 |
 |
| Vytlač stránku | Obsah knihy |
632 Zjavenie
2:18-29: “A anjelovi sboru v Tyatíroch
napíš: Toto hovorí Syn Boží, ktorý má svoje oči jako plameň ohňa a
ktorého nohy sú podobné mosadzi: Znám tvoje skutky aj tvoju lásku, aj
službu, aj vernosť, aj trpezlivosť, aj tvoje skutky, aj tie posledné,
ktorých je viac ako prvých. Ale mám niečo málo proti tebe: že necháš
ženu Jezábeľ, ktorá hovorí o sebe, že je prorokyňou, učiť a zvádzať
mojich sluhov, aby smilnili a jedli obetované modlám. A dal som jej
čas, aby učinila pokánie zo svojho smilstva, ale neučinila pokánia.
Hľa, ja ju hodím na ležisko i tých, ktorí cudzoložia s ňou, do veľkého
súženia, keď neučinia pokánia zo svojich skutkov. I jej deti pobijem
smrťou a zvedia všetky sbory, že ja som, ktorý spytujem ľadviny a
srdcia, a dám vám jednému každému podľa vašich skutkov. Ale vám hovorím
aj ostatným v Tyatíroch, všetkým, ktorí nemajú toho učenia a ktorí
nepoznali hlbín satanových, ako hovoria: Nevzkladám na vás iného
bremena. Avšak čo máte, držte, dokiaľ neprijdem. A tomu, kto víťazí a
kto ostríha až do konca moje skutky, tomu dám moc nad pohanmi - a bude
ich pásť železným prútom; ako hrnčiarske nádoby budú roztrieskaní -
jako som i ja prijal od svojho Otca, a dám mu rannú hviezdu. Kto má
uši, nech počuje, čo Duch hovorí sborom!”
633 Z historického
hľadiska bolo mesto Tyatíra
najmenej pozoruhodné zo všetkých siedmich miest Zjavenia. Bolo
situované na hranici Mýzie a Iónie. Bolo obklopené mnohými riekami,
ktoré boli plné pijavíc. Jeho najchválihodnejšou črtou bolo to, že bolo
finančne bohaté vďaka spolkom hrnčiarov, garbiarov, tkáčov, farbiarov,
krajčírov a tak ďalej. Z tohoto mesta pochádzala Lýdia, predavačka
purpuru. Bola prvou Pavlom obrátenou Európankou.
634 Dôvodom, prečo Duch zvolil toto mesto ako to, ktoré už malo duchovné prvky, pre štvrtý vek, bolo jeho náboženstvo. Hlavným náboženstvom Tyatíry bolo uctievanie Apolla Tyrimnaiosa, ktoré bolo spojené s kultom uctievania panovníka. Apollo bol bohom slnka a v sile bol hneď druhý po svojom otcovi Diovi. Bol známy ako ‘odvracač zla’. Vládol nad náboženským zákonom a pokáním (prostriedok nápravy, činenie nápravy zlého konania alebo viny). Platón o ňom povedal, “On vysvetľuje ľuďom inštitúciu chrámov, obetí a služieb božstvu okrem obradov spojených so smrťou a posmrtným životom.” Svoje poznanie ‘budúcnosti’ a ‘vôle svojho otca’ prinášal ľuďom skrze prorokov a veštcov. V Tyatíre viedla tento rituál prorokyňa, ktorá sedela na trojnohej stoličke a v stave tranzu prinášala posolstvá. 635 Zovretie tohoto náboženstva bolo pozoruhodné. Jeho ohromná moc nespočívala výlučne v ríši tajomstiev, ale spočívala vo fakte, že nikto nemohol patriť k spolkom, ktoré ponúkali ľuďom ich živobytie, pokiaľ nepatrili k chrámovému uctievaniu Apolla. Ktokoľvek, kto sa odmietol pripojiť k modlárskym slávnostiam a neviazaným orgiám, mal k týmto spolkom prvého storočia zakázaný prístup. Aby niekto mohol byť časťou spoločenského a obchodného života, musel byť praktikujúcim pohanským modlárom. 636 Najpozoruhodnejšie je, že práve meno Tyatíra znamená “Panovačná žena”. Tak je tento vek charakterizovaný prevládajúcou silou, silou, ktorá neľútostne napáda všetko, všetko podmaňuje a tyransky ovláda. No, panujúca žena je najväčšou kliatbou na svete. Najmúdrejší muž, akého kedy svet videl, bol Šalamún, a ten povedal, “Obrátil som sa a ustavil svoje srdce, aby som poznával a skúmal a hľadal múdrosť a zmysel, a aby som poznal, že je bezbožnosť bláznovstvom a nerozum voči Bohu šialenstvom. A našiel som vec, HORKEJŠIU AKO SMRŤ, ŽENU, ktorá je samá sieť a samá smečka jej srdce, putami jej ruky. Ten, kto je dobrým pred tvárou Božou, jej unikne; ale TEN, KTO HREŠÍ, býva lapený od nej. Pozri, toto som našiel, hovorí kazateľ, jedno k druhému ukladajúc, aby som našiel zmysel, čo ešte vždy hľadá moja duša, avšak som nenašiel. Jedného muža som našiel z tisíca, ale ženy som medzi všetkými tými nenašiel.” Kazateľ 7:25-28. Pavol povedal, “Žene nedovoľujem učiť alebo PRISVOJIŤ SI MOC.” Počnúc záhradou Eden, sa žena neustále a úspešne pokúšala prevziať kontrolu nad mužom, a dnes je to svet žien s bohyňou Ameriky, ktorou je nahá žena. Tak, ako tá ženská modla padajúca z oblohy (spomeňte si, jej ruky boli železné tyče) charakterizovala ten prvý alebo Efezský vek, tak jej moc rástla, až získala absolútnu autoritu, takú autoritu, ktorej sa zmocnila svojou železnou povahou. 637 No, žena nie je určená k tomu, aby mala železnú povahu. Podľa Svätého Písma má byť poddaná mužovi. To je o nej prikázané. Žena, ktorá je skutočne ženská, úplne ženská, bude mať túto povahu. Nie rohožka pri dverách. Žiaden skutočný muž neurobí zo ženy rohožku. Ale ona bude chcieť byť pod autoritou a nie vládnuť nad mužom, lebo on je hlavou domu. Ak ona ruší ten vzor, ktorý pre ňu Boh urobil, je prevrátená. Každý muž, ktorý nechá ženu, aby vzala autoritu, takisto ten vzor zrušil a je prevrátený. Z toho dôvodu sa žena NESMIE ODIEVAŤ DO TOHO, ČO PATRÍ MUŽOVI, ALEBO SI STRIHAŤ VLASY. Nikdy nemá nosiť odevy, ktoré patria mužovi, alebo si strihať vlasy. Ak to robí, mieša sa do mužskej sféry, prisvojuje si autoritu a stáva sa prevrátenou. A keď sa žena nahrnie za kazateľňu, čo je PRIKÁZANÉ, ŽE NESMIE ROBIŤ, potom ukazuje, akého je ducha. Byť panujúcou ženou je antikrist a sú v nej semená Rímsko-katolíckej cirkvi, hoci to môže akokoľvek popierať. Keď ale DÔJDE NA SLOVO, nech je Boh pravdivý a každé ľudské slovo klamstvom. Amen. 638 Vráťme sa na začiatok. V pôvodnom hmotnom stvorení tak, ako ho poznáme dnes, Boh učinil všetko v pároch, samca a samicu. Bol tu pár hydiny - kohút a sliepka. Bol tu pár dobytka - krava a býk. A tak ďalej v celom rade. Ale keď prišlo na človeka, bol len jeden. Nebol pár. Adam bol stvorený na obraz Boží. On bol synom Božím. Ako syn Boží nemohol byť pokúšaný a nemohol padnúť. To by nebolo možné. Tak Boh vzal vedľajší produkt muža, aby spôsobil pád. Žena nikdy nevyšla priamo z Božej ruky ako skutočný Boží produkt. Bola vytvorená z muža. A keď Boh spôsobil, že vyšla z muža, tak bola značne odlišná od ostatných samíc, ktoré On stvoril. Bola schopná byť zvedená. Žiadne iné samičie stvorenie nemôže byť nemorálne, ale ľudské ženské môže byť dotknuté takmer kedykoľvek. A táto slabosť v nej dovolila satanovi, že ju mohol zviesť skrze hada, a to priviedlo ženu do celkom zvláštneho postavenia pred Bohom a Jeho Slovom. Na jednej strane je typom všetkých vecí vulgárnych, nečistých a odporných, a na druhej strane je typom všetkých vecí čistých, krásnych a svätých ako nádoba Ducha a požehnaní Božích. Na jednej strane je nazývaná prostitútkou, ktorá je opitá vínom svojho smilstva. Na druhej strane je nazývaná Nevestou Kristovou. Na jednej strane je nazývaná Tajomstvom, Babylonom, ohavnosťou pred Bohom; a na druhej strane je nazývaná Novým Jeruzalemom, našou matkou. Na jednej strane je tak nečistá, bezbožná a oplzlá, že je hromadne hodená do ohnivého jazera ako jediného vhodného miesta pre ňu; a na druhej strane je vyzdvihnutá do neba, majúc podiel na samotnom tróne Božom ako jedinom mieste vhodnom pre takúto kráľovnú. 639 A ona je v tomto Tyatírskom cirkevnom veku PANUJÚCOU ŽENOU. Je Tajomstvom Babylon. Je tou veľkou neviestkou. Je Jezábeľou, falošnou prorokyňou. PREČO? Lebo skutočná žena je poddaná Bohu. Kristus je jej Hlavou. Nemá žiadne slovo, len To Jeho, žiadne myšlienky, jedine Jeho, žiadne vedenie, jedine Jeho. Ale čo je s touto cirkvou? Ona odvrhla Slovo a zničila Biblie a cenné úvahy zbožných ľudí. Zavraždila tých, ktorí by kázali pravdu. Podmanila si kráľov, kniežatá a národy, riadi armády a trvá na tom, že je pravým telom Kristovým, a že jej pápeži sú zástupcami Krista. Je úplne zvedená diablom, až sa postupne stala zvodcom iných. Je nevestou satana a vyprodukovala jeho náboženstvá skrížených detí. 640 Ona panovala po celé Temné veky. Počas viac ako deväťsto rokov plienila a ničila. Zabila umenie, zničila vedu, nepriniesla nič, len smrť, až kým svetlo Pravdy takmer celkom zmizlo a zostali z neho len nepatrné zbytky. Olej a víno takmer prestali tiecť. Ale hoci ovládla kráľovstvá sveta a vyžadovala, aby v nej všetci ľudia našli svoje občianstvo, bola tam malá skupina, ktorá patrila Bohu a ktorej občianstvo bolo v nebi, a tú zničiť nemohla. Boh zachoval Svoje malé stádečko; oni nemohli byť zničení. Táto cirkev Ríma bola tak pohanská a bezbožná ako kráľovná Atália, ktorá sa snažila zničiť všetko kráľovské semeno, a takmer sa jej to podarilo, ale BOH ZACHOVAL JEDNÉHO a z neho vyšlo viac verných. Tak Boh zachoval malé stádečko v tej dlhej temnej noci a z ich pravdy nakoniec povstal Luther. 641 Ktokoľvek, kto vôbec niečo vie o Rímsko-katolíckej cirkvi a jej forme uctievania, môže povedať, prečo bolo toto mesto Tyatíra Duchom zvolené, aby reprezentovalo cirkev v Temných vekoch. Tu je to, priamo pred našimi očami. 642 Tyatírsky vek
bol tým najdlhším zo všetkých a
trval asi 900 rokov, od roku 606 do roku 1520.
643 Cirkev bola
dlho rozštiepená na dve skupiny,
Západnú a Východnú. Občas povstal nejaký reformátor v jednej alebo v
oboch skupinách a istý čas viedol nejakú časť cirkvi do hlbšieho
obecenstva s Bohom. Takým mužom bol na západe František z Assisi. Istý
čas mal skutočne úspech, jeho dielo však bolo nakoniec umŕtvené Rímskou
hierarchiou. Peter Waldo z Lyonu, obchodník, ktorý sa zriekol svojho
svetského života, sa stal veľmi aktívnym v službe Pánovi a priviedol k
Nemu mnohých, ale jeho práca bola prekazená a bol exkomunikovaný
pápežom. Ani Východná, ani Západná skupina nemali vo svojom strede
muža, ktorý by mohol byť poslom pre tento vek, keď ho preskúmame vo
svetle Písma. Avšak na Britských ostrovoch boli dvaja muži, ktorých
služba v Slove a skutku mohla obstáť v skúške pravdy. Boli to svätý
Patrik a svätý Columba. Svätý Columba bol ten, na ktorého padol los,
aby bol poslom.
644 Hoci poslom do Tyatírskeho veku bol svätý Columba, chcel by som sa na chvíľu zastaviť pri živote svätého Patrika ako príkladu pre nás a tiež preukázať nepravdivosť tvrdenia Ríma, že svätý Patrik bol jeden z nich, ako aj Johanna z Arcu. Patrik sa narodil sestre svätého Martina v malom meste Bonavern na brehoch rieky Clyde. Keď sa jedného dňa hral so svojimi dvomi sestrami na pobreží, prišli piráti a všetkých troch uniesli. Kam sa dostali sestry, nikto nevie. Ale Patrika (jeho meno bolo Succat) predali jednému vojvodovi v Severnom Írsku. Jeho povinnosťou bolo starať sa o svine. Aby to mohol robiť, trénoval psov. Jeho psy boli tak dobre trénované, že mnohí ľudia prichádzali zblízka i zďaleka, aby ich kupovali. Vo svojej osamelosti sa obrátil k Bohu a bol spasený. Potom prišla naliehavá túžba uniknúť a vrátiť sa domov k rodičom. Vytvoril plán, kde skvele využil svoje trénerské schopnosti. Naučil psov, aby si na neho ľahli a opatrne prikryli jeho telo a nepohli sa, až kým im to neprikáže. Tak jedného dňa, keď jeho majiteľ predal niekoľko psov, Patrik prikázal psom okrem vodcu svorky, aby vošli do člna. Vodca svorky, ktorému dal potom tajné znamenie, utiekol a vzpieral sa vojsť na palubu. Zatiaľ čo sa majiteľ a kupec pokúšali psa chytiť, Patrik vošiel na loď a dal psom znamenie, aby ho prikryli. Potom zapískaním dostal i vodcu svorky na loď a hore na neho. Keďže Patrika nebolo vôbec vidieť, kupec rozvinul plachty a vyplával na more. Keď sa Patrik presvedčil, že je kapitán od zeme príliš ďaleko, aby sa mohol vrátiť, dal psom iný signál, ktorý spôsobil, že urobili veľký hluk. Potom vyšiel a povedal kapitánovi, že ak ho nevyloží na brehu v jeho domovine, prikáže psom, aby ďalej vyvádzali, a on sám prevezme riadenie lode. Avšak kapitán bol kresťanom, a keď počul mladíkov príbeh, rád ho vysadil na brehu v jeho krajine. Tam Patrik chodil do biblickej školy a vrátil sa do Írska, kde Slovom a mocou Božou mnohými znameniami a zázrakmi získal tisíce ľudí pre Pána. Nikdy nešiel do Ríma ani nebol nikdy Rímom poverený. Pravda je taká, že keď Rím konečne získal na tom ostrove oporný bod, a keď videli, že je príhodný čas, zabili vyše 100 000 kresťanov, ktorí počas tých rokov vyrástli z pôvodnej skupiny, ktorá prišla k Pánovi skrze svätého Patrika. 645 Asi šesťdesiat rokov po smrti svätého Patrika sa narodil Columba v County Donegal, v Severnom Írsku, v kráľovskej rodine Fergusovcov. Stal sa vynikajúcim, zasväteným žiakom a pamätal si väčšinu miest Písma. Boh ho počuteľným hlasom povolal za misionára. Keď počul Boží hlas, nemohlo ho nič zadržať a jeho služba plná zázrakov prinútila mnohých historikov k tomu, aby ho uznali ako ďalšieho z apoštolov. Jeho služba bola tak mohutná, so sprevádzajúcimi nadprirodzenými znameniami, že niektorí (zvlášť študenti v Ríme) si mysleli, že správy boli zveličené. 646 Na jednej z jeho misijných ciest, keď prišiel k ohradenému mestu, zistil, že brány boli pred ním zatvorené. Pozdvihol svoj hlas v modlitbe, aby Boh zasiahol a dovolil mu dostať sa k tým ľuďom, aby im mohol kázať. Ale keď sa modlil, dvorní kúzelníci ho začali rušiť hlasným rámusom. Potom začal spievať jeden žalm. Keď spieval, Boh tak zosilnil jeho hlas, že prehlušil krik tých pohanov. Zrazu sa brány samé od seba rozleteli. Vstúpil dnu a kázal evanjelium a získal mnohých pre Pána. 647 Pri inej príležitosti, keď bol takisto vylúčený z jednej dediny, keď sa obrátil na odchod, syn starostu zrazu prudko ochorel, dokonca až na smrť. Rýchlo zháňali svätého Columbu a zavolali ho späť. Keď sa modlil modlitbu viery, chlapec bol okamžite uzdravený. Potom bola dedina otvorená pre evanjelizáciu Slovom. 648 Čisté evanjelium, ktoré hlásal Columba i jeho spolupracovníci, sa rozšírilo po celom Škótsku a obrátilo ho k Bohu. Zaplavilo aj Írsko a Severnú Európu. Jeho spôsob šírenia evanjelia bol taký, že asi dvanásť mužov s vodcom išli do nejakej novej oblasti a doslovne vybudovali mesto, ktorého centrom bolo evanjelium. Medzi týmito dvanástimi mužmi boli tesári, učitelia, kazatelia a tak ďalej, všetci sa veľmi dobre orientovali v Slove a v svätom živote. Táto malá kolónia bola izolovaná múrom. Zakrátko bol tento múr obklopený študentmi a ich rodinami vo svojich vlastných domoch, ktorí sa učili Slovu a pripravovali sa ísť von a slúžiť Pánovi ako misionári, predstavení a kazatelia. Muži sa mohli ženiť, hoci mnohí to neurobili, aby mohli Bohu lepšie slúžiť. Zostali slobodní od pomoci štátu, a tým unikli politike. A namiesto toho, aby napádali iné náboženstvá, učili pravdu, lebo verili, že pravda je zbraňou, ktorá je dostatočná na uskutočnenie cieľov, ktoré mal pre nich Boh vo svojej mysli. Boli úplne nezávislí od Ríma. 649 Svätý Columba bol zakladateľom jednej veľkej biblickej školy na ostrove Hy (pri juhozápadnom pobreží Škótska). Keď tam prišiel, ostrov bol tak pustý a kamenistý, že nemohol rodiť dosť potravín pre nich všetkých. Ale Columba jednou rukou sial semeno, zatiaľ čo druhú ruku držal zdvihnutú v modlitbe. Dnes je ostrov jedným z najúrodnejších na svete. Z tohoto ostrova sústredeného na Bibliu vyšli mocní učenci obdarení múdrosťou a mocou Božou. 650 Keď som čítal dejiny tohoto veľkého Božieho služobníka a obdivuhodné dielo, ktoré konal, moje srdce sa zarmútilo, keď som zistil, že pápežská moc bažiaca po tom, aby dostala všetkých ľudí do svojej moci, prišla a nakoniec poškvrnila tieto misijné polia a zničila pravdu, ktorú Columba učil. 651 Zjavenie 2:18:
“Toto hovorí Syn Boží, ktorý má
svoje oči jako plameň ohňa a ktorého nohy sú podobné mosadzi.”
652 Zjavenie Božstva do Tyatírskeho veku je to, že Ježiš je Syn Boží. Vo dňoch Svojho tela bol známy ako Syn Človeka. Ale odteraz Ho už viac nepoznáme podľa tela. Nie je to už viac Syn Človeka, ten Veľký Prorok, ktorý Sám v Sebe spolu zjednocuje všetky proroctvá. Jednorodený je späť v lone Otcovom. Teraz Ho poznáme podľa moci vzkriesenia. Je vzkriesený a vzal na Seba Svoju veľkú moc a je nad všetkým a ponad všetko na chválu Svojej vlastnej slávy. Svoju slávu si nebude deliť s nikým iným. Svoje vodcovstvo nad cirkvou neodovzdá žiadnemu človeku. 653 Díva sa dolu na Tyatíru a vidí tu v tom meste a v tom štvrtom veku, že česť, ktorá patrí jedine Jemu, je udelená niekomu inému. Jeho oči planú ohňom hnevu a súdu, keď vidí, že Apollo je uctievaný ako Syn Boží, keď On jediný je tým Jednorodeným od Otca. Aký strašný musí byť Jeho súd nad náboženstvom Tyatírskeho veku, v ktorom členovia cirkvi, podobne, ako pohanskí ctitelia syna božieho (Apolla, syna Dia) vyvyšujú ľudského vládcu k zbožňovaniu, súc podporovaní štátnou mocou. Lebo to je presne to, čo On videl. Rímsko-katolícka cirkev, plne ponorená do uctievania modiel, založená na obradoch boha slnka (Apolla), vyzdvihla človeka do samotného božstva (pápež) skrze manželstvo cirkvi so štátom. Lebo Tomáš Akvinský a Alverus Pelagius formulovali a dosvedčili, že: “Zdá sa, že pápež je pre tých, ktorí ho pozorujú duchovným zrakom, nie človekom, ale Bohom. Jeho autorite nie sú položené žiadne hranice. Môže prehlásiť za správne, čo chce, a môže komukoľvek vziať jeho právo, ak to považuje za vhodné. Pochybovanie o tejto univerzálnej moci vedie k vylúčeniu zo spasenia. Veľkými nepriateľmi cirkvi sú sektári, ktorí nebudú niesť jarmo pravej poslušnosti.” 654 “Jeden je prostredník medzi Bohom a ľuďmi - človek, Kristus Ježiš (Syn Boží).” 1. Timoteovi 2:5. Ale pápež Ríma to Slovo zmenil. Urobil z toho, “jeden prostredník medzi Bohom a človekom (nie ľuďmi).” Tak teraz on robí prostredníka medzi prostredníkom a ľuďmi. Ale neexistuje žiaden iný prostredník okrem Syna. Pápež prehlasuje spasenie skrze cirkev Ríma. Ale nie je žiadneho spasenia okrem skrze Syna Božieho. Niet divu, že oči planú ohnivým súdom. Niet divu, že nohy sú ako výborná mosadz, keď On stojí hotový, aby tie bezbožné kráľovstvá tohoto sveta rozšliapal na prach. Vďaka Bohu za tie silné nohy z mosadze. Prešli za nás súdom. Teraz sú naším základom, lebo to, čo nám vydobyl, je naše. Stojíme stotožnení v Ňom, v Ježišovi, Synovi Božom. 655 Bolo to v tomto veku, kedy sme boli svedkami vzostupu mohamedánstva, ktoré poprelo Syna Božieho a stanovilo smrť všetkým, ktorí sa nazývali Kresťanmi. 656 Bolo to takisto v tomto veku, keď falošná cirkev poprela prvé prikázanie Všemohúceho Boha a rýchlo zahájila zrušenie druhého prikázania, lebo na miesto Ježiša Krista posadila svojho pápeža a zaviedla a vnútila pohanskú modloslužbu do takej miery, že to znamenalo smrť pre tých, ktorí odmietli umiestnenie ikon v cirkvi (kostole). Len za vlády cisárovnej Teodory bolo od roku 842 do roku 867 usmrtených vyše 100 000 svätých, pretože označili obrazy za bezcenné. 657 Tento vek musí istotne činiť pokánie alebo všetko stratiť. Tam stojí Pán slávy, Boh, samotný Boh - Jeho Slovo bolo odvrhnuté, Jeho Osoba odmietnutá, ale ľudské ruky a ľudské srdcia Ho nemôžu zosadiť. Nech Ho popierajú, On zostáva verný. “Neboj sa, malé stádečko, lebo vášmu Otcovi sa zaľúbilo dať vám kráľovstvo. A opäť prídem s nohami z mosadze a s planúcimi očami a odplatím im, súd je Môj, Ja odplatím,” hovorí Pán. 658 Zjavenie 2:19:
“Znám tvoje skutky aj tvoju lásku,
aj službu, aj vernosť, aj trpezlivosť, aj tvoje skutky, aj tie
posledné, ktorých je viac ako prvých.”
659 Znovu tu nachádzame tie isté úvodné slová: “Znám tvoje skutky.” Sám Syn Boží povedal, “Verte Mi pre tie skutky.” Keď bol na zemi, kládol dôraz na Svoje vlastné skutky. Skutky, ktoré robil, boli ustanovené Bohom, aby vzbudili vieru v Neho. To bolo veľkou časťou Jeho služby. Jeho Svätý Duch v apoštolovi Pavlovi povedal, “Lebo sme jeho dielom, stvorení v Kristu Ježišovi na to, aby sme konali dobré skutky, ktoré Bôh vopred prihotovil, aby sme v nich chodili.” Efežanom 2:10. Tieto skutky mali vzbudiť vieru v Neho, keďže ukázali ten vzťah k Nemu, ktorý Pavol opísal ako “stvorení v Ňom”. 660 No, skutky nikdy nezaujmú miesto viery v Boha pre naše spasenie. Ale skutky ukážu našu vieru, ktorú už máme umiestnenú v Ňom. Dobré skutky vás nezachránia, ale ukážu sa zo spaseného života ako ovocie Pánovi. Verím v dobré skutky. Dokonca i keď človek nie je spasený, mal by robiť dobré skutky a robiť to najlepšie, čo môže. V očiach Božích je to strašné, keď ľudia robia zlé skutky a potom povedia, že činia vôľu Pánovu. To je to, čo robili biskupi a pápeži a hierarchia Ríma. Oni zabíjali, mrzačili a robili všetky druhy zla v Mene Pánovom. Žili životy, ktoré boli presne v rozpore s tým, čo učí Slovo. V tom zlom dni tí praví veriaci žiarili ako svetlo na temnom mieste, zatiaľ čo neustále robili dobre, lebo odpovedali na preklínanie žehnaním a konali pravdu, aby uctili Boha, hoci mnohí kvôli tomu zomreli. 661 V tomto verši On chváli Svoje deti, pretože žili premenenými životmi. Ich skutky vydávali svedectvo o novom Duchu, ktorý v nich bol. Ľudia videli ich dobré skutky a slávili Boha. Tak veru, ak si kresťan, budeš robiť to, čo je správne. Tvoje skutky ukážu, že tvoje srdce je v poriadku. A nebude to niečo, čo si navlečieš, lebo budeš činiť Jeho vôľu vtedy, keď ťa nebude vidieť nikto, iba Boh, a budeš činiť Jeho vôľu, i keď ťa to bude stáť tvoj život. 662 “Znám tvoju lásku, i službu, i vernosť, i trpezlivosť.” Všimnite si, že ich láska je umiestnená medzi ‘skutky’ a ‘službu’. A to je pre ňu to pravé miesto, lebo bez lásky nie sú naše skutky ani naša bohoslužba pred Bohom prijaté. Pavol, hovoriac ku Korinťanom, povedal, “Bez lásky nie som nič, a čokoľvek robím, nemá to žiaden osoh, jedine, že je to činené z lásky.” No, práve tu môžete vidieť, že títo veriaci neboli v tej triede nikolaitov, ktorí činili skutky ako prostriedok k spaseniu, alebo aby boli obdivovaní ľuďmi. Oni činili svoje skutky z lásky Božej, ktorá bola vyliata medzi ľuďmi v ich srdciach skrze Ducha Svätého. Tá láska v ich srdciach bola Božia láska k Jeho vlastným. Ježiš povedal, “Podľa toho všetci poznajú, že ste MOJIMI učeníkmi, že máte lásku jeden k druhému.” Pohania, ktorí videli životy prvých kresťanov, hovorili, “Pozrite, ako sa navzájom milujú.” Ján povedal, “Kto miluje, narodil sa z Boha.” 1. Jána 4:7. 663 Tu by som vás chcel varovať. Ohľadom posledných dní je napísané, že kvôli mnohej neprávosti ochladne láska mnohých. V Laodicejskom alebo poslednom veku sebaláska a láska k hmotným veciam zaujme miesto pravej lásky Božej. Potrebujeme sa chrániť pred mocou hriechu v týchto posledných dňoch. Tak mnohí sa stávajú zatvrdnutými, pretože si neuvedomili pôsobenie ducha týchto posledných dní. Je čas, aby sme sa priblížili k Bohu a nechali Ho naplniť naše životy Jeho láskou alebo pocítime chlad cirkvi posledného dňa a odmietneme pravdu Božiu, ktorá jediná je schopná nám pomôcť. 664 V tých temných a strašných rokoch si pravá vínna réva zachovala lásku k Bohu a bratskú lásku. Boh ich za to chválil. 665 “Znám tvoju službu.” Ježiš povedal, “Ten, kto je medzi vami najväčší, je služobníkom všetkých.” Istý múdry muž to vysvetlil. Tu je to, čo povedal: “Iba história dokáže pravdu toho výroku.” Ten muž mal pravdu. Všetci skutočne veľkí muži histórie boli služobníkmi. Tí, ktorí požadovali, aby boli obsluhovaní; tí, ktorí utláčali; tí, ktorí sa snažili byť vždy vpredu, odišli v hanbe. Dokonca samotní bohatí sú odsúdení Bohom, ak svoje bohatstvo nepoužívali správne. Ale pozrite sa do histórie a zistíte, že skutočne veľkí boli tí, ktorí slúžili iným. História nikdy nemôže vychvaľovať tých, pre ktorých bolo mnoho vykonané, ale navždy bude chváliť tých, ktorí vykonali mnoho pre druhých. Aplikujme to teraz na seba. Tak, ako ani Syn Človeka neprišiel, aby Mu bolo slúžené, ale aby slúžil, tak aj my musíme nasledovať ten príklad. Pozrite sa na Neho, ako sa sklonil nad nohami apoštolov a umyl tie unavené a špinavé nohy. Povedal, “Vy teraz neviete, čo robím, ale potom to poznáte. Ale čo Ma vidíte robiť, to máte tiež i vy robiť.” Stal sa služobníkom, aby Ho Boh mohol vyvýšiť do najvyšších výšin. A jedného dňa Ho na súde svätých budeme počuť, ako povie, “Dobre, dobrý a verný SLUŽOBNÍK, vojdi do radosti Pánovej.” Je ťažké byť vždy služobníkom. Ale tí, ktorí dávajú a vydávajú sa pre druhých, budú s Ním jedného dňa sedieť na Jeho tróne. Potom sa ukáže, že sa to vyplatilo. “Pracujme usilovne pre Pána, od svitania až do západu slnka, hovorme o všetkej Jeho nádhernej láske a starostlivosti, a keď celý život skončí a naša práca na zemi bude hotová, a ten zoznam tam bude vyvolávaný, budem tam.” 666 “Znám tvoju vieru.” No, On tu nehovorí tak, ako hovoril cirkvi v Pergame, “zachovávate MOJU vieru.” Teraz nehovorí o Svojej viere, ale chváli ich za ich vernosť. A keď to robí, spomína aj ich ‘trpezlivosť’. Teda vernosť a trpezlivosť patria k sebe. V skutočnosti je trpezlivosť výsledkom vernosti, lebo v Jakubovi 1:3 sa hovorí, “...skúsenie vašej viery pôsobí trpezlivosť.” Nie je absolútne žiadnej inej cesty k dosiahnutiu trpezlivosti. Musí prísť skrze skúšku našej viery. Rimanom 5:3: “Súženie pôsobí trpezlivosť.” To, ako vysoko Boh oceňuje túto obhajobu našej trpezlivosti, môžeme vidieť v Jakubovi 1:4: “A trpezlivosť nech má dokonalý skutok, aby ste boli dokonalí a celí, v ničom nemajúci nedostatku.” Božia vôľa pre nás je Dokonalosť. A tá dokonalosť je trpezlivosť - očakávanie na Boha a očakávanie Boha. Toto je proces vývoja charakteru. Ako vysoko Boh chválil týchto svätých z Temných vekov. Trpezliví ako baránkovia vedení na porážku, láskyplne a verne slúžili Bohu. To je všetko, čo od života chceli, len slúžiť svojmu Pánovi. Aká veľká mala byť ich odmena. 667 “Znám tvoje skutky, i tie posledné, ktorých je viac ako prvých.” Toto je skutočne pozoruhodné. Zatiaľ čo tma toho veku pribúdala, zatiaľ čo sa čestný zoznam mučeníkov zo dňa na deň predlžoval, pracovali ešte usilovnejšie, slúžili ešte viac a ich viera rástla. Aké tragické bolo, že v Efezskom veku láska ubúdala! A skutočne nie je nič povedané o zvýšenej práci lásky v ostatných vekoch; ale v tomto veku, v tom najtemnejšom zo všetkých vekov, Mu slúžili ešte viac. Aká je to lekcia! Niet žiadneho zastavenia tejto milosrdnej služby lásky k Pánovi, ale omnoho viac jej pribúdania. To je to tajomstvo. Nech sa nepriateľ pokúša našu službu Pánovi ničiť - našou odpoveďou je zvýšená služba. Keď slabí volajú v strachu, to je ten čas ohlasovať víťazstvo. 668 “Znám tvoje skutky, i tie posledné, ktorých je viac ako prvých.” Nuž, ako sme už povedali, tento vek je nazývaný Temnými vekmi, pretože to bolo skutočne najtemnejšie obdobie celej histórie. Bol to vek pápeža Innocenta III., ktorý si nárokoval, že je “zástupcom Krista - najvyšším vládcom nad cirkvou a svetom”, ktorý zaviedol INKVIZÍCIU, ktorá pod jeho príkazmi preliala viac krvi ako v ktoromkoľvek inom čase okrem Reformácie. Bol to vek pornokracie, panovania pobehlíc. Sagarius III. mal milenku a “naplnil pápežský chór milenkami a nemanželskými synmi a premenil pápežský palác na brloh lupičov.” Anastázius III. bol udusený na smrť Maróziou, ktorá bola milenkou Sagária. Ján XI. bol nemanželským synom Marózie. Ján XII. bol vnukom Marózie a “znásilňoval vdovy a panny a bol zabitý počas aktu cudzoložstva ženiným rozzúreným manželom.” Bol to vek Pápežského Rozkolu, lebo dve línie pápežov (jeden panoval z Avignonu a druhý z Ríma) sa navzájom preklínali a bojovali jeden proti druhému. Títo pápeži neboli vinní len nemorálnymi sexuálnymi aktami (plodiac množstvo nemanželských detí, páchajúc sodomárstvo atď.), ale boli vinní predávaním kňazských úradov tým, ktorí za ne ponúkali najviac. 669 Bol to vek, kedy svetlo svietilo stále slabšie, a predsa tých málo veriacich pracovalo vrúcnejšie, ako sa temnosť zväčšovala, až kým ku koncu veku povstali mnohí, ktorí sa pokúsili o reformy. Ich úsilia boli tak horlivé, že pripravovali pôdu pre blížiacu sa reformáciu. Preto, ako hovorí Slovo ohľadom toho veku, “vaše posledné (koniec veku) skutky sú väčšie ako tie prvé.” 670 Slovo Tyatíra má rôzne významy, medzi ktorými je: “Ustavičná Obeť”. Mnohí veria, že toto je proroctvo ohľadom používania omše, ktorá je neustálym predvedením Kristovej obeti. To je výborná myšlienka, ale môže to znamenať aj ustavičnú obeť v životoch a úsiliach pravých veriacich Pánových. 671 Skutočne, títo svätí Tyatíry boli tou smotánkou, plní Ducha Svätého a viery, stvorení k dobrým skutkom, ukazujúc Jeho slávu, necenili si svoje životy, ale s radosťou dávali svoje všetko ako ľúbu obeť Pánovi. 672 Zjavenie 2:20:
“Ale mám niečo málo proti tebe: že
necháš (toleruješ) ženu Jezábeľ, ktorá hovorí o sebe, že je prorokyňou,
učiť a zvádzať mojich sluhov, aby smilnili a jedli obetované modlám.”
673 Na základe tohoto verša chcem, aby ste sa zahĺbili do verša 23 a videli dôkaz veľkej pravdy, ktorú som vám po celý čas predkladal do pozornosti. “I jej deti pobijem smrťou a zvedia všetky zbory, že Ja som, ktorý spytujem ľadviny a srdcia.” Po celý čas som hovoril, že existujú vlastne dve cirkvi, hoci Duch hovorí ku obom v každom veku, ako keby to bola len jedna. Tu je to jasne povedané, že sú tu cirkvi, a rovnako jasne sa tu hovorí, že niektoré z tých cirkví zjavne NEVEDIA, že On je Ten Jediný, ktorý spytuje ľadviny a srdcia. On im ide dokázať, že je to tak. Tak teda, ktoré cirkvi budú tými, ktoré túto pravdu nepoznajú? Samozrejme, že je to skupina falošnej vínnej révy, lebo tí praví veriaci iste vedia, že súd začína od domu Božieho, a súc bohabojní, súdia samých seba, aby neboli súdení. 674 Prečo teda Boh nazýva tieto cirkvi Svojimi cirkvami, hoci sú falošnou vínnou révou? Pravda je taká, že sú kresťania. Ale nie sú kresťanmi podľa Ducha. Sú kresťanmi podľa tela. Oni nosia to Meno nadarmo. Marek 7:7: “Ale nadarmo ma ctia, učiac učenia, ktoré sú ustanoveniami ľudí.” Ale v skutočnosti sú kresťanmi, lebo čo iného by mohli byť? Mohamedán je mohamedánom. To je jeho náboženstvo, celkom jedno, ako ho žije, pretože v teórii schvaľuje to, čo Korán učí. Tým istým spôsobom je kresťan kresťanom, pokiaľ schvaľuje skutočnosť, že Ježiš je Syn Boží, narodený z panny, ukrižovaný, zomrel a znovu vstal, že je Spasiteľom ľudstva atď. (V skutočnosti v Laodicejskom veku budú takí, ktorí sa nazývajú kresťanmi, lebo schvaľujú pekné vlastnosti Ježiša, zatiaľ čo si vyhradzujú právo zapierať Jeho Božstvo. Kresťanskí vedci to už urobili, rovnako ako mnohí, ktorí kážu sociálne evanjelium.) Je formálnym kresťanom a patrí k cirkvi. Ale nie je PRAVÝM alebo duchovným veriacim. Takým druhom veriaceho je ten, kto bol pokrstený do Tela Kristovho a je Jeho údom. Ale napriek tomu je to podľa Božieho poriadku, že kúkoľ vyrastá s pšenicou a nemá byť vytrhaný. To je príkaz Boží. Deň ich zviazania a spálenia prichádza, ale ešte nie je. 675 Tak Duch hovorí k tejto zmiešanej skupine. Na jednej strane chváli, a na druhej strane karhá. Povedal, čo je s pravým veriacim v poriadku. Teraz On varuje, čo musí falošná vínna réva urobiť, ak má stáť pred Pánom ospravedlnená. 676 Apoštol Jakub
nám ukázal priebeh hriechu. Jakub
1:14-15: “Ale každý je pokúšaný od svojej žiadosti, vyvlačovaný a
vábený a potom žiadosť, keď počne, rodí hriech, a hriech, keď je
vykonaný, plodí smrť.” No, to je obraz toho, čo sa presne deje v
cirkevných vekoch. Tak, ako hriech nezačal v ničom inom ako v pocite,
tak smrť cirkvi začala jednoduchými, málo pozorovateľnými skutkami
nikolaitov. Od skutkov to prešlo k učeniu. Od učenia to prijalo moc
štátu a zavedenie pohanstva. No v tomto veku to prechádza ku svojej
vlastnej prorokyni (učiteľke) a tak to ide ďalej, až sa to ocitne v
ohnivom jazere, lebo to je presne to, kde to skončí, v druhej smrti.
677 Teda celé zvolanie Božie proti tomuto štvrtému veku je obsiahnuté v Jeho obžalobe tejto prorokyne Jezábeľ. A aby sme presne porozumeli, prečo ju tak kritizuje, budeme sa musieť pozrieť na jej históriu v Biblii, a keď zistíme, čo tam predtým robila, budeme vedieť, čo sa deje v tomto čase. 678 Tá prvá a veľmi dôležitá vec, ktorú sa o Jezábeľ dozvedáme, je, že ona NIE je dcérou Abrahámovou, ani jej uvedenie medzi pokolenia Izraelove nebol taký duchovný vstup, ako to bolo pri Moabitke Rut. Nie veru. Táto žena bola dcérou sidonského kráľa Etbála (1. Kráľov 16:31), ktorý bol kňazom Aštarty. Získal trón vraždou svojho predchodcu, Felesa. Tak hneď vidíme, že bola dcérou vraha. (Toto nám iste pripomína Kaina.) A spôsob, akým sa stala časťou Izraela, nebol cez duchovné cesty, ktoré Boh zriadil pre vstúpenie pohanov, ale vošla skrze SOBÁŠ s Achabom, kráľom nad desiatimi pokoleniami Izraela. No, toto spojenie, ako sme videli, nebolo duchovné; bolo politické. A tak táto žena, ktorá bola namočená do modloslužby, nemala tú najmenšiu žiadosť stať sa ctiteľkou Toho Jediného Pravého Boha, ale prišla skôr so zjavnými zámermi odvrátiť Izrael od Pána. No, Izrael (tých desať pokolení) už vedel, čo je to uctievať zlaté teľatá, ale doteraz sa ešte nezapredali modloslužbe, lebo Boh bol uctievaný a Zákon Mojžiša uznávaný. Ale od času Achabovho sobášu s Jezábeľou modlárstvo pokročilo v smrtiacom štýle. Bolo to vtedy, keď sa táto žena stala kňažkou v chrámoch, ktoré vystavila pre Aštartu (Venušu) a Bála (boha slnka), že Izrael dospel do kritického bodu svojho života. 679 S týmto v mysli môžeme teraz začať vidieť, čo Duch Boží v tomto Tyatírskom veku vyjasňuje. Tu to je. 680 Achab sa oženil s Jezábeľou a urobil to ako politický manéver, aby posilnil svoje kráľovstvo a zabezpečil ho. To je presne to, čo urobila cirkev, keď sa vydala za Konštantína. Oni sa obaja zišli z politických dôvodov, hoci tomu dali duchovný výzor. No, nikto ma nepresvedčí o tom, že Konštantín bol kresťanom. Bol pohanom s niečím, čo vyzeralo ako kresťanské ozdoby. Namaľoval na vojenské štíty biele kríže. Bol tvorcom rádu Rytieri Columbu. Na vežu kostola svätej Sofie dal kríž, čím započal tradíciu. 681 Bola to Konštantínova myšlienka zhromaždiť všetkých dohromady - pohanov, formálnych kresťanov a pravých kresťanov. A nejaký čas to vyzeralo, akoby mal úspech, lebo praví veriaci prišli, aby videli, či by mohli priviesť späť tých, ktorí boli unášaní preč od Slova. Keď uvideli, že ich nemohli priviesť späť do pravdy, boli nútení odtrhnúť sa od toho politického tela. Potom, keď to urobili, boli nazvaní kacírmi (sektármi) a boli prenasledovaní. 682 Dovoľte, aby som rovno tu povedal, že práve tá istá vec sa deje práve teraz. Všetci ľudia sa zhromažďujú. Píšu Bibliu, ktorá bude vyhovovať každému, či je to Žid, katolík alebo protestant. Majú svoj vlastný Nicejský koncil, ale nazývajú ho Ekumenickým koncilom. A viete, proti komu všetky tieto organizácie bojujú? Oni bojujú proti pravým letničným. Nemyslím organizáciu, ktorá sa nazýva Letniční. Mám na mysli tých, ktorí sú letniční, pretože sú naplnení Duchom Svätým a majú znamenia a dary vo svojom strede, pretože chodia v pravde. 683 Keď sa Achab oženil s Jezábeľou z politických dôvodov, predal svoje právo prvorodenstva. Ak sa pridáš k nejakej organizácii, predáš svoje právo prvorodenstva, brat, či tomu chceš veriť alebo nie. Každá protestantská skupina, ktorá kedy vyšla a potom sa vrátila, predala svoje právo prvorodenstva. A ak predáte svoje právo prvorodenstva, ste práve takí ako Ezav - môžete plakať a činiť pokánie, koľko chcete, ale nič vám to nepomôže. Je len jedna vec, ktorú môžete urobiť, a to je: “Vyjdite z nej, ľude môj, a prestaňte sa podieľať na jej hriechoch!” No, ak si nemyslíte, že mám pravdu, len odpovedzte na túto jednu otázku. Môže mi ktokoľvek žijúci povedať, ktorá cirkev alebo ktoré hnutie od Boha malo kedy prebudenie a vrátilo sa späť po tom, čo išli do organizácie a stali sa denomináciou? Čítajte svoje dejiny. Nemôžete nájsť žiadnu - dokonca ani jednu! 684 Bola to pre Izrael polnočná hodina, keď sa spojil so svetom a zanechal to Duchovné kvôli politike. Bola to polnočná hodina v Nicei, kedy cirkev urobila tú istú vec. Je to polnočná hodina teraz, keď sa cirkvi spolu zhromažďujú. 685 No, keď sa Achab oženil s Jezábeľou, dovolil jej vziať štátne peniaze a vybudovať dva obrovské domy uctievania Aštarty a Bála. Ten, ktorý bol vybudovaný pre Bála, bol dostatočne veľký na to, aby tam mohol prísť celý Izrael a uctievať. A keď sa Konštantín a cirkev zosobášili, dal im kostoly, postavil oltáre a obrazy a zorganizoval hierarchiu, ktorá sa už vtedy formovala. 686 Keď mala Jezábeľ za sebou moc štátu, vnútila ľudu svoje náboženstvo a povraždila prorokov a kňazov Božích. Bolo to tak zlé, že Eliáš, posol na svoj deň, si myslel, že je jediný, ktorý zostal. Ale Boh mal ďalších 7000, ktorí nesklonili kolená pred Bálom. A práve teraz, tam v tých denomináciách baptistov, metodistov, presbyteriánov atď. sú niektorí, ktorí vyjdú a navrátia sa k Bohu. Chcem, aby ste vedeli, že nie som teraz ani som nikdy nebol proti ľuďom. Je to denominácia - systém organizácie, proti ktorému som. Musím byť proti tomu, lebo Boh to nenávidí. 687 Nuž, zastavme sa tu len na chvíľu a zopakujme si to, čo sme ukázali o uctievaní v Tyatíre. Povedal som, že uctievali Apolla (ktorý bol bohom slnka) zároveň s cisárom. No, tento Apollo bol nazývaný “odvracač zla”. On odvrátil od ľudí zlo. Žehnal ich a bol im skutočným bohom. Mal ľudí učiť. Vyučoval ich o uctievaní a chrámových obradoch, službách bohom, o obetiach, smrti a živote po smrti. Robil to prostredníctvom prorokyne, ktorá sedela v extáze na trojnohej stolici. Ó! Vidíte to? Tu je tá prorokyňa nazvaná Jezábeľ a vyučuje ľud. A jej učenie zvádza služobníkov Božích a spôsobuje, že sa dopúšťajú smilstva. No, smilstvo znamená ‘modloslužba’. To je jeho duchovný význam. Je to nezákonný zväzok. Achabov zväzok a Konštantínov zväzok boli oba nezákonné. Obaja páchali duchovné smilstvo. Každý smilník skončí v ohnivom jazere. Boh tak povedal. 688 Takže učenie katolíckej cirkvi (cirkev je ženského rodu, je to žena) popiera Slovo Božie. Pápež, ktorý je doslovne Apollo v modernej verzii, učil ľud spájať sa s modlami. Rímska cirkev sa teraz pre ľudí stala falošnou prorokyňou, pretože vzala od nich preč Slovo Pánovo a ustanovila svoje vlastné myšlienky o tom, čo dáva odpustenie hriechov, čo prináša požehnanie Božie; a kňazi išli tak ďaleko, že kategoricky vyhlasujú, že majú moc nielen v živote, ale i v smrti. Na vlastnú päsť učia, že existuje očistec, ale nemôžete to nájsť v Slove. Učia, že modlitby, omše a peniaze vás dostanú von z očistca a do neba. Celý systém, ktorý je postavený na tom učení, je falošný. Neleží na bezpečnom základe zjavenia Boha v Jeho Slove, ale leží na pohyblivom, klesajúcom piesku svojich vlastných diabolských klamstiev. 689 Cirkev išla z organizácie rovno do denominácie, a teda k falošnému učeniu. To je pravda. Rímski katolíci neveria, že Boh je vo Svojom Slove. Nie veru. Keby tomu verili, museli by činiť pokánie a vrátiť sa, ale oni hovoria, že Boh je vo Svojej cirkvi. To by z Biblie urobilo históriu katolíckej cirkvi. To nie je tak. Pozrite sa, čo urobili len so samotným vodným krstom. Odstránili z neho to, čo ho robí kresťanským krstom, a urobili z neho pohanský s titulmi. Dovoľte mi, aby som vám povedal o jednej skúsenosti, ktorú som mal s katolíckym kňazom. Jedno dievča, ktoré som kedysi pokrstil, sa stalo katolíčkou, tak ten kňaz ma chcel kvôli nej vypočuť. Pýtal sa, aký druh krstu mala. Povedal som mu, že som ju pokrstil kresťanským krstom, ktorý je podľa môjho vedomia tým jediným druhom. Pochoval som ju vo vode v Meno Pána Ježiša Krista. Kňaz poznamenal, že katolícka cirkev to kedysi robila. Ihneď som sa ho opýtal, kedy to katolícka cirkev robila, lebo som čítal ich dejiny a nemohol som nájsť to, čo povedal. Povedal mi, že je to v Biblii, a že Ježiš zorganizoval katolícku cirkev. Opýtal som sa ho, či si myslí, že Peter bol skutočne prvým pápežom. Dôrazne povedal, že bol. Opýtal som sa ho, či sú omše hovorené v latinčine preto, aby bolo zaistené, že sú správne a nikdy sa nezmenia. Povedal, že je to pravda. Povedal som mu, že si myslím, že zablúdili veľmi ďaleko od toho, čo mali na začiatku. Dal som mu na vedomie, že ak katolícka cirkev skutočne verí Knihe Skutkov, potom som starodávnym katolíkom. Povedal mi, že Biblia je kronikou katolíckej cirkvi a že Boh je v cirkvi. Nesúhlasil som s ním, lebo Boh je vo Svojom Slove. Nech je Boh pravdivý, ale každý človek luhár. Ak uberiete alebo pridáte do tej Knihy, Boh zasľúbil, že pridá rán tým, ktorí pridávajú, a vezme ich diel z Knihy Života, ak sa z nej opovážia odobrať. Zjavenie 22:18-19. 690 Dovoľte, aby som vám len ukázal, ako Rímsko-katolícka cirkev verí, že Boh je v cirkvi namiesto v Slove. Tu je citát z denníka pápeža Jána XXIII.: “Moja skúsenosť počas týchto troch rokov môjho pápežstva, odkedy som “v strachu a trasení” prijal túto službu v čistej poslušnosti vôli Pánovej, vyslovenej mi skrze posvätené kolégium kardinálov v konkláve, vydáva svedectvo o tomto výroku a je pre mňa hnacím a trvalým dôvodom byť voči tomu verný; absolútne veriť Bohu, vo všetkom, čo sa týka prítomnosti, a v dokonalom pokoji, čo sa týka budúcnosti.” Tento pápež prehlasuje, že Boh hovoril skrze cirkev, zjavujúc Svoju vôľu. Aké falošné. Boh je vo Svojom Slove a hovorí skrze Slovo, zjavujúc Svoju vôľu. Takisto vyhlásil, že položil absolútnu dôveru v ľudské slovo, a preto ho poslúcha s pokojom. Znie to tak krásne, ale je to tak falošné. Práve ako prekrúcanie v záhrade Eden. 691 No, poďme tu do Zjavenia 17 a uvidíme túto ženu, cirkev, ktorá žije na falošných proroctvách a nie na Slove Božom. V prvom verši ju Boh nazýva veľkou neviestkou. Prečo je neviestkou? Pretože je v modloslužbe. Dohnala ľudí do tej istej veci. Aký je liek na modloslužbu? Slovo Božie. Tak táto žena je neviestkou, pretože opustila Slovo. Tam sedí na mnohých vodách, čo znamená zástupy ľudí. Toto musí byť, samozrejme, falošná cirkev, lebo cirkev Božia je malá - málo ich bude, ktorí to nájdu. 692 Všimnite si, aká je v očiach Božích, je jedno, ako krásne vyzerá pre ľudí a ako filozoficky znie. Ona je špinavo opitá vo svojich smilstvách. Teraz je opitá krvou mučeníkov. Práve ako Jezábeľ, ktorá zabila prorokov a kňazov a zničila Boží ľud, ktorí sa nesklonil a neuctieval Bála. A to je presne to, čo urobila katolícka cirkev. Zabila tých, ktorí sa nesklonili pod pápežskú vládu. Tí, ktorí chceli Slovo Božie namiesto ľudských slov, boli usmrtení, obyčajne krutými metódami. Ale táto cirkev, ktorá usmrcovala, bola sama mŕtva a nevedela o tom. Nebol v nej život a nikdy ju nesprevádzali žiadne znamenia. 693 Zjavenie 2:21:
“A dal som jej čas, aby učinila
pokánie zo svojho smilstva, ale neučinila pokánia.” Viete, že táto
cirkev bola vlastne ešte horšia ako Achab? Viete, že on nejaký čas
činil pokánie a chodil krotko pred Bohom? To nemôžete povedať o
Rímsko-katolíckej cirkvi. Nie veru. Nikdy nečinila pokánie, ale
tvrdohlavo ničila všetkých tých, ktorí sa pokúšali dopomôcť jej k
pokániu. To je história. No, Boh neustále vzbudzoval nielen poslov pre
každý vek, ale aj skvelých pomocníkov pre tých poslov. Každému veku dal
niekoľko skvelých mužov Božích a oni robili všetko, čo mohli, aby
priviedli cirkev späť k Bohu. Boh jej rozhodne dal príležitosť a pomoc,
aby mohla činiť pokánie. Činila niekedy pokánie a dokázala to potom
skrze ovocie? Nie veru. Nikdy to nečinila a nikdy to neučiní. Je opitá.
Stratila svoje zmysly pre duchovné veci.
694 No, nebuďte zmätení a nezačnite si myslieť, že cirkev Ríma činila pokánie zo svojho vyvražďovania svätých preto, že sa pokúša spojiť s protestantmi tým, že včleňuje svoje vyznania do protestantských vyznaní. Ani jedenkrát sa neospravedlnila a nepriznala, že svojím hromadným vraždením konala prevrátene. A nikdy to ani neurobí. A je jedno, akou pokojnou a milou sa v tomto konkrétnom čase javí, predsa sa pozdvihne, aby zabíjala, lebo vražda leží v jej zlom a nekajúcom srdci. 695 Zjavenie
2:22-23: “Hľa, ja ju hodím na ležisko i
tých, ktorí cudzoložia s ňou, do veľkého súženia, keď neučinia pokánia
zo svojich skutkov. I jej deti pobijem smrťou a zvedia všetky sbory, že
ja som, ktorý spytujem ľadviny a srdcia, a dám vám jednému každému
podľa vašich skutkov.”
696 Čo? Táto žena má deti? Ona, neviestka? Ak je to tak, že zo svojej prostitúcie mala deti, potom musí byť spálená ohňom, ako povedalo Slovo. To je úplná pravda. To je jej koniec, lebo bude spálená ohňom. Jej koniec je ohnivé jazero. Ale zastavte sa a premýšľajte chvíľu o týchto deťoch. Žena je tá, z ktorej sa rodia deti. Je zrejmé, že táto žena mala deti, ktoré z nej vyšli, ale robili to isté, čo ona. Ukážte mi jednu cirkev, ktorá kedy vyšla z organizácie a nevrátila sa do nej späť. Nie je ani jedna. Ani jedna. Luteráni vyšli a potom sa znovu zorganizovali a dnes idú ruka v ruke s týmto ekumenickým hnutím. Metodisti vyšli a znovu sa zorganizovali. Letniční vyšli a znovu sa zorganizovali. Bude ešte jedna skupina, ktorá vyjde, a chvála Bohu, tí sa už nezorganizujú, pretože poznajú pravdu. Tá skupina bude nevestou posledného dňa. 697 Je tu teda povedané, že táto neviestka mala deti. No, čo oni boli? Boli to dcéry, lebo to boli cirkvi práve tak ako ona. No, tu je jeden veľmi zaujímavý bod. Jezábeľ a Achab mali dcéru. Tá dcéra sa vydala za Jehoráma, syna Jozafata, a v 2. Kráľov 8:18 sa hovorí, že “Jehorám chodil po cestách svojho svokra.” Touto svadbou vošiel rovno do modloslužby. Priviedol bohabojného a bohauctievajúceho Júdu do modloslužby. To je presne to, čo urobili všetky tieto dcérske cirkvi, ako som vám už povedal. Začínajú v pravde, a vydajú sa do organizácie, a opúšťajú Slovo kvôli tradícii, vyznaniam atď. Dovoľte mi, aby som toto objasnil. V Židom 13:7 sa hovorí, “Poslúchajte tých, ktorí nad vami panujú, ktorí vám hovorili Slovo Božie.” [angl. preklad - pozn. prekl.] Je to Slovo, ktoré nad nami panuje, nie ľudia. Nuž, muž ako manžel je hlavou ženy. On nad ňou panuje. Ale cirkev je tiež ženou a jej vládcom je Slovo. Ježiš je to Slovo. Ak ona odmieta Slovo a prijíma akúkoľvek inú vrchnosť, je cudzoložnicou. No, menujte mi aspoň jednu cirkev, ktorá sa nevzdala Slova kvôli tradíciám a vyznaniam. Oni sú všetky cudzoložnice - ako matka, tak i dcéra. 698 Aké bude potrestanie neviestky a jej detí? Nuž, bude dvojaké. Po prvé On povedal, “Uvrhnem ju na ležisko.” Podľa poslednej časti verša 22 to bude ležisko súženia alebo veľké súženie. To je presne to, čo Ježiš povedal v Matúšovi 25:1-13. Bolo desať panien. Päť bolo múdrych a päť bláznivých. Päť múdrych malo olej (Duch Svätý), ale ostatných päť nemalo. Keď zaznel krik, “Hľa, ženích prichádza!” päť bláznivých muselo bežať, aby hľadalo olej, zatiaľ čo päť múdrych panien vošlo na svadbu. Tých päť, ktoré zostali vonku, bolo zanechaných do veľkého súženia. To je to, čo sa stane so všetkými, ktorí nepôjdu do vytrhnutia. To je to, čo príde na neviestku a jej dcéry. Po druhé hovorí, že ich zabije smrťou, alebo, ako hovorí doslovný preklad, “Nech sú usmrtení smrťou.” Toto je zvláštna výpoveď. Mohli by sme povedať, “Nech je človek usmrtený obesením alebo na elektrickom kresle alebo nejakým iným spôsobom.” Ale toto hovorí, “Nech sú usmrtení smrťou.” Samotná smrť je príčinou ich smrti. Chcel by som, aby ste toto jasne videli, tak vezmem znovu našu ilustráciu dcéry Jezábeľ, ktorá sa vydala do domu Júdovho, a tým ho priviedla rovno do modloslužby a spôsobila, že Boh vydal Júdu na smrť. To je to, čo urobil i Balám. Tak tu bola Jezábeľ so svojím pohanstvom. Tam je Júda, správne uctievajúci Boha a žijúci pod Slovom. Tak Jezábeľ vydáva svoju dcéru za Jehoráma. V tom okamihu, ako sa to stalo, Jehorám spôsobuje, že ľudia sa stávajú modloslužobníkmi. V tom okamihu, ako sa konala tá svadba, bol Júda mŕtvy. Dovnútra vošla duchovná smrť. V tom okamihu, ako sa prvá cirkev Ríma zorganizovala, zomrela. V tom okamihu, ako sa Luteráni zorganizovali, vošla smrť a oni zomreli. Letniční prišli ako poslední a zorganizovali sa. Duch ich opustil, hoci tomu neveria. Ale On ich opustil. Tá svadba priniesla smrť. Potom prišlo svetlo o Jednote Božstva. Oni sa zorganizovali a takisto zomreli. Potom, keď v roku 1933 spadol oheň nad riekou Ohio, uzdravovacie prebudenie zachvátilo svet, ale nikdy neprišlo skrze nejakú organizáciu. Boh minul letničné skupiny, minul organizáciu a to, čo bude robiť v budúcnosti, bude takisto mimo organizácie. Boh nemôže pôsobiť skrze mŕtvych. Môže konať len skrze ŽIVÉ údy. Tie živé údy sú mimo Babylonu. 699 Tak vidíte, “smrť” alebo “organizácia” prišla a cirkev zomrela, alebo, aby sme to urobili jasnejším, smrť sa usídlila tam, kde krátko predtým vládol iba ŽIVOT. Tak, ako pôvodná Eva priniesla do ľudstva smrť, tak i teraz organizácia priniesla smrť, lebo organizácia je produktom dvoch ničiteľov, nikolaitizmu a balámizmu, propagovaných prorokyňou Jezábeľ. No, Eva mala byť spálená spolu s hadom za ich strašný čin. Ale Adam zasiahol a rýchlo ju vzal k sebe, takže bola zachránená. Ale keď toto satanské náboženstvo dobehne celú cestu vekov, nebude nikoho, kto by zasiahol, a ona bude spálená so svojím zvodcom, lebo neviestka a jej deti a antikrist a satan nájdu všetci svoje miesta v ohnivom jazere. 700 Práve tu sa sám predbehnem a možno by som to mal nechať na posolstvo posledného veku, ale vyzerá to, že sa to hodí práve teraz, pretože to tak jasne súvisí s organizáciou a s tým, čo sa skrze ňu stane. A chcem vás varovať. Zjavenie 13:1-18: “A videl som vystupovať z mora šelmu, ktorá mala sedem hláv a desať rohov a na svojich rohoch mala desať diadémov a na svojich hlavách mená rúhania. A šelma, ktorú som videl, bola podobná pardovi a jej nohy boli jako nohy medveďa a jej ústa jako ústa ľva. A drak jej dal svoju moc i svoj trón, i veľkú právomoc. A videl som jednu z jej hláv ako doťatú na smrť, ale jej smrteľná rana bola uzdravená. A divila sa tomu celá zem, hľadiac za šelmou. A klaňali sa drakovi, ktorý dal šelme takú moc, a klaňali sa i šelme a hovorili: Kto je podobný šelme a kto môže bojovať s ňou?! A boli jej dané ústa, ktoré hovorili veľké veci a rúhania, a bola jej daná moc, aby trvala štyridsaťdva mesiacov. A otvorila svoje ústa rúhať sa proti Bohu, rúhať sa jeho menu a jeho stánu i tým, ktorí stánia na nebi. A dalo sa jej, aby bojovala so svätými a premohla ich. A dala sa jej moc nad každým pokolením a nad každým ľudom i jazykom, i národom. A budú sa jej klaňať všetci, ktorí bývajú na zemi, ktorých mená nie sú napísané v Knihe Života Baránka, zabitého od založenia sveta. Ak má niekto uši, nech počuje! Ak vedie niekto do zajatia, pôjde do zajatia; ak zabije niekto mečom, musí byť zabitý mečom. Tu je trpezlivosť a viera svätých. A videl som inú šelmu, vystupujúcu zo zeme, ktorá mala dva rohy, podobné Baránkovým, ale hovorila jako drak. A vykonáva všetku moc prvej šelmy pred ňou a pôsobí, aby sa zem i tí, ktorí bývajú na nej, klaňali prvej šelme, ktorej to smrteľná rana bola uzdravená. A robí veľké divy, takže aj ohňu dáva sostupovať z neba na zem pred ľuďmi a zvodí tých, ktorí bývajú na zemi, pre divy, ktoré sú jej dané urobiť pred šelmou, a káže obyvateľom zeme, aby spravili obraz šelme, ktorá mala ranu od meča a ožila. A bolo jej dané, aby dala ducha obrazu šelmy, aby aj hovoril obraz šelmy, aj aby urobila to, aby všetci, ktorí by sa neklaňali obrazu šelmy, boli pobití. A pôsobí to, aby všetkým, malým i veľkým, bohatým i chudobným, slobodným i sluhom dali ryté znamenie na ich pravú ruku alebo na ich čelo a aby nikto nemohol ani kúpiť, ani predať, iba ten, kto má znamenie alebo meno šelmy alebo počet jej mena. Tu je múdrosť. Kto má um, nech spočíta číslo šelmy, lebo je to číslo človeka. A jej číslo je šesťsto šesťdesiatšesť.” 701 Táto kapitola ukazuje moc Rímsko-katolíckej cirkvi a čo bude konať skrze organizáciu. Pamätajte, toto je falošná vínna réva. Hoci menuje Meno Pánovo, robí tak len v klamstve. Jej vodcovstvo nie je od Pána, ale od satana. Na záver končí úplne stotožnená so šelmou. Neviestka idúca na šarlátovej šelme jasne ukazuje, že jej moc je boh násilia (satan) a nie náš Boh, Pán Ježiš Kristus. 702 Vo verši 17 dôrazne ukazuje, že ona získa absolútnu kontrolu nad obchodom na zemi, lebo nikto nemôže kupovať alebo predávať okrem nej. Toto je potvrdené v Zjavení 18:9-17, kde je ukázané jej spojenie s kráľmi, kniežatami, obchodníkmi, všetkými tými, ktorí majú do činenia s Rímom a s obchodom. 703 V Zjavení 13:14 sa dozvedáme, že šelma rozširuje svoj vplyv skrze obraz, ktorý bol pre ňu urobený. Ten učinený obraz je celosvetový ekumenický koncil, kde sa zídu všetky organizované cirkvi s Rímskymi katolíkmi (oni to dokonca už teraz robia). Je celkom možné, že toto zjednotenie príde, aby bola zastavená moc komunizmu. Ale keďže komunizmus, práve tak ako Nabuchodonozor, bol vzbudený, aby spálil telo neviestky, bude Rím premožený a zničený. Všimnite si, že kamkoľvek išla Rímska cirkev, tam nasledoval komunizmus. Musí to tak byť. A dovoľte mi, aby som vás teraz varoval. Nemyslite si, že komunizmus je vaším jediným nepriateľom. Nie veru. Je ním tiež katolícka cirkev, a dokonca ešte viac. 704 Teraz si prečítajme Zjavenie 13:1-4 a porovnajme to so Zjavením 12:1-5. Zjavenie 13:1-4: “A videl som vystupovať z mora šelmu, ktorá mala sedem hláv a desať rohov a na svojich rohoch mala desať diadémov a na svojich hlavách mená rúhania. A šelma, ktorú som videl, bola podobná pardovi a jej nohy boli jako nohy medveďa a jej ústa jako ústa ľva. A drak jej dal svoju moc i svoj trón, i veľkú právomoc. A videl som jednu z jej hláv ako doťatú na smrť, ale jej smrteľná rana bola uzdravená. A divila sa tomu celá zem, hľadiac za šelmou. A klaňali sa drakovi, ktorý dal šelme takú moc, a klaňali sa i šelme a hovorili: Kto je podobný šelme a kto môže bojovať s ňou?!” Zjavenie 12:1-5: “A ukázal sa veľký div na nebi: žena, odiata slnkom, a mesiac bol pod jej nohami a na jej hlave koruna dvanástich hviezd. A súc tehotná, kričala v pôrodných bolestiach a trápila sa, majúc porodiť. A ukázal sa aj iný div na nebi. A hľa, veľký drak červený, ktorý mal sedem hláv a desať rohov a na svojich hlavách mal sedem diadémov a jeho chvost vliekol tretinu nebeských hviezd a vrhol ich na zem. A drak sa postavil pred ženu, ktorá mala porodiť, aby keď porodí, hneď zožral jej dieťa. A porodila syna, chlapca, ktorý bude pásť všetky národy železným prútom, a jej dieťa bolo vytrhnuté k Bohu a k jeho trónu.” Satan a jeho satanské náboženstvo sú v oboch týchto zvieratách. V Zjavení 14 šelma, ktorá bola smrteľne zranená, ale znovu ožila, je cisársky pohanský Rím, ktorý padol na nápor barbarov a tým stratil svoju dočasnú moc. Ale znovu ju získal v pápežskom Ríme. Vidíte to? Národ, ktorý vládol tým, že drvil všetkých, a ktorý sa stal najsilnejším impériom, aké sme kedy poznali, bol nakoniec zranený k smrti. Stratil svoju fyzickú moc, ako je ovládanie skrze armádu atď. Ale za Konštantína sa navrátil k životu, lebo pápežský Rím prenikol do celého sveta a jeho moc je absolútna. Používa kráľov a obchodníkov a vo svojej smrteľne náboženskej a finančnej sile panuje ako bohyňa tohoto prítomného veku. Je tiež drakom, ktorý stál a čakal, aby mohol zožrať to chlapča. Herodes sa pokúsil usmrtiť Pána Ježiša a nepodarilo sa mu to. Neskôr bol Ježiš rímskymi vojakmi ukrižovaný, ale teraz je vytrhnutý k trónu. 705 Popri tom, čo som vám práve povedal, spomeňte si na Danielovo videnie. Posledná časť tej sochy, posledná svetová moc bola v nohách. To bolo železo a hlina. Vidíte, železo je Rímska ríša. Ale teraz to už nie je iba železo. Je do toho primiešaná hlina. Predsa je tam a určuje svetové záležitosti ako v demokratických národoch, tak i v tých diktátorských. Rímska cirkev je v každom národe. Je primiešaná do všetkého. 706 Dovoľte mi, aby som vám povedal ešte niečo o železe a hline. Pamätáte sa, ako Chruščov tĺkol svojou topánkou o stôl v OSN? Nuž, bolo tam päť východných a päť západných štátov. Chruščov hovoril za Východ a prezident Eisenhower za Západ. V ruštine je Chruščov hlina a Eisenhower znamená železo. Dvaja hlavní vodcovia sveta, dva veľké palce na nohách zo železa a hliny boli jeden vedľa druhého. Sme na konci toho všetkého. 707 Vo verši 4 je otázka: “Kto je schopný bojovať so šelmou?” No, teraz je vo svete niekoľko veľkých mien. Existuje niekoľko mocných národov, ale už v tomto okamihu Rím udáva tón. Pápež je na koni. A jeho moc bude vzrastať. Nikto proti nemu nemôže viesť vojnu. 708 Verš 6: “Pretože otvorila svoje ústa k rúhaniu.” (Učiac učenia, ktoré sú nariadeniami ľudí, vystatovační a vysokomyseľní, milujúci zábavu, majúci formu pobožnosti, ale zapierajú jej moc.) Rúhala sa Menu Božiemu - meniac to Meno na tituly a odmietajúc robiť inak. 709 Verš 7: “Dalo sa jej bojovať so svätými.” Prenasledovanie - smrť pravému veriacemu a to všetko v Mene Pánovom, aby Meno Božie bolo preklínané tak, ako je to v Rusku v dôsledku toho, čo tam katolícke náboženstvo urobilo. 710 Verš 8: “A budú sa jej klaňať všetci, ktorí bývajú na zemi, (všetci, ktorých mená nie sú napísané v Knihe Života Baránka, zabitého od založenia sveta).” 711 Vďaka Bohu, že ovce ju nebudú uctievať. Všetci okrem tých vyvolených budú zvedení. Ale oni nebudú zvedení, lebo počujú hlas Pastiera a nasledujú Ho! 712 Tak teda, pozrite sa na toto, čo sme sa vám pokúšali ukázať. Toto semeno smrti, ktoré začalo v prvom veku - toto semeno organizácie vyrástlo na strom, v ktorom hniezdi každý nečistý vták. Napriek tomu, že si robí nárok, že je darcom života, je darcom smrti. Jej ovocie je SMRŤ. Tí, ktorí majú na nej účasť, sú mŕtvi. Tento mocný svetový cirkevný systém, ktorý podvádza svet tým, že je v ňom fyzické i duchovné spasenie, zvádza a ničí davy. Ale nielenže je zosobnenou smrťou, ale táto mŕtva zdochlina bude sama usmrtená smrťou, ktorou je ohnivé jazero. Ó, keby si len ľudia mohli uvedomiť, aký bude ich koniec, keď v nej zostanú. “Vyjdite z nej, lebo prečo by ste mali zomrieť? “ 713 Zjavenie 2:23:
“I jej deti pobijem smrťou a
zvedia všetky sbory, že ja som, ktorý spytujem ľadviny a srdcia, a dám
vám jednému každému podľa vašich skutkov.”
714 Boh sa díva na srdce. To sa nikdy nezmenilo a nikdy sa to nezmení. Tu, tak ako počas všetkých vekov, sú dve skupiny. Obe vyhlasujú, že ich zjavenie je od Boha a že ich vzťah je k Bohu. “Ale pevný základ Boží stojí a má túto pečať: Pán zná tých, ktorí sú Jeho.” 2. Timotejovi 2:19. “Pán spytuje ľadviny.” Slovo ‘spytovať’ znamená ‘stopovať’ alebo ‘sledovať’. Boh pátra po našich myšlienkach (ľadviny), On vie, čo je v našich srdciach. On vidí naše skutky, ktoré sú jasným prejavom toho, čo v nás leží. Je to srdce, z ktorého vychádza buď spravodlivosť alebo zloba. Naše motívy, naše úmysly, to všetko je Mu známe, keď sleduje každú činnosť. A každý čin, každé slovo bude privedené na súd, keď budeme musieť vydať počet z našich životov. Pri tej falošnej vínnej réve nebolo žiadnej bázne Božej a draho za to zaplatia. Nech všetci, ktorí menujú Jeho Meno, žijú tak, ako sa sluší na svätých. Mohli by sme podviesť ľudí, ale nikdy nemôžeme podviesť Pána. 715 Zjavenie
2:24-25: “Ale vám hovorím, aj ostatným v
Tyatíroch, všetkým, ktorí nemajú toho učenia a ktorí nepoznali hlbín
satanových, ako hovoria: Nevzkladám na vás iného bremena. Avšak čo
máte, držte, dokiaľ neprijdem.” No, skôr ako vojdeme do toho
zasľúbenia, dovoľte mi, aby som vám opäť ukázal, že cirkev, o ktorej
Duch hovorí v tejto knihe, má dve vínne révy, ktorých prepletené vetvy
to celé tvoria. “Ale vám hovorím, aj ostatným v Tyatíroch, všetkým,
ktorí nemajú tohoto učenia.” Tu to je. On hovorí k dvom skupinám. Jedna
má to učenie, druhá ho nemá. Tu sú, roztrúsené medzi národmi, každá so
svojim učením, odporujúcim tomu druhému. Jedno je od Boha, poznajúc
Jeho hĺbky, to druhé je od satana, poznajúc hĺbky satana.
716 “Nevzkladám na vás iného bremena.” Slovo pre bremeno je váha alebo tlak. Tlak Temných Vekov bol buď podrobiť sa, alebo sa zlomiť. Skloniť sa alebo zomrieť. Bola to inkvizícia, moc impéria, ktorá stála za satanským uctievaním. Zorganizujte sa alebo zaplaťte svojím životom. Každý vek mal svoje tlaky. Napríklad veľkým bremenom posledného veku je tlak bohatstva, pohodlný život a nervové napätie vo veku komplexov, v ktorom, ako sa zdá, sa nedá žiť. Zdá sa, že tento štvrtý vek mal zreteľné bremeno. Spočívalo v tom: postaviť sa proti Rímu a zastať sa Slova dokonca až na smrť. 717 “Nepoznali hlbokosti satanových.” Vyzerá to, akoby bol tento verš komentátormi vynechaný, pretože neboli schopní prísť na to, aké učenie, alebo aké skúsenosti sú týmto výrokom myslené. Je vlastne jednoduché poznať, čo to znamená. Spoznajme najprv, čo je hlbokosť Božia, a protiklad toho bude pravdivý pre hlbokosť satanovu. Efežanom 3:16-19: “...žeby vám ráčil dať podľa bohatstva svojej slávy, skrze svojho Ducha, mocou zosilnieť na vnútornom človekovi, aby Kristus skrze vieru prebýval vo vašich srdciach, aby ste zakorenení v láske, a pevne založení, dokonale vládali pochopiť so všetkými svätými, jaká je to šírka a dĺžka, hĺbka a výška, a poznať lásku Kristovu, ktorá prevyšuje rozum, aby ste boli naplnení vo všetku plnosť Božiu.” No, podľa týchto veršov, keď človek vo svojom živote zažije hlbokosť Božiu, je to skutočné osobné prežitie Ducha Božieho prebývajúceho v ňom a jeho myseľ je osvietená múdrosťou a poznaním Boha skrze Slovo. Ale hlbokosť satanova spočíva v tom, že sa to bude pokúšať zničiť. Tak, ako vždy, sa bude pokúšať nájsť náhradu za túto Božiu realitu. Ako to bude robiť? Zoberie preč poznanie pravdy Božej, zničí Slovo tým, že predloží svoje vlastné. “Naozaj Boh povedal...?” Potom on zastúpi osobného Krista v našich duchoch. Urobí to tak, ako spôsobil, že Izrael urobil to isté, skrze vládnutie človeka ako kráľa namiesto Boha. Prežitie znovuzrodenia bude odmietnuté v prospech pripájania sa k cirkvi. Hlbokosti satanove vošli do toho veku. A vzišlo z toho ovocie tej hlbokosti satanovej, čím je lož, vraždy a hrozné činy. 718 Zjavenie
2:26-29: “A tomu, kto víťazí a kto
ostríha až do konca moje skutky, tomu dám moc nad pohanmi - a bude ich
pásť železným prútom; ako hrnčiarske nádoby budú roztrieskaní -, jako
som i ja prijal od svojho Otca, a dám mu rannú hviezdu. Kto má uši,
nech počuje, čo Duch hovorí sborom!”
719 “A tomu, kto víťazí a kto ostríha až do konca moje skutky.” Z poznámok Ducha ohľadom skutkov je veľmi zrejmé, že Pán sa snaží, aby Jeho vlastní videli Jeho názor na spravodlivé skutky. Štyrikrát sa zmieňuje o skutkoch. A teraz hovorí, že tomu, ktorý verne robí Jeho skutky až do konca, bude daná moc nad národmi a bude mocným, schopným, nepoddajným panovníkom, ktorý je schopný tak mocne zvládnuť akúkoľvek situáciu, že dokonca i ten najstrašnejší nepriateľ bude zlomený, ak to bude potrebné. Jeho prejav panovania mocou sa bude rovnať tomu, ktoré má Syn. Toto je veľmi uchvacujúce. Ale pozrime sa na toto zasľúbenie vo svetle toho veku. Mocný Rím so štátom za sebou, využívajúc kráľov, armády a zákonodarcov, láme a drví všetko pred sebou. Usmrtil milióny a túži usmrtiť ďalšie milióny, ktoré sa pred ním nesklonia. Bezohľadne dosadzuje kráľov a zosadzuje ich, kedykoľvek chce. Áno, jeho zásah spôsobil pád národov, lebo sa rozhodol zničiť vyvolených Božích. Jeho skutky sú skutkami diabla, lebo vraždí a klame tak, ako to robil on. Ale prichádza deň, v ktorom Pán povie, “Priveďte týchto Mojich nepriateľov predo Mňa a zabite ich.” Potom budú tí spravodliví so svojím Pánom, keď Jeho spravodlivé rozhorčenie padne na tých, ktorí sa rúhali. Spravodliví prichádzajúci s Ním v Sláve zničia tých, ktorí pustošili zem a ničili svätých Božích. Toto bol vek nastavovania tvárí, hrozného utrpenia; ale prichádza deň, keď pravda zvíťazí; a kto bude stáť v jeho ohni a bude zachránený? Len tí vykúpení Pánovi. 720 “A dám mu rannú hviezdu.” Podľa Zjavenia 22:16 a 2. Petra 1:19 je Ježiš tou Rannou Hviezdou. “Ja som Koreň a Rod Dávidov a Hviezda Jasná a Ranná.” “...dokiaľ by sa nerozvidnel deň a nevzišla denná hviezda vo vašich srdciach.” Preto Duch dáva vyvoleným Temných Vekov zasľúbenie, vzťahujúce sa na Neho Samého a potom vo vekoch, ktoré majú prísť. 721 Ako sme už povedali, Ježiš sa Sám stotožňuje s poslom každého veku. Oni od Neho prijímajú zjavenie Slova pre každý časový úsek. Toto zjavenie Slova vyvádza vyvolených Božích zo sveta a privádza do plného zjednotenia sa s Ježišom Kristom. Títo poslovia sú nazývaní hviezdami, pretože oni svietia prepožičaným alebo odrážaným svetlom Syna, Samého Ježiša. Hviezdami sú nazývaní aj preto, že sú “nositeľmi svetla” v noci. Tak prinášajú v temnote hriechu svetlo Božie Jeho ľudu. 722 Toto sú Temné Veky. Je zvlášť temno, lebo Slovo Pánovo je pred ľuďmi takmer celkom zakryté. Poznanie Najvyššieho takmer zmizlo. Smrť zdolala nespočetné množstvo veriacich, až sa ich zástupy zúžili. Božie veci sú v tejto dobe na bode mrazu, a vyzeralo to, že satan skutočne ľud Boží premohol. 723 Ak niekedy ľudia potrebovali zasľúbenie zahŕňajúce Zem, v ktorej niet noci, potom to boli ľudia Temných Vekov. A preto im Duch sľubuje Rannú Hviezdu. Hovorí im, že tá Hlavná Hviezda - samotný Ježiš, ktorý prebýva vo Svetle, ku ktorému sa žiaden človek nemôže priblížiť, ich v budúcom kráľovstve osvieti Svojou vlastnou osobnou prítomnosťou. Už viac nebude ODMENYpoužívať hviezdy (poslov), aby dal svetlo v temnote. Bude to Sám Ježiš, hovoriaci s nimi tvárou v tvár, keď s nimi bude zdieľať Svoje kráľovstvo. 724 Je to ranná hviezda, ktorú je vidieť, keď začína svietiť svetlo slnka. Keď naše Slnko (Ježiš) prichádza, už viac nebude treba poslov, On Sám nám prinesie Svoje posolstvo radosti, a ako On vládne vo Svojom kráľovstve a my žijeme v Jeho prítomnosti, svetlo Slova sa v našom dokonalom dni stane jasnejším a jasnejším. 725 Čo viac by sme si mohli ešte priať okrem Ježiša Samého? Či nie je On všetko, dokonca Dokonalé Všetko? 726 Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom. Amen. Tak je, Pane Bože, nech počujeme Tvoju pravdu skrze Tvojho Ducha. |
 |
|
|
| Hore | Vytlač stránku | Obsah knihy |