ŠTVRTÁ KAPITOLA
SMYRNENSKÝ CIRKEVNÝ VEK

302    Zjavenie 2:8-11: “A Anjelovi Smyrnenského sboru napíš: Toto hovorí Ten Prvý a Posledný, ktorý bol mŕtvy a ožil: Znám tvoje skutky aj tvoje súženie, aj tvoju chudobu - ale si bohatý - aj rúhanie tých, ktorí hovoria o sebe, že sú Židmi, a nie sú, ale sú shromaždením satanovým. Nič sa neboj toho, čo máš trpieť. Hľa, diabol uvrhne niektorých z vás do žalára, aby ste boli zkúsení, a budete mať súženie desať dní. Buď verný až do smrti, a dám ti korunu života. Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí sborom. Tomu, kto víťazí, neuškodí druhá smrť.”

ÚVOD

303    Aby som osviežil vaše mysle, znovu chcem ukázať, ako sme prišli k tomu, že sme našli mená poslov jednotlivých vekov. Boh sa vo Svojej suverénnej vôli postaral o to, aby sa dejiny novozákonnej cirkvi nestratili, práve tak, ako sa postaral o to, aby boli zachované dejiny Izraela, tým, že ich umiestnil v Biblii a dnes ich potvrdzuje množstvami zvitkov, hlinených nádob a iných ľudských výtvorov, ktoré archeológovia objavili a vyložili. V skutočnosti máme komentár biblických dejín, ktorý sa tiahne od prvej strany až doteraz. Tak, keď čítame dejiny, môžeme nájsť, ktorý človek alebo ľudia v rôznych vekoch boli najbližšie k Božiemu pôvodnému vzoru, k apoštolovi Pavlovi. Tí, ktorých Boh použil, aby priviedol Svoj ľud naspäť k Slovu Pravdy, budú predmetom nášho skúmania. Potom spomedzi nich bude pre každý vek jeden, ktorého postoj je najjasnejší a najbližší k vzoru Slova a moci. Ten bude posol. Veky môžeme nájsť takisto štúdiom dejín. Stačí si len prečítať veky, ako sa nachádzajú v Zjavení, a to všetko dáva dokonalý vzor, zhodný s dejinami, tak, ako TO AJ SKUTOČNE MUSÍ BYŤ. Keď teda Boh predpovedal cirkevné veky a zjavil ich skutočný stav, dejiny, ktoré budú nasledovať, budú také, ako ich podala Biblia. Je to tak jednoduché - ale potom jednoduchosť je kľúčom do Slova. No, v tom všetkom som nebol len študentom a historikom, ale snažil som sa zachovať si duchovný zmysel a bolo to len s jednoznačným súhlasom Ducha Božieho, že som vybral mužov, ktorých som vybral. Toto je pravda, Boh pozná moje srdce.
                       

POSOL

304    Keď používame Bohom dané meradlo pri voľbe posla pre každý vek, bez váhania môžeme prehlásiť, že Ireneus bol Pánom povýšený na túto pozíciu. Bol učeníkom toho veľkého svätého muža a bojovníka viery, Polykarpa. Niet pochýb, že keď sedel pri nohách toho veľkého muža, naučil sa kresťanským cnostiam, ktoré plynuli z jeho posväteného života, lebo Polykarp bol jedným zo skutočných svätých zo všetkých vekov, keď ho pozorujeme vo svetle bezúhonnosti života. Z vlastného čítania si spomínate, že Polykarp bol umučený. Bol príliš starý na to, aby utiekol, a príliš úprimný, než aby dovolil niekomu inému, aby ho skryl, a potom by bol za to potrestaný, tak sa sám vydal na smrť. Ale skôr ako umrel, vyprosil si, čo mu aj bolo dovolené, aby sa ešte dve hodiny modlil za svojich bratov v Pánovi, za guvernéra, za svojich nepriateľov a za tých, ktorí ho zajali. Ako veľkí svätí zo všetkých vekov, ktorí túžili po lepšom vzkriesení, stál pevne, odmietol zaprieť Pána a zomrel s čistým svedomím. Bol postavený na hranicu (na vlastnú žiadosť nebol priviazaný) a oheň bol zapálený. Ale oheň sa od jeho tela odvrátil a odmietal sa ho dotknúť. Potom bol prebodnutý mečom. Akonáhle sa to stalo, vytiekla z jeho boku voda a zaliala plamene. Jeho ducha bolo vidieť, ako z neho vyšiel v podobe bielej holubice, ktorá vzlietla z jeho hrudi. Ale napriek všetkému tomuto veľkému svedectvu, tento učeník Jána Zjavovateľa nevystupoval proti systému nikolaitov, lebo on sám sa prikláňal skôr k organizácii, neuvedomujúc si, že túžba po spoločenstve a to, čo sa javilo ako dobrý plán na podporenie Božieho diela, bolo v skutočnosti trikom nepriateľa.
305    S Ireneom to tak nebolo. On vystupoval proti každej forme organizácie. Aj jeho život, ktorým slúžil Pánovi, bol jedným veľkým prejavom Ducha Svätého, a Slovo bolo učené neobyčajne jasne a zhodne s pôvodnými pravidlami. Jeho zbory vo Francúzsku boli známe tým, že mali medzi sebou dary Ducha, lebo svätí hovorili v jazykoch, prorokovali, kriesili mŕtvych a uzdravovali nemocných modlitbou viery. Videl nebezpečenstvo v každej forme organizovaného bratstva medzi staršími, pastiermi atď. Stál pevne za zjednoteným miestnym zborom naplneným Duchom s manifestujúcimi sa darmi. Boh si ho vážil, lebo moc Božia sa prejavovala medzi svätými.
306    Tiež jasne rozumel Božstvo. A keďže bol učeníkom Polykarpa, ktorý bol zasa učeníkom svätého Jána, môžeme s istotou vedieť, že mal na túto tému tak dokonalú náuku, ako len bolo možné. V prvom zväzku na strane 412 v Prednicejských otcoch máme toto jeho prehlásenie o Božstve: “Všetky ostatné označenia sú tituly jednej a tej istej bytosti: Pán Moci, Pán, Otec Všetkých, Všemohúci Boh, Najvyšší, Stvoriteľ, Učiniteľ atď., toto nie sú mená a tituly nejakých po sebe nasledujúcich rôznych bytostí, ale jednej a tej istej.” Jasne zdôraznil, že toto sú len tituly, ako Ruža Sáronská, Jasná Hviezda Ranná, Najkrásnejší z desaťtisícov atď. Je len JEDEN Boh! Jeho Meno je Pán Ježiš Kristus!
307    Tak s jeho nekompromisným zachovávaním Slova, jeho podivuhodným porozumením Písma a prítomnosťou moci Božej v jeho službe, je on tou pravou voľbou pre tento vek. Je škoda, že ostatné veky nemali vo svojich posloch takú rovnováhu ovocia, moci a vedenia Duchom Svätým a Slovom.

SMYRNA

308    Mesto Smyrna ležalo trochu severnejšie od Efezu, v ústí Smyrnenského zálivu. Pre svoj veľmi dobrý prístav bolo obchodným centrom, známym kvôli svojmu exportu. Bolo tiež významné pre svoje školy rečníctva, filozofie, medicíny, vedy a svoje krásne budovy. Žilo tam mnoho Židov, ktorí s veľkou horkosťou odporovali kresťanstvu, ešte viac ako Rimania. V skutočnosti bol Polykarp, prvý smyrnenský biskup, umučený Židmi. Hovorí sa, že Židia znesvätili svoj svätý deň (sobotu), aby nanosili drevo na jeho hranicu.
309    Slovo Smyrna znamená “horký”, je odvodené od slova myrha. Myrha sa používala na balzamovanie mŕtvych. Tak v mene pre tento vek nachádzame dvojitý význam. Bol to horký vek, naplnený smrťou. Tie dve vínne révy v rámci cirkvi sa od seba vzďaľovali so stále väčšou horkosťou tej nepravej révy voči tej pravej. Smrť nebola len semenom nepravej révy, ale i medzi pravú révu sa vkradlo ochromenie a neplodnosť, lebo oni sa už oddialili od nepoškvrnenej pravdy, ktorá trvala počas prvých niekoľkých rokov po Letniciach. A žiaden skutočný veriaci nie je o nič viac silný a duchovne zdravý a živý, ako je jeho poznanie o čistom Slove Božom a ako mu je poslušný, ako to vidíme na mnohých príkladoch v Starom zákone. Organizácia rýchlo rástla, potvrdzovala a rozširovala smrť skrze členstvo, lebo vedenie Ducha Svätého bolo odmietnuté a Slovo bolo nahradené vyznaniami viery, dogmami a rituálmi ľudského pôvodu.
310    Keď sa Izrael protiprávne spojil so svetom a skrze manželstvo s ním utvoril spoločenstvo, nakoniec nadišiel deň, keď svet prevládol a Babylon odviedol Boží ľud do zajatia. Keď išli do zajatia, mali kňazstvo, chrám a Slovo. Ale keď sa vrátili späť, mali rabínov, teologický rád farizejov, synagógu a Talmud. A keď prišiel Ježiš, boli tak skazení, až ich nazval, že sú zo svojho otca, diabla. A to i napriek tej skutočnosti, že podľa tela boli potomkami Abrahámovými. V tomto veku vidíme, že sa deje to isté. Ale ako ‘celý Izrael’ nebol Izraelom, ale len malá skupina bola duchovným Izraelom, tak bude vždy len malá skupina pravých Kresťanov nevestou Kristovou, dokiaľ On pre tých Svojich nepríde.
311    V tomto meste boli dva známe chrámy. Jeden bol postavený na vzývanie Dia, ten druhý bol postavený pre Cybelu. A medzi týmito dvoma chrámami bola najkrajšia cesta staroveku nazývaná Zlatou ulicou. To mi znázorňuje ďalší príliv pohanstva, ktoré začalo už v prvom veku, ale o jeho existencii vieme len z Ríma. Spojenie tých dvoch chrámov, boha a bohyne, je semenom Mariánskeho kultu, kde Mária je nazvaná matkou Božou a dostáva sa jej pocty, titulov a moci, čo jej dáva rovnoprávnosť s Ježišom Kristom. Zlatá ulica, ktorá ich spája, je obrazom chamtivosti, ktorá spôsobila, že tí nikolaitskí organizátori spojili štát s cirkvou, lebo vedeli, že im to poskytne bohatstvo a moc. Tak, ako bol Efezský vek vlastne lonom semena pre tragický Pergamský vek, ktorý ešte ležal v budúcnosti, tento Smyrnenský vek bol dažďom, slnkom, výživou a zaistil hanebné skazenie, ktoré utvrdí cirkev v modloslužbe, čo je duchovné smilstvo, z ktorého nikdy nepovstane. Smrť prenikala od jej koreňa až k vetvám, a kto na nej mal účasť, zúčastňoval sa horkosti smrti.
312    Tento vek trval od roku 170 až do roku 312 po Kristovi.

POZDRAV

313    Zjavenie 2:8: “Toto hovorí Ten Prvý a Posledný, ktorý bol mŕtvy a ožil.”
314    “Ten Prvý a Posledný, ktorý bol mŕtvy a ožil.” Toto nie sú slová človeka. Obyčajný človek (pokiaľ by mohol hovoriť z hrobu) by mohol povedať, “Ja som ten prvý a som ten posledný, ktorý žil a je mŕtvy.” To prvé, čo sa s človekom stane, je, že sa narodí (je nažive), a to posledné, čo sa s ním stane, je, že zomrie. Tak toto nehovorí človek. Toto je Božstvo. Muž (Adam) vzal život a premenil ho na smrť. Ale tento MUŽ (Ježiš) vzal smrť a premenil ju na život. Adam premenil nevinu na vinu. Ale tento vzal vinu a premenil ju na spravodlivosť. Adam vzal raj a premenil ho na prázdnotou stonajúcu púšť, ale Tento sa vracia späť, aby premenil túto zmietanú a trasúcu sa zem v iný Eden. Adam vzal život v spoločenstve a radosti s Bohom a premenil ho na púšť duchovného temna a to prinieslo všetok hriech, všetok morálny úpadok, všetky bolesti a utrpenia, všetok zmätok a všetku mravnú skazu, ktorá bojuje v dušiach ľudí. Ale Tento z tej tragickej smrti a skazy, ktorá naplnila ľudský rod, vyviedol život spravodlivosti a krásy. Tak, ako kedysi hriech panoval k smrti, mohli teraz ľudia kraľovať v spravodlivosti skrze Jedného, Krista Ježiša; a ak pád do hriechu bol taký strašný, o koľko slávnejší je teraz Jeho dar k večnému životu!
315    Tu je On, kráčajúci uprostred tých, ktorých vykúpil, uprostred Svojej cirkvi. A kto boli tí, ktorí boli vykúpení? Neboli mnohí z nich ako Pavol, vrahovia a ničitelia? Neboli mnohí takí ako ten umierajúci lotor, zlodeji a STAV VEKUvrahovia? Všetko trofeje Jeho milosti. Všetci privedení späť zo smrti. Všetci OŽIVENÍ v Kristu Ježišovi, Pánovi.
316    Som zvedavý, či ste si všimli ten pozdrav prvému veku a potom tomuto veku? Postavte ich spolu. “Toto hovorí Ten, ktorý drží tých sedem hviezd vo Svojej pravici a prechádza sa uprostred cirkvi. Tieto veci hovorí Ten Prvý a Posledný, ktorý bol mŕtvy a ožil.” Toto je jedna a tá istá osoba. A dáva nám vedieť, že cirkev patrí Jemu. Tak, ako semeno plodu je uprostred plodu, tak je i On, to Kráľovské Semeno, uprostred cirkvi. Tak, ako má semeno samo v sebe život, tak je i On Autorom života pre cirkev. Jeho chodenie ukazuje na Jeho neúnavnú starostlivosť o nich. On je Tým Arcipastierom, ktorý bdie nad tými Svojimi. To je Jeho právo, lebo On vykúpil cirkev Svojou vlastnou krvou. Táto krv je krv Božia. Boh je ten, ktorému patrí cirkev, Samému Bohu. On je ‘Prvý a Posledný’. Tento titul hovorí o večnosti. Bol mŕtvy a ožil. On zaplatil cenu, tak On jediný má vlastnícke právo nad chrámom Božím. On v ňom panuje. On je v ňom uctievaný. Neznáša nikoho, kto chce zabrať Jeho panstvo a autoritu. Niet pochýb, že dôvod, prečo sa v každom veku predstavuje vo Svojom Božstve, je, aby ľudí zároveň varoval i potešil. Varuje tú nepravú vínnu révu a potešuje tú pravú. Toto je JEDINÝ PRAVÝ VŠEMOHÚCI BOH. Počúvajte Ho a žite.

STAV VEKU

317    Zjavenie 2:9: “Znám tvoje skutky aj tvoje súženie, aj tvoju chudobu, (ale si bohatý), aj rúhanie tých, ktorí hovoria o sebe, že sú Židmi, a nie sú, ale sú shromaždením satanovým.”
318    Kľúč pre tento vek je zjavne súženie. Ak už v tom prvom veku bolo súženie, teraz pre druhý vek je predpovedané ešte väčšie súženie. Bez pochýb môžeme Pavlove slová použiť pre všetkých kresťanov, kdekoľvek sa na svete nachádzajú, v každom veku. Židom 10:32-38: “Spomínajte si na predošlé dni, v ktorých súc osvietení, strpeli ste mnohý boj utrpení, keď ste za jedno pohaneniami a súženiami bývali divadlom a za druhé účastníkmi tých, ktorí boli tiež tak zmietaní. Lebo aj v mojich putách ste spolu súcitili i rozchvátanie svojho majetku ste prijali s radosťou, vediac, že máte v sebe lepšie imanie, a trvalé. Tedy neodhoďte svojej smelej dôvery, ktorá má veľkú odplatu. Lebo vám je trpezlivosti treba, aby ste si, keď vykonáte vôľu Božiu, odniesli zasľúbenie. Lebo ešte málo, máličko, a Ten, ktorý má prijsť, prijde a nebude meškať. A spravedlivý bude žiť z viery. A keby sa utiahol, nemá v ňom záľuby moja duša.”
319    Obyčajné priateľstvo dobrosrdečných ľudí s pravými veriacimi môže ľahko priviesť smrť ako odplatu za ich dobrotu.
320    Teraz Pán Boh Všemohúci hovorí, “ZNÁM, VIEM.” On sa prechádza uprostred Svojho ľudu. Tu On je, Arcipastier stáda. Ale či On zadržiava prenasledovanie? Či zastavuje súženie? Nie, to nerobí. On jednoducho hovorí, “VIEM o tvojom súžení - vôbec mi nie je ľahostajné tvoje trápenie.” Akým kameňom úrazu je toto pre tak mnohých ľudí. Divia sa tak ako Izrael, či ich Boh skutočne miluje. Ako môže byť Boh spravodlivý a milovať ich, keď stojí nablízku a díva sa na to, ako Jeho ľud trpí? To sa pýtali už v Malachiášovi 1:1-3: “Bremä Slova Hospodinovho, odkázané Izraelovi po Malachiášovi. Milujem vás, hovorí Hospodin. Ale vy hovoríte: V čom nás miluješ? Či nebol Ezau Jakobovi bratom? hovorí Hospodin. A miloval som Jakoba a Ezaua som nenávidel; obrátil som jeho vrchy na púšť a jeho dedičstvo som dal šakalom pustiny.” Vidíte, oni nemohli vystihnúť lásku Božiu. Mysleli si, že láska znamená, že nebudú trpieť. Mysleli si, že láska znamená starostlivosť ako o malé dieťa. Ale Boh povedal, že Jeho láska je láskou “vyvoľujúcou”. Dôkazom Jeho lásky je VYVOLENIE - bez ohľadu na to, čo sa stalo, Jeho láska bola v pravde dokázaná tým, že boli vyvolení k spaseniu (pretože vás Boh vyvolil cieľom spasenia v posvätení Ducha a vo viere pravdy). Môže vás vydať na smrť, ako Pavla. Môže vás vydať utrpeniu, ako Jóba. Je to Jeho výsostné právo. On je Zvrchovaný. Ale to všetko sa deje za určitým cieľom. Keby v tom nemal nejaký cieľ, bol by pôvodcom sklamania a nie pokoja. Jeho cieľom je, aby sme po našom krátkom utrpení boli učinení dokonalí, aby sme boli zmocnení, posilnení a upevnení, ako hovorí Jób, “On dáva do nás silu.” (Jób 23:6b) Pozrite, On Sám trpel. Naučil sa poslušnosti z toho, čo trpel. V skutočnosti bol tými vecami, ktoré vytrpel, zdokonalený. Židom 5:8-9: “On, hoci bol Syn, naučil sa poslušnosti z toho, čo trpel, a súc zdokonalený, stal sa všetkým, ktorí Ho poslúchajú, pôvodcom večného spasenia.” Z toho jasne vyplýva, že aj Ježišov charakter bol utrpením zdokonalený. A podľa Pavla, On nechal Svojej cirkvi určitú mieru utrpenia, aby aj oni svojou vierou v Boha, zatiaľ čo pre Neho trpia, prišli na miesto dokonalosti. Prečo to On chcel? Jakub 1:2-4: “Považujte to za každú radosť, moji bratia, keď na okolo upádate do rôznych pokušení, vediac, že dokázanosť vašej viery pôsobí trpezlivosť. A trpezlivosť nech má dokonalý skutok, aby ste boli dokonalí a celí, nemajúci v ničom nedostatku.”
321    Prečo On stojí mimo? To sa môžeme dočítať v Rimanom 8:17-18: “A jestli deťmi, tedy aj dedičmi, dedičmi Božími a spoludedičmi Kristovými; akže spolu trpíme, aby sme aj spolu boli oslávení. Lebo tak súdim, že utrpenia terajšieho času nie sú hodni, aby boli prirovnané k budúcej sláve, ktorá má byť zjavená na nás.” Ak s Ním netrpíme, nemôžeme s Ním kraľovať. Musíte trpieť, aby ste kraľovali. Dôvod je ten, že charakter sa jednoducho nikdy neformuje bez utrpenia. Charakter je VÍŤAZSTVO, nie dar. Človek bez charakteru nemôže vládnuť, lebo moc bez charakteru je satanská. Ale moc s charakterom je schopná vládnuť. A pretože On sa chce s nami deliť ešte aj o Svoj trón na tom istom základe, ako On zvíťazil a posadil sa na trón Svojho Otca, potom my musíme zvíťaziť, aby sme sedeli s Ním. Tie nepatrné dočasné utrpenia, ktorými teraz prechádzame, nie sú hodné, aby boli prirovnané k tej nesmiernej sláve, ktorá v nás bude zjavená, keď On príde. Ó, aké poklady sú pripravené pre tých, ktorí sú ochotní vojsť do Jeho kráľovstva skrze mnohé súženia.
322    “Nedivte sa ohňu, ktorý na vás prišiel pre vaše skúsenie.” Tak to povedal Peter. Či je to niečo divné, ak chce v nás Boh vypracovať charakter podobný Kristovi, ktorý prichádza cez utrpenia? Nie! A všetci máme skúšky. Všetci sme skúšaní a káznení ako synovia. Každý cez to prechádza. Cirkev, ktorá netrpí a nie je skúsená, to nemá - nie je z Boha. Židom 12:6 a 8: “Lebo koho Pán miluje, toho kázni, a švihá každého, koho prijíma za syna. Ale ak ste bez kázne, ktorej sa stali účastní všetci, vtedy ste cudzoložňatá, a nie synovia.”
323    Tento zvláštny stav v Smyrne sa musí vzťahovať na každý vek. Nie je vek, ktorý by bol od toho slobodný. Žiaden pravý veriaci sa tomu nevyhne. To je od Boha. Je to vôľa Božia. Je to potrebné. Potrebujeme, aby nás Pán naučil pravdu, že máme trpieť a byť pritom ako Kristus. “Láska zhovieva a je dobrotivá.” Matúš 5:11-12: “Blahoslavení budete, keď vás budú haniť a prenasledovať a luhajúc hovoriť na vás všetko zlé pre Mňa. Radujte sa a plesajte, lebo je mnohá vaša odplata v nebesiach. Lebo tak iste prenasledovali prorokov, ktorí boli pred vami.”
324    Zamračené nebo a búrky života nie sú znakom, že Boh nás zavrhol. Ani jasné nebo a tichá voda nie sú znakom, že nás miluje a prijíma. On prijíma kohokoľvek z nás len V TOM MILOVANOM. Jeho láska, ktorú k nám mal pred založením sveta, je prejavená vo vyvolení. Miluje nás? Ó, áno. Ale ako to máme vedieť? Vieme to, pretože TO TAK POVEDAL, a ukázal, že nás miluje, lebo nás priviedol ku Sebe a dal nám Svojho Ducha, stavajúc nás do pozície synov. A ako mám dokázať, že Ho milujem? Tak, že verím tomu, čo On povedal, a správam sa radostne uprostred skúšok, ktoré On vo Svojej múdrosti dopúšťa.
325    “Viem o tvojej chudobe, (ale si bohatý).” Tu je to znovu. Vidíme Ho, ako chodí sem a tam uprostred Svojej cirkvi. Ako otec sa díva dolu na Svoju rodinu. On je hlavou Svojej domácnosti. On je živiteľ. On je ochranca. A predsa hľadí na ich chudobu. Ó, ako sa na tomto potkýňajú tí nepoučení veriaci. Ako môže Boh zniesť pohľad na Svojich vlastných, ktorí sa nachádzajú v núdzi, a nezastaviť to všetko, ale len dopúšťa a posiela na nich všetko možné?
326    Tu musíte znovu veriť v lásku, dobrotu a múdrosť Božiu. Tieto veci sú tiež potrebné. Spomeňte si na Jeho napomenutie, “Nestarajte sa o zajtrajší deň, čo budete jesť, alebo čím sa odejete, lebo váš Otec, ktorý je v nebesiach vie, čo potrebujete. On, ktorý odieva ľalie a kŕmi vrabcov, učiní pre vás omnoho viac. Tieto fyzické veci nie sú tým najnutnejším vo vašom živote, lebo život človeka nespočíva vo veciach, ktoré vlastní. Ale hľadajte radšej najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetky materiálne veci, ktoré sú vám potrebné, vám budú pridané.” Ľudia Boží nie sú materiálne zmýšľajúci. Oni majú Kristovo zmýšľanie. Nehľadajú poklady, ktoré sú tu dole, ale tie, ktoré sú tam hore. Je to absolútna pravda, väčšina kresťanov NIE JE bohatá. Patria skôr k radu chudobných. Tak to bolo v čase Ježiša. Bolo to pravdou v čase Pavla a malo by to byť pravdou i dnes. Och, ale dnes to nie je príliš pravda, lebo Laodicejský Vek je jedno veľké bohatstvo, kde meradlom duchovnosti je často hojnosť pozemských statkov. Ó, aká bohatá je cirkev v pozemských statkoch, ale aká chudobná v Duchu. “Blahoslavení ste vy, chudobní, lebo vaše je kráľovstvo Božie. Kráľovstvo Božie NIE JE pokrm a nápoj.” To nie sú materiálne veci. Ono je VO VNÚTRI nás. Bohatý muž je bohatý v Bohu, nie vo svetských veciach.
327    “Ó,” volá Duch, “vidím tvoju chudobu, vidím tvoju núdzu, nemáte mnoho, s čím by ste sa mohli chváliť. To, čo ste mali, vám bolo vzaté. Ochotne ste sa vzdali svojich majetkov výmenou za tie večné. Vysmiali sa vám. Pohrdli vami. Nemáte žiadne materiálne prostriedky, na ktoré by ste sa mohli spoľahnúť, ale napriek tomu všetkému ste bohatí. Vaša istota spočíva v Ňom, ktorý je vaším štítom a vašou preveľkou odmenou. Vaše kráľovstvo má ešte len prísť. Ale ono príde. A to bude večné kráľovstvo. Áno, pamätám na vaše skúšky a váš žiaľ. Viem, ako je ťažko cez to prechádzať. Ale Ja budem na toto všetko pamätať, keď sa vrátim, aby Som si na vás uplatnil nárok ako na Mojich vlastných, a potom vás odmením.”
328    No, toto nie je proti bohatým ľuďom, lebo Boh môže spasiť aj bohatého. Niektoré deti Božie sú bohaté. Ale peniaze môžu byť osídlom nielen pre tých, ktorí ich majú, ale aj pre tých, ktorí ich nemajú. Tam v tom prvom veku volal Jakub na tých, ktorí spoliehali na bohatých ľudí, “Moji bratia, nemajte viery nášho Pána Ježiša Krista, Pána Slávy, v hľadení na osobu.” Chudobní sa snažili lichotiť bohatým s úmyslom získať od nich pomoc namiesto toho, aby dôverovali Bohu. “Nerobte to,” hovorí Jakub, “nerobte to, peniaze nie sú všetko. Peniaze nie sú odpoveďou.” Ani dnes nie sú peniaze odpoveďou. Máme viac bohatstva, ako sme kedy mali, a predsa bolo duchovne menej dosiahnuté. Nie sú to peniaze, s čím Boh pracuje. On pôsobí skrze Svojho Ducha. A toto pôsobenie Ducha prichádza len do života, ktorý bol zasvätený Slovu.

SYNAGÓGA SATANA

329    Zjavenie 2:9b: “Znám rúhanie tých, ktorí hovoria o sebe, že sú Židmi, a nie sú, ale sú shromaždením satanovým.”
330    Tu je verš, ktorý prinesie dôležitú myšlienku. Nielen preto, že má celkom zvláštny obsah, ale aj preto, že sa v podstate opakuje vo veku, ktorý príde o tisíc rokov neskôr.
331    Zjavenie 2:9: “Znám tvoje skutky aj tvoje súženie, aj tvoju chudobu (ale si bohatý), aj rúhanie tých, ktorí hovoria o sebe, že sú Židmi, a nie sú, ale sú shromaždením satanovým.” V prvom rade, slovo Židia neoznačuje náboženstvo židovského národa. Vzťahuje sa iba na ľudí z Júdy a má to presne ten istý význam, ako keby som povedal: Som rodený Ír. Títo ľudia hovorili, že sú skutoční Židia, skutoční rodení Židia, ale boli to klamári. Neboli to Židia podľa narodenia a neboli nimi ani podľa náboženstva.
332    Ak je toto všetko pravda, čím boli? Boli to zvedení ľudia, ktorí už boli časťou cirkvi. Patrili k tej nepravej vínnej réve.
333    Nepatrili k pravej cirkvi, ale k falošnej, lebo Boh povedal, “že sú synagógou satanovou.” Slovo synagóga nie je to isté slovo, ktoré používame pre cirkev. V Biblii slovo cirkev znamená “vyvolaní” alebo “zvolaní”. Žalmista o tomto vyvolenom ľude povedal, “Blahoslavený je ten, koho VYVOLÍŠ, a komu dáš, aby sa Ti PRIBLÍŽIL a býval v Tvojich dvoroch.” Žalm 65:5. Význam slova synagóga je “zídenie” alebo “zhromaždenie”. Môže to byť buď v dobrom alebo v zlom. Ale v tomto prípade to bolo v zlom, lebo to boli tí, ktorí sa nezhromaždili od Boha, ale sami od seba. Izaiáš o nich povedal, “Hľa, keby sa predsa niekto srotil proti tebe, NEBUDE TO ODO MŇA. Ktože sa srotí proti tebe? Padne pre teba.” Izaiáš 54:15. A keďže títo boli iste proti pravej vínnej réve, Boh s nimi jedného dňa zúčtuje tak, že ich zničí.
334    No, prečo máme ľudí, ktorí sa primiešali do rámca cirkvi a hovoria o sebe, že sú Židia? Dôvod je tento: pretože boli luhári, mohli tvrdiť, čo chceli. Mohli hovoriť, čo chceli, ako keby to bola skutočnosť, a potom na tom zotrvávali. A v tomto prípade mohli klamať s veľmi silnou myšlienkou. Či to nebolo tak, že tá prvotná cirkev pozostávala takmer, ak nie úplne, len zo Židov, čo ich činilo originálnymi údmi Jeho tela? Tí dvanásti apoštolovia boli Židia a neskorší apoštolovia boli buď Židia, alebo prozeliti. Tak, keď ľudia prisahali, že sú Židia, dalo im to prednosť a nárok na originálnosť. Povedz klamstvo. Trvaj na ňom. Nestaraj sa o fakty ani o dejiny. Len to povedz a hovor to ľuďom vždy znovu a oni to zanedlho prijmú.
335    No, pochopili ste tu niečo? Či nie je ten istý duch práve dnes v cirkvi? Či nie je skupina, ktorá si robí nárok, že oni sú tou originálnou a pravou cirkvou, a že spasenie sa nachádza len v nej? Či netvrdia, že majú od nebeského kráľovstva kľúče, ktoré dostali od Petra? Či netvrdia, že Peter bol ich prvým pápežom, a že býval v Ríme, hoci NA TO NIE JE ABSOLÚTNE ŽIADEN HISTORICKÝ DÔKAZ? Dokonca aj ich vzdelaní a skúsení prívrženci veria ich klamstvu. Synagóga satana! A ak satan je ich otcom, a on je otcom lži, potom na tom nie je nič divné, že tí v jeho synagóge sú takisto luhári.
336    Dobre sa pozrime na tú myšlienku o rúhaní. Títo zo synagógy satana sa v tomto prípade nerúhali Bohu (hoci sa to dialo bez toho, aby to hovorili), ale oni sa rúhali pravej cirkvi. Prirodzene. Tak, ako Kain prenasledoval a zabil Ábela, pretože on (Kain) bol z toho zlého, a tak, ako sa tí mŕtvi formálni židovskí nasledovníci (Ježiš povedal, že sú zo svojho otca diabla) pokúšali zničiť kresťanov v prvých niekoľkých rokoch toho prvého veku, teraz sa táto istá skupina (tá falošná vínna réva) ešte vo väčšej miere snaží zničiť skutočného veriaceho v druhom cirkevnom veku. Ten antikristovský duch vzrastá.
337    Skupina, ktorá si tak pomaly, krok za krokom, razila cestu do cirkvi svojimi ČINMI (nikolaitizmus, mikulášenstvo), sa už ďalej neobávala odhalenia, ale verejne organizovala svoju vlastnú skupinu a svoje vlastné zhromaždenie a povstala v otvorenom nepriateľstve proti pravej cirkvi.
338    Keď hovorím, že to bola organizovaná antikristovská cirkev, podávam vám pravdu z autentických dejín. Prvá cirkev, ktorá bola v Ríme založená (jej dejiny budeme sledovať v Pergamskom Veku), už zmenila pravdu Božiu na klamstvo, tým, že zaviedla pohanské náboženstvo s kresťanskými menami a významom. V druhom cirkevnom veku bola tak pohanská (aj keď si nárokuje, že je pravou cirkvou), že Polykarp prišiel zo vzdialenosti asi 1500 míľ, a to vo svojom vysokom veku, naliehajúc na nich, aby sa navrátili. Ale oni to neučinili. Mali pevnú hierarchiu a pevnú organizáciu a úplne odstúpili od Slova. Toto je teda synagóga satanova, plná rúhania, v ktorej už boli semená učenia nikolaitizmu a ktorá sa zakrátko stala skutočným trónom alebo mocou satanovho náboženstva. A toto je úplne správne, lebo Zjavenie 2:9 NEHOVORÍ, že sú ZO synagógy satanovej, ale hovorí, že SÚ SYNAGÓGA SATANOVA.
339    Tento antikristov duch nie je nový. Nie je to niečo, čo prišlo iba počas cirkevných vekov. Bolo to tu vždy. Aby sme jasne porozumeli, ako pracuje, ako ide proti Bohu a ako preberá v cirkvi vedúce miesto, pozrime sa do Starého zákona a tam to uvidíme. Preskúmajme tohoto ducha, ako sa prejavoval v Izraelovi, keď vyšli z Egypta, aby boli cirkvou na púšti.
340    Práve tak, ako prvotná cirkev začala pod čistou službou Ducha Svätého so znameniami, divmi a prejavmi, ako proroctvo, hovorenie jazykmi, výklad, múdrosť, poznanie a uzdravovanie, tak aj vo dňoch Izraela, keď opustili Egypt, boli pod vedením Ducha Božieho, ktorý sa prejavoval v daroch. Boh bol vodcom toho ľudu. V skutočnosti On bol ich Kráľ. Bol Otcom - Kráľom. Staral sa o Izrael, ako sa muž stará o svoju rodinu. Kŕmil ich, bojoval ich boje, odstraňoval ťažkosti a urovnával ich problémy. Jednoducho sa nimi plne zamestnával. Oni boli jediným národom, ktorému bol On v pravde Bohom. Ale jedného dňa sa rozhliadli okolo a uvideli filištínske a iné národy s ich kráľmi nad sebou. Dali sa tým uchvátiť a rozhodli sa, že by mali zveriť svoje vedenie do ľudských rúk, a tak chceli kráľa. Boh zamýšľal Sám prevziať vedenie ako človek, v Osobe Pána Ježiša Krista, ale oni Ho predišli. Satan poznal Boží plán, tak im to vložil do srdca, aby predišli Boha (Slovo).
341    Keď prišli k Samuelovi a prosili ho o kráľa, Samuel bol tak zdrvený, že mu takmer vypovedalo srdce. Boh predsa viedol Svoj ľud skrze tohoto posväteného a Písmom potvrdeného proroka, a on cítil, že ho odmietli. Zhromaždil ľud a naliehal na nich, aby neodchádzali od Boha, ktorý sa o nich staral ako o deti a pomáhal im a žehnal im. Ale oni na tom trvali. Povedali Samuelovi, “Nikdy si vo svojom vedení neurobil chybu, nikdy si nebol nečestný vo finančných záležitostiach. Urobil si to najlepšie, aby si nás udržal v súhlase so Slovo Pánovým. Ceníme si divy, múdrosť, starostlivosť a ochranu Božiu. Veríme v to. Páči sa nám to. A nechceme byť ani naďalej bez toho. Ide len o to, že chceme kráľa, ktorý by nás viedol do boja. No, prirodzene, keď pôjdeme do boja, je stále naším úmyslom, aby kňazi išli pred nami a celý Júda by ich nasledoval a budeme trúbiť na trúbach a jasať a spievať. Nemáme v úmysle niečo z toho vypustiť. ALE CHCEME KRÁĽA, KTORÝ JE JEDNÝM Z NÁS, ABY NÁS VIEDOL.”
342    A Boh Samuelovi povedal, “Pozri, oni nezavrhli teba, ale zavrhli Mňa, aby som nepanoval nad nimi.”
343    Aké to bolo tragické. Ako málo si uvedomili, že keď žiadali Boha, aby im dovolil byť ako ostatný svet, že zavrhli Jeho, lebo Boh určil, že Jeho ľud sa správa inak ako ten svet. Oni nie sú zo sveta a nevyzerajú ako svet a nesprávajú sa ako svet. Sú svetu ukrižovaní a svet je ukrižovaný im. 2. Korinťanom 6:17-18: “Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa, hovorí Pán: a nedotýkajte sa nečistého, a Ja vás prijmem a budem vám za Otca, a vy Mi budete za synov a za dcéry, hovorí Pán, Všemohúci.”
344    Vidíte, jediný rozdiel medzi Izraelom a tými ostatnými národmi bol Boh. Odložte Boha nabok a Izrael je národom ako všetky ostatné. Keď si Samson nechal ostrihať vlasy, bol ako každý iný muž. Odložte nabok vedenie Ducha Svätého a cirkev nie je NIČ INÉ AKO SVET S PRIPOJENÝM MENOM BOŽÍM. Svet a cirkev sú z tej istej hrudy, Jákob a Ezav boli z rovnakých rodičov, ale Duch Boží robí rozdiel.
345    Nezáleží na tom, či hovoríš o sebe, že si kresťan. To môže hovoriť každý. Záleží na tom, či máš alebo nemáš v sebe Ducha Božieho, lebo bez toho Ducha si zatratený; nie si Jeho. Amen.
346    Nedávno som sa opýtal jednej pani, či je kresťankou. Povedala mi, “Chcela by som vám, pane, dať na vedomie, že každý večer zapaľujem sviečku.” Čo to má s tým spoločné? Ja som metodista, ja som baptista, ja som letničný. To s tým nemá vôbec nič dočinenia. Ide o to, či máš Ducha Svätého, inak zahynieš.
347    No, začalo to už dávno tam v prvej cirkvi, že ľudia začali uvažovať a premýšľať, akým spôsobom vylepšiť Boha. Skutky nikolaitov sa začínali ukazovať. Potom sa sformovala skupina. Odišli od vzoru Slova. Stačí, aby bolo len jedno Slovo pozmenené a trochu tohoto kvasu nakvasí celé cesto. Ten, kto prestupuje zákon v jednom bode, je vinný celým zákonom. Eva zmenila iba jedno slovo. To urobí svoje.
348    A keď sa sformovala tá skupina sústredená na satana, začali nenávidieť pravých veriacich a bojovať proti nim, a zdôrazňovali, že oni (tí cudzí) sú cirkvou Božou.
349    Všimnite si, akú nenávisť rodí organizácia. Ničí spoločenstvo. Prináša horkosť. To znamená slovo myrha. Smyrna toho bola plná. Horkosti. Koreň horkosti poškvrňuje mnohých. Tak prichádzalo dovnútra stále viac nečistoty. Každý vek pociťoval jej jazvy.
350    Smyrnenská cirkev sa vzdialila ďaleko od originálu. Stala sa krížencom. Skrížila sa tak, ako to urobila Eva. Viete, že kríženec vzniká zo zmiešania dvoch druhov. Výsledok už viac nie je čistý ako originál. Je to bastard. Tak, keď Eva dovolila tomu zvieraťu zmiešať jeho semeno s jej, splodila stvorenie, ktoré bolo pomenované Kain; on nebol celkom čistý človek. Bol od TOHO ZLÉHO. Pozrite, ako sa líšil od Ábela. Pozrite, ako sa líšil od Seta. Nenávidel Boha a neposlúchal Slovo. Prenasledoval a zabil toho spravodlivého. Postavil sa nad Slovo Božie.
351    Cirkev sa tiež odchýlila od toho, čím pôvodne bola. Je skrížená. Teda cirkev, ktorá je cirkvou len podľa mena, je krížencom. Ľudia hovoria, “Som baptista.” Tak to na počiatku nebolo. “Som metodista.” Tak to na počiatku nebolo. Miesto čistého Božieho Slova, miesto Duchom naplnených ľudí v zbore, ktorí sú vedení zjavením daným od Ducha, sú teraz vyznania viery, predpisy a teórie vzdelaných ľudí. Zjavenie bolo nahradené učením. Intelekt nahradil vieru. Programy nahradili spontánne chválenie v Duchu Svätom. Zo začiatku to tak nebolo. Došlo k celkovej zmene druhu. Stala sa z toho skrížená cirkev.
352    Tak potom, keď sa cirkev stala krížencom, či bude rodiť pravých kresťanov? Nemôže. Ten život alebo semeno, ktoré privádza kresťanov do narodenia, v nich nie je. Rovnaké rodí rovnaké. Baptisti rodia viac baptistov a oni sa správajú ako baptisti. Metodisti rodia metodistov a oni sa správajú ako metodisti. Ani jeden sa nedá poznať podľa moci Božej, ani sa nemôžu, lebo moc Božia medzi nimi nie je. Dajú sa poznať podľa ceremoniálnej bohoslužby, svojich vierovyznaní a dogiem.
353    Hovoríme o krížení. Poznáte najznámejšieho kríženca na svete? Je medzi nami už po mnoho vekov. Je to mul. Je to kríženec medzi oslom a koňom. Je to komické zviera. Nemôže sa rozmnožovať. Nemá k tomu v sebe život. Ale čo sa týka práce, dokáže pracovať viac ako kôň alebo osol. Ale pozorujte jeho povahu. Je tvrdohlavý a nikdy mu nemôžete dôverovať. Je dokonalým obrazom skríženého náboženstva. Kríženec medzi pravdou a temnosťou, lebo kôň je typom pravého veriaceho a osol zobrazuje nespravodlivého. Zmiešajte ich a máte sterilné, formálne náboženstvo. Ono nemá semeno života. Je mŕtve. Môže hovoriť o pravde, ale nemôže ju zo seba vydať. Nemá Boha vo svojom strede, hoci sa zhromažďuje a hovorí o Bohu, avšak po celý čas túto moc systematicky popiera. Oni budú zapierať Slovo dokonca v Mene Pánovom. Nie je pre nich žiadna nádej. Uvedomujete si, že žiadne organizované náboženstvo nikdy nemalo prebudenie? Nikdy! Akonáhle sa zorganizovali, zomreli. Nemôžu sa ani navrátiť. Nie veru. Môžem vám to ukázať v predobraze. Exodus 13:13: “Ale každý plod osla, otvárajúci život, vykúpiš dobytčaťom, ovcou alebo kozou. A keď nevykúpiš, zlomíš mu krk. Ale každého prvorodeného z ľudí medzi svojimi synmi vykúpiš.” Pozrite, osol môže byť vykúpený. Každý biedny hriešnik môže byť vykúpený skrze krvavú obeť Ježiša Krista, alebo Krista odmietne, a skrze to bude odmietnutý. Ale mul sa nedá vykúpiť. Pre neho nie je spasenie. Pre neho nie je žiadna krv. Ani nemôže byť, pretože mul hľadá útočište v cirkvi, zatiaľ čo osol hľadá útočište v krvi. Mul v sebe nemá “žiadne semeno”, ktoré by mohlo byť oživené, ale osol má semeno.
354    No, pred niekoľkými týždňami som čítal istý článok. Napísal ho nejaký nespasený obchodník, nie kresťan. Povedal, že je udivený nad cirkvami. Nemôže im rozumieť. Majú semináre plné profesorov, ktorí učia Slovo Božie za tým účelom, aby ho zničili. Tento muž to nemohol pochopiť. Bol z toho zdesený. Povedal, že by mohol porozumieť, keby to robil ateista alebo komunista alebo voľnomyšlienkár alebo niekto iný. Ale keď sama cirkev ničí Slovo Božie, to je to isté ako vopred naplánovaná vražda. TU JE VAŠE SKRÍŽENÉ NÁBOŽENSTVO. PREBUĎ SA, AMERIKA, SKÔR, AKO BUDE PRÍLIŠ NESKORO!
355    Keď cirkev odstupuje od Slova, bude veriť hocičomu. Je to ako s Evou. Keď sa narodil Kain, povedala, “Dostala som muža od Hospodina.” Uvedomujete si, že ona si to tak skutočne myslela? Myslela si, že má muža od Hospodina. Keď raz bola zvedená tým, že prijala slovo od satana namiesto Slova od Boha, potom si myslela, že keď čokoľvek povie, je to pravda. Ak povedala, že má syna od Boha, potom má syna od Boha. Ale Boh vložil do Svojho vesmíru zákony. Dobré semeno môže zrodiť len dobré ovocie a zlé semeno môže rodiť len zlé ovocie. A teraz všetky semená, hoci sú rôzne, budú využívať tú istú pôdu, výživu, vlahu a to isté slnečné svetlo, ale každé prinesie ovocie podľa svojho druhu. Všimnite si históriu Kainovej línie. Všimnite si históriu Setovej línie. Je medzi nimi len jeden rozdiel - originálne semeno. Nič iné.
356    Ak sa pozorne pozriete na to, čo povedala Eva, zistíte, že mala viac porozumenia, ako si väčšina ľudí uvedomuje. Ona toho syna nepripísala satanovi, lebo to by ho bolo učinilo rovným Bohu. Len sám Boh mohol stvoriť vajíčko v lone Márie. Satan to nemohol urobiť. Eva to vedela. Satan môže len niečo prevrátiť. Tak ju zviedol falošným semenom. Bolo to semeno hada, z ktorého sa narodil Kain. Semeno Adama bolo to, ktoré splodilo Ábela a Seta. Tieto semená prešli presne tým istým procesom, ale tie deti sa líšili, lebo boli z odlišných semien.
357    Ona verila, že Kain bol od Boha. Prijala diablovu lož ako pravdu Božiu. To je presne to, čo máme teraz. Cirkvi samy seba vydávajú za žriedla pravdy, ale pravdy v nich niet; napriek tomu deti, ktoré sú skrze ne zrodené, prisahajú skrze ne, a budú dokonca zabíjať, aby podopreli svoj blud.
358    Ak sa domnievate, že je to prehnané, čítajte 2. Timotejovi 3. kapitolu a prvých päť veršov zo 4. kapitoly. 2. Timotejovi 4:1-5: “Tedy ja osvedčujem pred Bohom a pred Pánom Ježišom Kristom, ktorý má súdiť živých i mŕtvych za Svojho príchodu a za Svojho kráľovstva: Káž slovo, pristupuj v pravý i nepravý čas, karhaj, tresci, napomínaj s celou zhovievavosťou a s učením. Lebo bude čas, keď neznesú zdravého učenia, ale podľa vlastných žiadostí budú si hromadiť učiteľov, lebo ich budú svrbieť uši, a odvrátia uši od pravdy a obrátia sa k bájkam. Ale ty buď triezvy vo všetkom, trp, čo prijde zlé, konaj dielo evanjelistu, vykonaj svoju službu.”
359    Keď si cirkev dovolila odísť od originálu tak ako Adam a Eva, nastala smrť.
360    Nie je v nej žiadna sila. Stala sa netvorom. Akonáhle cirkev prešla k forme a k ceremónii a ku kňazstvu, kde sú kazatelia organizovaní do skupiny, ktorá má rozhodujúce vedenie, nehľadiac na Ducha Svätého a Jeho Slovo, hneď vtedy tam vstúpila smrť a ona onemocnela. A keď onemocnela, stala sa z nej bezmocná skupina ľudí, ktorej jedinou zbraňou bol argument. Nebola schopná priniesť nič v Duchu, lebo jej nádeje boli postavené na nejakom programe a nie na viere v Jeho Slovo. Zasadili program a žali program. Rozsievali prevrátenosť a žali prevrátené deti.
361    Zahrávate sa s Bohom, žnete presne to, čo ste tam vložili. Človek by sa to mal naučiť od prírody. On sa zahrával s prírodou. Vniesol do prírody svoje vlastné idey a prestaval molekuly atď. a teraz žnú víchricu. Len sa pozrite, ako pestujú kurčatá. Sú tak vysoko vyšľachtené, že je to stroj na znášanie vajec, cez ktorý sa liahnu. Nehodia sa na jedenie, je to mäkká a mizerná potrava. Do mäsa, ktoré jeme, vstrekujú substancie, následkom čoho sa ľudské telo mení, takže ženy sa stávajú užšími v bokoch a širšími v ramenách a u mužov to spôsobuje opak. Keď oklamete prírodu a dostanete z toho niečo znetvorené a obráti sa to proti vám, čo sa stane potom, ak vymeníte pravdu za lož? Odpoveď znie, že vypestujete antikrista, bezbožný náboženský systém, ktorý je tak prevrátený, že sa nebude podobať na originál ani nebude prinášať to, čo originál. Jediná odpoveď, ktorú má Boh na takú situáciu, je ohnivé jazero.
362    Ten úbohý Smyrnenský Vek zomieral. Keď zomrel, už sa nikdy nevrátil. Žiaden vek sa nikdy nevracia späť. Žiadne prebudenie sa nikdy nevracia. Nemôže mať v sebe Boží život skrze prirodzené narodenie. Na to je potrebné oživenie zhora. Tento posledný vek začal s ohňom letničného prebudenia, a oni to opäť zorganizovali. Namiesto Slova vzali svoje vlastné idey a urobili presne to, čo každý vek - nahradili Slovo príručkou. Len sa pokúste opustiť vieroučnú príručku a uvidíte, čo sa stane! Si vonku, brat! Potom ťa budú prenasledovať a viniť za to Boha. Ó, ako milujú svoje organizácie. Žiaden div. Sú letniční z druhej generácie, a keďže Boh nemá vnukov, sú jednoducho deťmi svojich otcov, známi podľa svojich ustanovení viery a formy bohoslužby. Oni môžu hovoriť o tom, čo bolo kedysi, ale nedokážu to vyprodukovať. Kedysi mali blýskanie, ale všetko, čo z toho zostalo, je len hrmenie. Ale nechajte ich hovoriť o nádhere ich hnutia. Povedia, “Mal by si vedieť, že toto hnutie nezačal žiaden človek. Prišlo spontánne. Duch spadol po celom svete. Áno, máme to, čo mali oni na Letnice. Toto nebolo od ľudí, ale od Boha.” PREČO TO TEDA TAK NEUDRŽALI? AK TO BOH ZAČAL, AKO TO, ŽE TO NEMOHOL UDRŽAŤ A DOKONČIŤ? Ak Boh na začiatku nenapísal žiadnu príručku vierouky, formúl a dogiem, akým právom to potom učinili oni? Boh vylial Svojho Ducha na baptistov, metodistov, nazarénov, adventistov, presbyteriánov, bratskú a Božiu cirkev (niektorí sa takto nazývajú) atď. Všetci títo bratia boli vychovaní rôznymi učeniami, rozličnými pa-zákonmi a cirkevnými príručkami atď. Boh to všetko zmietol nabok, zničil ich teórie, ktoré ich rozdeľovali a obnovil dary Ducha dokazujúc, že je Ten istý včera, dnes a na veky. Ale či sa z toho tí letniční naučili lekciu o organizáciách? Nie! Organizovali znova a napísali svoje vlastné knihy a zákony, cirkevné príručky, príručky pre obecenstvo atď. s tou jedinou myšlienkou, aby dokázali, že majú celú pravdu a poznajú každú odpoveď, a preto sú elitou Božou, ktorá pozná cestu a môže ju ukázať iným, ako keby boli Bohom ustanovení sprievodcovia. Ale oni to nemajú, zmiešali sa práve tak ako tie skupiny, z ktorých vyšli. Ak chcú byť v neveste, budú musieť vyjsť práve tak, ako to urobili ich predkovia.
363    Sú ako všetci ostatní. Prebudenie skončilo. Snažia sa žiť z mena, ale sú mŕtvi. Utvorili organizácie, hoci ďalej hovoria o Duchu Božom. Hovoria o dôkaze Ducha Svätého, ale zabúdajú, že aj diabol môže hovoriť v jazykoch. V ich strede je úplný zmätok Babylonu a oni to nazývajú Duchom Božím. Znovu vidíme človeka, ktorý hovorí Bohu, namiesto Boha, ktorý hovorí človeku.
364    Možno, že by ste mi chceli vynadať za to, čo som tu práve povedal. V poriadku. Oni sami sa nazývajú letničnými a ľuďmi plného Evanjelia. Nech to dokážu. Na Letnice prišiel oheň v oblaku a rozdelil sa nad každého z nich ako jazyk a spadol na všetkých. Kde je ten oheň? Na Letnice hovorili v jazykoch, ale ľudia, ktorí počúvali, rozumeli. Kde to je? Celé množstvo veriacich sa správali ako jedna rodina. Letniční sú tak rozdelení ako žiadna skupina v histórii. Nikto sa neodvážil k tej prvotnej cirkvi pripojiť, jedine Boh pridával. Oni majú vo svojom strede toľko kozlov ako ostatní. Tvrdia, že sú ľuďmi plného Evanjelia, ale nemôžu to dokázať. Ich cirkvi sú práve tak bezmocné ako tie ostatné. Ak sú plným Evanjeliom, potom by sme museli radšej uznať, že Biblia sa mýli, keď popisuje ľudí plného Evanjelia na Letnice. Oni spievajú, “Stala sa vo mne veľká zmena.” V tom majú pravdu. Ale tá zmena nebola k lepšiemu. Je najvyšší čas navrátiť sa k Bohu. Majú meno, že žijú, ale sú mŕtvi. Jazyky nie sú dôkazom prebudenia. Je to dôkaz smrti. Jazyky vydali dôkaz, že ceremoniálne náboženstvo Židov skončilo, a že začal nový vek. Jazyky sú i dnes znamením ku spusteniu opony za pohanskými cirkevnými vekmi a Evanjelium pôjde naspäť k Židom. Ľudia hovoria o tom, že jazyky zvestujú veľké duchovné hnutie. Zmeškali vlak. V skutočnosti oni píšu koniec všetkých ľudských ideí, programov a kráľovstiev, a kráľovstvo Božie je ohlásené. Prebuď sa, ľud Boží! Prebuď sa!
365    Ak sa domnievate, že to tak nie je, tak len počúvajte toto. Na celom svete, ako v letničných, tak aj vo fundamentálnych skupinách sa organizujú obchodníci. Oni zaujali kazateľňu bez Božieho povolania. Sami sa pomenovali rybármi ľudí a zakladateľmi Božieho hnutia a hovoria, že obdarená služba z Efežanom 4:10-13, ktorú Boh dal do cirkvi, zlyhala, preto tú vec teraz preberajú sami. Tu stojíme práve uprostred naplnenia proroctva, ktoré bolo nazvané protirečenie Kóreho. Oni ani nevedia, že to naplnili. Chodia v slepote a kážu prežitie namiesto pravdy. Nech sa Boh nad nimi zmiluje, aby sa ich oči otvorili skôr, ako bude príliš neskoro. Ó, počúvajte ma! Kedy vplyv peňazí, vedúce spoločenské postavenie, podnikateľská schopnosť alebo čiste mentálna schopnosť niekoho oprávnila k duchovnému vodcovstvu alebo dávala nejakú váhu Slovu Božiemu? A keď sa nejakým spôsobom začínajú ukazovať materiálne alebo ľudské hodnoty ako prostriedok, ktorým Boh pôsobí, namiesto VÝHRADNE Duchom Svätým, potom bojujeme vlastne proti Bohu a nie pre Neho.
366    Chcem tu hneď teraz toto zaznamenať. Nehovorím proti starším v cirkvi. Nie. A ten starší môže byť taký chudobný, ako ktokoľvek kedy bol, alebo môže byť tým najbohatším mužom sveta, pokiaľ je starším vo svojom srdci a vo svojom konaní. Nezdráhal by som sa ordinovať žiadneho muža, ktorý má skutočné duchovné kvalifikácie, za staršieho alebo diakona bez ohľadu na jeho finančné alebo sociálne postavenie. Ale keď vidíte, že do cirkvi vchádza finančná alebo sociálna štruktúra, ktorá ľudí od seba nejakým spôsobom delí - potom to nie je od Boha. To je ďalšie znamenie doby v tom hmotne bohatom, ale duchovne ochudobnenom Laodicejskom Veku, v ktorom teraz žijeme.
367    “Viem o tvojej chudobe.” Všimli ste si, že o ich chudobe je hovorené v tom istom verši, v ktorom sa hovorí o satanovej synagóge? Áno, je to tá bohatá, mocná organizácia, ktorá má bohatstvo a vždy vystrkuje malých ľudí, ktorí slúžia Bohu. Keď Duch Boží pôsobí v srdciach ľudí, kto sú tí, ktorí opúšťajú tie budovy a majetok? Malé stádečko vždy nesie ujmu v prospech tých veľkých DESAŤ ROKOV SÚŽENIAorganizácií. Kam potom tí ľudia idú? Držia svoje bohoslužby v domácnostiach, starých skladoch a v pivniciach práve tak, ako to robili, keď chodili do katakomb.
368    Títo ľudia boli chudobní v statkoch tohoto sveta. Iste. Ale boli bohatí v Duchu.
369    “Viem o ich rúhaní.” No, tým tu nie je myslené, že títo luhári sa rúhajú Bohu, hoci to z toho jasne vyplýva. Ale rúhajú sa pravej cirkvi. Stále je to tak. Židia v Jeruzaleme sa rúhali cirkvi na počiatku. Pohanskí vyznávači mnohobožstva robili to isté. Ak budú niekde o niekom hovoriť zle, bude to vždy o tom pravom semene. Za času Nera boli kresťania obviňovaní zo všetkého zlého, čo sa stalo - dokonca zo zapálenia Ríma. V komunistických krajinách je to malé stádečko odstránené vždy najskôr, hoci sú tak bezvýznamní, čo sa týka veľkosti. Hoci sú kresťania výborní a verní ľudia, ktorí robia len dobre, stále budú prenasledovaní s tým cieľom, aby boli telesne zničení.
370    Deje sa tak preto, že sú pokarhaním pre bezbožných. Stoja pred bezbožnými ako nahnevaný palec. Hoci spravodliví nemajú v úmysle ubližovať zlým, ale chcú robiť len dobre, napriek tomu sa dostávajú do konfliktu ako Ján Krstiteľ s Herodesom. Ján nechcel Herodesa ani jeho ženu zraniť, ale chcel ich zachrániť pred hnevom Božím. Nielenže toto bolo úplne nepochopené a úplne odmietnuté, ale kvôli tomu bol Ján usmrtený. A za všetko to dobré, čo Boží ľud činí, je stále vydávaný na verejnú hanbu a na smrť. Určite musí byť nejaká hrozivá sila za tými ľuďmi, ktorí sú tak zbavení svedomia, že robia zlé tým, ktorí im činili dobre. Áno, je taká sila. Je to satan. Odpoveď je v nasledujúcom verši.

DESAŤ ROKOV SÚŽENIA

371    Zjavenie 2:10: “Nič sa neboj toho, čo máš trpieť. Hľa, diabol uvrhne niektorých z vás do žalára, aby ste boli zkúsení, a budete mať súženie desať dní. Buď verný až do smrti, a dám ti korunu života.”
372    Zakaždým, keď Pán používa tieto slová, “Neboj sa”, je na blízku nejaké stretnutie, ktoré bude mať za následok veľké nebezpečenstvo, utrpenie a núdzu. On nehovorí hrubo a úsečne, “Prichádza súženie.” To by človeka vystrašilo. Ale ako matka, ktorá ide zhasnúť svetlo, jemne hovorí svojmu dieťaťu, aby sa nevystrašilo, “Teraz sa neboj, lebo svetlo zhasne a bude tma, ale pamätaj, že som tu s tebou.” Tak On hovorí, “Nebojte sa človeka ani toho, čo vám môže urobiť. Ja som s vami a Moja milosť je vám dostatočná. Keď budete prechádzať cez vody, nezatopia vás. Ani v smrti nie ste porazení. Ste viac ako premožitelia.”
373    Ten veľký apoštol Pavol zo skúsenosti poznal skutočnosť týchto slov a v liste Rimanom 8:35-39 napísal: “Kto nás odlúči od lásky Kristovej? Či súženie alebo úzkosť alebo prenasledovanie alebo hlad alebo nahota alebo nebezpečenstvo alebo meč? Ako je napísané: Pre Teba sme usmrcovaní celý deň; považovaní sme za ovce na zabitie. Ale v tom vo všetkom statne víťazíme skrze Toho, ktorý nás zamiloval. Lebo som presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani vrchnosti, ani moci, ani prítomné, ani budúce veci, ani vysokosť, ani hlbokosť, ani niktoré iné stvorenie nebude môcť odlúčiť nás od lásky Božej, ktorá je v Kristu Ježišovi, našom Pánovi.” Nie, nemáme sa báť. Jeho láska vyháňa všetok strach.
374    Všimnime si, čo On hovorí, “Hľa, diabol uvrhne niektorých z vás do žalára, aby ste boli zkúsení.” Židia to hneď nato robili. Pohanskí kňazi to hneď nato robili. Panovníci, ktorí sa snažili zaľúbiť sa verejnosti, pretože ľudia mali radi arénu, hádzali kresťanov po tisícoch na smrť, ničili ich levmi a gladiátormi. Čo má s tým diabol spoločné? Prečo ho obviňovať? Ó, áno, ale za tým všetkým je diablova nenávisť. On je za tým všetkým, pretože nenávidí Boha. Čo si Boh predsavzal vo svojom srdci, to sa satan snaží zničiť. Ale dávajte pozor. Tu je určité vysvetlenie. Ak satan stojí za Židmi, ktorí predvolávali kresťanov na súd, potom tí Židia nie sú z Božieho náboženstva, ale z diablovho. Ich zhromaždenie je synagóga satana. A ak rímsko-katolícka cirkev usmrtila množstvo veriacich v dobe temna, áno, a vo všetkých dobách, potom sú z diabla a tiež patria satanovi.
375    Ak si myslíte, že je to šokujúce, potom len počkajte, až sa naplní proroctvo zo Zjavenia 13. Je prekvapujúcou pravdou, že v tejto kapitole sú Spojené štáty americké. Práve číslo trinásť je symbolom tohoto národa. Začal s trinástimi kolóniami. Jeho vlajka má trinásť hviezd a trinásť pruhov a tu v trinástej kapitole je jeho osud. V tomto obraze, o ktorom je v tej kapitole zmienka, bude nájdená všetka zloba šelmy, ktorá bola pred ňou. Tak, ako šelma povstala na koncile v Nicei, tak ten obraz šelmy vystúpi zo Svetovej rady cirkví so všetkou bezbožnou a satanskou mocou, aby priviedla diablov hnev na pravú vínnu révu Božiu. Bude to opakované predstavenie všetkej diabolskej prefíkanosti a krutosti.
376    Tí, ktorí bojujú proti pokorným Božím, posmievajú sa im a ničia ich - nech tak robia. A oni tak aj budú robiť. Všetko v Mene Božom a v mene náboženstva. Ale oni klamú. Oni nie sú z Boha. Sú zo svojho otca, diabla. Svojimi činmi proti VŠETKÝM ľuďom odhaľujú, čím v skutočnosti sú. Nech sa zorganizujú a nech zavrhnú tú malú skupinu. Tým ešte viac dávajú všetkým najavo, že sú z diabla. Oni sú tou falošnou vínnou révou - vínnou révou, ktorá zabíja. Ich nenávisť dokazuje, kto sú. Nikolaitská antikristovská cirkev, to je to, čo oni sú.
377    “Budú uvrhnutí do žalára.” Áno, sú predvádzaní pred súd a falošne obviňovaní a vypočúvaní a väznení. A, prirodzene, všetko je to činené v mene náboženstva, slušnosti a rozhorlenej nevinnosti. Všetko bolo vykonané za dobrým účelom. Toto mi pripomína rozhodnutie Najvyššieho súdu ohľadom modlitby a čítania Biblie v školách. Kto za tým je? Satan. To je len ďalší výbuch jeho hnevu proti Bohu.
378    “A budete mať súženie desať dní.” Tu je proroctvo, podľa ktorého sa dá zistiť trvanie časového obdobia Smyrnenského Veku. Dioklecián, najkrutejší zo všetkých panovníkov, usporiadal kampaň hrôzy proti svätým Božím, takže len milosrdenstvom Božím neboli všetci veriaci vyhladení. Bola to najkrvavejšia epocha v dejinách a trvala desať rokov (tých desať dní zo Zjavenia 2:10), bolo to od roku 302 do roku 312 po Kristovi.
379    “Buď verný až k smrti.” On nepovedal, buď verný až do smrti, ale až k smrti. Možno budete musieť svoje svedectvo spečatiť svojou krvou. Tisíce, áno, milióny ich zomrelo počas tých všetkých vekov. Zomreli vo viere. Ako Antipas, verný mučeník, nevážil si svojho života až k smrti. Často si myslíme, že by to bolo skoro nemožné byť mučeníkom. Odvažujem sa pripomenúť, že viera, ktorú denne používame na dosiahnutie víťazstva v Kristu Ježišovi, je tá istá viera, ktorá udržiavala Polykarpa a všetkých mučeníkov. Tá prvotriedna viera nám dá prvotriednu milosť v tej rozhodujúcej hodine. Nech je na veky požehnaný Boh!
380    “A dám ti korunu života.” Keď ani pohár studenej vody podaný v Mene Pánovom nezostane neodmenený, aká veľká bude potom odmena tých, ktorí svoj život odovzdali ako mučeníci pre Meno Pána Ježiša? Možno, že o tom budeme mať malú predstavu, ak porovnáme túto korunu s korunou na pretekoch. V 1. Korinťanom 9:24 Pavol hovorí, “Či neviete, že tí, ktorí bežia o závod, bežia síce všetci, ale iba jeden berie víťazné? Bežte tak, aby ste uchvátili!” Koruna, ktorú dostal víťaz na olympijských hrách, bola upletená z olivových vetiev. Ale koruna, o ktorej je písané tu v Zjavení, ktorú dostanú mučeníci, je koruna kráľovská. Ježiš ju nazýva korunou života. Tá jedna koruna je pre tých, ktorí zápasili, druhá pre tých, ktorí sa obetovali. Obe koruny sú neskaziteľné. Ony nezahynú. Víťazi vo svetských závodoch života veľmi skoro stratia radosť z uznania sveta. Ich sláva uvädne. Ale tým, ktorí odovzdali svoj život Bohu, buď v dennom zápase, alebo preliali svoju krv ako korunujúcu obeť ich života, tým bude daná koruna života.
381    Príliš málo času je venované práci, ktorá je vynahradená večnou Božou odmenou. Ľudia si príliš málo vážia Božiu odmenu. Ak veríme v skutočnosť vzkriesenia tela a vo večné hmotné kráľovstvo, potom by sme si mali nahromadiť v nebi tieto dobré poklady, ktoré sú dostupné pre tých verných svätých.

ODMENA ZA VÍŤAZSTVO

382    Zjavenie 2:11: “Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí sborom. Tomu, kto víťazí, neuškodí druhá smrť.”
383    Duch znova hovorí ku všetkým vekom. Toto posolstvo má dnes potešiť nás tak isto, ako tešilo našich bratov vo všetkých ostatných vekoch. A On nám hovorí, že tá druhá smrť nám neublíži.
384    My všetci vieme, že tá druhá smrť je ohnivé jazero. Zjavenie 20:14: “A smrť a peklo boli uvrhnuté do toho ohnivého jazera, toto ohnivé jazero je tá druhá smrť.” Samozrejme, to znamená, že všetci, ktorí sa tam nachádzali, boli hodení do ohnivého jazera. Hneď tu vám chcem niečo jasne ukázať. Nepochybne to spôsobí, že ľudia budú toto moje divné učenie komentovať. Ale stojím tu na autorite Slova Božieho a popieram, že neveriaci pôjde do večného pekla a bude tam večne horieť. Po prvé, peklo alebo ohnivé jazero, alebo akokoľvek to chcete nazvať, nie je večné. Ako môže byť večné, keď má začiatok? V Matúšovi 25:41 stojí napísané, že “večný [v angl. preklade “stále trvajúci” - pozn. prekl.] oheň bol pripravený diablovi a jeho anjelom.” Ak bol pripravený, potom mal začiatok. A ak mal začiatok, nemôže byť večný. Prirodzene, mohli by ste sa potknúť na myšlienke slova “večne trvajúci”. Ale to slovo znamená “od vekov k vekom” a spája sa s rôznymi významami. V 1. Samuelovej 3:13-14 Boh povedal Samuelovi, že bude na veky súdiť dom Éliho, a že “na veky” nebudú prinášať obeť ako jeho kňazi. A v 1. Kráľovskej 2:27 odstránil Šalamún potomkov Éliho z kňazstva. To bolo asi o štyri generácie neskôr. Teraz môžete vidieť, že slovo “večný - stále trvajúci” nie je možné porovnávať so slovom “večný”, s tým, čo nemá ani začiatku, ani konca. Tu slovo večný znamená “do bodu zaniknutia”. To je to, čo sa stalo. Oni zanikli.
385    Pozrime sa na slovo “zahynutie” v 2. Tesaloničanom 1:9: “Ktorí ponesú pomstu, večné zahynutie.” V gréčtine “zahynutie” jasne znamená zánik. Slovo “zahynutie” NEZNAMENÁ ničenie. Lebo “ničenie” znamená, že niečo sa stále viac a viac kazí. Čo teda môže znamenať večné zahynutie? To neznamená, že to bude stále hynúť, lebo potom by sme tu mali slovo “ničenie” namiesto “zahynutie”. To znamená úplne zničiť. Urobiť tomu koniec.
386    Teraz ste možno zvedaví, kedy môžete použiť slovo “večný” a nepoužívať ho tým spôsobom, ako sme boli naučení. Je to jednoduché. Pokiaľ sa to vzťahuje na Boha, znamená to, že nemá začiatok ani koniec, večne trvá a nikdy neprestáva. A keď hovoríte o večnom živote, máte na pamäti ten Boží život. “A toto je to svedectvo, že Boh nám dal večný život a ten život je v Jeho Synovi. Ten, kto má Syna, má život.” Teda len synovia Boží majú večný život, ten druh života, ktorý nikdy nezačal, ale vždy bol. To je správne. Máte v sebe niečo, práve teraz, čo je večné - bez začiatku a bez konca. To je Duch Boží. To je časť Samého Boha. To je život Boží.
387    Ak pôjde hriešnik do pekla a potom bude trpieť tak dlho ako vy, keď pôjdete do neba a budete si užívať nebo, potom by mal ten istý druh života, ktorý vy už máte.
388    Potom môžu byť takí, ktorí hovoria, že večný život znamená blahobyt detí Božích. Myslia si, že je to ich blaho a radosť, o ktoré ide. Na druhej strane ide hriešnik k potrestaniu, takže potom i druhú smrť môžeme zredukovať na trest a miesto jeho vykonania. Večný život znamená nebo a večný trest znamená peklo. Boli by ste prekvapení nad mužmi, ktorí boli vysoko postavení ako teológovia a ktorí tomu veria. Ale viete, čo to robí? To z večného života robí záležitosť zemepisu namiesto Osoby. Večný život je Boh - Pán Ježiš Kristus. Ako môže niekto veriť niečomu takému, že večný život je záležitosť miesta, to nedokážem pochopiť. Šokuje ma to, keď na to pomyslím.
389    V žiadnom prípade. Je len jeden druh večného života. Boh ho má. Ak máme Boha, máme večný život v Ňom a skrze Neho.
390    Tak vidíte, že slovo večný alebo ustavičný môže byť použité rôznymi spôsobmi, ale keď sa to vzťahuje na Boha, ktorý je Tým, čím je, má to len jeden význam. To je Božia trvácnosť. Nemôžete to takým spôsobom vzťahovať na nič iné. Jediný Boh je večný, a pretože On žije, my žijeme s Ním.
391    No nech nikto nehovorí, že neverím v ohnivé jazero a trest. Verím. Neviem, ako dlho to bude trvať, ale nakoniec to bude odstránené. V Zjavení 21:8 je povedané, že títo hriešnici, o ktorých je tu zmienka, budú mať svoj diel v ohnivom jazere. Ale správny preklad toho slova nie je diel, ale čas. Pozrite, tu to máme.
392    Tak budú bezbožní uvrhnutí do pekla (Hades alebo hrob) a peklo do ohnivého jazera. Oddelení od Boha. Aké strašné to bude!
393    Ale so spravodlivými to tak nebude. Nemusia sa báť. Boh ich vykúpil. Oni sú v Jeho lone. Oni sú víťazi. A kto je ten, kto víťazí? Ten, kto verí, že Ježiš je Kristus.
394    Prečo tento víťaz, tento veriaci unikne a pôjde do ríše večného života a šťastia? Pretože Ježiš zaplatil cenu, aby nás vykúpil z hriechu. On vyplnil tú medzeru oddelenia a nás, ktorí sme boli ďaleko, učinil blízkymi skrze Krv.
395    A oni nikdy neprídu k odsúdeniu. Nikdy nebudú v tom ohnivom jazere. Nikdy sa nemôžu stratiť, lebo On žiadneho z nich nestratí. Ani jeden z vykúpených nebude nikde inde, iba tam, kde je Ježiš.
396    Viete, prečo to tak je? Poviem vám na to príklad. Mám malého chlapca, Jozefa. On je časťou mňa, bez ohľadu na to, čo sa deje. Keby som bol bohatým človekom, to najhoršie, čo by som mohol urobiť, by bolo, že by som ho vydedil. Ale nijako by som ho nemohol zaprieť. To by som nemohol, lebo on je časťou mňa. Urobme krvnú skúšku. Porovnajme jeho krv s mojou. To dokáže, že Jozef je môj syn. On je môj.
397    Je to krvná skúška, ktorá ukazuje, či patríte Bohu alebo nie.
398    Nemôžem si pomôcť, ale prichádza mi na myseľ čas, keď som v Colorade preháňal stádo čistokrvných Herefords. Obyčajne sme museli tieto stáda zhromaždiť pre štátnu inšpekciu, ak sme ich chceli pásť na štátnej pôde. Ale oni nepustili jediné zviera, ktoré by nemalo na uchu krvnú značku. Táto značka dokazovala, že je čistokrvné. Správcovia pasienkov, ktorí ich kontrolovali, nikdy nehľadeli na vypálené znamenie majiteľa. Oni sa dívali len na značku, aby videli, či je tá krv správna. Halelujah. Ak je to tá správna krv, musí to byť v poriadku.
399    Viete, Boh pozrel dolu a povedal, “Duša, ktorá hreší, zomrie. Je odo Mňa odlúčená. Nemôže sa ku Mne priblížiť.” Vieme, že všetci zhrešili a nemajú slávy Božej. To znamená, že všetci zomreli, boli odlúčení a jedného dňa príde čas, keď ešte aj táto trocha života zanikne a všetko to skončí. Ale Boh v láske vzal zviera a vzal jeho život namiesto života hriešnika.
400    V Starom zákone hriešnik priniesol baránka. Položil na neho svoje ruky, zatiaľ čo kňaz rozrezal hrdlo baránka. On cítil, ako krváca a počul ho bečať. Cítil, ako jeho telo tuhne, až zomrie. Videl, ako dym z postriekanej krvi vystupoval k Bohu. Vedel, že baránok zaujal jeho miesto. Vedel, že život tohoto baránka zaplatil cenu za jeho život. Ale život tohoto baránka bol život zvieraťa a nemohol sa vrátiť na hriešnika a očistiť ho. Tak on mal ďalej tú istú žiadosť po hriechu. Odišiel s hriechom vo svojich myšlienkach a na ďalší rok prišiel a doniesol obeť za tú istú vec.
401    Ale v Novom zákone to tak nie je. Náš umierajúci baránok je Syn Boží, ktorý dal Svoju Krv ako výkupné za mnohých. Vo viere prichádzame a kladieme svoje ruky na Tohoto Baránka, vidíme Ho s Jeho krvácajúcimi ranami, s Jeho rozdrásaným chrbtom a krutými tŕňmi, ktoré ranili Jeho obočie, cítime Jeho bolesť a počujeme Jeho výkrik, “Bože Môj, Bože Môj, prečo si ma opustil?” A čo sa stalo? Život, ktorý vyšiel z tejto rozbitej bunky, prišiel naspäť na toho, kto činil pokánie. Život, ktorý bol v Ňom, prišiel späť na nás. Odchádzame bez žiadosti po hriechu a teraz máme nenávisť k skutkom a žiadostiam tela.
402    Pozrime sa na seba. Čo je náš život? Iba jedna malá bunka, ktorá prišla od nášho otca. Žena nemá hemoglobín. Ona produkuje vajíčko, ona je inkubátorom. Ale krv pochádza od muža. Preto tiež žena prijíma mužove meno. Deti nesú jeho meno. Matka je inkubátorom pre tie deti, ktoré mu rodí.
403    To isté sa stalo pre naše vykúpenie. Duch Svätý zostúpil na Máriu a ona porodila Syna a nazvala Ho Ježiš. Veľký Stvoriteľ zostúpil a stal sa obeťou za naše hriechy. Jeho Krv bola Božia Krv. To je presne to, čím bola. Tá Krv Božia bola vyliata a vyšiel z Neho Duch, keď v agónii zomrel. Potom sa TEN ISTÝ ŽIVOT (DUCH) vrátil späť, aby býval v hriešnikovi, ktorý činil pokánie, a oslobodil ho. Tento hriešnik neprichádza z roka na rok, neprináša obeť za obeťou, lebo to nie je potrebné. JEDNOU obeťou bol raz a navždy oslobodený od panovania hriechu a prijal Kristov život, skrze ktorý panuje vo víťazstve nad hriechom, svetom, telom a diablom.
404    Boh to učinil. On to všetko urobil. On zavolal na svet, ktorý bol prekliaty v hriechu, “Dám vám znamenie. Panna bude mať dieťa. Panna počne a porodí Syna. To bude vaše znamenie. Bude to večné znamenie. To, čo porodí, bude Imanuel, Boh s nami.”
405    Boh nezostúpil v krvnej bunke skrze muža, ale skrze Ducha Svätého a v tomto panenskom lone bol postavený príbytok za tým účelom, aby mohol zomrieť. Semeno ženy prišlo kvôli tomu, aby On bol zdrvený, aby nám priniesol naše spasenie. Keď Duch Svätý zostúpil na Máriu, stvoril v jej lone bunku, ktorá sa vyvinula a stala sa telom nášho Pána. Táto bunka bola stvorená. To bol Počiatok Stvorenia Božieho. To je to, kým Ježiš je. A Tento Svätý bol naplnený svätou Krvou, totiž Božou Krvou. Potom sa tento príbytok narodil. Vyrástol v muža. Išiel k Jordánu a tam Ján túto Obeť umyl v rieke zvanej Jordán. Keď táto Prijateľná Obeť vystúpila z vody, zostúpil Boh a ubytoval sa v Ňom, naplniac Ho Duchom bez miery. A keď zomrel a prelial Svoju Krv, dokonalý Život Boží bol uvoľnený, aby sa vrátil späť na hriešnika, ktorý prijme Krista ako Spasiteľa.
406    Ó, aké je to uchvacujúce. Jehova, ktorý sa narodil na hromade hnoja a plače. Jehova narodený v jasliach na slame. Tu máte večné znamenie pre tých pyšných a nafúkaných, pre tých takzvaných intelektuálov, ktorí rozvinuli svoje vlastné teológie a zapierajú pravdu Božiu. Jehova - Boh, plačúce dieťa v zapáchajúcom chlieve. Potom si myslíme, že máme právo byť hrdí. Svoje nosy držíme vysoko, kritizujeme a správame sa, akoby sme niečo znamenali. Tu máte pravé znamenie. Toto je to pravé. Jehova sa hrá ako chlapec, Jehova pracuje v dielni tesára. Jehova umýva nohy rybárom.
407    “Dám vám znamenie,” povedal Boh. “Nie znamenie kňazstva s bielymi goliermi. Nie znamenie bohatstva a moci. Na tomto znamení nie je nič, čo by ste vy chceli alebo si mysleli, že by sa to hodilo. Ale to je večné znamenie. To je najväčšie zo všetkých znamení.” Jehova stojí v súdnej sieni, zdrvený a krváca, s tŕňmi na čele a opľutý na tvári, vysmiaty a znevážený. Jehova opovrhnutý a odmietnutý, visí nahý na kríži, zatiaľ čo pokrytci sa odvážili povedať, aby zostúpil z kríža. Jehova zomierajúci. Jehova modliaci sa, a nič sa nestane. Potom Jehova zomrel. Toto je i teraz znamenie pre všetkých ľudí. Nie je žiadne jemu podobné. To je to veľké znamenie.
408    Potom prišla na zem tma. Položili Ho do hrobu. Tam ležal tri dni a noci, až prišlo zemetrasenie a zahnalo súmrak noci a On vyšiel. Jehova povstal. Jehova vystúpil na výsosť. Potom sa Jehova vrátil, aby prebýval vo Svojej cirkvi. Jehova sa navrátil s mocným hukotom vetra a s ohnivými plameňmi. Jehova sa vrátil späť, aby chodil uprostred Svojej cirkvi a posilňoval Svoj ľud. Ešte raz Jehova prišiel, tentokrát, aby zostal vo Svojich ľuďoch. A Jehova opäť uzdravuje nemocných, kriesi mŕtvych a zjavuje Seba skrze Ducha. Jehova sa vrátil, hovorí v jazykoch a dáva odpoveď vo výklade.
409    Jehova prišiel dole a pozdvihol prostitútku, aby už viac nehrešila. On prišiel dole k opilcovi, ktorý je poštípaný na tvári a leží v bezvedomí v jarku. Áno, Jehova prišiel, aby sa zjavil v tele a skrze telo. Jehova prišiel - Boh v nás, nádeja slávy.
410    Áno, Ježiš prišiel, prelial Svoju Krv a oslobodil zajatých. Prišiel a vykúpil Svoje stratené ovce. Dal im večný život a oni nikdy nezahynú. Nestratí ani jednu z nich, ale vzkriesi ich v ten posledný deň.
411    Halelujah, druhá smrť im nemôže ublížiť. Nemá nad nimi žiadnu moc, lebo oni patria Baránkovi a nasledujú Ho, kamkoľvek On ide.

DUCH SVÄTÝ V KAŽDOM VEKU

412    Zjavenie 2:11: “Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí sborom.” Nie je ani jeden cirkevný vek, v ktorom by nebol tento verš spomenutý. Každý jednotlivý vek má to isté napomenutie pre ľudí v každom veku. “Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom.” Ale je absolútne nemožné, aby všetci počuli, čo Duch ku tým rôznym vekom hovorí. 1. Korinťanom 2:6-16: “A múdrosť hovoríme medzi dokonalými, ale nie múdrosť tohoto sveta ani kniežat tohoto sveta, ktoré hynú; ale hovoríme múdrosť Božiu v tajomstve, skrytú, ktorú predurčil Boh pred veky na našu slávu, ktorej neznal nikto z kniežat tohoto sveta, lebo keby boli poznali, neboli by Pána slávy ukrižovali. Ale jako je napísané: Čoho oko nevidelo a ucho nepočulo a čo na srdce človeka nevstúpilo, čo všetko Boh prihotovil tým, ktorí ho milujú. Ale nám Boh zjavil skrze Svojho Ducha. Lebo Duch spytuje všetko aj hlbiny Božie. Lebo kto z ľudí vie, čo je v človekovi, krome ducha človeka, ktorý je v ňom? Tak ani vecí Božích nepoznal a nezná nikto, iba Duch Boží. A my sme nedostali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo všetko nám je z milosti darované od Boha, čo aj hovoríme, no nie učenými ľudskej múdrosti slovami, ale učenými od Svätého Ducha, s duchovnými vecami duchovné porovnávajúc. Ale telesný človek nechápe vecí Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, lebo sa majú duchovne posudzovať. Ale duchovný človek posudzuje všetko a sám nie je posudzovaný od nikoho. Lebo kde kto poznal myseľ Pánovu, ktorý by ho učil? No, my máme myseľ Kristovu.” Matúš 13:13-16: “V podobenstvách im hovorím preto, že hľadiac nevidia a čujúc nečujú ani nerozumejú, a plní sa na nich proroctvo Izaiášovo, ktoré hovorí: Počuť počujete, ale neporozumiete, a hľadieť i hľadieť budete, ale neuvidíte. Lebo stučnelo srdce tohoto ľudu: ušami ťažko počuli a svoje oči zažmúrili, aby snáď nejako očami nevideli, ušami nepočuli, srdcom neporozumeli a neobrátili sa, a uzdravil by som ich. Ale vaše oči sú blahoslavené, že vidia, a vaše uši, že čujú.” Ján 8:42-44: “Ježiš im povedal: Keby bol Boh vaším Otcom, milovali by ste Ma, lebo Ja som vyšiel z Boha a prišiel som; lebo ani som neprišiel Sám od Seba, ale On ma poslal. Prečo neznáte Mojej reči? Preto, že nemôžete počúvať Moje slovo. Vy ste z otca diabla a chcete robiť žiadosti svojho otca. On bol vrahom od počiatku a nestál v pravde, pretože niet v ňom pravdy. Keď hovorí lož, hovorí zo svojho vlastného, lebo je luhár a jej otec, otec lži.” Z týchto miest Písma je úplne zrejmé, že žiaden človek nemôže sám od seba počuť Boha. Táto schopnosť mu musí byť daná od Boha. Matúš 16:17: “A Ježiš odpovedal a riekol mu: Blahoslavený si, Šimone, synu Jonášov, lebo telo a krv ti toho nezjavili, ale Môj Otec, ktorý je v nebesiach.” Ak zhrnieme tieto verše, vidíme, že je len jedna skupina ľudí, a to veľmi zvláštna skupina, ktorá je schopná počuť to, čo Duch hovorí v každom veku. Je to zvláštna skupina, ktorá prijíma zjavenie pre každý daný vek. Táto skupina je z Boha, pretože skupina, ktorá nemôže počuť, nie je z Boha. (Ján 8:42-44) Skupina, ktorá môže počuť a tiež počuje, čo Duch hovorí, a prijíma z toho zjavenie, je tá skupina, ktorá je opísaná v 1. Korinťanom 2:6-16. To sú tí, ktorí majú Ducha Božieho. To sú tí, ktorí sú zrodení z Boha. Sú pokrstení do tela Pána Ježiša Krista Jeho Duchom. Sú pokrstení Duchom Svätým.
413    Aby sme ďalej mohli objasniť to, čo sme už povedali, a tiež použiť miesto Písma, ktoré by sme mali uchovať v pamäti, zatiaľ čo hovoríme o tom, kto je ten, kto je pokrstený Duchom Svätým, pozrime sa, čo hovorí Ježiš v Jánovi 6:45: “Je napísané v prorokoch: A VŠETCI budú učení od Boha.” Ale otvorme si Izaiáša 54:13, odkiaľ je toto vzaté, a čítajme, “A všetci tvoji synovia budú učení od Hospodina.” Tí VŠETCI od Boha sú DETI Božie. Tak to znamená, že dôkaz, že niekto je pravým dieťaťom Božím (ten, na koho zostúpil Duch a prebýva v ňom), je znovu ukázaný, že je to ten, kto je vyučovaný Slovu skrze Ducha Svätého.
414    Teraz môžete začať vidieť, prečo hovorenie jazykmi nie je dôkazom toho, že ste boli pokrstení Duchom Svätým. V žiadnom veku nie je povedané, že, “Ten, kto má jazyk, nech povie, čo Duch hovorí.” Toto stavia hovorenie jazykmi, ich výklad, prorokovanie atď. ako dôkaz bokom. Dôkaz je v POČUTÍ toho, čo hovorí Duch. Duch hovorí. Áno, Duch vyučuje. To je presne to, čo povedal Ježiš, že bude robiť, keď príde. Ján 14:26: “...Ten vás naučí všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.” A to je presne to, čo sa stalo. Tak boli napísané Evanjeliá. Tým mužom boli Duchom Svätým pripomenuté práve tie Slová, ktoré Ježiš hovoril. Preto sú Evanjeliá presné. Sú dokonalé. Ale Duch im nielenže pripomenul všetky veci, ale ich ďalej vyučoval pravde, ktorú už mali. Tak Pavol prijal svoje zjavenia. On o tom povedal toto, “Ale vám oznamujem, bratia, že evanjelium, ktoré som ja zvestoval, nie je podľa človeka; lebo som ho ani ja neprijal od človeka ani ma nemu nenaučil (človek), ale som ho dostal skrze zjavenie Ježiša Krista.” Galaťanom 1:11-12. On bol vyučovaný Duchom Svätým.
415    Jedného dňa, keď bol Ježiš na zemi, navštívil Ho istý významný muž. Ten povedal, “Rabbi, my vieme, že si učiteľ poslaný od Boha.” Ale všimnite si, že Ježiš ho prerušil. Obrátil sa k Nikodémovi a slová, ktoré povedal, by sme mohli dobre parafrázovať takto, “NIE SOM Učiteľ. Som obetný baránok za hriech. Ja umožňujem Znovuzrodenie z Môjho Ducha. Ale prichádza Niekto, kto je Učiteľ. To je Duch Svätý.” Keď bol Ježiš na zemi, On prišiel ako Baránok a ako Prorok. Ale keď sa vrátil do cirkvi skrze Svojho Ducha, stal sa Učiteľom.
416    A v každom veku počujeme tú istú pravdu. “Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom.” Ale len Duchom naplnený človek môže počuť zjavenie pre ten vek. Nikto iný! Nie! Nemôžu, lebo to je presne to, čo povedal Pavol v 1. Korinťanom 2:6-16.
417    No, toto by vás malo potešiť. Šíri sa podivné učenie, ktoré vyvoláva mnoho nedorozumenia a zlé pocity. Lebo keď letniční hovoria, že MUSÍŠ hovoriť v jazykoch, ak nie, tak si nebol pokrstený Duchom Svätým, tak tým buď popierajú, že tí veľkí mužovia ako Knox, Moody, Taylor, Goforth a iní, prijali Ducha Svätého, alebo hovoria, že oni všetci potajme hovorili v jazykoch a neboli si vedomí, čo sa to deje. To nie je pravda. Nie. To je veľký omyl. Jazyky nie sú dôkazom naplnenia Duchom Svätým. Je to jednoducho len jeden z deviatich prejavov, o ktorých čítame v 1. Korinťanom 12. V Písme nie je miesto, ktoré by hovorilo, že keď hovoríte jazykmi, prijímate Ducha Svätého, alebo že prijímate Ducha Svätého skrze hovorenie v jazykoch. Ale je tam povedané, že: “Keď boli naplnení Duchom Svätým, hovorili jazykmi,” a potom ďalej je povedané, že prorokovali.
418    Dnes je to medzi mnohými ľuďmi prijímané ako samozrejmosť, že všetci, ktorí tvrdia, že prijali Ducha Svätého hovorením jazykmi, hovoria skutočným Duchovným jazykom. Ale tak to nie je, lebo mnoho ľudí hovorí v známom jazyku, ale pod vplyvom zlého ducha. Povedzme, že sme na zhromaždení a všetci hovoria v jazykoch. Ako môžete vedieť, ktorý jazyk je z Ducha a ktorý z diabla? Bol som medzi pohanmi, kde ich kúzelníci pili krv z ľudskej lebky, hovorili v jazykoch, ktoré tiež vykladali, a prorokovali. Oni dokonca vedeli v jazykoch písať. Tak, ak sú jazyky TÝM dôkazom o prijatí Ducha Svätého, potom by každý jazyk musel byť od Boha. Ale i tí ľudia, ktorí hovorenie v jazykoch majú za dôkaz, priznávajú, že sú pravé a nepravé jazyky, že Boh má tie pravé, a satan tie falošné. Tak sa pýtam, “Kto vie, ktorý je pravý? Kto tej reči rozumel, aby vedel, čo bolo povedané? Kto má dar rozpoznania, aby to rozlíšil?” Keď dostaneme odpovede na tieto otázky, budeme mať niečo, aby sme mohli ísť ďalej, ale dovtedy musíme uvažovať, z akého prameňa tie jazyky pochádzajú. Môžete hneď teraz vidieť, že ak zastávate dôkaz jazykov a neviete, čo je povedané, nakoniec musíte dôjsť k tomu, že všetky jazyky musia byť od Boha. To by nás potom priviedlo k tomu, že by sme neverili, že diabol môže hovoriť jazykmi. Ale tak to nie je! Nie. Ani na chvíľu. Každý pravý misionár na zahraničnom misijnom poli veľmi dobre vie, že diabli hovoria v iných jazykoch, ako to aj ja poznám zo skúsenosti.
419    Letniční teológovia priznávajú, že nemajú žiadne miesto Písma, ktoré by hovorilo, že ľudia hovoria jazykmi, keď sú krstení Duchom Svätým. Oni pripúšťajú, že to vyvodzujú zo skúseností opísaných v knihe Skutkov, kde v troch z piatich prípadov ľudia hovorili jazykmi. A tiež bez akéhokoľvek podkladu Písma hovoria, že sú dva druhy hovorenia v jazykoch. Jeden je jazyk, ktorým hovoríte, keď prijímate Ducha Svätého, a to je ‘dôkaz’, zatiaľ čo neskôr, keď veríte, môžete prijať dar jazykov, ktorými môžete hovoriť často. Avšak hovoria, že ak ste raz hovorili jazykmi na dôkaz prijatia, už nikdy viacej nemusíte hovoriť. A opäť by sme chceli vedieť, kde sa to nachádza v Slove. Ak to tam nie je, potom to Boh nepovedal, a beda tomu, kto k tomu Slovu niečo pridá. Ale v Slove je práve na túto tému niečo, čo oni celkom ignorujú. 1. Korinťanom 13. Je tu zmienka o jazykoch ľudských a anjelských. To by boli známe a neznáme jazyky. Moderní letniční hovoria, že ľudia môžu prijať Ducha Svätého tým, že prehovoria v neznámych alebo anjelských jazykoch. Oni zapriahli voz pred kone, lebo v Skutkoch 2 ľudia hovorili v dokonalom nárečí, ktoré dokonca neveriaci počuli a rozumeli mu.
420    No, keď Boh mlčí, mlčme radšej aj my. Ale kde On prehovoril, radšej tiež hovorme a povedzme to, čo On už povedal. On nám povedal, aký je dôkaz alebo to, čo sa stane po prijatí krstu Duchom Svätým je to, že budeme mať Učiteľa, ktorý príde a bude nás vyučovať každej pravde. Ale tento Učiteľ je VNÚTORNÝ Učiteľ, nie vonkajší. Keby Duch nebol vo vás, nepočuli by ste pravdu a neprijali by ste ju skrze zjavenie, aj keby ste ju po celý deň neustále počúvali. To bolo znamením vo vnútri prebývajúceho Ducha vo dňoch Pavlových. Tí, ktorí boli naplnení Duchom Svätým, počúvali Slovo, prijímali ho a žili podľa neho. Tí, ktorí Ducha nemali, počúvali to iba ako telesní ľudia, dali tomu nesprávny výklad a odišli do hriechu.
421    V každom veku (a každý vek je pre pravého veriaceho vekom Ducha Svätého) - hovorím, v každom veku bol ten istý dôkaz. Tí, ktorí mali Ducha, Učiteľa, počúvali Slovo, a ten Duch v nich bral Slovo a vyučoval ho (zjavoval im ho); a oni patrili do skupiny, ktorá počúvala posla a jeho posolstvo, prijímala ho a žila podľa neho.
422    Viem, že nás to zvádza k tomu, aby sme sa odvolávali na udalosti z Letníc a takisto i na deň, keď Duch Svätý zostúpil v Kornéliovom dome a potom obe tieto podobné skúsenosti považovali za dôkaz krstu Duchom Svätým. Ale pri každej z týchto udalostí poslucháči jazykom rozumeli. Toto je ďaleko od moderného bábelského zmätku v letničných zhromaždeniach. A ak to nestačí, aby nás to presvedčilo, aby sme zanechali také tvrdenie, čo urobíme, ak budeme postavení pred skutočnosť, že ľudia, ktorí nikdy nehovorili v jazykoch, mali vo svojom živote niektorý z tých ostatných ôsmich prejavov, ako slovo múdrosti, rozpoznávanie duchov, slovo poznania, vieru, uzdravovanie a dokonca zázraky? A toto zistenie je ešte zaujímavejšie, ak vidíme, že jazyk je najmenší z deviatich darov. Tak, keď vidíme ľudí, ktorí jazykmi nehovoria ani nikdy nehovorili, že používajú väčšie dary ako tí, ktorí jazykmi hovoria, nemôžeme takéto učenie brať do úvahy, ešte rozhodnejšie ako predtým.
423    Tak teraz môžete vidieť, že si nemôžeme dovoliť hovoriť niečo, čo Biblia nepovedala. Keď nás Písmo učí, že dielo Ducha Svätého a prejavovanie sa tej Požehnanej Osoby má tomu pravému semenu toho veku priniesť pravdu každého veku, potom vieme, že Duch musí v tej osobe prebývať, lebo inak nemôže prijať pravdu pre ten vek. Amen. To je úplne správne. A ak tieto veky niečo prinášajú, istotne prinášajú a potvrdzujú túto pravdu.
424    Teda skôr ako opustíme túto tému, chcem sa veľmi jasne vyjadriť, čo je podľa Slova krst Duchom Svätým. Nie je to podľa mňa a nie je to podľa vás. Musí to byť podľa “Tak hovorí Pán”, inak sme falošne vedení. Amen.
425    Hneď na začiatku si všimnete, že na mojich zhromaždeniach po evanjelizačnom kázaní alebo po vyučujúcom posolstve hodím sieť a vyzývam ľudí, aby reagovali. Prosím ich, aby prišli dopredu a prijali Ducha Svätého. Keď ma toto počujú hovoriť moji letniční priatelia, domnievajú sa, že pozývam ľudí dopredu, aby prijali krst Duchom Svätým, pretože sú už znovuzrodení. Tak keď potom pozývam tých, ktorí už sú naplnení Duchom, aby prišli a boli nápomocní tým, ktorí odpovedali na pozvanie, aby prijali Ducha, títo milí bratia sa dohrnú a vedú týchto ľudí tak, že ich povzbudzujú, aby sa vydali Bohu a verili, aby hovorili v jazykoch. To spôsobilo značný zmätok a ja vám chcem presne povedať, čo mám na mysli. Mám na mysli to, aby hriešnik prišiel dopredu, aby sa znovuzrodil, čo znamená, aby bol pokrstený do tela Kristovho Duchom Svätým, čo je presne to, čo sa stalo na Letnice, keď povstala cirkev. Inými slovami, byť narodený z Ducha znamená byť v pravde pokrstený Duchom Svätým. Je to jedno a to isté.
426    Uvedomujem si, že sa to tu na okamih bude zdať zmätené, pretože väčšina ľudí vie, že som bol ordinovaný za baptistického kazateľa a jasne som prehlásil, že baptisti to nepochopili, pretože hovoria, že človek prijíma Ducha Svätého, KEĎ uverí. Ale tak to nie je. Prijímate Ho “POTOM, až keď ste uverili.” Skutky 19:2-6: “Povedal im: Či ste dostali Svätého Ducha, keď ste uverili? [v angl. preklade “od vtedy, čo ste uverili” - pozn. prekl.] A oni mu povedali: Ba ani sme nepočuli, či je Svätý Duch. A on im povedal: A na čo ste tedy pokrstení? A oni povedali: Na krst Jánov. A Pavel povedal: Ján krstil krstom pokánia a hovoril ľudu, aby uverili v Toho, ktorý prijde po ňom, to jest v Krista Ježiša. Keď to počuli, dali sa pokrstiť na meno Pána Ježiša. A keď potom vzložil na nich Pavel ruky, prišiel na nich Svätý Duch a hovorili jazykmi a prorokovali.” Tu to máme. Pavol sa ich opýtal, “Prijali ste OD TEJ DOBY, ČO STE, NIE KEĎ ste, uverili?” A tu je ten veľký rozdiel, lebo to je PO TOM, čo sme tomu uverili a prijali to! V Efežanom 1:13 je doslovná správa o tom, čo sa v Efeze podľa Skutkov 19 stalo. “V ktorom aj vy, počujúc Slovo Pravdy, Evanjelium svojho spasenia, v ktorom aj uveriac [v angl. preklade “od tej doby, OD VTEDY, čo ste uverili” - pozn. prekl.], (nie počas toho, čo ste uverili) zapečatení ste Svätým Duchom Zasľúbenia.” Pozrite, o to ide. Príliš mnohí naši modernisti a dokonca aj naši fundamentalisti (takzvaní) veria v spásu v určitý zvláštny čas; ktorý je v mnohých prípadoch nazvaný: “rozhodnutie”, a tomu potom hovoria, že prijali Krista, alebo že sú znovuzrodení. Ale prijatie Krista je prijatie Jeho Ducha. Prijatie Jeho Ducha - to je znovuzrodenie. Prijatie Jeho Ducha, to je pokrstenie Duchom Svätým. Amen. Títo ľudia veria. To je krásne. Ale tam sa zastavia. Ducha Svätého prijmete PO TOM, čo ste uverili. Tak to bolo vždy, a tak to aj vždy bude. Tie isté prvé inštrukcie pre ľudí povedal Peter na Letnice, “Čiňte pokánie a nech sa pokrstí jeden každý z vás na Meno Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha. Lebo vám patrí to zasľúbenie a vašim deťom a všetkým na široko - ďaleko, ktorých - a koľkýchkoľvek si povolá Pán, náš Boh.”
427    Tieto inštrukcie prišli ako priama Petrova odpoveď týkajúca sa toho, čo sa v skutočnosti na Letnice stalo. To, čo sa stalo, bolo to, že Boh podľa proroka Joela vylieval zasľúbeného Ducha Svätého na každé telo. On predtým nebol vyliaty alebo nebol predtým daný. Toto bolo to. Ale odteraz TOTO malo prichádzať cez činenie pokánia, pokrstenie na Meno Pána Ježiša Krista a potom bol Boh zaviazaný naplniť tých, ktorí prišli. Peter ani žiaden iný apoštol nikdy nepovedal, “Musíte byť znovuzrodení a potom naplnení Duchom.”
428    Tak toto je vzorové prežitie týkajúce sa prijatia Ducha Svätého, dávajte dobrý pozor, ako bol v nasledujúcom prípade vyliaty Duch Svätý na ľudí. Skutky 8:5-17: “A Filip zišiel do mesta Samárie a kázal im Krista. A zástupy jednomyseľne pozorovali na to, čo hovoril Filip, čujúc a vidiac divy, ktoré činil. Lebo z mnohých, ktorí mali nečistých duchov, vychádzali duchovia a kričali velikým hlasom aj mnohí porazení a chromí boli uzdravení. A povstala veliká radosť v tom meste. A nejaký muž, menom Šimon, prevádzal predtým v tom meste čary a plnil samársky národ úžasom, hovoriac o sebe, že je kýmsi velikým, na ktorého pozorovali všetci od malého až do veľkého a hovorili: Tento je tou velikou mocou Božou. A pozorovali na neho preto, že ich za dlhý čas naplňoval úžasom svojimi čary. Ale keď uverili Filipovi, ktorý im zvestoval o kráľovstve Božom a o Mene Pána Ježiša Krista, krstili sa mužovia a ženy. A uveril aj sám Šimon, a keď bol pokrstený, pridŕžal sa Filipa. A vidiac, že sa dejú divy a veľké moci, žasol. A keď počuli apoštolovia, ktorí boli v Jeruzaleme, že Samária prijala Slovo Božie, poslali k nim Petra a Jána, ktorí, keď ta zišli, modlili sa za nich, žeby dostali Svätého Ducha, (lebo ešte nebol zostúpil na niktorého z nich a boli len pokrstení v Meno Pána Ježiša.) Vtedy vzkladali na nich ruky a dostávali Svätého Ducha.” Podľa verša 12 ONI UVERILI SLOVU. Boli pokrstení na Meno Pána Ježiša. Ale napriek tomu všetkému podľa 16. verša EŠTE NEPRIJALI DUCHA SVÄTÉHO. To bolo len POTOM, keď uverili a boli správne pokrstení, že prijali Ducha Svätého. To je presne ten istý vzor, ktorý dal Peter v Skutkoch 2:38-39.
429    Iné miesto Písma, ktoré túto tému obdivuhodne osvetľuje, nachádzame v epištole Galaťanom 3:13-14: “Zlorečený každý, kto visí na dreve, aby na pohanov prešlo v Kristu Ježišovi požehnanie Abrahámovo, aby sme dostali zasľúbenie Ducha skrze vieru.” V žiadnom prípade nemôže byť povedané, že “požehnanie Abrahámovo” je znovuzrodenie a “zasľúbenie Ducha” je krst Duchom Svätým ako dve oddelené udalosti. Lebo v Písme čítame, že “Ježiš zomrel na kríži a Jeho smrťou a vzkriesením prešlo požehnanie Abrahámovo na pohanov, opustiac Židov. To sa stalo, aby sa Duch mohol stať dostupným pre pohanov.”
430    Aby sme porozumeli tomu, čo som práve povedal, treba vyjasniť, prečo študenti Písma nikdy nenašli, že by Pavol niekedy povedal, “Znovuzroďte sa a POTOM budete naplnení Duchom.” Oni sa domnievali, že to tam je, a vložili do toho svoje vlastné mienky, aby sa zdalo, že je to tam tak povedané, ALE PÍSMO TO NEHOVORÍ. Ani Ježiš to nikdy nepovedal. Pozrite sa na Jána 7:37-39 a čítajte to teraz s porozumením: “Potom v posledný, v ten veliký deň sviatku stál Ježiš a volal: Ak niekto žízni, nech prijde ku mne a pije! Kto verí vo Mňa, jako hovorí Písmo, rieky živej vody potečú z jeho vnútra. (Ale to povedal o Svätom DUCHU, ktorého mali dostať uverivší v Neho. Lebo ešte nebolo Svätého Ducha, pretože Ježiš ešte nebol oslávený.)” Tu je jasne a dôrazne povedané, že z veriaceho, ktorý vo viere príde k Ježišovi a bude piť, budú plynúť rieky živej vody. To umiestňuje toto prežitie do Letníc. Majme na pamäti túto myšlienku, keď čítame Jána 4:10 a 14: “Ježiš odpovedal a riekol jej: Keby si znala dar Boží a vedela, kto je Ten, ktorý ti hovorí: Daj sa mi napiť!, ty by si bola Jeho prosila a bol by ti dal živej vody. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu Ja dám, ten nebude žízniť na veky; ale voda, ktorú mu dám, obráti sa v ňom na prameň vody vyvierajúcej do večného života.” Tu sa hovorí o tej istej živej vode, ale tentoraz nie je označená ako rieka, ale ako artézska studňa. Tu robia ľudia chybu. Pretože je nazvaná studňou a riekou, domnievajú sa, že na jednom mieste ide o večný život daný skrze Ducha, a na ďalšom mieste, kde je pomenovaná ako rieka, (ktorá v sebe zahrňuje veľkú dynamiku), že to musí byť Duch, ktorý je teraz daný ako vybavenie mocou. Nie je to tak. Je to jedno a to isté. To je Duch, ktorý dáva život a moc, a to prišlo na Letnice.
431    Čo spôsobilo toto nedorozumenie? Odpoveď znie: “PREŽITIE.” Riadili sme sa prežitím, a nie Slovom. Preč s prežitiami ako s meradlom. Je len jedna olovnica, len jeden meter a to je SLOVO. Dávajte teraz pozor a porozumejte to. Peter povedal, “Čiňte pokánie a dajte sa pokrstiť každý jeden z vás na meno Ježiša Krista na odpustenie hriechov a prijmete dar Ducha Svätého.” Pavol sa opýtal, “Či ste prijali Ducha Svätého, ODKEDY ste uverili?” V tomto tu je celý náš problém. Ľudia činia pokánie zo svojich hriechov, dajú sa pokrstiť vo vode, ALE NEJDÚ ĎALEJ, ABY PRIJALI DUCHA SVÄTÉHO. VERÍTE AŽ PO PRIJATIE DUCHA. Veriť v Ježiša, to je krok správnym smerom, je to krok smerom k Duchu Svätému. Ale tam sa ľudia zastavia. Oni idú až do vody a potom sa zastavia. Oni veria a potom sa zastavia. Biblia nehovorí, že prijmete, KEĎ uveríte. Je povedané, “Prijali ste Ducha Svätého PO TOM, čo ste uverili?” Presný a doslovný preklad znie: “Prijali ste Ducha Svätého od tej doby, čo ste pred tým uverili?” Ľudia veria a potom sa zastavia. Ducha Svätého neprijímate, keď uveríte V Neho a činíte pokánie. Idete ďalej a prijmete Ducha Svätého. Vidíte? V tom zlyhávajú naši fundamentalisti. Oni nemajú žiadnu moc, pretože sa zastavili kúsok pred Letnicami.
432    Sú ako deti Izraela, ktoré vyšli z Egypta a zastavili sa tesne pred Zasľúbenou Zemou. Tie deti Izraelove opustili Egypt v počte asi dvoch miliónov. Všetci putovali spolu, všetci videli tie isté divy Božie, všetci mali podiel na tej istej manne a vode z udretej skaly, všetci nasledovali ten istý oblak vo dne a ohnivý stĺp v noci, ale LEN DVAJA z nich došli do Zasľúbenej Zeme. LEN DVAJA BOLI PRAVÍ ALEBO SKUTOČNÍ VERIACI. To je pravda, lebo Slovo hovorí, že tí ostatní zomreli pre neveru; a pre svoju neveru nemohli vojsť. (Židom 3:19) Potom, keď je to tak, a len DVAJA VOŠLI, tak tí ostatní neboli skutoční veriaci. V čom spočíval rozdiel? Dvaja stáli na Slove. Keď srdcia tých desiatich vyzvedačov v Kádeš-Barnei zlyhali, Jozue a Kálef sa nezakolísali, pretože oni verili Slovu a povedali, “Sme viac ako schopní zabrať túto zem.” Oni vedeli, že to dokážu urobiť, pretože Boh povedal, “Dal som vám tú zem.” Potom, čo všetci tí Izraeliti videli moc a dobrotivosť a vyslobodenie Božie, nevošli do odpočinutia, ktoré je typom Ducha Svätého. Tak hneď teraz môžete vidieť, že vždy bude len veľmi málo ľudí veriť po celý čas až do prijatia Ducha Božieho.
433    Dobre, došli sme až potiaľto. Teraz chcem ísť ďalej, a keď pôjdem ďalej, viem, že u niektorých ľudí spôsobím určité emócie. Ale nie som za to zodpovedný. Som zodpovedný Bohu a Jeho Slovu a ľuďom, ku ktorým ma Boh poslal. Musím byť verný vo všetkom, čo mi dáva, aby som povedal.
434    V Jánovi 6:37 a 44 je povedané, “Všetko, čo mi dáva Otec, prijde ku Mne, a toho, kto prijde ku Mne, nevyženiem von. Nikto nemôže prijsť ku Mne, keby ho nepritiahol Otec, ktorý Ma poslal, a Ja ho vzkriesim v posledný deň.” Ján 1:12-13: “Ale všetkým, ktorí Ho prijali, dal právo a moc stať sa deťmi Božími, tým, ktorí veria v Jeho Meno; ktorí nie z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ALE Z BOHA sú splodení.” Efežanom 1:4-5: “Tak, ako si nás v Ňom vyvolil pred založením sveta, aby sme boli svätí a bezvadní pred Ním, v láske, predurčiac nás k synovstvu skrze Ježiša Krista cieľom Neho podľa ľúbosti svojej vôle.” Nechceme teraz príliš hlboko vchádzať do témy o suverenite Božej, (pretože to by samo zabralo celú knihu), dovoľte mi tu ukázať, že podľa týchto veršov si Ježiš Kristus vyberá Svoju vlastnú nevestu práve tak isto, ako si dnes muži vyberajú svoje nevesty. Nevesta dnes jednoducho nerozhoduje o tom, že si vezme určitého muža za manžela. Nie. Je to ženích, ktorý o tom rozhoduje a vyberá si určitú ženu za svoju nevestu. (Ján 15:16: “Nie vy ste si Mňa vyvolili, ale Ja som si vyvolil vás.”) Podľa Slova Božieho bola nevesta vybraná pred založením sveta. Toto vyvolenie Nevesty si preduložil Sám v Sebe. Efežanom 1:9. A v Rimanom 9:11 je povedané, “Aby zostávalo preduloženie Božie podľa vyvolenia.” Nemôžete to čítať nijako inak. To preduloženie srdca, ten večný úmysel Boží bol vziať si nevestu podľa Svojej VLASTNEJ voľby, a tento úmysel mal v Sebe, a pretože je večný, bolo to rozhodnuté pred založením sveta.
435    Dávajte teraz dobrý pozor a pozrite sa na toto. Skôr ako vôbec bolo zrnko hviezdneho prachu, skôr ako bol Boh Bohom, (Boh je predmetom uctievania a vtedy ešte nebolo nikoho, kto by Ho uctieval, takže On bol v tom čase Bohom iba potencionálne), a bol známy len ako večný Duch, nevesta už bola v Jeho mysli. Áno, bola. Existovala v Jeho myšlienkach. A ako je to s tými myšlienkami Božími? Sú večné či nie?
436    Večné myšlienky Božie! Dovoľte, aby som sa vás opýtal, “Sú myšlienky Božie večné?” Ak toto môžete uvidieť, potom uvidíte mnoho vecí. Boh je nemenný, ako v bytí, tak i v konaní. O tom sme už hovorili a dokázali to. Boh je vo Svojich schopnostiach nekonečný, a preto ako Boh musí byť aj vševedúci. Keď je vševedúci, tak sa teraz neučí ani sa Sám so Sebou neradí, ani v žiadnom čase k svojmu poznaniu nepridáva. Keby mohol k Svojmu poznaniu niečo pridať, potom by nebol vševedúci. Potom by sme mohli nanajvýš povedať, že raz bude vševedúci. Ale to nie je podľa Písma. On JE vševedúci. Nikdy nemal o ničom nejakú novú myšlienku, pretože všetky Svoje myšlienky mal vždy a stále ich bude mať, a od začiatku pozná koniec, lebo je Boh. TAK MYŠLIENKY BOŽIE SÚ VEČNÉ. SÚ SKUTOČNÉ. Oni jednoducho nie sú také ako u človeka, ktorý načrtol plán a jedného dňa budú jeho myšlienky premenené na hmotu a formu, ale oni sú už skutočné a večné a sú časťou Boha.
437    Pozrite, ako sa to deje. Boh mal vždy Svoje myšlienky s Adamom. Adam ako Jeho myšlienka ešte nebol vyjadrený. Žalm 139:15-16 vám o tomto trochu dá predstavu: “Niktorá moja kosť nie je ukrytá pred Tebou, ktorý som učinený v skrytosti; utkaný som v hlbinách zeme. Tvoje oči videli môj trup a do Tvojej knihy sú zapísané všetky moje údy jako aj dni, v ktorých boli utvorené, keď ešte nebolo ani jedného z nich.” To, ako som povedal, nebolo napísané o Adamovi, ale dáva vám to predstavu a poznanie, že tá myšlienka bola v Jeho mysli, a tá myšlienka bola večná a musela byť vyjadrená. Tak, keď bol Adam sformovaný z prachu zeme a Boh stvoril jeho duchovnú bytosť, potom sa stal Božou vyjadrenou myšlienkou a tieto večné myšlienky boli teraz prejavené.
438    Mohli by sme prechádzať cez storočia. Nachádzame Mojžiša, Jeremiáša, Jána Krstiteľa a každý z nich bol večná Božia myšlienka vyjadrená vo svojej dobe. Potom prídeme k Ježišovi, k tomu LOGOS. On bol dokonalou a úplnou MYŠLIENKOU, ktorá bola vyjadrená, a On sa dal poznať ako Slovo. To je to, čím On JE a vždy BUDE.
439    A teraz je povedané, že “On si nás V ŇOM (v Ježišovi) vyvolil pred založením sveta.” To znamená, že sme boli rovno tam S Ním v mysli a v myšlienkach Božích pred založením sveta. To dáva vyvoleným VEČNÚ kvalitu. Od toho sa nemôžete dostať preč.
440    Dovoľte, aby som sem vsunul jednu myšlienku. Dokonca naše telesné narodenie je založené na vyvolení. Ženské vaječníky produkujú mnoho a mnoho vajíčok. Ale prečo sa stane, že v určitom čase prichádza dole určité vajíčko, a nie žiadne iné? A potom sa medzi mužskými spermiami z neznámeho dôvodu určitý zárodok chytí toho vajíčka, zatiaľ čo tie ostatné, ktoré by sa mohli tak ľahko prichytiť alebo mali lepšiu príležitosť, sa neprichytili a zahynuli. Za týmto všetkým stojí inteligencia, čiže to, čo rozhoduje, či to bude chlapec alebo dievča, blond alebo brunet, či bude mať jasné alebo tmavé oči, atď. S týmito myšlienkami vo svojej mysli rozmýšľajte o Jozuovi a Kálefovi. Či nepovedal Ježiš v Jánovi 6:49: “Vaši otcovia jedli mannu na púšti, a zomreli.” Tí rodičia, ktorí tam zomreli, boli potrební, aby boli praotcami národa, ku ktorému Ježiš hovoril. Oni zahynuli, hoci telesne boli v Božom vyvolení, ako v ňom boli Jozue a Kálef duchovne.
441    Ale aby sme pokračovali. Títo vyvolení neboli len večnými Božími myšlienkami, ktoré mali byť vo svojom čase vyjadrené v tele, ale títo istí vyvolení sú nazývaní iným menom. Rimanom 4:16: “Preto z viery, aby bolo podľa milosti, aby bolo zasľúbenie pevné všetkému semenu, nie len tomu zo zákona, ale aj tomu z viery Abrahámovej, ktorý je otcom všetkých nás.” Rimanom 9:7-13: “Ani preto, že sú semä Abrahámovo, nie sú všetci deťmi, ale: V Izákovi sa ti bude volať semä, to jest, nie deti tela sú deťmi Božími, ale deti zasľúbenia počítajú sa za semä. Lebo Slovo zasľúbenia je toto: O tomto čase prijdem a Sára bude mať syna. A nielen to, ale aj Rebeka počala z jedného, z Izáka, nášho otca; (lebo ešte keď sa neboli narodili ani neboli vykonali ničoho dobrého alebo zlého - aby zostávalo preduloženie Božie podľa vyvolenia, nie zo skutkov, ale z toho, ktorý povoláva) - ešte vtedy jej bolo povedané, že väčší bude slúžiť menšiemu. Jako je napísané: Jakoba som miloval a Ezava som nenávidel.” Galaťanom 3:16: “A zasľúbenia boli povedané Abrahámovi a jeho semenu. Nehovorí: I semenám, ako keby ich bolo mnoho, ale hovorí jako o jednom: I tvojmu semenu, ktorým je Kristus.” Galaťanom 3:29: “A jestli ste vy Kristovi, tedy ste semenom Abrahámovým a podľa zasľúbenia dedičmi.” Podľa Rimanom 4:16 zisťujeme, že Boh dal pevné zasľúbenie VŠETKÉMU semenu Abrahámovmu a Pavol toto označenie vzťahuje na seba i na všetkých veriacich, lebo hovorí, “Abrahám, ktorý je otcom VŠETKÝCH nás.” Potom pokračuje, nielen, aby ohraničil svoju definíciu, ale skôr aby ju dokončil, lebo v Galaťanom 3 stotožnil to SEMENO (jednotné číslo) s Ježišom a započítal “deti semena” ako deti zasľúbenia, a zasľúbenie má do činenia s “vyvolením” alebo s “Božou voľbou”. To je presne to, čo sme hovorili. Tí, ktorí sú z Kráľovského Semena, sú vyvolení Boží, sú predurčení, predzvedení Boží a boli v mysli Božej a v Jeho myšlienkach. Jednoducho povedané, Pravá Nevesta Kristova bola večne v Božej mysli, ale nebola vyjadrená, až kým každý nevystúpil vo svojom určenom a vyznačenom čase. Každý člen, keď vystúpil, stal sa VYJADRENÝM a zaujal svoje miesto v tele. Tak táto nevesta je doslovnou NEVESTOU SEMENA VYPOVEDANÉHO SLOVA. A hoci je označená ako žena, je nazvaná aj “telom Kristovým”. Je úplne zrejmé, že tak má byť nazvaná, lebo bola predurčená v Ňom, pochádza z toho istého zdroja, bola večná s Ním a teraz prejavuje Boha v tele z mnohých údov, ako bol vtedy Boh prejavený v JEDNOM ÚDE, a to v našom Pánovi Ježišovi Kristovi.
442    Tak potom tu prichádzame k záveru. Ako to večné Logos (Boh) bolo prejavené v Synovi a v Ježišovi prebývala celá plnosť Božstva telesne a Ten večný bol Otec prejavujúci sa v tele, a tým dostal titul Syna, tak aj my, veční v Jeho myšlienkach, keď prišiel na nás rad, stali sme sa tým Semenom Vypovedaného Slova prejaveným v tele, ktoré pozostáva z mnohých údov a tieto večné myšlienky, ktoré sa teraz prejavujú v tele, sú synovia Boží, práve tak, ako sme nazvaní. NESTALI SME SA SEMENOM SKRZE ZNOVUZRODENIE, MY SME BOLI SEMENOM, A PRETO SME SA ZNOVUZRODILI, LEBO LEN VYVOLENÍ SA MÔŽU ZNOVUZRODIŤ. Pretože SME BOLI SEMENOM, mohli sme byť oživení. V NE-SEMENE nie je nič k oživeniu.
443    Zachovajte to dobre vo svojich mysliach. Urobme teraz ďalší krok. Vykúpiť znamená kúpiť naspäť. Je to navrátené pôvodnému majiteľovi. Boh skrze Svoju smrť, preliatou Krvou, KÚPIL SPÄŤ SVOJICH VLASTNÝCH. On kúpil naspäť Nevestu Semena Vypovedaného Slova. “Moje ovce čujú Môj hlas (Slovo) a nasledujú Ma.” Vždy ste boli ovcou. Nikdy ste neboli prasaťom alebo psom, ktorý sa potom stal ovcou. To je nemožné, lebo každý druh života rodí ten istý druh a druh sa nemení. Tak, ako sme boli v myšlienkach Božích a potom vyjadrení v tele, musel prísť deň, keď sme počuli Jeho hlas (Slovo), a počúvajúc ten hlas, sme si uvedomili, že je to náš Otec, ktorý nás volá, a poznali sme, že sme synovia Boží. Počuli sme Jeho hlas a zvolali sme ako márnotratný syn, “Spas ma, môj Otče. Vraciam sa k Tebe.”
444    Syn Boží môže ísť dlhý čas, kým rozpozná, že je synom. V skutočnosti je mnoho pravých kresťanov takých ako v tom príbehu o malom orlovi, ktorého vysedela sliepka. Viete, že orol je typom pravého veriaceho. Nejaký sedliak vzal vajce z orlieho hniezda a položil ho pod sliepku. V príslušnom čase sa všetky vajcia pod tou sliepkou vyliahli. Malé kuriatka dobre vychádzali s matku sliepkou, ale ten malý orol nemohol pochopiť to kvokanie a hľadanie potravy v kope hnoja. Dokázal sa živiť, ale bol z toho všetkého dosť zmätený. Ale jedného dňa z výšky vo vzduchu matka orlica, ktorá zniesla to vajce, vysliedila toho malého orla na zemi. Zniesla sa obrovskou rýchlosťou dolu a zakričala naňho plným hlasom, aby vzlietol hore a stretol sa s ňou. On nikdy nepočul krik orla, ale keď počul ten prvý výkrik, niečo sa v ňom zobudilo a on zatúžil vzlietnuť k nej. Ale bál sa to skúsiť. Tá matka znova zvolala na neho, aby sa vzniesol vo vetre a nasledoval ju. On zakričal, že sa bojí. Ona ešte raz zavolala, skríkla, aby to skúsil. Trepotajúc krídlami, vrhol sa do vzduchu a odpovedal na volanie matky, vzniesol sa do modrej oblohy. Vidíte, on bol vždy orlom. Nejaký čas sa správal ako kura, ale nemohol sa uspokojiť. Ale keď počul volanie toho veľkého orla, prišiel na svoje vlastné miesto. A keď raz pravý syn Boží počuje skrze Slovo volanie Ducha, on si tiež uvedomí, kým je, a utečie sa k tomu Veľkému Prorokovi - Orlovi a bude s Ním naveky sedieť v nebeských miestach v Kristu Ježišovi.
445    TERAZ PRICHÁDZA NÁŠ TRIUMFÁLNY ŠTÍTOVÝ KAMEŇ o krste Duchom Svätým. Galaťanom 4:4-7: “Ale keď prišla plnosť času, poslal Bôh svojho Syna, pošlého zo ženy, podrobeného pod zákon, aby tých, ktorí boli daní pod zákon, vykúpil, aby sme vzali nám určené synovstvo. A že ste synovia, poslal Bôh Ducha Svojho Syna do našich sŕdc, ktorý volá: Abba Otče! Takže už nie si sluha, ale syn, a jestli syn, aj dedič Boží skrze Krista.” Tu to je. Ježiš Kristus zostúpil, zomrel na kríži, dokonal vykúpenie (prinavrátil pôvodnému vlastníkovi prostredníctvom vykúpenia alebo zaplatením ceny), a tým NÁS POSTAVIL AKO SYNOV. Neučinil z nás synov, lebo sme už boli Jeho synmi, ale umiestnil nás ako synov. Lebo dokiaľ sme boli vo svete, v tele, nemohli sme byť uznaní za Jeho synov. Boli sme držaní diablom v zajatí. Ale aj tak sme boli synovia. A počujte toto: “A ŽE STE SYNOVIA, POSLAL BOH DUCHA SVOJHO SYNA DO VAŠICH SŔDC, KTORÝM VOLÁTE: ABBA, OTČE.” Na koho spadol Duch v čase Letníc? Na synov. Na koho v Korinte? Na synov, keď POČULI SLOVO.
446    Čo je krst Duchom Svätým? Je to Duch, ktorý vás krstí do tela Kristovho. To je nové narodenie. To je Duch Boží, ktorý vchádza do vás a napĺňa vás po tom, čo ste činili pokánie, (keď ste počuli Jeho Slovo) a boli ste pokrstení vo vode ako odpoveď dobrého svedomia voči Bohu.
447    Tomu, čo sme teraz uviedli, by všetci porozumeli omnoho ľahšie, keby všetci verili učeniu o jednote Božstva. Lebo nie sú tri osoby v Božstve, ale JEDNA. Preto NIE SME zrodení z Ducha Života Ježiša, ktorý vchádza do vnútra a potom neskôr prichádza Duch Svätý, aby nám dal moc. Keby to bola pravda, prečo zneuctievame Otca a nedávame Mu žiadne miesto v našom celkovom spasení, lebo ak je spasenie od Pána, a keby boli traja Pánovia, potom aj ON (Otec) musí mať v tom diel. Ale istotne môžeme vidieť, že Ježiš toto povedal veľmi jasne, že to je On a jedine On, ktorý je Bohom, a to je On a jedine On Sám, ktorý vchádza do veriaceho. Ján 14:16 hovorí, že Otec pošle iného Utešiteľa. Ale verš 17 hovorí, že On (Ježiš) u nich prebýva a neskôr má byť v nich. Vo verši 18 hovorí, že On príde k nim. Vo verši 23, keď hovoril k učeníkom, povedal, “My (Otec a Syn) prídeme k nemu.” Tak to je Otec, Syn a Duch Svätý, ktorí prichádzajú všetci v tú istú dobu, lebo je to JEDNA OSOBA, z ktorej pozostáva Božstvo. Ten príchod sa stal na Letnice. Nie sú dva príchody Ducha, len jeden. Problém je v tom, že ľudia nepoznajú skutočnú pravdu a jednoducho veria v Ježiša na odpustenie hriechov, ale nepokračujú, aby prijali Ducha.
448    Skôr ako ukončím túto tému, viem, že máte v mysli jednu otázku. Chcete vedieť, či verím v učenie o predexistencii. Neverím tomu mormonskému učeniu o predexistencii duše práve tak, ako neverím v reinkarnáciu alebo v prevteľovanie duše. Buďte tu opatrní a pochopte toto. To nie je tá osoba, ktorá pochádza večne predurčená od Boha, TO JE SLOVO ALEBO SEMENO. To je to. Dávno, príliš dávno na to, aby to ľudský rozum pochopil, večný Boh s večnými myšlienkami myslel a rozhodol, ako je napísané, “JAKOBA SOM MILOVAL, ALE EZAVA SOM NENÁVIDEL (Rimanom 9:13).” SKÔR AKO SA KTORÝ Z NICH NARODIL A AKO BY NIEČO DOBRÉHO ALEBO ZLÉHO UČINIL! Pozrite, to bola MYŠLIENKA a tá myšlienka bola potom vyjadrená a Boh vykúpil Jákoba späť, lebo iba Jákob bol SEMENOM. Iba Jákob mal semeno, preto mal úctu k právu prvorodenstva a k zmluve Božej. Ak ste pravým semenom, budete počúvať to Slovo. Duch vás pokrstí do tela Kristovho, naplní vás a vystrojí mocou a vy prijmete Slovo pre váš deň a vek. Vidíte, akým jasným sa stáva pravý dôkaz, keď vám je zjavené Slovo? Všimnite si znova, že Ježiš bol Kráľovským Semenom. Žil v ľudskom tele. Keď Ho Duch zavolal, (tú Slovom prejavenú Myšlienku), išiel k Jordánu a bol tam pokrstený vo vode. Keď poslúchol Slovo, Duch Svätý prišiel na Neho a hlas povedal, “Toto je môj milovaný syn, Toho počúvajte!” Hlas nepovedal, “Tento sa stal Mojím Synom,” Ježiš BOL Synom! Duch Svätý Ho uviedol do pozície toho Syna pred nimi všetkými. Potom, keď bol takto naplnený, (a ten istý vzor sa odohráva na Letnice a stále ďalej), vystúpil a demonštroval moc, prijímajúc plné zjavenie Boha a od Boha dané na ten deň.
449    Stále hovoríme, že pravdivý dôkaz o krste Duchom Svätým pre veriaceho je to, že prijíma Slovo na ten vek, v ktorom žije. Dovoľte, aby som vám to ukázal úplne jasne.
450    Tých Sedem Vekov, ako sú podané v Zjavení v 2. a 3. kapitole, zaberajú celé obdobie plnosti pohanov alebo celý čas, v ktorom sa Boh zaoberá spasením pohanov. V každom jednotlivom veku bez výnimky sa hovorí to isté pri otvorení a zakončení posolstva pre ten vek. “Poslovi zboru (v Efeze, Smyrne, Pergame, Tyatíre, Sardách, Filadelfii, Laodicei) napíš, toto hovorí Ten atď., atď.” “Kto má uši, nech počuje (jednotné číslo), čo Duch hovorí zborom.” Všimnite si tu, že Ježiš (skrze Ducha) oslovuje v KAŽDOM veku LEN JEDNU osobu ohľadom Slova pre ten vek. Len JEDEN posol pre každý vek prijíma to, čo chce Duch pre ten vek povedať, a ten JEDEN POSOL je poslom pravej cirkvi. On hovorí za Boha skrze zjavenie obom “cirkvám”, tej pravej i tej nepravej. Posolstvo je potom rozhlasované všetkým. Ale hoci je toto posolstvo hlásané všetkým, ktorí prichádzajú do jeho okruhu, to posolstvo je svojím spôsobom individuálne prijímané len určitou kvalifikovanou skupinou ľudí. Každý jednotlivec z tejto skupiny je človek, ktorý má schopnosť počuť, čo Duch hovorí cirkvi prostredníctvom posla. Tí, ktorí počujú, nedostávajú nejaké svoje vlastné súkromné zjavenie, ani to nie je skupina, ktorá dostáva svoje kolektívne zjavenie, ALE KAŽDÁ OSOBA POČÚVA A PRIJÍMA TO, ČO UŽ POSOL PRIJAL OD BOHA.
451    Nepokladajte to za zvláštne, že to tak je, lebo Pavol dal tento vzor pod rukou Božou. Jedine Pavol mal plné zjavenie pre svoj deň, ako to svedčí jeho konfrontácia s inými apoštolmi, ktorí uznali Pavla ako Proroka - Posla pre pohanov v tej dobe. A tiež si môžeme všimnúť z konkrétneho príkladu v Slove, že keď chcel ísť Pavol do Ázie, Boh mu v tom zabránil, lebo ovce (Jeho deti) boli v Macedónii a oni (Macedónci) budú počúvať, čo im Duch mal prostredníctvom Pavla povedať, zatiaľ čo ľudia v Ázii nie.
452    V každom veku máme presne ten istý vzor. Preto svetlo prichádza prostredníctvom nejakého Bohom daného posla v určitej oblasti a potom sa to svetlo od tohoto posla šíri cez službu iných, ktorí v tom boli verne vyučení. Ale, samozrejme, nie všetci, ktorí vychádzajú, si vždy uvedomujú, aké nutné je povedať LEN to, čo povedal posol. (Spomeňte si, Pavol v 1. Korinťanom 14:37 varoval ľudí, aby hovorili len to, čo povedal on, “Ak niekto myslí o sebe, že je prorok alebo duchovný, nech pozná dobre, čo vám píšem, že sú to PRIKÁZANIA PÁNOVE. Či od vás vyšlo Slovo Božie? Alebo či len k vám samým prišlo?”) Oni tu niečo pridajú a tam zase niečo uberú a zakrátko už posolstvo nie je viac čisté a prebudenie zomiera. Akí opatrní musíme byť, aby sme počuli len JEDEN hlas, lebo Duch má len jeden hlas, ktorý je hlasom Božím. Pavol ich varoval, aby hovorili to, čo on povedal, Peter tiež robil to isté. On ich varoval, že ANI ON (Pavol) nemôže zmeniť jediné slovo, ktoré dal skrze zjavenie. Ó, ako je dôležité počúvať hlas Boží skrze Jeho poslov a potom hovoriť to, čo im bolo dané, aby povedali zborom.
453    Dúfam, že to teraz začínate vidieť. Možno teraz dokážete rozumieť, prečo nedržím s fundamentalistami a s letničnými. Musím držať so Slovom tak, ako ho Pán zjavil. Nevyčerpal som to všetko. Na to by bola potrebná celá kniha, ale s Pánovou pomocou budeme mať mnoho kázní, záznamov a posolstiev o všetkých týchto veciach, ktoré vám pomôžu porozumieť a dať do súvislosti celé Písmo.
454    “Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom v každom veku.” V každom veku bolo to isté zvolanie. Počujte, čo hovorí Duch! Ak si kresťan, vrátiš sa k tomu, čo učí Duch; to je Slovo na tento vek. Každý posol do každého veku bude kázať to Slovo. Každé nové a pravé prebudenie bude preto, že sa ľudia vrátili k Slovu na ich vek. Zvolanie v každom veku je pokarhanie: “Opustili ste Slovo Božie. Čiňte pokánie a navráťte sa k Slovu.” Od prvej knihy Biblie (Genesis) až k tej poslednej knihe (Zjavenie) je len jeden dôvod, prečo sa ľudia znepáčili Bohu - to je, že opustili Slovo, a je len jeden prostriedok, ako môžu znovu získať Jeho zaľúbenie - navrátiť sa do Slova.
455    V Efezskom Veku a v tomto veku a v každom veku, ktorý preberáme, uvidíme, že toto je pravda. A v poslednom veku, ktorý je naším vekom, nájdeme zatmenie Slova, úplné odpadnutie, ktoré povedie k veľkému súženiu.
456    Ak si tým pravým semenom, a ak si skutočne pokrstený Duchom Svätým, budeš si Jeho Slovo ceniť viac ako svoju dennú potravu a budeš mať túžbu žiť KAŽDÝM Slovom, ktoré vychádza z úst Božích.
457    To je moja úprimná modlitba za nás všetkých, aby sme počuli, čo nám Duch prináša zo Slova dnes.