabol, a ich praotec, Kain. Obaja z nich verili v Boha. Chodia do cirkvi. Sú zmiešaní so spravodlivými ako kúkoľ s pšenicu. Pretože sa tak správajú, spôsobujú nákazu a prinášajú náboženstvo nikolaitov. Rozširujú svoj jed všemožným spôsobom, aby zničili semeno Božie, práve tak, ako Kain zabil Ábela. Niet žiadnej bázne Božej pred ich očami.
296    Ale Boh nestráca nikoho zo Svojich vlastných. On ich zachováva aj v smrti a zasľúbil, že ich vzbudí v ten posledný deň.

ZÁVER

297    “...Tomu, kto víťazí, dám jesť z Dreva Života, ktoré je prostred raja Božieho.” Aká to vzrušujúca myšlienka. Ten Strom Života v záhrade Eden, ku ktorému sa nikto nesmel priblížiť z dôvodu Adamovho pádu, je teraz daný víťazom. Planúci meč strážiaceho cherubína bol daný do pošvy. Ale nebol tam zastrčený skôr, ako jeho čepeľ nebola skrvavená Krvou Baránka. Premýšľajme trochu o tejto pravde, keď uvažujeme, prečo bol Strom Adamovi a jeho potomkom odoprený, ale teraz je opäť sprístupnený.
298    Boží zámer pre Jeho stvorenie, pre človeka, je, aby vyjadril Jeho Slová. V Genesis bolo Adamovi dané Slovo, aby ním žil. Život žitý podľa Slova by bol vyjadreným Slovom. To je pravda či nie? Ale žil Adam podľa toho Slova? Nie, lebo on mal žiť KAŽDÝM Slovom, ale on nedal pozor na každé Slovo. Potom povstal Mojžiš. Aký to bol veľký a mocný muž! Ale on tiež zlyhal a nežil každým Slovom a ten prorok, ktorý bol obrazom toho Veľkého Proroka, ktorý mal prísť, zlyhal, keď sa rozhneval a neuposlúchol Slovo. A tiež tam bol Dávid, veľký kráľ Izraelov, muž podľa Božieho srdca. On upadol na cudzoložstve, keď bol pokúšaný. Ale nakoniec v plnosti času prišiel Jeden, Hlava, Ježiš, ktorý tiež musel byť pokúšaný, aby sa uvidelo, či bude žiť KAŽDÝM Slovom, ktoré vyšlo z úst Božích. Vtedy satan neuspel. Lebo tu bol Niekto, kto žil tým “je napísané”, a to Majstrovské Dielo Božie zvíťazilo tým, že vyjadrovalo Božie Slovo. Potom bol tento zamanifestovaný Dokonalý pribitý na kríž ako Dokonalý Baránok Boží na dokonalú obeť. A na ‘dreve’ dostal smrteľné rany, aby sme skrze Neho a následkom Neho mohli jesť zo Stromu Života a potom tento Život, dobrovoľne daný, nám dal možnosť zvíťaziť a vyjadriť Božie Slovo.
299    A teraz týmto synom Božím, ktorí skrze Neho víťazia, je dané privilégium byť v Božom raji a mať trvalé obecenstvo s Ježišom Kristom. Nikdy viac nebude žiadne odlúčenie od Neho. Kamkoľvek pôjde On, pôjde i Jeho nevesta. To, čo je On, s tým sa delí so Svojimi milovanými, ktorí sa stali Jeho spoludedičmi. Tajné veci budú zjavené. Temné veci budú vyjasnené. Budeme poznať tak, ako sme poznaní. Budeme ako On. To je dedičstvo víťaza, ktorý zvíťazil skrze Krv Baránka a Slovo svedectva pre Ježiša Krista.
300    Ako túžime po tom dni, keď všetky nerovné cesty budú vyrovnané a my budeme s Ním v čase bez konca. Nech by tento deň urýchlil svoje zjavenie sa a nech by sme sa ponáhľali uposlúchnuť Jeho Slovo a dokázali tým, že sme hodní zdieľať Jeho slávu.
301    “Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom.” Aké je to tragické, že tento prvý vek nepočúval Ducha. Namiesto toho počúval človeka. Ale vďaka Bohu, v poslednom veku povstane skupina, Pravá Nevesta posledného dňa, a tá bude poslúchať Ducha. V tom dni veľkej temnosti sa navráti svetlo skrze čisté Slovo a my sa vrátime do moci Letníc, aby sme privítali späť Pána Ježiša Krista.


Hore	Vytlač stránku	Obsah knihy

3. kapitola VÝKLAD SIEDMICH CIRKEVNÝCH VEKOV (AN EXPOSITION OF THE SEVEN CHURCH AGES) Podrobné štúdium Siedmich Cirkevných vekov a rôznych hlavných učení, ktoré sú obsiahnuté v Knihe Zjavenia od prvej do tretej kapitoly. William Marrion Branham

3. kapitola

VÝKLAD SIEDMICH CIRKEVNÝCH VEKOV
(AN EXPOSITION OF THE SEVEN CHURCH AGES)

Podrobné štúdium Siedmich Cirkevných vekov
a rôznych hlavných učení, ktoré sú obsiahnuté v Knihe Zjavenia
od prvej do tretej kapitoly.

William Marrion Branham