SIEDMA KAPITOLA
               
SARDSKÝ CIRKEVNÝ VEK

727     Zjavenie 3:1: “Anjelovi sboru v Sardách napíš: Toto hovorí ten, ktorý má tých sedem duchov Božích a sedem hviezd: Znám tvoje skutky, že máš meno, že žiješ, a si mŕtvy. Bdej a upevňuj i všetko ostatné, čo ide zomrieť. Lebo som nenašiel tvojich skutkov úplných pred svojím Bohom. Pamätaj tedy, jako si prijal a počul a ostríhaj a učiň pokánie. Keď tedy nebudeš bdieť, prijdem na teba jako zlodej, a nezvieš, v ktorú hodinu prijdem na teba. Ale máš i v Sardách niekoľko málo osôb, ktoré nepoškvrnili svojho rúcha, a budú sa prechádzať so mnou v bielom rúchu, pretože sú hodni. Ten, kto víťazí, bude odiaty bielym rúchom, a nevytriem jeho mena z knihy života a vyznám jeho meno pred svojím Otcom i pred jeho anjelmi. Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí sborom!”

SARDY

728     Sardy boli hlavným mestom starovekej Lýdie. Z rúk Lýdskych monarchov prešli k Peržanom a potom k Alexandrovi Veľkému. Boli vyplienené Antiochom Veľkým. Potom ich opanovali králi Pergamu, až kým ich neprevzali Rimania. V čase Tibéria boli zničené zemetraseniami a pliagami. Dnes je to kopa neobývaných ruín.
729     Istého času bolo mesto veľmi dôležité pre obchod. Plínius povedal, že tu bolo vynájdené umenie farbenia vlny. Bolo to centrum farbenia vlny a tkania kobercov. V tejto oblasti sa nachádzalo veľké množstvo striebra a zlata a bolo povedané, že sa tu po prvýkrát razili zlaté mince. Bol tam tiež trh s otrokmi.
730     Náboženstvom tohoto mesta bolo nečisté uctievanie bohyne Cybely. Ešte stále sa dajú vidieť mohutné ruiny tohoto chrámu.
731     Spomínate si, že v Pergamskom veku som sa zmienil, že babylonské poňatie "matky a syna", známe ako Semiramis a Ninus, sa v Ázii stalo známym ako Cybela a Deoius. Vlastnosti pripísané týmto dvom sú najviac osvetľujúce, keď ich pozorujeme bok po boku.
SARDY732    On bol bohom slnka, ona bohyňou mesiaca.
    On bol pánom nebies, ona kráľovnou nebies.
    On bol zjavovateľom dobra a pravdy, ona miernosti a milosrdenstva.
    On prostredníkom, ona prostrednicou.
    On s kľúčom, ktorý otvára i zatvára brány k neviditeľnému svetu, a ona s totožným kľúčom činí podobne.
    On ako sudca mŕtvych, ona stojaca po jeho boku.
    On je zabitý, vzkriesený a vystúpený do neba, ona je tam synom prenesená v tele.
No, v Ríme je tomuto istému bohu daný titul nášho Pána: je nazvaný Synom Božím, zatiaľ čo ona je nazvaná matkou Božou. No, to je to, čo sme našli tam v tých dvoch vekoch, kde poňatie ‘matky a syna’ nabralo také mohutné rozmery. Ale všimnite si teraz, že to bolo práve tak ako už tam v Babylone, keď uctievanie syna začalo strácať priazeň v prospech uctievania matky, takže ona doslovne začala zaujímať miesto syna. V tomto veku vidíme, že pohanské uctievanie v Sardách bolo uctievanie ženy. Patrilo Cybele samej, nie Cybele a Diovi. Matka doslovne zaujala miesto Syna, obdarená prednosťami Božstva. Všetko, čo je potrebné urobiť, je len prejsť jej rôzne tituly a spomenúť si na tie milé vlastnosti priradené rímskou cirkvou Márii, aby sme porozumeli, odkiaľ náboženstvo tohoto veku prišlo.
733    Dve veci ma skutočne mocne zasiahli, keď som sa bližšie pozrel na uctievanie Cybely. Jednou bol fakt, že nosila kľúč ako Janus, ktorý jej dával tú istú autoritu, ako má Janus (kľúč k nebu a zemi a k tajomstvám), a tiež fakt, že jej ctitelia sa bičovali, až z ich tiel striekala krv, čo i dnes robia katolíci, ktorí cítia, že trpia ako Pán.
734    Fakt, že toto je vekom prvého skutočného zlomu s pápežským Rímom, ktorý v skutočnosti prekvital, nepochybne spôsobil, že prorokyňa Jezábeľ upevnila a zdôraznila svoje učenie máriocentrizmu v rozhodnej opozícii ku Protestantom, ktorí popreli, že by jej v pláne Spásy patrila nejaká časť, pomimo toho, že jej bola daná česť byť Bohom vybranou pannou, aby priniesla to Dieťa. Tak, ako Luther vyformoval učenie o ospravedlnení vierou, oni sa držali skutkov, predpísaných pokání a modlitieb a iných nebiblických vecí. A tak, ako oslobodení Kresťania oslavovali Syna, rímski katolíci zvýšili zbožštenie Márie, až dvadsiate storočie uvidelo (v protiklade s najvyššie postavenými rímskymi teológmi), ako pápež Pius doslovne vyvýšil Máriu do oslávenia vo vzkriesenom tele. Táto doktrína je presne tá babylonská, kde syn berie matku telesne do neba.
735    Niet divu, že tento piaty vek ide rovno s tými ostatnými vekmi a pôjde ďalej, až zakončí v ohnivom jazere, kde sú neviestka a jej deti zabité druhou smrťou.
736    Tu to je, máriocentrizmus, uctievanie Cybely. Mimochodom, vedeli ste, že Cybela bola Aštarta, ktorej kňažkou bola Jezábeľ a ktorá spôsobila, že Izrael sa potkol skrze neviazané rituály, ktoré ona dirigovala? Áno, to je to, kým bola v Biblii.

VEK

737    Sardský alebo piaty cirkevný vek trval od roku 1520 do roku 1750. Obyčajne je nazývaný vekom Reformácie.

POSOL

738    Posol do tohoto veku je najznámejším poslom všetkých vekov. Bol to Martin Luther. Martin Luther bol brilantným študentom s miernou povahou. Študoval za právnika, kedy dlhotrvajúca choroba a smrť blízkeho priateľa spôsobili, že začal vážne premýšľať nad duchovným stavom svojho života. V roku 1505 vstúpil do augustiniánskeho kláštora v Erfurte. Študoval tam filozofiu a takisto Slovo Božie. Žil životom najprísnejšieho kajúcnika, ale všetky tie navonok konané skutky nemohli odňať pocit hriechu. Povedal, “Sám seba som mučil k smrti, aby som našiel pokoj s Bohom, ale bol som v temnosti a nenachádzal som ho.” Zástupca generála jeho rádu, Staupitz, mu dopomohol získať vnútorné poznanie, že jeho spasenie musí spočívať na prežití vnútorného skutku a nie na obrade. S týmto povzbudením ďalej hľadal Boha. Neskôr sa stal kňazom. Ale zachránený ešte stále nebol. Stal sa nadšeným a hlbokým študentom Slova a dovtedajších veľkých teologických diel. Pre svoje hlboké poznanie a veľkú úprimnosť bol vyhľadávaným učiteľom a kazateľom. Aby splnil sľub, ktorý si sám dal, odišiel do Ríma. Tam uvidel bezvýslednosť cirkvou uvalených skutkov, ktoré mali priniesť spasenie, a Slovo Božie zasiahlo jeho srdce: “Spravodlivý bude žiť z viery.”
739    Na spiatočnej ceste mu táto evanjelická pravda Písma zaplavila myseľ a prežil oslobodenie od hriechu a zrodil sa do kráľovstva Božieho. Krátko na to bol povýšený na doktora teológie a bol poverený “zasvätiť celý svoj život štúdiu a vernému výkladu a obhajobe Písma Svätého.” Toto robil s takým úspechom, že jeho srdce a srdcia tých, ktorí boli okolo neho, boli mocne smerované na pravdu Slova. Slovo čoskoro prišlo do otvoreného konfliktu so zneužívaním cirkevnými vyznaniami a učeniami.
740    Keď sa potom Leo X. stal pápežom a Ján Tetzel prišiel, aby predával odpustky za hriech, nezostala Lutherovi iná voľba, ako vystúpiť proti tomuto nebiblickému učeniu. Najskôr proti tomu hrmel z kazateľne a potom spísal svojich najslávnejších 95 téz, ktoré 31. októbra 1517 pribil na dvere zámockého kostola.
741    Za krátky čas Nemecko vzplanulo a reformácia sa začala. Tu musíme pamätať, že Martin Luther nebol jediným, ktorý protestoval proti rímsko-katolíckej cirkvi. Bol jedným z mnohých. Iní odmietli pápežov, ich samoudelenú dočasnú a duchovnú moc, a dokonca i medzi pápežmi boli učinené malé dočasné nápravy. Áno, bolo ich mnoho, ktorí niečo vyniesli, ale v prípade Luthera Boží čas dozrel pre to rozhodné hnutie, ktoré bude počiatkom prinavrátenia cirkvi a vyliatia Ducha Svätého, ktoré má byť v omnoho neskoršej dobe. 
742    Martin Luther bol citlivý, Duchom naplnený Kresťan. Rozhodne bol mužom Slova, lebo nemal iba hlbokú žiadosť po Jeho štúdiu, ale chcel ho tiež sprístupniť všetkým, aby mohli podľa neho žiť. Preložil Nový Zákon a dal Ho ľuďom. Toto obtiažne dielo vykonal sám, mnohé pasáže opravoval až dvadsaťkrát. Zhromaždil si okolo seba skupinu znalcov hebrejčiny, medzi ktorými boli i Židia, a potom preložil Starý Zákon. 
743    Toto významné dielo Luthera je dielom, na ktorom boli založené všetky nasledujúce úspešné vydania Písma v Nemecku.
744    Bol mocným kazateľom a učiteľom Slova a zvlášť v prvých rokoch svojho verejného vystúpenia trval na tom, že Slovo je výhradným meradlom. Takto bol proti skutkom ako prostriedku k spaseniu a proti vodnému krstu ako prostriedku k obnoveniu. Učil o prostredníctve Krista bez účasti človeka, čo bolo pôvodným a letničným postojom. Bol mužom modlitby a naučil sa, že čím viac práce mal vykonať a čím viac ho tiesnil čas, tým viac zo svojho času dával Bohu na modlitbách, aby boli zaistené uspokojivé výsledky. Vedel, čo znamená bojovať s diablom a hovorí sa, že sa mu jedného dňa satan viditeľne zjavil a on do neho hodil kalamár a vyzval ho, aby sa pratal. Inokedy k nemu prišli dvaja fanatici a presviedčali ho, aby sa k nim pripojil za účelom vypudenia všetkých kňazov a odstránenia Biblií. Rozpoznal ducha, ktorý v nich bol, a poslal ich preč.
745    V Sauerových dejinách je o Dr. Martinovi Lutherovi na strane 406 v zväzku 3 napísané, že bol “prorokom, evanjelistom, hovoriacim v jazykoch, vykladačom v jednej osobe, obdarený všetkými deviatimi darmi Ducha.”
746    To, čo uchvátilo jeho srdce skrze Ducha Svätého, a čo bolo tým malým zeleným výhonkom, ktorý naznačoval, že pravda sa navracia do cirkvi, tak, ako bola známa na Letnice, bolo učenie o ospravedlnení: spasenie skrze milosť, nezávisle na skutkoch. Poznávam, že Dr. Luther nielenže veril v ospravedlnenie a učil ho, ale ono bolo jeho hlavnou témou, čo aj muselo byť, lebo je to základná náuka pravdy Slova. Zostane navždy známym ako nástroj v ruke Božej, ktorý túto pravdu oživil. Bol piatym poslom a jeho posolstvo bolo: “SPRAVODLIVÝ BUDE ŽIŤ Z VIERY.” Iste, pripúšťame, že vedel a učil, že musíme ísť od viery k viere. Jeho obdivuhodné porozumenie zvrchovanosti, vyvolenia, predurčenia a ostatných právd ukazuje, že bol veľkým mužom Slova, a opakujem rovnako ako historici, že Boh ho použil, aby priniesol ľudu Boží prápor proti skutkom - “Spravodlivý bude žiť z viery.”
 747    Ako som sa už zmienil, tento vek je historikmi nazývaný Obdobím Reformácie. Je to úplne správne. To je to, čím bol. Musel tým byť, lebo Martin Luther bol reformátor, nie prorok. Viem, že kniha dejepisu ho nazýva prorokom, ale to ešte neznamená, že kniha dejepisu má pravdu, lebo neexistuje žiaden záznam, ktorý by kvalifikoval Martina Luthera ako pravého proroka Božieho skutočne v biblickom slova zmysle. Bol výborným učiteľom s niekoľkými prejavmi Ducha vo svojom živote a chválime za to Boha. Nebol ale schopný viesť cirkev späť do plnej pravdy, ako by bol muž ako apoštol Pavol, ktorý bol oboje, apoštol i prorok.
748    Ako čas plynul, nachádzame veľkú zmenu v spôsobe, ktorým viedol záležitosti, do ktorých bol zapojený. Najskôr bol mierny, nebojácny, trpezlivý a ustavične očakávajúci na Boha, aby On vyriešil problémy. Ale potom začali prichádzať pod jeho zástavu veľké zástupy. Ich cieľ nebol čiste duchovný. Bol motivovaný viac-menej politicky. Chceli zlomiť pápežské jarmo. Prestalo sa im páčiť, že posielali peniaze do Ríma. Povstali fanatici a on bol čoskoro zatiahnutý do politických záležitostí a rozhodnutí o veciach, ktoré boli pomimo sféry cirkvi okrem toho, že by cirkev skrze modlitbu, kázanie a vedenie postavila meradlo, na ktoré treba hľadieť. Tieto politické problémy sa tak nahromadili, až bol dohnaný do nezmyselného postavenia ako prostredník medzi pánmi a sedliakmi. Jeho rozhodnutia boli tak nesprávne, až došlo k vzbure a tisíce ich bolo zabitých. Myslel to dobre, ale ak sa raz nechal zapliesť do cirkevno-štátneho evanjelia, musel žať víchricu.
749    Ale napriek tomu všetkému Boh Martina Luthera použil. Nech sa nehovorí, že jeho úmysly boli nesprávne, ale iba, že jeho úsudok bol nesprávny. Skutočne, keby sa luteráni mohli navrátiť k jeho učeniu a slúžiť Bohu tak, ako Mu slúžil tento milovaný brat, potom by títo ľudia boli istotne na česť a chválu veľkého Boha a Spasiteľa Ježiša Krista. 

POZDRAV

750    Zjavenie 3:1: “Toto hovorí ten, ktorý má tých sedem duchov Božích a sedem hviezd.”
751    A opäť nám ako v tých predošlých štyroch vekoch Duch zjavuje nášho milostivého Pána v Jeho nádherných vlastnostiach. Tentokrát Ho vidíme stojaceho uprostred Svojej cirkvi ako Toho, ktorý má sedem Duchov Božích a sedem hviezd. My vieme, kto je tých sedem hviezd, ale musíme nájsť, na čo sa vzťahuje tých sedem Duchov. 
752    Túto frázu nachádzame v knihe Zjavenia štyrikrát. Zjavenie 1:4: “A od siedmich Duchov, ktoré sú pred Jeho trónom.” Zjavenie 3:1: “Toto hovorí ten, ktorý má tých sedem Duchov Božích.” Zjavenie 4:5: “A z trónu vychádzali blesky a hromy a hlasy a pred trónom horelo sedem ohnivých lampád, ktoré sú siedmi Duchovia Boží.” Zjavenie 5:6: “A videl som a hľa, prostred trónu a tých štyroch živých bytostí a prostred starcov stál Baránok ako zabitý, ktorý mal sedem rohov a sedem očí, ktoré sú siedmi Duchovia Boží, poslaní na celú zem.” 
753    Hneď na začiatku by som chcel povedať, že s istotou vieme, že tieto verše nie sú žiadnym novým učením v protiklade k Jánovi 4:24a: “Boh je (jeden) Duch.” Ale toto je presne ako v 1. Korinťanom 12:8-11, kde nachádzame JEDNÉHO Ducha prejavujúceho sa DEVIATIMI spôsobmi. Takto vieme, že tých sedem Duchov Božích znamená, že je to jeden a ten istý Duch, ktorý sa prejavuje sedemnásobným spôsobom. V Zjavení 4:5 je tých istých sedem Duchov nazvaných ako “sedem horiacich lámp” pred Pánom. Pretože Ján v Zjavení takisto nepoužil nič iné ako starozákonné symboly, pôjdeme i my do Starého Zákona a nájdeme v Prísloviach 20:27, že “Duch človeka je lampou Pánovou.” [angl. preklad - pozn. prekl.] Týchto sedem Duchov nachádzame v spojení s človekom. V Jánovi 5:25 bol Ján Krstiteľ nazvaný ‘horiacim svetlom’ [angl. preklad - pozn. prekl.], čo by vlastne malo byť preložené ako ‘horiaca lampa’. Opäť v Zjavení 5:6 je tých sedem Duchov označených ako sedem očí. V Zachariášovi 4:10 je napísané, “Lebo kto bude pohŕdať dňom malých začiatkov? Ale radovať sa budú a uvidia kameň, olovnicu, v ruke Zorobábela týchto sedem. Sú to oči Hospodinove, ktoré chodia po celej zemi.” Je úplne zjavné, že slovo “oni” sa týka ľudí. Tak vidíme, že oči Pánove sú v tomto prípade ľudia. Samozrejme, budú to pomazaní mužovia plní Ducha Svätého, lebo služobníci Boží nestoja v sile ľudí, ale v moci Ducha Svätého. Ak tieto naše biblické odhalenia zhrnieme, stáva sa zjavným, že tých sedem Duchov Božích sa vzťahuje na nepretržitú službu toho istého Ducha Svätého v životoch siedmich mužov, s ktorými sa Sám Boh veľmi tesne stotožňuje. Oni sú Jeho očami a Jeho lampami. Kto títo mužovia sú, môžeme ľahko uvidieť z nasledujúceho oddielu, kde sú nazvaní siedmimi hviezdami, ktoré už poznáme ako sedem poslov pre sedem vekov. Aké je to nádherné! Pozrite, hviezda má zrkadliť svetlo v noci, lebo slnko zašlo. Práve tak mal posol (znázornený hviezdou) v každom veku zrkadliť svetlo Syna a to tiež všetci Duchom Svätým robili. 
754    Pavol bol prvým poslom a on povedal v Galaťanom 1:8, že ak by nejaký anjel, nejaký posol, nejaký zástupca, je jedno, kým on je, kázal nejaké iné evanjelium, ako kázal Pavol, nech je prekliaty. Pavol vedel, že keď odíde, prídu dovnútra draví vlci. Vedel, že sám satan sa môže zjavovať v podobe anjela svetla, tým viac jeho služobníci. Preto varuje, aby evanjelium zostalo vždy to isté. Pavol krstil [z gréčtiny “baptizo”, ponoriť - pozn. prekl.] na Meno Ježiša a pokrstil znovu všetkých ľudí, ktorí tak neboli ponorení. Dal cirkev do poriadku a učil správne používanie darov Ducha. Potvrdil, že oni majú zotrvať v cirkvi až do času, keď príde Ježiš. Takto tí ďalší poslovia, všetkých šesť, budú skrze Ducha Svätého horieť rovnakým ohňom a budú dávať to isté svetlo evanjelia Ježiša Krista a budú ich sprevádzať tie isté znamenia. Bol k tomu Ireneus spôsobilý? Áno. Bol Martin? Áno. Bol Columba? Áno. Bol Martin Luther? Celkom iste. Bol Wesley? Áno. On mal veľkú službu. Modlil sa dokonca za svojho koňa, aby bol uzdravený, a bol. Tu to máte. Sedem cirkevných vekov a sedem poslov, ktorí boli podobní, a Pavol preklial všetkých, ktorí by tvrdili, že sú poslami, ale kázali by iné evanjelium a žili by v inom svetle.  
755    No, obstojí moje posledné prehlásenie pri ostatnej časti Slova? Áno. V Slove je povedané, že keby nejaký človek k tejto knihe pridal alebo ubral, že bude účastný rán a bude Bohom odsúdený k zavrhnutiu. Boh povedal, “Tomu pridám rán napísaných v tejto knihe alebo mu odnímem jeho diel z Knihy života.” Zjavenie 22:18. 
756    Tak vidíme, že tých sedem Duchov sa skutočne týka toho jedného Ducha Božieho, ktorý činí vôľu a Slovo Božie v rôznych generáciách. Rád by som toto ilustroval zo Slova. Duch Boží mocne pôsobil na Eliášovi. Potom ten istý Duch prešiel v dvojnásobnej miere na Elizea. Potom po storočiach ten istý Duch, ktorého nazývame Duchom Eliášovým, (aby sme popísali Jeho službu), prešiel na Jána Krstiteľa. Jedného dňa ten istý Duch stotožnený v rovnakom druhu služby príde opäť na jedného muža, ktorý bude pre koniec pohanského cirkevného veku. Písmo opäť hovorí, že Boh pomazal Ježiša z Nazareta Duchom svätým a mocou a On išiel, činiac dobré, uzdravujúc a oslobodzujúc všetkých, ktorí boli utláčaní diablom. A keď Ježiš odchádzal, povedal Svojim učeníkom, aby počkali až do Letníc, kedy sa vráti ten istý Duch, ktorý bol na ňom, a zostúpi na nich a naplní ich. Potom toto ‘vyvolané’ telo (cirkev) bude namiesto Neho tu na zemi a bude zaujímať jeho miesto, a pretože ten istý Duch, ktorý bol v Ňom, je teraz v nich, budú robiť tie isté skutky. A ktoríkoľvek ľudia, ktorí sú skutočne Telom Ježiša Krista (tá pravá cirkev), budú zjavovať tie isté skutky, aké robil Ježiš a cirkev Letníc, pretože ten istý Duch bude v nich. Každá iná cirkev, ktorá nemá Ducha a prejavy, bude musieť vydať Bohu počet. 
757    Je tu tiež povedané, že tých sedem hviezd alebo sedem poslov pre sedem vekov je v Jeho ruke. On ich drží. Viete dobre, že ak ich drží vo Svojej ruke, sú spojení s Jeho mocou. To znamená ruka. Svedčí o moci Božej! A autorite Božej. Ani jeden z nich neprišiel vo svojej vlastnej moci alebo autorite. To je to, čo povedal Pavol. Nikto by sa to ani neodvážil. Na to je potrebná autorita Božia a moc Ducha Svätého. Evanjelium je kázané v autorite Božej a v moci Ducha. Všetci títo mužovia boli splnomocnení Duchom Svätým. Všetci zaujali svoj postoj voči svetu. Mohli to urobiť. Boli plní Boha. Boli POSLANÍ a zmocnení Bohom, NIE vlastným ja alebo inými ľuďmi. 
758    Mali to, čo svet nemohol mať. Ježiš povedal, že keď odíde, pošle im Ducha, ktorého svet nemôže prijať. To je pravda. Svet alebo svetské systémy Ho nemôžu prijať. To je to, čím je organizácia, je to svetský systém. Ukážte mi nejakú cirkev tohoto svetského systému, ktorá je plná Ducha Svätého. Chcem ju vidieť. Ak by ste mi mohli takú cirkev ukázať, potom by ste našli chybu v Slove. Nie, ani jeden z týchto poslov nebol zorganizovaný. Buď boli vyhostení, alebo vyšli z dôvodu presvedčenia sa o hriechu organizácie. Ako by len Duch Svätý mohol byť v organizácii, keď predsa organizácie samy zaujímajú miesto Ducha a denominácie zaujímajú miesto Slova. Pamätajte, “Organizácia” je “SMRŤ”! Nemôže to byť inak. Ak svet zaujíma vedenie, Duch odchádza. 
759    Áno, Duch nie je sedem Duchov, ale JEDEN. On bude vždy tým istým a bude robiť to isté a tých sedem poslov bude mať toho istého Ducha a bude učiť to isté Slovo a bude mať tú istú moc. A ak je cirkev tou pravou cirkvou, bude mať toho istého Ducha a Slovo a skutky moci, ako mali na Letnice. Podľa prežitia to bude letničná cirkev a budú tam jazyky a výklad a proroctvá a uzdravovanie. Boh bude uprostred nej a Boh sa bude Sám v ich strede prejavovať, ako to vždy robil. Haleluja! A ona NEBUDE zorganizovaná. Nezabudnite na to!
760    Vidíme, že Ježiš počas vekov zjavoval Samého Seba v posloch skrze Svojho Ducha. Oni sú tým, čím bol Mojžiš deťom Izraelovým. Tak, ako on mal zjavenie na svoj deň, tak mal každý posol Božie zjavenie a službu pre ten deň. Keď teda vidíme, že tí poslovia sú v Jeho ruke, vidíme, že Pán sa s týmito mužmi stotožňuje a poskytuje im Svoju moc. Nestačí len, že sa spojil s celou cirkvou, ako sme Ho videli stojaceho medzi siedmimi zlatými svietnikmi. Ani nestačí, že vidíme pätorakú službu podľa Efežanom 4 (apoštoli, proroci, učitelia, evanjelisti, pastieri). Lebo v každom veku cirkev stráca cestu, a to nielen laici, ale i duchovenstvo. Pastieri sú práve tak pomýlení ako ovce. Boh potom prichádza Sám na scénu v službe týchto siedmich mužov ako veľký Arcipastier, aby priviedol Svoj ľud späť k pravde a k hojnej moci tej pravdy. Boh je vo Svojich ľuďoch, vo všetkých zo Svojho ľudu, lebo kto Ducha Kristovho nemá, ten nie je Jeho. A On je Slovo. To bude Slovo rozpoznané v ľuďoch. Ale On do týchto mužov, ktorí boli podľa Jeho vlastnej voľby a podľa rozhodnutia rady Svojej vlastnej vôle, vložil zvláštne vedenie. Objavujú sa raz v každom veku. Je v nich ten istý Duch. Ako veľmi je to vzdialené od kacírstva Ríma! Oni majú mužov podľa svojej vlastnej voľby. Jedného za druhým. Ani jeden z nich nie je schopný preukázať sa mocou Božou, žiaden nezostáva v Slove Božom. Každý jeden sa od toho predchádzajúceho líši a podľa svojej vôle pridáva k ostatnému Slovu, ako keby bol Bohom. Boh v tom nie je. Ale On je vo Svojom poslovi a ten, kto má plnosť Božiu, nasleduje posla. Rovnako, ako posol je nasledovníkom Pána skrze Jeho Slovo.
761    “Ten, ktorý má tých sedem Duchov Božích a sedem hviezd.” Zjavenie 3:1. Tak, ako sa ten istý Pán stotožnil s človekom vo vtelení, tak je On opäť stotožnený s človekom skrze Svojho Ducha v človeku. “Títo sú moji,” hovorí Pán. Týchto sedem Duchom naplnených poslov patrí Pánovi. Môžu byť odmietnutí alebo o nich môžu pochybovať. Skutočne, podľa ľudskej mienky možno nevyhovujú požiadavkám na kvalifikáciu, napriek tomu sú však poslami pre ten vek. Boh použil Abraháma (klamal), použil Mojžiša (búril sa), Jonáša (neposlúchal), Samsona (zhrešil), Dávida (vraždil). On tiež použil Jozuu a Jozefa. A tých, ktorí mali vážne chyby, je ďaleko viac ako tých, ktorí sa zdali byť dokonalí. VŠETCI BOLI A SÚ JEHO! Nikto si to nemôže dovoliť poprieť. Používal ich skrze Ducha Svätého, ktorého do nich vložil. Svojmu vlastnému Majstrovi stáli alebo padali. A v nich všetkých bola uskutočnená suverénna vôľa Božia. Nech sa to nejaká história pokúsi vyvrátiť, napriek tomu to zostáva pravdou. Večný Boh sa ešte stále prechádza medzi siedmimi zlatými svietnikmi a vysiela skrze Svojho Ducha Svojich poslov so Slovom k ľuďom každého veku.

ODSÚDENIE

762    Zjavenie 3:1b: “Znám tvoje skutky, že máš meno, že žiješ a si mŕtvy.” Zjavenie 3:2b: “Lebo som nenašiel tvojich skutkov úplných pred svojím Bohom.” Tu je skutočne veľmi zvláštna vec. Až doteraz v každom veku Duch najprv chválil tých pravých veriacich a potom odsudzoval tú nepravú révu. Ale v tomto období je taká zjavná bezohľadná nevšímavosť Pána a Jeho Slova, že celé posolstvo k tomuto piatemu veku znie ako odsúdenie.
763    “Znám tvoje skutky.” Čo boli tie skutky, ktoré prišli pred Pána a vyvolali Jeho odpor? No, vy viete, že každý vek čiastočne prechádza do nasledujúceho veku, a tým tiež máme pokračovanie skutkov štvrtého veku v piatom. Toto sú tie skutky, ktoré sú vám už známe:
    1. Vedenie Ducha Svätého bolo nahradené ľudskou hierarchiou.
    2. Čisté Slovo Božie a z neho slobodne plynúci úžitok pre všetkých ľudí bolo zosadené pre ustanovenia, dogmy, cirkevné rády atď.
    3. Uctievanie v Duchu a dary Ducha a všetko to, čo patrí k pravému spoločenstvu obecenstva svätých, bolo odhodené nabok kvôli liturgii a doslovnému uctievaniu modiel, pohanským sviatkom atď.
    4. Máriin kult sa dožadoval stále väčšieho miesta v kresťanskej bohoslužbe, až si ona skutočne prisvojila miesto v Božstve a Syn bol zo Svojho vznešeného postavenia nad všetkými zosadený a podriadený mužovi nazvanému pápež, ktorý sám seba označil za zástupcu Krista.
764    Tí, ktorí bojovali proti tejto strašnej antikristovskej cirkvi, boli zničení. Tí, ktorí v nej zostali, sa stali figúrkami cirkvi, či to boli sedliaci, alebo králi. Ich životy nepatrili viac im a nepatrili ani Kristovi. Ale oni patrili telom, dušou a duchom cirkvi Ríma. Hovorili o krvi Kristovej, a predsa za svoje spasenie platili peniazmi a kupovali si odpustenie hriechov zlatom alebo predpísaným pokáním. Tí majetnejší z nich sa ocitli v šťastnej situácii, keď im pápež Leo X. dovolil, aby si kúpili odpustky za svoje hriechy, ktorých sa ešte nedopustili, takže mohli s ľahkým svedomím plánovať svoje hrozné činy a vykonávať ich s tou istotou, že im pápež ich hriechy už odpustil. Slovo Božie bolo od nich držané ďaleko, tak kto teda mohol poznať pravdu? Pretože pravda prichádza jedine zo Slova, ľudia boli držaní vo väzení Rímskej Cirkvi a očakávali svoju smrť a po smrti súd. Ale tá veľká neviestka spitá krvou mučeníkov, ktorá ani jednou myšlienkou nepomýšľala na súd, ďalej vykonávala surové zabíjanie ľudí, obojako, duchovnou i telesnou smrťou.
765    Koncom štvrtého veku, ktorý by mohol byť takisto počiatkom piateho, invázia Turkov na Konštantinopol poslala zbehlých učencov s gréckymi rukopismi z Východu na Západ. Čistota Slova a učenie pravých veriacich bolo týmto spôsobom rozšírené. Nesmierny význam spočíval nielen v týchto skvelých učiteľoch, ale i vo vynáleze toho, čo sa stalo základom modernej tlače, a tým uľahčili výrobu kníh. Z tohoto dôvodu mohol byť tiež ukojený veľký hlad a dopyt po Biblii. Boh dal povstať mnohým mocným mužom, z ktorých jedným bol Luther. Kalvín a Zwingli boli ďalšie dve významné osobnosti a vedľa nich bol ešte celý rad iných, ktorí nie sú tak dobre známi. Avšak, hoci toto všetko nebolo nadarmo, mocné dielo Božie bolo v skutočnosti brzdené práve týmito mužmi. A to pre jednu vec, a síce, že NEBOLI proti zväzku cirkvi so štátom dohodnutým na Nicejskom koncile, ale oni v skutočnosti toto spojenie ešte podporovali. Obhajoba Evanjelia štátom bola vítaná, hoci to nemalo žiadnu oporu v Slove. A i keď vidíme “hnev človeka chváliaci Boha” i v takých udalostiach, ako keď sa Henrich VIII. zastal reformácie a odmietol autoritu pápeža, bolo to napriek tomu ďaleko vzdialené od pravdy Letníc a ochrany všemohúceho Boha.
766    I napriek ustavičnému Lutherovmu učeniu proti zasahovaniu do záležitostí miestnych cirkví zvonku, nebol schopný oslobodiť mysle ľudí od pojmov “Biskup, Arcibiskup” v cirkevnej vláde. Tak cirkev podnikla krok správnym smerom, avšak zostala naďalej spútaná a v krátkej dobe bola opäť zavretá v rovnakej cele, z akej sa pokúsila uniknúť. 
767    Stále ešte nebola dovŕšená miera ohavných činov. Luther nielenže zlým rozoznaním podnietil vojnu, v ktorej mnoho ľudí našlo smrť, ale i tí, ktorí boli okolo Zwingliho, prenasledovali zbožného doktora Hubmeyera a dostali ho do väzenia a, i keď ho neodovzdali na hranicu, sú v skutočnosti v značnej miere zodpovední za jeho smrť upálením. A ani Kalvín neurobil menej, lebo sa dožadoval uväznenia Servetusa, ktorý videl a učil jednotu Božstva. Štát potom tohoto brata vypočul a ku Kalvínovmu úžasu bol upálený na hranici.
768    Ak kedy bola doba denominačnej horlivosti, potom to bolo v tejto tragickej dobe. Správy Komenského nám ukazujú mnoho z tejto éry. Komenský napísal knihu “JEDNO JE POTREBNÉ”. Prirovnáva svet k labyrintu a ukazuje, že cesta von z neho spočíva v opustení všetkého, čo nie je potrebné, a zvolenie toho jedného potrebného, Krista. Hovorí, že veľký počet učiteľov je príčinou mnohých siekt, pre ktoré už čoskoro nebudú žiadne mená. Každá cirkev považuje seba za tú pravú alebo aspoň za jej najčistejšiu, najpravdivejšiu časť, hoci jedna druhú s horkou nenávisťou prenasledujú. Nie je medzi nimi nádej na zmierenie, v nepriateľstve sa stretávajú s ešte nezmieriteľnejším nepriateľstvom. Z Biblie kujú svoje rozličné ustanovenia viery, tieto sú ich pevnosťami a ich ohradami, za ktorými sa skrývajú a bránia každému útoku. Nechcem povedať, že tieto vyznania viery, hoci vo väčšine prípadov musíme pripustiť, že je to tak, sú samé osebe zlé, avšak stanú sa nimi, pretože živia oheň nepriateľstva. Iba odstránením všetkých týchto vecí by bolo možné zahojiť rany cirkvi. “Tento labyrint siekt a rozličných vyznaní, ku ktorým ľudia patria; záľuba v diskutovaní... Čo tým bolo dosiahnuté? Bol niekedy urovnaný jediný spor učencov? Nikdy. Ich počet iba vzrastá. Satan je tým najväčším sofistom. Nikdy nebol v slovnom boji porazený. V bohoslužbách je obyčajne viac počuť ľudské slová ako Božie. Každý kecá tak, ako sa mu zaľúbi, alebo zabíja čas učenými výkladmi, aby boli vyvrátené názory ostatných. O znovuzrodení a o tom, ako musí byť človek pretvorený v obraz Krista, aby mohol byť účastný Božskej prirodzenosti (2. Petra 1:4), je zriedka niečo povedané. Z moci kľúčov, ktoré boli dané cirkvi, cirkev stratila takmer všetku moc na zviazanie, ostala iba moc na uvoľnenie... Sviatosti dané ako symbol jednoty, lásky a nášho života v Kristovi sa stali predmetom najhorkejších konfliktov, príčinou vzájomnej nenávisti a stredom sektárstva... Skrátka, kresťanstvo sa stalo labyrintom. Viera bola rozdelená na tisíce malých dielov a vy budete označený za heretika, ak niektorý z nich neuznáte... Čo môže pomôcť? Len to jedno, čo je tak potrebné - návrat ku Kristovi. Hľadenie na Krista ako na jediného vodcu a kráčať v Jeho stopách, odložiť všetky ostatné cesty nabok, až dosiahneme ten cieľ a dôjdeme do jednoty viery. (Efežanom 4:13). Tak, ako nebeský Majster postavil všetko na pôde Písma, tak by sme mali my opustiť všetky zvláštnosti našich špeciálnych vyznaní a uspokojiť sa so zjaveným Slovom Božím, ktoré patrí nám všetkým. S Bibliou v ruke by sme mali zvolať: Verím tomu, čo Boh v tejto knihe zjavil, budem poslušne plniť Jeho príkazy, dúfam v to, čo On zasľúbil. Kresťania, počujte: Existuje len jeden život, ale smrť k nám prichádza v tisícich podobách. Je iba jeden Kristus, ale je tisíce antikristov... Teda vieš, ó, kresťanstvo, čo je to jedno, čo je potrebné? Buď sa navrátiš späť ku Kristovi, alebo ideš v ústrety zničeniu rovnako ako antikrist. Ak si múdry a chceš žiť, nasleduj Vodcu života.
769    Ale vy, kresťania, radujte sa, že ste boli uchvátení, ... počujte slová nášho Nebeského Vodcu: ‘Poďte ku Mne.’ ... Odpovedzte jednohlasne: ‘Tak, áno, ideme.’”
770    Už som povedal, že táto éra prispela k prudkému vzostupu denominačného ducha. Ak niekedy bolo korintské stanovisko “Ja som Pavlov, ja Kéfašov” prejavené, tak to bolo teraz. Boli tu luteráni, husiti, Zwingliho skupina atď. Také rozdelenie tela bolo odsúdeniahodné. Boli živí podľa mena, boli však mŕtvi. Isteže, boli mŕtvi, zomreli v minúte, v ktorej sa zorganizovali. Veľké skupiny sa zorganizovali a sami sa spojili manželstvom so štátom. Tým sa to stalo, to bol ich koniec. Tu boli luteráni, ktorí kritizovali rímsku cirkev, vedeli o bezbožnosti politických a duchovných zväzkov. Avšak Luther, (ako keď bol Peter prevážený židmi), išiel vpred a urobil obhajcom viery štát namiesto Boha. Toto je tá prvá známa denominácia, ktorá vyšla z neviestky. Ale keď Luther zomrel, tak to netrvalo dlho a opäť mali hierarchiu, práve takú, z akej vyšli a proti ktorej bojovali. Toto hnutie Božie bolo už v druhej generácii späť pod krídlami svojej matky. Ona sa navrátila bez toho, že by o tom vôbec vedela. Postavila svoje vlastné meno nad to Jeho. Žili so svojím vlastným menom a všetky denominácie dnes robia to isté. Žijú svojím vlastným menom a nie menom Pána Ježiša Krista. To je celkom dobre vidieť, lebo každá cirkev sa pozná podľa toho, akým spôsobom uctieva Boha. Ale žiadna nie je známa mocou Božou. Tu je váš test. Bol by som tiež rád, keby ste si tu všimli, že táto éra nemala vo svojom strede divy a znamenia. Oni zamenili moc Božiu za moc štátu. Držali sa svojho vlastného mena, urobili si svoje mená veľké. Bol to ten starý duch, ktorý chce každého dostať do svojho stáda. Dnes chcú baptisti, aby k nim prišli metodisti a naopak, a metodisti sa snažia obrátiť k sebe presbyteriánov. A letniční ich chcú všetkých. Každý tvrdí, že toho ponúka najviac a poskytuje najväčšie nádeje - určitý druh dverí do neba alebo prinajmenšom cestu hojnejšieho vojdenia. Aké je to všetko tragické!  
771    Tento denominačný duch donútil všetky denominácie, aby spísali svoje predpisy, a aby učili svoje vyznania viery, aby si zriadili svoje úrady a cirkevné správy, a potom si každá jedna z nich privlastňuje právo, že ona a jedine ona hovorí za Boha, lebo je k tomu najlepšie spôsobilá. No, či toto nie je presne to, čo robí pápež a Rímsko-katolícka cirkev! Nachádzajú sa opäť priamo pri svojej matke, pobehlici, a nevedia o tom.
772    Končiac s poznámkami k tomuto veršu, “Máš meno, že si živý, ale si mŕtvy,” vám nemôžem dosť jasne zdôrazniť, že tento vek, hoci priniesol reformáciu, bol Bohom najprísnejšie karhaný a nie chválený, lebo v tomto veku BOLO ZASIATE SEMENO DENOMINÁCIE, KTORÁ TO ZORGANIZOVALA ROVNO SPÄŤ K PROSTITÚTKE po tom, čo Boh otvoril dvere úniku. Keď nastalo hnutie mimo katolíckej cirkvi, ono ako celok nebolo čisto duchovné, ale viac politické. Väčšina ľudí bola za protestantizmus, pretože, ako som sa už zmienil, oni nenávideli rímsky systém politického a finančného otroctva. A tak miesto toho, aby to bolo veľké duchovné hnutie so všetkými znakmi vplyvu Ducha Svätého, ako keď Boh použil čisto duchovné prostriedky, aby dosiahol Svoje zámery z Letníc, v skutočnosti to bolo DIELO, V KTOROM ĽUDSKÝ HNEV CHVÁLIL BOHA. A výsledky sú zhodné s dejinami Izraela, keď opustili Egypt a putovali púšťou, a predsa nevošli do zeme Kanaán. Mnoho však bolo dosiahnuté v tom, že jarmo Ríma bolo čiastočne zlomené, a ľudia teraz mohli prijať Slovo Božie a vydať sa vplyvu Ducha bez strachu, pod ktorým kedysi boli. Toto otvorilo dvere veľkému misijnému veku, ktorý nasledoval.
773    Tyatírska Jezábeľ vôbec nemala náladu vzdať sa svojej vlády nad ľuďmi, a tak vidíme, že jej dcéra Atália pozdvihuje hlavu v Sardskom veku v nádeji, že bude schopná udusiť pravé semeno svojimi schémami organizácie.  

VAROVANIE

774    Zjavenie 3:2: “Bdej a upevňuj i všetko ostatné, čo ide zomrieť, lebo som nenašiel tvojich skutkov úplných pred svojím Bohom.”
775    Prial by som si, aby sa dalo povedať, že Sardský vek bol obnovením namiesto reformáciou. Ale to sa povedať nedá. Slovo ho nenazýva obnovením, ale, samozrejme, reformáciou. Keby to bolo navrátenie, potom by bol tento vek ďalším letničným vekom. Ale tým nebol. To najlepšie, čo sa o ňom dá povedať, bolo: “Upevňuj i všetko ostatné, čo ide zomrieť.” Niečo tam chýbalo. Ó, áno, celkom iste. Tento vek mal ospravedlnenie, ale chýbalo im posvätenie a krst Duchom Svätým. To je to, čo bol originálny Boží plán. To je to, čo mali na Letnice. Boli ospravedlnení, boli posvätení a boli naplnení Duchom Svätým. No, počúvajte ma. Zmysel vášho ospravedlnenia a posvätenia spočíva v tom, aby ste nakoniec mohli byť pokrstení Duchom Svätým. To je dôvod existencie cirkvi. Je to chrám Boží naplnený Bohom, Duchom Svätým. Ten istý Duch, ktorý bol v Ježišovi, keď bol tu na zemi, a spôsoboval, že robil tie mocné skutky, sa vrátil na Letnice na cirkev, aby mohla robiť tie isté skutky. Tento vek takéto skutky nemal. Áno, mali písané Slovo, (ale nie zjavené Slovo). Toto bolo obdobie reformácie. Ale neboj sa, malé stádečko, Boh povedal, “Ja prinavrátim.” A táto reforma mala byť začiatkom tohoto prinavrátenia. On išiel (podľa Svojho zasľúbenia) vziať cirkev z hlbín satanových v Temných vekoch späť do Hlbín Božích, ktoré mali na Letnice a počas prvých pár rokov existencie cirkvi.
776    Teraz dajte, prosím, pozor a pochopte toto. Tu v druhom verši, ktorý som čítal, je napísané, “Lebo som nenašiel tvojich skutkov dokonalých pred Bohom.” Viete, aký význam má slovo ‘nedokonalý’? To je ‘nenaplnený’. Tento vek bol nenaplneným vekom. Bol to iba začiatok návratu. Preto som tiež povedal, že Biblia to nazýva Reformáciou, nie obnovením. Začalo to učením o ospravedlnení, čo znamená, že spasenie je kompletne od Boha. Ó, ako Luther kázal suverenitu Božiu a vyvolenie! Vedel, že je to všetko z milosti. Oddelil cirkev od nadvlády cirkevnej hierarchie. Porazil modly, zrušil spoveď kňazom, obžaloval pápeža. Bolo to veľmi dobré, ako začal, ale už pred 1 500 rokmi Boh povedal, “Luther, ty s niečím začneš, ale tvoj vek to uvidí všetko nevyplnené, Ja to nechávam na neskôr.” Haleluja! Náš Boh panuje. On pozná koniec pred začiatkom. Áno, Luther bol Jeho poslom. Nevyzerá to tak, ak pozorujeme nedostatky. Avšak kedysi bol jeden muž menom Jonáš, ktorý mal vo svojom živote takisto nedostatky. Bol prorokom, i keď by sme to ty a ja podľa toho, ako konal, nepovedali. Ale Boh pozná tých, ktorí sú Jeho, a On má s nimi Svoju cestu tak, ako mal i s Jonášom. Mal Svoju cestu s Lutherom v Sardskom veku a bude mať Svoju cestu až k úplnému dokončeniu.
777    Toto bol nenaplnený vek. Bol to vek reformácie. Ale je to tak, ako to Boh chcel mať. Rád by som vám to ilustroval spôsobom, akým som to urobil i jednému výbornému luteránskemu bratovi, ktorý je prezidentom jedného veľmi dobrého seminára na západe. Bol som k nemu pozvaný, aby som s ním jedol a hovoril s ním ohľadom Ducha Svätého. Bol zmätený kvôli mnohým veciam a pýtal sa ma, “Čo vlastne my luteráni máme?”
    Povedal som, “No, máte Krista.”
    Povedal, “Chceme Ducha Svätého. Myslíš, že Ho máme?”
    Povedal som, “Potencionálne, vy na to veríte.”
    Povedal, “Čo tým myslíš, potencionálne? Sme hladní po Bohu. Čítali sme jednu knihu o Letniciach, o daroch Ducha, a tak niektorí z nás leteli do Kalifornie, aby sme navštívili toho autora. Keď sme tam prišli, povedal nám, že napriek tomu, že napísal tú knihu, sám dary nemá. Keď sme teraz videli pôsobenie darov v tvojej službe, chceli sme s tebou hovoriť, lebo ty o tom musíš niečo vedieť.”
778    No, seminár tohto brata je na vidieku a patrí k nemu mnoho árov hospodárskej pôdy, na ktorej môžu študenti pracovať a takto si preplácať vysokú školu. K farme patria i továrne, aby boli zaistené ďalšie pracovné príležitosti. Použil som teda jeho polia, aby som objasnil svoj prípad, a povedal som, “Bol raz jeden muž, ktorý vyšiel, aby zasial na svojom poli kukuricu. Najprv vytrhal zbytky pňov, pozbieral všetko kamenie, zoral, urovnal a potom zasial svoju kukuricu. Každé ráno pole obhliadol, až jedného rána namiesto prázdneho poľa uvidel miriády vzišlých malých lístkov. Povedal, ‘Chvála Bohu za moje kukuričné pole.’” A potom som sa ho opýtal, “Mal ten muž už kukuricu?”
    Povedal, “No, z jednej strany ju mal.”
    Povedal som, “Potencionálne áno, a to ste boli vy luteráni v reformácii, keď ste vyhnali svoj lístok, vidíte? Zrno začalo rásť. (Po tom, ako v temných vekoch zhnilo v zemi). Po niekoľkých lístkoch tam bolo pár veľkých stebiel a jedného dňa sa potom objavil kvitnúci klas. Tento klas sa teraz díval dolu na steblo a povedal, “Vy formálni luteráni nemáte nič. Pozrite na nás. My sme nositeľmi semena, veľkí misionári, náš deň je misijnou érou.” Vek klasu bol vek Wesleya. Oni boli najväčší misionári a dokonca prekonali i nás v našom veku. Čo urobil tento vek? Rozvial to ako peľ vo vánku.
779    No, čo je ďalší krok? Logicky sa domnievame, že to môže byť už len následné vyformovanie a žatva obilia, úplný cyklus. Ale tak to nie je. Je tu ešte jeden iný stupeň. Ten stupeň je, keď je šupka alebo pleva sformovaná, aby ukrývala semeno. A to je presne to, čo sa stalo v tomto duchovnom cykle. Na prelome 20. storočia na začiatku Laodicejského veku sa všeobecne verilo, že Duch Svätý spadol presne tak ako na Letnice. Ľudia hovorili v jazykoch a robili si nárok, že sú pokrstení Duchom Svätým s tým dôkazom, že hovorili v jazykoch. Ale mnohokrát som prechádzal obilnými poliami a trhal som tam v neskorom lete klasy pšenice a trel som ich v ruke, aby som dostal zrno, ale na moje prekvapenie V TÝCH PLEVÁCH ŽIADNE ZRNO PŠENICE NEBOLO, HOCI TO ZVONKU VYZERALO, ŽE V TOM PŠENICA ISTOTNE JE. To je dokonalý obraz takzvaného letničného hnutia. A že toto je dokázaný fakt, potvrdzuje skutočnosť, že títo ľudia sa ZORGANIZOVALI NA DOKTRÍNE a spútali sa práve tak, ako to urobili všetky organizácie pred nimi, dokazujúc tak, že namiesto toho, aby boli pravým semenom, sú len šupkou alebo ochranným obalom pre pšeničné semeno, ktoré príde. Tento vek plevy je tým nebezpečným obdobím, o ktorom hovoril Ježiš v Matúšovi 24:24, “tak, že by zviedli, ak by to bolo možné, i vyvolených.” Ó, človek cítil, že táto šupka, ten takzvaný letničný vek, je tým pravým semenom. Ale on dokázal, že je len nositeľom, ktorý má preniesť život do toho veku, v ktorom prichádza pravé prinavrátenie, a kde táto pšenica-Nevesta je zjavená v moci, ako povedal Ezechiel v 47:2-5: “Odtiaľ ma vyviedol cestou brány obrátenej na sever a previedol ma okolo cestou, ktorá vedie von k vonkajšej bráne cestou brány, ktorá je obrátená na východ. A hľa, vody vyvierali z pravej strany. A keď vychádzal muž na východ, mal mernú šnúru vo svojej ruke a nameral tisíc lakťov a previedol ma cez vodu, vodu po členky. Potom nameral tisíc a previedol ma cez vodu, vodu po kolená; a zase nameral tisíc a previedol ma cez vodu po pás. Opäť nameral tisíc a bol potok, cez ktorý som nemohol prejsť, pretože boli vody prihlboké, vody, v akých sa musí plávať, potok, ktorý sa nedá prebrodiť.”
780    A spôsob, akým sa to stalo, bol podľa Božej dokonalej vôle a podľa Božieho dokonalého programu. Luteráni mali potenciálne Ducha Svätého v ospravedlnení, metodisti Ho mali potenciálne v posvätení a dnes bol prinavrátený, obnovenie - Duch Svätý je tu.
781    “Bdej a upevňuj i všetko ostatné, čo ide zomrieť.” No, tie myšlienky vyjadrené v tých dvoch slovách “bdej” a “upevňuj” [angl. “posilňuj” - pozn. prekl.] sa týkajú týchto vecí. Bdieť neznamená len byť zobudený, ale naozaj sa mať na pozore. Ak nie sme takí, vkráda sa nebezpečie a strata. Posilniť znamená viac, ako dodať silu, znamená to zabezpečiť a natrvalo vybudovať. Tieto oba príkazy sa vzťahujú na to, čo zostalo z PRAVDY, ktorá sama bola pripravená alebo “išla” zomrieť. Toto vyjadrenie Ducha mi prichádza ako ilustrácia. Skupina otrokov v úplnom fyzickom a morálnom poddanstve povstala a unikla svojim vládcom (to je to, čo je mienené pod pojmom Sardy - uniknutí). Oni sú prenasledovaní a ich veľké a slávne zisky sú takmer všetky stratené. Neboli znovu zajatí, ale takmer všetko, čo sa o nich dá povedať, je, že unikli. Neunikli úplne ako niektorí podľa Slova. Títo stratili mnoho zo svojej slobody. Ale teraz Pán hovorí, “Vy ste potencionálne späť v zajatí. Aby ste sa nevrátili späť, staňte sa bdelými a vždy zostaňte bdieť ohľadom vecí vášho zajatia, inak stratíte všetko. Posilnite sa v tom, čo vám ešte zostalo, tak, aby ste sa trvale zbudovali v tom, čo máte, a zaistili sa tak proti budúcej strate. Toto bude vaša príležitosť vyplniť všetko, čo ste ešte nevyplnili.” Išli však ďalej? Nie. Neposlúchli hlas Ducha a ďalší vek išiel do zajatia, a tak dal Boh povstať iným, ktorí pokračovali vo vypĺňaní Jeho vôle. Boh obišiel luteránsku denomináciu práve tak ako všetky ostatné a oni sa už nikdy nevrátia. Boh musel pokračovať ďalej a v novom veku priniesol ďalšiu pravdu a trochu viac navrátenia. 

SÚD

782    Zjavenie 3:3: “Pamätaj tedy, jako si prijal a počul, a ostríhaj a učiň pokánie. Keď tedy nebudeš bdieť, prídem na teba ako zlodej a nezvieš, v ktorú hodinu prídem na teba.”
783    Chcem prečítať iný (Wuestov) preklad tohoto verša. “Pamätaj teda, akým spôsobom si prijal (pravdu ako trvalú záruku) a ako si (ju) počul, a chráň (ju) a ihneď zmeň myseľ.” Z tohoto verša je zjavné, že Boh im dal pravdu ako trvalú záruku. Bola prijatá a neodvolateľne im patrí. Teraz treba čakať, čo s ňou urobia - či budú na ňu dbať, alebo nie. A to je pravda. Dostali základnú pravdu celého Evanjelia: “Spravodlivý bude žiť z viery,” “Spasenie je od Pána.” Počuli pravdu Biblie, ktorá zdrvila učenia Ríma a všetku pápežskú autoritu postavila ako úplne bezvýznamnú. Poznali pravdu, že cirkev zachrániť nemôže. Porozumeli Večeri Pánovej. Mali svetlo o vodnom krste. Odstránili obrazy. Je to pravda? Prečo v žiadnom veku nebolo toľko mužov, ktorí by okolo seba šírili tak mnoho svetla. Mali dostatok osvietenia, aby kompletne preskúmali ten starý systém alebo začali nanovo a dovolili Bohu, aby ich viedol verš za veršom, predpis za predpisom. Prijali pravdu. Chceli ju a počúvali ju. Avšak otázka bola, ako ju počúvali? Či ju počúvali, aby na nej stavali? Alebo to bol ten istý postoj ako tých mnohých Grékov, aby mali o čom diskutovať a teoretizovať okolo toho? Očividne bolo to bohaté Slovo pravdy počúvané akademickým spôsobom namiesto praktického využitia a pôsobenia, lebo Boh v tejto veci požadoval zmenu mysle. Ak je toto Slovo Božie, čím predsa skutočne je, potom Ho musíme poslúchať. Zlyhanie poslušnosti privádza súd. Keď boli strážcovia svätého chrámu nájdení, že spia, boli zbití a ich šaty boli spálené. Čo urobí Pán s tými, ktorí v tomto veku poľavili na svojej stráži?
784    “Prídem na teba ako zlodej.” Staroveké Sardy boli neustále obťažované banditmi, ktorí zostupovali z hôr a rabovali ľudí. Príliš dobre teda vedeli, čo im Duch hovorí tým, že Pán príde ako zlodej. Jedine ostražitosť a pripravenosť bude dostatočná k tomu, aby boli pre Jeho príchod hotoví. My vieme, že toto je posolstvo pre falošnú vínnu révu, lebo príchod Pánov bude taký ako vo dňoch Noeho. Tí ôsmi zachránení si boli dobre vedomí nastávajúcej potopy, a pretože si toho boli vedomí, boli pripravení a zachránení. Ale svet bezbožných bol zmietnutý. Hoci boli denne v kontakte so spravodlivými a počuli pravdu, odložili ju nabok, až už bolo príliš neskoro. Títo úplne telesne zmýšľajúci ľudia vtedajšej doby sú typom dnešných formálnych kresťanov, ktorých životy sú plné pozemských vecí a oni v nich nachádzajú potešenie v takej miere, že už nemajú túžbu po tom duchovnom a nie sú si vedomí Jeho zjavenia sa ani naň nie sú pripravení.

CHVÁLOREČENIE

785    Zjavenie 3:4: “Ale máš i v Sardách niekoľko málo osôb [angl. “mien” - pozn. prekl.], ktoré nepoškvrnili svojho rúcha a budú sa prechádzať so mnou v bielom rúchu, pretože sú hodni.”
786    Iste, že slovo ‘mená’ znamená ‘ľudí’. Tak, ako sa hovorí i o tých vo vrchnej dvorane v Skutkoch 1:15: “A bol tam vovedne zástup tak asi stodvadsať duší [angl. “mien” - pozn. prekl.].” Ale podľa mňa to ide ešte omnoho ďalej, než ako by tým boli označovaní len ľudia. Odhaľuje to tú pravdu, ktorá je postavená do každého veku, čo nám náš Pán s veľkým dôrazom oznamoval. Ide o toto: Cirkevný systém týchto vekov tvoria dve révy. Pravá a falošná. Boh ich vo Svojom zvrchovanom zámere dal všetky dohromady a nazýva ich cirkev. Vidíte, ako ich v tomto veku karhá, keď hovorí, “Cirkvi, ktorá je,” nie “cirkvám, ktoré sú” v Sardách, ale dával ich dohromady, “cirkev, ktorá je...” “Znám tvoje skutky... Si mŕtvy... Tvoje skutky nie sú úplne...” A potom pokračuje, “Ty (táto cirkev v Sardách) máš niekoľko ľudí, ktorí sú správni a nie falošní ako väčšina. Títo chodia v čistom odeve a sú Ma hodní.” No, títo ľudia, ktorí boli tými pravými svätými Božími, chodili “všetci pôvabne pred Pánom”. Ich odev bol čistý. Vy predsa viete, že sa vtedy nosili rúcha, ktoré sa dotýkali zeme, a boli preto zaprášené. Títo ale dávali pozor, ako chodia, aby neboli svetom skazení. Boli v Duchu a chodili v Duchu. Boli pred Ním svätí a bez viny. Tak spĺňali svoj účel, lebo to je to, čo je nám povedané v Efežanom 1:4 ohľadom Božieho zámeru voči nám, “Aby sme boli svätí a bezvadní pred Ním.”
787    No, z tohoto verša, ktorý ukazuje, že vyvolených Božích je len “Málo Mien”, môžete jasne vidieť, čo sa o tomto veku učíme. Bol chaotický, bol NEVYPLNENÝ, bol rozštiepený do mnohých rôznych smerov a Boh ho takmer celý len karhal. Bol slabý a nemocný a hotový zomrieť. Nebola to tá slávna éra, akú sa z nej tí telesne zmýšľajúci protestantskí historici pokúšajú urobiť. Jeden letmý pohľad na ten strom nám dovoľuje všimnúť si, že bol nakazený a zničený, zbavený lístia a neplodný, s výnimkou niekoľkých zdeformovaných a červivých plodov, ktoré rýchlo padali na zem. Ale dajte na chvíľu pozor. Hľaďte pozorne. Tam na vrchole vo svetle slnka bolo ‘prvé ovocie’ - tých ‘nie mnoho mien’ - dokonalých v Ňom, lebo boli z Neho zrodení, Ním naplnení a chodiaci s Ním skrze Jeho Slovo.
788    Vďaka Bohu za ‘týchto málo’.
789    “Budú sa so mnou prechádzať [angl. “A budú kráčať so Mnou” - pozn. prekl.].” To je to, čo hovorí Boh, že im udelí za toto priame chodenie. Je to časť ich dedičstva, ktoré pre nich pripravil. Ak s Ním boli ochotní kráčať skrze pasce a nástrahy života a boli Mu ku cti, On ich odmení. On nezabúda na našu prácu lásky, Boh nás vždy odmení za naše úsilie ľúbiť sa Jemu.

ZASĽÚBENIE PRE PREMOŽITEĽA

792    Zjavenie 3:5: “Ten, kto víťazí, bude odiaty bielym rúchom a nevytriem jeho mena z Knihy Života a vyznám jeho meno pred svojím Otcom i pred jeho anjelmi.”
793    “Ten, kto víťazí, ten bude odiaty bielym rúchom.” Toto je vlastne opakovanie štvrtého verša, ktorý ukazuje na tých niekoľko málo, ktorí nepoškvrnili svoje rúcha. Pred mnohými rokmi sme tu zvykli mať porekadlo, ktoré bolo nepochybne odvodené od tohoto verša. Bolo to: “Udržuj svoj odev čistý.” Znamenalo to: nezamotaj sa do pochybných vecí. Druhí sa zamotajú a ty môžeš byť v pokušení urobiť to tiež alebo sa niekto môže snažiť do toho zamotať teba, ale ty buď od toho všetkého čistý tým, že sa tým veciam budeš vyhýbať. No, Boh odmení tých, ktorí nasledovali túto radu. Budú odiati v bielom tak, ako je On odiaty v bielom. Peter, Jakub a Ján Ho videli na Hore Premenenia a Jeho šaty boli biele ako svetlo. Práve tak budú odiati Jeho svätí. Ich rúcha sa budú žiarivo bielo skvieť.
794    Vy viete, že žijeme v konečnom čase. Je to v tomto veku, kedy sa cirkvi spolu zjednotia. Tak, ako už teraz ovládajú svetovú politiku, budú mať čoskoro pod kontrolou i financie sveta. Ak potom nebudete patriť k svetovej organizácii cirkví, nebudete môcť kupovať ani predávať. Prídete o všetko. Tí, ktorí zostanú verní Bohu a zachovajú svoj odev čistý od znečistenia tohoto svetového systému cirkví, budú fyzicky odstránení. Bude im predložené to veľké pokušenie ustúpiť. Kazatelia podľahnú s ospravedlnením, že budú slúžiť Bohu v rámci antikristovského systému šelmy. Podľahnú lichôtkam a pochlebovaniam hierarchie a ľudia budú nasledovať týchto falošných pastierov priamo na porážku. Ale na súde budú nájdení všetci nahí. Nebudú im dané tieto biele rúcha ani sa s Ním nebudú prechádzať. Nemôžete chodiť v špinavých šatách tohoto sveta, držiac tu svoje ruky s diablom a potom očakávať, že budete s Bohom. Je najvyšší čas prebudiť sa a uposlúchnuť hlas Boží, ktorý volá, “Vyjdite z neho (z organizovaného náboženstva), môj ľude, aby ste sa nezúčastnili jeho hriechov a aby ste nedostali z jeho rán.” Amen. Boh hovorí. Stráňte sa náboženstva tohoto sveta tak, ako sa stránite pliagy. Prestaňte chodiť so svetom a vybieľte svoj odev pokáním a krvou Baránka. Ale urobte to teraz, lebo zajtra by mohlo byť príliš neskoro. 
795    “Ten, kto víťazí, nevytriem jeho mena z Knihy Života.” A opäť prichádzame k najťažšej porcii Slova. Tento verš je povrchne používaný arminiánmi a kalvinistami k tomu, aby sa hodil ich zámerom. Arminiáni budú tvrdiť, že tento verš bezpečne anuluje Jána 6:37-44: “Všetko, čo mi dáva Otec, prijde ku mne, a toho, kto prijde ku mne, nevyženiem von. Lebo som nezostúpil z neba nato, aby som činil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal. A to je vôľa toho, ktorý ma poslal, Otcova, aby som nestratil ničoho z toho, čo mi dal, ale aby som to všetko vzkriesil v ten posledný deň. Lebo to je vôľa môjho Otca, ktorý ma poslal, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň. Vtedy reptali Židia proti nemu, že povedal: Ja som ten chlieb života, ktorý zostúpil z neba, a hovorili: Či nie je toto Ježiš, syn Jozefov, ktorého otca i matku my známe? Jako tedy hovorí tento, že vraj zostúpil som z neba? Vtedy odpovedal Ježiš a riekol im: Nerepcite medzi sebou! Nikto nemôže prijsť ku mne, keby ho nepritiahol Otec, ktorý ma poslal, a ja ho vzkriesim v posledný deň.” Arminianizmus nepovažuje vôľu Otca za suverénny úmysel, skôr za vlastné prianie Toho, ktorý sa díva a očakáva, čo budú ľudia robiť s Jeho dobrými darmi milosti a dokonca i s večným životom.
796    Kalvinisti to takto nevidia. Vidia v tomto verši mocnú útechu dávanú trpiacim a sužovaným svätým, a to nezávisle od toho, aké sú zlé časy, aké strašné je prenasledovanie, lebo premožiteľ je predsa niekto, “kto verí, že Ježiš je Kristus.” A jeho meno nebude nikdy odstránené z tejto Knihy. Mnohí dokonca hovoria, že táto ‘Kniha Života’ nie je ‘Baránkova Kniha Života’. Ale ako obyčajne, ak niekto pozoruje nejaký verš povrchne, odchádza len s povrchným porozumením.
797    Možnosť odstránenia mena zo zápisov Božích si zaslúži viac pozornosti ako len príležitostné štúdium. Až doteraz väčšina študentov Písma jednoducho vyvodzovala záver, že Boh umiestňuje mená znovuzrodených do Baránkovej Knihy Života vo chvíli ich znovuzrodenia. A ak ich meno musí byť z nejakého dôvodu odstránené, tá časť ostane jednoducho prázdna, ako to bolo predtým, než tam bolo to meno vpísané. Toto je v stopercentnom protiklade k tomu, čo nás Slovo skutočne učí. 
798    Na začiatku našej štúdie vedzme, že NIE JE známe JEDINÉ miesto Písma, ktoré by učilo, že Boh v súčasnosti zostavuje zápis mien. Toto všetko sa stalo pred založením sveta, ako to zakrátko ukážeme. Nie je to len otázka toho, že sa tu budeme zaoberať dvomi skupinami ľudí, ktoré obe mali tú možnosť, aby prijali večný život, zatiaľ čo jedni ho prijali a tí druhí, ktorí odmietli, ho neprijali a ich mená tam neboli zapísané. Z Písma ukážeme, že je veľký počet tých, ktorí dokonca neboli znovuzrodení a vojdú do večného života. Akokoľvek podivne to môže znieť, je to istá pravda. Takisto ukážeme, že je skupina ľudí, ktorých mená boli zapísané pred založením sveta, KTORÝCH MENÁ NEMÔŽU BYŤ ZA ŽIADNYCH OKOLNOSTÍ VYMAZANÉ. Ale takisto ukážeme, že je tu iná skupina, KTORÝCH MENÁ TAM BOLI ZAPÍSANÉ PRED ZALOŽENÍM SVETA, ALE ICH MENÁ BUDÚ VYMAZANÉ.
799    Najprv by som chcel povedať, že nie je podklad pre tvrdenie, že by ‘Baránkova Kniha Života’ nebolo to isté ako ‘Kniha Života’. Kniha Života môže byť nazvaná Baránkovou Knihou Života alebo Kristovou Knihou Života alebo dokonca Tvojou Knihou alebo Knihou živých. Sú v nej napísané iba mená. Zjavenie 13:8: “A budú sa jej (šelme) klaňať všetci, ktorí bývajú na zemi, ktorých mená nie sú napísané v Knihe Života Baránka, zabitého od založenia sveta.” Zjavenie 17:8: “Šelma, ktorú si videl, bola a nie je a má vyjsť z priepasti a ísť do zatratenia a budú sa diviť obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané v Knihe Života od založenia sveta, keď budú vidieť šelmu, že bola a nie je, a keď zase tu bude.” Zjavenie 20:12-15: “A videl som mŕtvych, malých i veľkých, stojacich pred trónom Božím. A otvorili sa knihy, a otvorila sa aj iná kniha, to jest kniha života, a mŕtvi boli súdení podľa toho, čo bolo napísané v knihách, podľa svojich skutkov. A more vydalo mŕtvych, ktorí boli v ňom, i smrť, i peklo dali mŕtvych, ktorí boli v nich, a boli súdení jeden každý podľa svojich skutkov. A smrť a peklo boli uvrhnuté do toho ohnivého jazera. Toto ohnivé jazero je tá druhá smrť. A jestli niekto nebol nájdený zapísaný v knihe života, bol uvrhnutý do ohnivého jazera.” Môžete vidieť, že hoci sú menované i iné knihy, odvolanie sa vzťahuje vždy len k JEDNEJ Knihe, ktorá obsahuje mená. V Zjavení je nazývaná ‘Baránkovou Knihou Života’ alebo ‘Knihou Života’.
 800    Teda kde je umiestnená tá Kniha? Lukáš 10:17-24: “Potom sa navrátili tí sedemdesiati s radosťou a hovorili: Pane, aj démoni sa nám poddávajú v tvojom mene. A on im povedal: Videl som padnúť satana jako blesk z neba. Hľa, dal som vám právo a moc šliapať po hadoch a po škorpiónoch a nad všetkou mocou nepriateľa, a nič vám neuškodí. Avšak tomu sa neradujte, že sa vám poddávajú duchovia, ale radšej sa radujte, že sú vaše mená napísané v nebesiach. V tú hodinu zaplesal Ježiš v duchu a povedal: Chválim ťa, Otče, Pane neba a zeme, že si skryl tieto veci pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich nemluvňatám. Áno, Otče, lebo tak sa ti to ľúbilo. Všetko mi je dané od môjho Otca. A nikto nezná, kto je Syn, iba Otec, a kto je Otec, iba Syn, a komu by to Syn chcel zjaviť. A obrátiac sa k učeníkom osobitne v súkromí, povedal: Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vy vidíte! Lebo hovorím vám, že mnohí proroci a kráľovia chceli vidieť, čo vy vidíte, a nevideli, a počuť, čo vy čujete, a nepočuli.” Tá Kniha Života sa celkom určite nachádza v nebi a bude otvorená na súde pri veľkom bielom tróne. V týchto veršoch Ježiš povedal, že ich MENÁ sú zapísané v nebesiach. Boli zapísané do Knihy Života, lebo tam sa nachádzajú mená. Ježiš hovoril k sedemdesiatim (verš 17), ale hovoril tiež k dvanástim (verš 23). Oni sa všetci radovali, že sa im v Ježišovom Mene poddávajú diabli. Ale Kristova odpoveď bola, “Neradujte sa, že sa vám poddávajú duchovia, ale radšej sa radujte, že vaše mená sú napísané v nebesiach (Kniha Života).” Tu si všimnite, že Judáš bol tiež jedným z tých, ktorí vyháňali diablov v Ježišovom Mene, ale vieme, že bol diablom, synom zatratenia. Ján 6:70-71: “Ježiš im odpovedal: Či som si ja nevyvolil vás dvanástich? A jeden z vás je diabol. A to povedal o Judášovi Šimona Iškariotského, lebo ten ho mal zradiť, ktorý bol jedným z tých dvanástich.” Ján 17:12: “Keď som bol s nimi na svete, ja som ich ostríhal v tvojom mene, ktorých si mi dal, a strážiac zachránil, a nikto z nich nezahynul, iba ten syn zatratenia, aby sa naplnilo Písmo.” Ján 13:10-11 a 18: “Ježiš mu riekol: Ten, kto je umytý, nepotrebuje iného, len aby si umyl nohy, lebo je celý čistý. Aj vy ste čistí, ale nie všetci. Lebo znal svojho zradcu, a preto povedal: Nie všetci ste čistí. Nehovorím o vás o všetkých; ja viem, ktorých som si vyvolil, ale aby sa naplnilo Písmo: Ten, ktorý je môj chlieb, pozdvihol proti mne svoju pätu.” Ak má reč ešte nejaký význam, potom musíme pripustiť, že Judáš bol Ježišom vybraný (Ján 13:18), ale nebol čistý. (Ján 13:10-11) Judáš bol takisto Ježišovi daný Otcom. Ján 17:12. (Všimnime si tu, že “vybraný” a “darovaný” je presná paralela ako v príklade Mojžiša a faraóna, Jákoba a Ezava. Lebo Ezav a faraón boli obaja predzvedení a predurčení pre hnev, zatiaľ čo koniec Mojžišov a Jákobov bolo oslávenie. 1. Petra 2:8-9a ukazuje oboje, neveriacich i vyvolených: “ktorí sa urážajú na Slove, súc neposlušní, na čo sú aj určení. Ale vy ste vyvolená generácia.”) Judáš bol počítaný medzi tých dvanástich a mal skutočne podiel na službe pred Letnicami. Skutky 1:16-17: “Mužovia bratia, muselo sa naplniť Písmo, ktoré predpovedal Svätý Duch skrze ústa Dávidove o Judášovi, ktorý sa stal vodcom tým, ktorí zajali Ježiša, pretože bol počítaný k nám a bol dostal podiel na tejto službe.” Diel, ktorý Judáš dostal medzi dvanástimi a potom ho stratil, nebol ani podradný popri službe ostatných jedenástich, ani to nebola diabolská cudzia služba, ktorá sa vtierala do služby tých ostatných. Skutky 1:25: “...aby dostal podiel na tejto službe a na apoštolstve, odkiaľ odstúpil Judáš, aby odišiel na svoje vlastné miesto.” Judáš, diabol, stratil Bohom mu danú službu Ducha Svätého a sám sa zabil a ODIŠIEL NA SVOJE VLASTNÉ MIESTO. Jeho meno bolo dokonca v Knihe Života. Ale jeho meno bolo vymazané. 
801    Skôr ako budeme skúmať túto myšlienku o Judášovi, vráťme sa do Starého Zákona, aby sme vedeli, kde tam Boh urobil tú istú vec. V Genesis 35:23-26 vidíme, že synov Jákobových bolo dvanásť a ich mená boli Rúben, Simeon, Lévi, Júda, Izachár a Zabulon, Jozef a Benjamín, Dán a Neftali, Gád a Aser. Z potomkov týchto dvanástich synov sa stalo dvanásť pokolení Izraela s výnimkou Jozefa, ktorý po sebe nemal pomenované žiadne pokolenie, lebo v prozreteľnosti Božej malo byť trinásť pokolení, a tak sa tejto cti dostalo dvom synom Jozefovým, ktorí rozšírili tých dvanásť pokolení na trinásť. Istotne viete, že to bolo nutné, lebo Lévi bol oddelený pre Boha ku kňazstvu. Preto tiež nachádzame, že keď Izrael opustil Egypt a Boh im dal na púšti stán zhromaždenia, pokolenie Léviho muselo slúžiť dvanástim pokoleniam, menovite Rúben, Simeon, Izachar, Júda, Zabulon, Benjamin, Dán, Neftali, Gád, Aser, Efraim a Manases. Práve tak sú uvedené v 4. Mojžišovej 10:11-28. Ale nie je zmienka o Jozefovi alebo Lévim. Ale keď sa pozrieme do Zjavenia 7:4-8, kde hovorí, “stoštyridsaťštyri tisíc ich bolo zaznamenaných zo VŠETKÝCH pokolení synov Izraelových,” menuje ich takto: Júda, Rúben, Gád, Aser, Neftali, Manasses, Simeon, Lévi, Izachár, Zabulon, Jozef, Benjamin. Tu sme späť pri dvanástich pokoleniach s Lévim a Jozefom, ktorí sú medzi nimi menovaní, ale Dán a Efraim nie sú prítomní. 
802    Teraz vyvstáva otázka, prečo sú obe tieto mená vymazané? Odpoveď leží v 5. Mojžišovej 29:16-20: “Lebo vy viete o tom, ako sme bývali v Egyptskej zemi a jako sme prešli pomedzi národy, ktorými ste prešli. A videli ste ich ohavnosti a ich ukydané modly, drevo a kameň, striebro a zlato, čo bolo u nich. Aby nebolo medzi vami muža alebo ženy, čeľade alebo pokolenia, ktorého srdce by sa dnes odvrátilo od Hospodina, nášho Boha, aby išiel slúžiť bohom tých národov, aby nebolo medzi vami koreňa, plodiaceho jed a horkosť, a stalo by sa, keby počul slová tejto kliatby, že by si dobrorečil vo svojom srdci a riekol by: Nič to, budem mať pokoj, i keď budem chodiť podľa umienenosti svojho srdca; aby som odpratal mokré so suchým. Tomu nebude chcieť Hospodin odpustiť, lebo vtedy vzplanie hnev Hospodinov a jeho revnivosť na toho človeka a zaľahne na neho celá kliatba, napísaná v tejto knihe, a Hospodin vyhladí jeho meno zpod nebies.” Tu je vyslovená kliatba nad modloslužbou alebo nad duchovným smilstvom. Meno pokolenia, ktoré sa obracia k modloslužbe, bude vyhladené. A históriu oboch pokolení, ktorých mená boli kvôli modloslužbe vyhladené, nachádzame v 1. Kráľov 12:25-30: “Potom vystavil Jeroboám Sichem na vrchu Efraimovom a býval v ňom. A vyjdúc odtiaľ, vystavil Penuel. Ale potom si povedal Jeroboám vo svojom srdci: Teraz sa navráti kráľovstvo k domu Dávidovmu. Ak bude tento ľud chodiť hore obetovať obeti v dome Hospodinovom v Jeruzaleme, obráti sa srdce tohoto ľudu k svojmu pánovi, k Rechabeámovi, judskému kráľovi, a zabijú ma a navrátia sa k Rechabeámovi, judskému kráľovi. A kráľ poradiac sa spravil dvoje zlatých teliat a povedal im, ľuďom: Už ste sa dosť nachodili hore do Jeruzalema! Tu hľa, tvoji bohovia, Izraelu, ktorí ťa vyviedli hore z Egyptskej zeme! A postavil jedno v Bét-ele a druhé dal do Dána. Ale tá vec bola na hriech. A tak chodil ľud pred to jedno až do Dána.” Hozeáš 4:17: “Efraim sa pridružil modlám, nechaj ho.”
803    Dobre si všimnite, že trest za modloslužbu bolo vymazanie mena pokolenia ‘pod nebom’. 5. Mojžišova 29:20. Nie je napísané, že bude vyhladené v nebi, ale pod nebom. A práve tak to je, lebo Izrael je opäť v Palestíne a čoskoro z nich Pán zapečatí 144 000. Ale Dán a Efraim medzi nimi nie sú.
804    Zjavenie 7:4-8: “A počul som počet zapečatených; jednosto štyridsaťštyri tisíc zapečatených z KAŽDÉHO pokolenia synov Izraelových; z pokolenia Júdovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Rúbenovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Gádovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Aserovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Neftalímovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Manassesovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Simeonovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Léviho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Izachárovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Zabulonovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Jozefovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Benjaminovho dvanásť tisíc zapečatených.” (Poznámka: Dán a Efraim sú neprítomní.) S týmto sa ešte pozrime na Daniela 12:1, ktorý sa odvoláva na tých stoštyridsaťštyri tisíc, ktorí budú zapečatení počas šiestej pečate a času veľkého súženia alebo Jákobovho súženia: “V tom čase povstane Michael, veľké knieža, ktorý stojí nad synmi tvojho ľudu, a bude čas súženia, akého nebolo odkedy len je národom až do toho času. A v tom čase bude vyslobodený tvoj ľud, každý, KTO BUDE NÁJDENÝ ZAPÍSANÝ V KNIHE.”
805    Avšak po tomto období súženia (počas Milénia), ako je nám to ukázané u Ezechiela 48:1-8 a 22-29, vidíme tie pokolenia opäť v Božom poriadku. Ale od času, kedy sa Efraim a Dán spojili s modlami, zomreli a tieto pokolenia nie sú viac uznané. No, uvedomujem si, že sa od zničenia Jeruzalema všetky správy o tých všetkých pokoleniach stratili, takže by nikto nemohol s istotou tvrdiť, k akému pokoleniu patrí, ALE BOH TO VIE. Ten veľký Boh, ktorý privádza Izraelcov späť do Palestíny, vie presne, ku ktorému pokoleniu každý pravý Izraelita patrí a z tých stoštyridsaťštyri tisíc zhromaždených budú chýbať Dán a Efraim.
806    Tu je zoznam pokolení Izraela. Ezechiel 48:1-8 a 22-29: “Toto sú mená pokolení. Od severného konca po strane cesty do Chetlona, kade sa ide do Chamatu, Chacar-enán, hranica Damašku na sever, po strane Chamatu, a tak mu budú patriť tie kraje, strana od východu na západ k moru: Dánovi jeden diel. A popri hranici Dánovej od východnej strany až po západnú stranu k moru: Aserovi jeden diel. A popri hranici Aserovej od východnej strany až po západnú stranu k moru: Naftalimu jeden diel. A popri hranici Naftaliho od východnej strany až po západnú stranu k moru: Manassesovi jeden diel. A popri hranici Manassesovej od východnej strany až po západnú stranu k moru: Efraimovi jeden diel. A popri hranici Efraimovej od východnej strany a až po západnú stranu k moru: Rúbenovi jeden diel. A popri hranici Rúbenovej od východnej strany po západnú stranu k moru: Júdovi jeden diel. A popri hranici Júdovej od východnej strany po západnú stranu atď. A z državia Levitov a z državia mesta, prostred toho, čo bude patriť kniežaťu, medzi územím Júdovým a medzi územím Benjaminovým, bude KNIEŽAŤU. A čo do ostatných pokolení: od východnej strany až po západnú stranu k moru: Benjaminovi jeden diel. A popri hranici Benjaminovej od východnej strany až po západnú stranu k moru: Simeonovi jeden diel. A popri hranici Simeonovej od východnej strany až po západnú stranu k moru: Izacharovi jeden diel. A popri hranici Izacharovej od východnej strany až po západnú stranu k moru: Zabulonovi jeden diel. A popri hranici Zabulonovej od východnej strany až po západnú stranu k moru: Gádovi jeden diel. A popri hranici Gádovej k južnej strane atď.”
807    Iná ilustrácia, ktorú môžeme ukázať, je príbeh Izraela vychádzajúceho z Egypta kvôli zemi Kanaán. Božím zámerom v tomto veku bolo vyviesť Izraela VON a voviesť ho DNU, aby Mu nakoniec mohli slúžiť. Keď teda opúšťali Egypt, VŠETCI vyšli pod krvou obetného baránka. VŠETCI prešli vodným krstom v Červenom mori. VŠETCI sa tešili z mocných zázrakov. VŠETCI jedli mannu, VŠETCI pili zo skaly. A pokiaľ išlo o tie zjavné vonkajšie požehnania a manifestácie, VŠETCI mali účasť na rovnakých veciach. Ale keď prišli do zeme Moába, tak všetci tí, ktorí sa zúčastnili slávnosti Bál-Peora, zomreli. Ich telá popadali na púšti, lebo tam Slovo Božie odmietli a odvrátili sa od Neho. To je tiež to, o čom hovorí Židom 6:1-9, čo sme už dôkladne sledovali v Pergamskom veku. Nemôžete jednoducho ísť len s nejakou časťou Slova, musíte vziať CELÉ Slovo. Sú ľudia, ktorí sa zdajú byť zahrnutí do Božích vecí takmer na sto percent. Sú ako Judáš. Nikto iný okrem Ježiša presne nevedel, čo bol Judáš za človeka. Tak prišiel deň, kedy Judáš urobil presne to, čo vtedy urobil Izrael na slávnosti Bál-Peora. Rozhodol sa, že sa spojí s mocami nepravej révy, že vstúpi do finančnej, politickej organizácie anti-slova a antikristovského náboženstva a urobil tak. Bol oklamaný. Tých ostatných jedenásť oklamaných nebolo. Nemohli byť oklamaní, pretože patrili k pravým vyvoleným. Tak, keď Judáš odišiel a Pána zradil, bolo jeho meno odstránené z Knihy Života. (Zjavenie 22:19)
808    Teraz som si istý, že ste si všimli, že tí, ktorých mená boli zapísané v Knihe Života, boli časťou náboženského poriadku toho dňa, ktorý bol sústredený okolo pravého Boha a Jeho uctievaní, hoci Ho neuctievali podľa Pravdy (Slova). Ako Judáš, oni neišli celou cestou. Pozrite, ako bol Judáš Bohom vybraný. On bol vyučený Pravde. Mal účasť na poznaní a tajomstvách. Bola mu udelená služba moci a on v Ježišovom mene uzdravoval nemocných a vyháňal diablov. Ale keď došlo k rozhodujúcej skúške, prepadol zlatu a politickej moci. Nedošiel až k Letniciam, aby tam prijal Ducha Božieho. Nemal Ducha. Len v tom neurobte nejakú chybu. Osoba, ktorá je skutočne pokrstená Duchom Svätým do tela Kristovho a prijala plnosť Ducha, bude v SLOVE CELÚ CESTU. To je dôkaz krstu Duchom Svätým. Judáš sklamal. Veľké zástupy v tomto bode sklamú, a ak zlyhajú a nepôjdu v tomto Slove, budú ich mená vzaté z Knihy Života.
809    Aby sme túto myšlienku o vyhladení mena z Knihy Života hlbšie objasnili, vráťme sa do dní Izraela v čase Mojžiša. 2. Mojžišova 32:30-34: “A stalo sa na druhý deň, že povedal Mojžiš ľudu: Vy ste zhrešili veľkým hriechom, a tak teraz odídem hore k Hospodinovi, ak by som mohol nejako zmieriť váš hriech. Potom sa navrátil Mojžiš k Hospodinovi a povedal: Prosím, ó, Pane, tento ľud zhrešil veľkým hriechom a spravili si zlatých bohov. A tak teraz, ak odpustíš ich hriech; a keď nie, vytri ma, prosím, zo svojej knihy, ktorú si napísal. A Hospodin riekol Mojžišovi: Kto zhrešil proti mne, toho vytriem zo svojej knihy. A tak teraz iď, a veď ľud ta, kam som ti hovoril. Hľa, môj anjel pôjde pred tebou. Ale keď prijde deň môjho navštívenia, navštívim na nich ich hriech.” Je úplne zrejmé, že mená z Knihy Života boli, sú a budú vymazávané pred tým, ako času viacej nebude. Na tomto zvláštnom mieste sa tak stalo kvôli modloslužbe práve tak, ako to bolo pri pokoleniach Dán a Efraim, ktoré stratili svoje práva, pretože uctievali zlaté teľatá. Mená všetkých tých, ktorí slúžili modlám, boli z Knihy Života odstránené. 
810    Keď Izrael odmietol vedenie Božie v ohnivom stĺpe a obrátil sa k uctievaniu zlatých teliat, ich mená boli odstránené z Knihy Života. 2. Mojžišova 32:33. (Kto zhrešil proti Mne, toho vymažem zo Svojej knihy.) Ak takéto obrátenie sa k modlám vyžaduje taký trest ako je odstránenie ich mien z Knihy Života, potom bude celkom iste Izraelovo odmietnutie Ježiša Krista ako Mesiáša vyžadovať rovnako prísny trest. A práve tak to je. V Žalme 69, ktorý hovorí o poníženiach Ježiša Krista, je vo veršoch 21 až 28 napísané, “Pohanenie skrúšilo moje srdce, a preto som zronený. Keď čakám, že ma niekto poľutuje, nieto nikoho, a keď čakám na tešiteľov, nenachádzam ich. Ale mi dali miesto pokrmu žlče, a v mojej žízni ma napájali octom. Nech im je ich stôl pred nimi osídlom a ich pokojnému životu bezstarostnému smečkou. Nech sa zatmia ich oči tak, aby nevideli, a daj to, aby sa ich bedrá stále klátili od bremena. Vylej na nich svoj prudký hnev, a nech ich dostihne páľa tvojho hnevu! Ich príbytok nech je pustý a nech nie je nikoho, kto by býval v ich stánoch; lebo prenasledujú toho, ktorého si ty zbil, a rozprávajú o bolesti tvojich smrteľne zranených. Pridaj neprávosť k ich neprávosti, a nech nevojdú do tvojej spravedlivosti. Nech sú vytretí z knihy Života a nech nie sú zapísaní spolu so spravedlivými!” Keď Židia odmietli Ježiša, Boh sa od nich doslovne obrátil k pohanom. Skutky 13:46-48: “Vtedy povedali prosto a smele Pavel a Barnabáš: Vám sa muselo najprv hovoriť slovo Božie; ale keď ho odmietate a seba nesúdite za hodných večného života, hľa, obraciame sa k pohanom. Lebo nám tak prikázal Pán, keď povedal: Položil som ťa za svetlo národom, aby si bol spasením až do posledného kraja zeme. Keď to počuli pohania, radovali sa a oslavovali slovo Pánovo, a uverili všetci, koľko ich bolo odriadených do večného života.”
811    Z toho by sme, samozrejme, nemali usudzovať, že v Knihe Života žiadne mená z pokolenia Izraela nezostanú, lebo čo sa mnohých z nich týka (nie ale davov), budú vyvolením Božím v tom pohanskom cirkevnom veku pripojení k telu Ježiša Krista ukazujúc, že ich mená skutočne v Knihe Života zostali. Aj podľa piatej pečate ukážeme, že zástupy umučených Židov dostanú biele rúcha a večný život od Pána. I tých stoštyridsaťštyri tisíc, ktorí budú zapečatení pri Jeho príchode, je dôkazom, že ani ich mená neboli vymazané. Najpresnejšie je to ukázané v Žalme 69, že sú to bezbožní, nespravodliví odmietači Krista a ničitelia Jeho ľudu, ktorých mená budú odstránené.
812    Ako Izrael (vyvolený ľud Boží) vo svojej väčšine utratil svoje práva v Knihe Života tým, že odmietli Ježiša, tak i najväčší diel cirkvi z pohanov príde tak isto do odsúdenia, v dôsledku čoho budú ich mená odstránené z Knihy Života, pretože, odmietajúc Slovo, vošli do svetového ekumenického hnutia, ktoré je obrazom zriadeným šelme.
813    Môžeme tu vidieť ešte inú vec. Na súde pred Bielym Trónom bude rozdelenie ľudí. Kniha Života bude otvorená aj iné knihy budú otvorené. Matúš 25:31-46: “A keď prijde Syn človeka vo svojej sláve a všetci svätí anjeli s ním, vtedy sa posadí na tróne svojej slávy a shromaždené budú pred neho všetky národy a oddelí ich, jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od kozlov, a postaví ovce po svojej pravici a kozlov po ľavici. Vtedy povie Kráľ tým, ktorí budú po jeho pravici: Poďte, požehnaní môjho Otca, vládnite dedične kráľovstvom, vám pripraveným od založenia sveta. Lebo som bol hladný, a dali ste mi jesť; smädný som bol, a dali ste mi piť; hosťom-cudzincom som bol, a prijali ste ma; nahý, a odiali ste ma; nemocný som bol, a navštívili ste ma; v žalári som bol, a prišli ste za mnou. Vtedy mu odpovedia spravedliví a rieknu: Pane, kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a napojili sme ťa? A kedyže sme ťa videli hosťa-cudzinca a prijali sme ťa, alebo nahého a odiali sme ťa? A kedy sme ťa videli nemocného alebo v žalári a prišli sme za tebou? A Kráľ odpovedajúc riekne im: Ameň vám hovorím, že nakoľko ste to učinili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste učinili. Potom povie aj tým po ľavici: Iďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, pripraveného diablovi a jeho anjelom. Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; smädný som bol, a nedali ste mi piť; hosťom-cudzincom som bol, a neprijali ste ma; nahý, a neodiali ste ma; nemocný a v žalári a nenavštívili ste ma. Vtedy mu aj oni odpovedia a rieknu: Pane, kedy sme ťa videli hladného alebo smädného alebo jako hosťa-cudzinca alebo nahého alebo nemocného alebo v žalári a neposlúžili sme ti? Vtedy im odpovie a riekne: Ameň vám hovorím, že nakoľko ste toho neučinili jednému z týchto najmenších ani mne ste neučinili. A títo pôjdu do večného trápenia, ale spravedliví do večného života.”
814    Zjavenie 20:11-15: “A videl som veľký trón biely i sediaceho na ňom, pred ktorého tvárou utiekla zem i nebo, a miesto im nebolo najdené. A videl som mŕtvych, malých i veľkých, stojacich pred trónom Božím. A otvorili sa knihy a otvorila sa aj iná kniha, to jest kniha Života, a mŕtvi boli súdení podľa toho, čo bolo napísané v knihách, podľa svojich skutkov. A more vydalo mŕtvych, ktorí boli v ňom, i smrť, i peklo dali mŕtvych, ktorí boli v nich, a boli súdení jeden každý podľa svojich skutkov. A smrť a peklo boli uvrhnuté do toho ohnivého jazera. Toto ohnivé jazero je tá druhá smrť. A jestli niekto nebol najdený zapísaný v knihe života, bol uvrhnutý do ohnivého jazera.” Na tomto súde budú obaja, spravodliví i nespravodliví. Tak je to povedané. TÍTO SPRAVODLIVÍ NEBUDÚ NEVESTA, LEBO NEVESTA SEDÍ PRI SÚDE S NÍM. 1. Korinťanom 6:2-3: “Alebo či neviete, že svätí budú súdiť svet? A jestli vy máte súdiť svet, či ste nehodni rozsúdiť veci, ktoré sú najmenšie? Či neviete, že budeme súdiť anjelov? A jako potom nie veci časného života?!” Zjavenie 3:21: “Tomu, kto víťazí, dám sedieť so sebou na svojom tróne, jako som i ja zvíťazil a sedím so svojím Otcom na jeho tróne.” Vidíte, nevesta je s Ním na Jeho tróne. Keďže ona má súdiť svet, musí sedieť na súde s Ním. To je presne to, čo videl Daniel. Daniel 7:9-10: “Hľadel som, až boli postavené tróny, a posadil sa Starodávny dňov; jeho rúcho bolo biele jako sneh a vlasy jeho hlavy jako čistá vlna; jeho trón plamene ohňa; jeho kolá horiaci oheň. Ohnivá rieka tiekla a vychádzala zpred neho; tisíc tisícov mu slúžilo a desaťkrát tisíc desaťtisícov stálo pred ním; zasadol súd a boli otvorené knihy.” Vidíte, je to tá istá scéna, lebo tisíce tisícov, ktorí Mu slúžia, sú nevestou, lebo kto iný slúži svojmu mužovi, ak nie jeho žena?
815    Teraz vyvstáva otázka: Prečo sú títo spravodliví pri súde? Nie je pre nich iného miesta, kde by sa objavili, lebo sú iba dve vzkriesenia, a pretože neboli spôsobilí účasti na prvom vzkriesení, museli sa objaviť pri druhom, ktoré je vzkriesením k súdu. Tí, ktorí boli spôsobilí mať účasť na prvom vzkriesení (nevesta), na súd neprídu. Ján 5:24: “Ameň, ameň vám hovorím, že ten, kto čuje moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život (to znamená, že ten veriaci je už príjemcom večného života, ktorý má teraz vo svojom vlastníctve) a nepríde k odsúdeniu [angl. preklad - pozn. prekl.] (nepríde na súd, to je presne to, čo to hovorí), ale prešiel (trvale) zo smrti do života.” Ale pozorne si všimnite, že Ježiš musel mať na mysli ešte jednu skupinu, ktorá v určitom vzkriesení získa večný život. Oni ho prijmú pri vzkriesení, ONI HO PREDTÝM NEPRIJALI TAK AKO ÚDY NEVESTY. Ján 5:28-29: “Nedivte sa tomu, lebo prijde hodina, v ktorú VŠETCI, ktorí sú v hroboch, počujú jeho hlas, a vyjdú tí, ktorí dobre činili, na vzkriesenie života, ale tí, ktorí zle robili, na vzkriesenie súdu.” Teraz všetci vieme, že Ján 5:28-29 NIE JE VYTRHNUTIE, lebo vieme, že len mŕtvi v Kristu v tom čase vstanú z hrobov spolu s žijúcou Nevestou, ktorá je ešte na zemi. 1. Tesaloničanom 4:16-17: “Lebo sám Pán s veliteľským povelom, s hlasom archanjela a s trúbou Božou zostúpi s neba, a mŕtvi v Kristu vstanú najprv; potom my živí ponechaní budeme razom s nimi vychvátení v oblakoch v ústrety Pánovi do povetria. A takto budeme vždycky s Pánom.” Ale v Jánovi 5:28-29 je povedané, že VŠETCI vyjdú z hrobov. Toto je to isté vzkriesenie, o ktorom čítame v Zjavení 20:11-15, keď boli MŔTVI privedení pred Pána a boli súdení podľa svojich skutkov a všetci, ktorých mená neboli zapísané v Knihe Života, sú potom hodení do ohnivého jazera. 
816    Teraz sme postavení pred otázku: Prečo by im na súde mal byť daný večný život? Veď epištoly nezvratne ukazujú, že človek buď vlastní Ducha Kristovho, alebo zahynie. Hoci sa to tak zdá, nesmieme znevažovať Ježišove slová, ktorý celkom výrazne poukazuje, že tam budú nájdení niektorí v Knihe Života, ktorí život získajú buď pred všeobecným vzkriesením, alebo po ňom. Pavol sa tejto pravde nevyhýba, lebo u Filipanom 3:11 hovorí celkom jasne, “Ak by som len nejako došiel ku vzkrieseniu mŕtvych.” No, toto prehlásenie je veľmi zvláštne. Každý z nás vie, že my VŠETCI budeme mať účasť na vzkriesení, či chceme, alebo nie. Všetci budú vzkriesení. Pavol by teda ťažko mohol povedať, “ak by som len NEJAKO prišiel ku niektorému vzkrieseniu mŕtvych.” Pravda je, že to tak nehovorí. Doslovné znenie textu je: “Ak by som len nejako došiel k ‘ex-vzkrieseniu’ spomedzi mŕtvych.” Toto nie je dosiahnutie všeobecného, a teda druhého vzkriesenia, ale dosiahnutie prvého, o ktorom je povedané, “Blahoslavený a svätý, kto má diel na prvom vzkriesení. Nad tými druhá smrť nemá moci. Ale budú kňazmi Boha a Krista a budú s ním kraľovať tisíc rokov.” Prvé vzkriesenie nemá nič do činenia s druhou smrťou. Toto bude na konci tisíc rokov, kedy VŠETCI OSTATNÍ mŕtvi opäť ožijú. A toho dňa tu budú takí, ktorí vojdú do večného života, a tí ostatní, ktorých zastihne druhá smrť. Teraz si už nemusíme domýšľať ohľadom tých, ktorí v druhom vzkriesení získajú večný život. Bolo nám povedané, že im bude daný na základe toho, že boli láskaví a dobrí k “Bratom”. S tými, ktorí budú pri druhom vzkriesení hodení do ohnivého jazera, bude takto naložené, pretože zle zachádzali s “Bratmi”. Pretože toto je Slovo Božie, jednoducho Ho prijímame. Tu nie je namieste žiaden argument, len jednoduché vyhlásenie skutočnosti.
817    Aby sme toto ďalej objasnili, zvlášť si všimnime slová z Matúša 25:31-46. Nie je tu povedané, že je tu pastier, ktorý doslovne oddeľuje ovce od kozlov, ale je AKO pastier oddeľujúci ovce od kozlov. Títo nie sú ovcami v tomto určitom čase (súd pred Bielym Trónom). Ovce sú v Jeho stáde, oni Jeho hlas (Slovo) počuli a nasledovali Ho. ONI UŽ MAJÚ VEČNÝ ŽIVOT A NEMÔŽU PRÍSŤ NA SÚD. Ale títo tu NEMAJÚ večný život a sú na súde. Im bude dovolené VOJSŤ DO večného života. Ale na akom podklade vojdú do večného života? Určite nie pre to, že už Jeho život majú, ako ho má Nevesta, ale oni ho dostanú, pretože boli láskaví k Jeho bratom. Oni nie sú Jeho bratmi. To by z nich urobilo spoludedičov Ježiša. Oni nezdedia NIČ okrem života. Oni s Ním nezdieľajú žiaden trón a tak ďalej. ICH MENÁ MUSELI BYŤ V KNIHE ŽIVOTA A NEBOLI ODSTRÁNENÉ. Teraz boli kvôli ich láske k ľudu Božiemu uznaní a zachránení. Niet pochýb o tom, že slúžili a pomáhali deťom Božím. Možno, že sa ako Nikodém a Gamaliel v čase problémov detí zastali.
818    Ak sa zdá, že toto zaváňa “obnovením”, tak pozorne sledujte, že bezbožní NEBUDÚ obnovení, ale hodení do ohnivého jazera. Mená mnohých tých, ktorí budú zničení, takisto boli v Knihe Života. Boli ale vymazané, lebo títo ľudia zanedbali preukazovať poctu Božím ľuďom, ktorí boli tým živým zjaveným Slovom (živé epištoly) pre ich deň.
819    Nech je toto úplne jasné. Títo nie sú tými národmi, ktoré boli súdené a vchádzajú do milénia preto, že prichýlili Židov a pomáhali im. Toto je úplne jasné z nasledujúcich veršov: “A títo (bezbožní) pôjdu do večného zahynutia (ohnivé jazero), ale spravodliví do večného života.” Nie je žiaden záznam o tom, že existujú DVA súdy, v ktorých by boli bezbožní hodení do ohnivého jazera. Len šelma a falošný prorok budú súdení na konci veľkého súženia. Nie, toto tu je súd pri Bielom Tróne a oni sú súdení podľa toho, čo je napísané v knihách. 
820    Je to druhé vzkriesenie, v ktorom “duše pod oltárom”, ako je nám ukázané v piatej pečati (Zjavenie 6:9-11), dostanú biele rúcha a, samozrejme, večný život, lebo inak by tam nebola žiadna zmienka o bielych rúchach. “A keď otvoril piatu pečať, videl som pod oltárom duše zabitých pre slovo Božie a pre svedoctvo, ktoré mali. A kričali veľkým hlasom a vraveli: Až dokedy, Samovládca, svätý a pravdivý, nesúdiš a nepomstíš našej krvi na tých, ktorí bývajú na zemi? A bolo dané jednému každému dlhé biele rúcho, a bolo im rečené, aby odpočívali ešte krátky čas, až sa doplní počet aj ich spoluslužobníkov a ich bratov, ktorí majú tiež byť zabití jako aj oni.” Teraz si zvlášť všimnite, že nikto z tých, ktorí boli pod oltárom, nebol usmrtený pre svedectvo Ježiša. Neboli ako Antipas, ktorý bol usmrtený preto, že sa mocne držal Jeho Mena. Toto nie sú tí znovuzrodení, ktorí sú už vlastníkmi večného života. Oni povstanú vo vzkriesení a získajú život kvôli svojmu postoju voči Slovu. Všimnite si, ako títo tu volajú po pomste. Oni nemôžu byť materiálom na Nevestu. Nevesta nastavuje druhé líce a volá, “Odpusť im, Otče, lebo nevedia, čo činia.” Toto tu sú Židia. Musia to byť oni, pretože sú v piatej pečati a je to štvrtá pečať, kde je Nevesta z pohanov vzatá vo vytrhnutí. Títo Židia teda nie sú zrodení z Jeho Ducha. Oni ani neveria, že Ježiš je Mesiáš. Ale keďže boli Bohom zaslepení kvôli pohanom, Boh im dáva večný život, pretože, hoci k nemu nemohli prísť, boli v pravde verní celému Slovu, ktoré poznali, a zomreli za neho, ako ich zástupy zomreli pod Hitlerom, Stalinom atď. a mnoho ich ešte zomrie.
821    Je to druhé vzkriesenie, kde povstane päť bláznivých panien. Všimnite si, že to boli panny. Oni nemali Ducha Svätého, tak nestihli byť v Neveste, zatiaľ čo tých päť múdrych, ktoré mali olej, sa stalo časťou Nevesty. Avšak títo ľudia, pretože boli oddelení, Boha milujúci a snažili sa zostávať v Jeho Slove podľa toho, čo poznali, a boli nápomocní v diele Pánovom, na konci času prídu. Oni minú milénium, ktoré, ako môžete začať skrze tieto pravdy vidieť, je omnoho dôležitejšie a obdivuhodnejšie, ako sme si kedy mysleli alebo verili.
822    Všetci títo ľudia mali svoje mená v Knihe Života a zostali tam. Koho mená tam teda nezostali? Tí, ktorí patria k svetovému cirkevnému systému a bojovali proti Neveste, budú tými, ktorých mená budú odstránené. To sú tí, ktorí utrpia stratu. Budú hodení do ohnivého jazera. 
823    Urobme teraz ďalší krok, avšak skôr ako to urobíme, preskúmajme potiaľto náš prípad. Po prvé vieme, že Boží zámer spočíva vo vyvolení. Tento úmysel bol v Ňom Samom. Bol to Boží zámer priviesť ľudí, ako je On Sám, ktorí by boli Nevestou Slova. Ona bola vyvolená V ŇOM pred založením sveta. Bola predzvedená a milovaná skôr, ako sa objavila v týchto vekoch na zemi. Bola vykúpená Jeho Krvou a NIKDY nemôže byť odsúdená. Nikdy nemôže prísť na súd, lebo hriech jej nemôže byť počítaný. Rimanom 4:8: “Blahoslavený človek, ktorému Pán nepočíta hriechu.” Ale skutočne s Ním bude na Jeho tróne súdu a bude súdiť svet a dokonca anjelov. Ich mená (každého jedného údu) boli vpísané do časti Knihy Života Baránka pred založením sveta. Po druhé existuje ďalšia skupina. Ich mená sú takisto v Knihe Života a oni vstanú v druhom vzkriesení. Sú to tie bláznivé panny a tí spravodliví, ako je o nich reč v Matúšovi 25. K tejto skupine patria i tí, ktorí sa neklaňajú šelme alebo sa nezaplietli do antikristovského systému a pre svoju vieru dokonca zomrú, hoci nie sú v Neveste, lebo neboli znovuzrodení. Povstanú však v druhom vzkriesení a pôjdu do večného života. Po tretie sú hranične veriaci kresťania, takí, akých sme videli v Izraelovi, keď vychádzali z Egypta. Ich mená boli v Knihe Života a ich skutky zapísané v knihách. Avšak zanedbali poslúchať Boha, a tak, pretože boli bez Ducha, hoci sa v ich strede dokonca diali znamenia a divy, budú ich mená vymazané z Knihy Života. V tejto skupine budú takí ako Judáš, ktorí, hoci celkom bez Ducha, sú nábožní a budú mať vo svojom živote prejavy. A aj keď boli v knihách, neboli vyvolení V ŇOM. Takí ako Balám budú takisto v tej skupine. A nakoniec po štvrté sú tu tí, ktorých mená nikdy neboli a ani nebudú zapísané v knihách. Takýchto nachádzame v Zjavení 13:8 a v Zjavení 17:8. “A budú sa jej klaňať všetci, ktorí bývajú na zemi, ktorých mená nie sú napísané v knihe Života Baránka, zabitého od založenia sveta.” “Šelma, ktorú si videl, bola a nie je a má vyjsť z priepasti a ísť do zatratenia. A budú sa diviť obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané v knihe Života od založenia sveta, keď budú vidieť šelmu, že bola a nie je, a keď zase tu bude.” Ježiš povedal, že istá skupina prijme niekoho, kto príde vo svojom vlastnom mene. Ten niekto je antikrist. A práve to isté hovorí i Zjavenie 13:8 a 17:8. Títo boli Bohom určení, ale nie pre vyvolenie. S touto skupinou je to tak, ako to bolo s faraónom. O ňom je povedané, “Preto som vzbudil teba, aby som na tebe ukázal Svoju moc. Nádoby hnevu pripravené k zahynutiu.” Rimanom 9:17 a 22. Žiaden z nich by nebol umiestnený v záznamoch života. Nehovorím, že o nich nie je žiaden záznam. Niet pochýb, že o nich je určitý záznam, ale NIE V ZÁZNAMOCH ŽIVOTA. O účele ich existencie sme sa už krátko zmienili v ostatnej časti knihy, ale chceme ku tomu pridať ešte dve miesta z Písma. Príslovie 16:4: “Hospodin učinil všetko pre samého seba, i bezbožného ku dňu zlého.” Jób 21:30: “Zlý človek býva ušetrený ku dňu záhuby, bývajú vedení ku dňu výbuchov Božieho hnevu.”
824    Pretože túto časť Slova je pre človeka ťažko uchopiť, musí byť jednoducho prijatá a uverená vierou. Mnohí sa pohoršia nad tým, čo som povedal a ako som to povedal, pretože nedokážu porozumieť suverenite Božej, z ktorej vyplýva, že BOH JE BOHOM, a pretože je Bohom, nikto nemôže prekonať Jeho rady alebo mariť Jeho vôľu a zámer, ale On, pretože je všemohúci, panuje vo VŠETKÝCH veciach a robí s celým Svojím stvorením tak, ako sa Mu ľúbi, lebo všetko bolo stvorené podľa Jeho ľúbosti. Preto, ako Pavol povedal, “Ak má Boh moc z tej istej hliny urobiť nádobu ku cti a inú nádobu k potupe, kto sa má na tom urážať a stavať sa proti Nemu?” To, že On má toto právo na základe stvorenia, nemôžeme poprieť. Ale On išiel ešte ďalej, lebo v Rimanom 14:7-9 máme nezvratný dôkaz toho, že Ježiš zaplatil výkupnú cenu za celý svet, a preto si môže robiť so Svojím vlastným, čo Sám chce. “Lebo nikto z nás nežije sám sebe a nikto sám sebe nezomiera. Lebo keď žijeme, žijeme Pánovi; a keď mrieme, mrieme Pánovi. A tak tedy buď žijeme, buď mrieme, sme Pánovi. Lebo nato Kristus i zomrel, i vstal, i ožil, aby PANOVAL I NAD MŔTVYMI, I NAD ŽIVÝMI.” (Vlastníctvo; tu NIE JE mienený vzťah.) O tom je tiež hovorené v Jánovi 17:2: “... jako si mu dal moc NAD KAŽDÝM TELOM, aby všetkým tým, ktorých si mu dal, dal večný život.”
825    Ak teda pripisujeme Bohu vševedúcnosť, potom tiež musíme uznať, že On je dokonalý v múdrosti a v spravodlivosti. Tento plán vyvolenia a zavrhnutia je múdrosť Božia zjavená vo všetkých vekoch, ako to stojí písané v Efežanom 1:3-11: “Požehnaný Bôh a Otec našeho Pána Ježiša Krista, ktorý nás požehnal každým požehnaním duchovným v ponebeských oblastiach v Kristovi, tak, ako si nás v ňom vyvolil pred založením sveta, aby sme boli svätí a bezvadní pred ním, v láske, predurčiac nás k synovstvu skrze Ježiša Krista cieľom neho podľa ľúbosti svojej vôle na chválu slávy svojej milosti, ktorou nás omilostil v tom Milovanom, v ktorom máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov podľa bohatstva jeho milosti, ktorú rozhojnil oproti nám v každej MÚDROSTI a rozumnosti, oznámiac nám tajomstvo svojej vôle podľa svojej ľúbosti, ktorú si preduložil v sebe cieľom správy plnosti časov dovedna sobrať všetko v Kristovi, to, čo je na nebesiach, i to, čo je na zemi, v ňom, v ktorom sme sa stali aj dedičstvom Božím predurčení súc podľa preduloženia toho, ktorý pôsobí všetko podľa rady svojej vôle.” Ak teda Boh určil, že budú takí, ktorých mená sú umiestnené v určitej časti Baránkovej Knihy Života a nemôžu byť vymazané, pretože sú to mená Jeho Nevesty, potom to musíme prijať. A ak je opäť písané, že boli zapísané v Knihe Života mená, ktoré však mali v predzvedení Božom padnúť, a tie mená budú odstránené, potom to musíme prijať. A opäť, ak existujú takí, ktorých mená tam NIKDY neboli, i to musíme prijať. A ak sú tam takí, ktorí do večného života vojdú po súde pred Bielym Trónom len preto, že boli láskaví a spravodliví k vyvoleným Božím, ktorí sú Jeho bratmi, potom nemôžeme inak, než to prijať. LEBO KTO POZNAL MYSEĽ PÁNOVU A KTO BOL JEHO RADCOM? Buďme radšej poddaní vo viere Jemu, ktorý je naším Otcom, a žime.
826    Aby sme tomu ešte jasnejšie porozumeli, bude teraz múdre, ak budeme našu tému pozorovať z hľadiska cirkvi vo všetkých vekoch. Veď až doteraz sme mysleli len na odstránenie mien jednotlivcov. Teraz nechceme pozorovať jednotlivcov, ale skupiny reprezentované v cirkvi. Urobíme to tak, že budeme cirkev počas tých vekov porovnávať s pšeničnou rastlinou. Zrno pšenice sa seje za tým účelom, aby jediné zrno pšenice samo seba reprodukovalo a rozmnožilo sa, a to určitým procesom a v určitom časovom rozpätí. Toto jediné zrno zomrie, ale počas umierania prechádza život, ktorý bol v ňom, do rastliny, ktorá bude neskôr nositeľom toho istého života, ktorý sa potom v rozmnoženej forme navráti k tomu pôvodnému. Ježiš, to veľké Kráľovské Semeno, zomrel. On, Ten jedinečný, Ten, ktorý je životom cirkvi, stojí počas siedmich cirkevných vekov uprostred Svojej cirkvi, dávajúc Svoj život cirkvi (dopravcovi alebo nosičovi) s tým cieľom, aby bol jeho vlastný život zreprodukovaný na konci vo vzkriesení v telách ako to Jeho. Bude to pri zmŕtvychvstaní, keď to Kráľovské Semeno uvidí tie mnohé kráľovské semená, Jemu podobné, a budú také, ako je On, lebo Ján povedal, “Budeme podobní Jemu.” To je to, na čo sa odvolával i Ján Krstiteľ, keď povedal, “Ježiš zhromaždí pšenicu do stodoly.” To je vzkriesenie, v ktorom tí vykúpení, ktorí boli vyvolení, vošli do večného života. 
827    No, záznam tejto pšeničnej rastliny, ktorej poslaním je zrodiť pôvodné semeno v rozmnoženej forme, je KNIHA ŽIVOTA. Opakujem, história alebo záznam tejto pšeničnej rastliny je Kniha Života a jedna časť tejto Knihy Života je ZÁZNAM VEČNÉHO ŽIVOTA. (Jeden úsek Knihy Života.) Toto je presvedčivo vidieť, keď preskúmame pšeničnú rastlinu. Zaseje sa holé semeno. Zakrátko vzíde lístok. Ale to ešte nie je pšenica. Potom vyrastie stonka, ale žiadna pšenica to ešte nie je. Život tam je, ale nie pšenica. Potom sa na konci stonky ukáže malá špička, z ktorej vypučí klas. Je to stále pšeničná rastlina, ale nie pšenica. Potom je rastlina opelená a my vidíme, že rastie pleva. Vyzerá to takmer úplne ako pšenica, ale zrno to nie je. Potom sa v tej pleve tvorí pšenica. Teraz je to znovu tým, čím to pôvodne bolo. Teraz je tá dozretá pšenica zožatá.
828    Ježiš Kristus zomrel, On dal Svoj život. Tento život sa mal vrátiť na cirkev a priniesť mnohých synov, ktorí budú ako On v sláve Jeho vzkriesenia. Ale práve tak, ako pšeničné zrno muselo mať nositeľa, aby mohlo vzísť rozmnožené pšeničné zrno, tak tu musela byť i cirkev, ktorá je nositeľom Kristovho života. Tak, ako list, stonka, klas a pleva boli nositeľmi semena, ale sami NEBOLI semenom, tak i telo cirkvi prechádzajúce vekmi bolo nositeľom pravého SEMENA, napriek tomu samo nebolo Semenom. Preto môžeme povedať, že Kniha Života je ÚPLNÁ PŠENIČNÁ rastlina.
829    Prejdime to ešte raz. Tu je to pôvodné semeno, ktoré bolo zasiate. Zrodilo list. Ale to ešte nebolo ono. Zrodilo steblo. Ani to ešte nebolo ono. Potom prišli plevy, v ktorých sa malo sformovať semeno. Ale ani to ešte nebolo to. Potom sa objavujú klasy. POTOM NA TIETO PIESTIKY PADÁ KVETNÝ PEĽ. ČASŤ RASTLINY JE OŽIVENÁ. NIEČO Z ORIGINÁLNEHO SEMENA, ČO PREŠLO DO VRCHOLU SKRZE ZOSTÁVAJÚCU ČASŤ RASTLINY, SA FORMUJE V SEMENO. Prečo sa celá rastlina nestala semenom? Pretože tak bola stvorená. Iba časť tejto rastliny sa opäť môže stať semenom, lebo len časť tejto PŠENIČNEJ RASTLINY JE PŠENICA VEČNÉHO ŽIVOTA.
830    Máme na to dokonalý typ, a to, keď Izrael opúšťal Egypt. Bolo ich asi dva milióny. VŠETCI unikli skrze obetovanú krv. VŠETCI boli pokrstení v Červenom mori, VŠETCI vyšli z vody, radujúc sa z prejavov a požehnaní Ducha Svätého, VŠETCI jedli anjelský pokrm, VŠETCI pili zo skaly, ktorá išla za nimi. A pritom, až na niekoľko málo z nich, neboli nič viac než nositeľmi pre deti, ktoré ich mali nasledovať a ktoré potom vošli do zeme Kanaán. Celý Izrael NIE JE Izraelom. Všetkým okrem malej menšiny boli mená z Knihy Života vyhladené.
831    Presne to isté právo platí pre cirkev dnes. Mená budú vyhladené z Knihy Života. Žiadne meno z Knihy Večného Života však nebude vyhladené, lebo to je iný záznam, i keď je obsiahnutý v Knihe Života. TOTO JE TEN ZÁPIS: BOH NÁM DAROVAL VEČNÝ ŽIVOT A TENTO ŽIVOT JE V JEHO SYNOVI. TEN, KTO MÁ SYNA, MÁ ŽIVOT (VEČNÝ), A KTO SYNA NEMÁ, TEN ŽIVOT (VEČNÝ) NEMÁ. A tí, ktorí život majú, boli v ŇOM pred založením sveta. BOLI V ŇOM VYVOLENÍ SKÔR, AKO BOL ZALOŽENÝ SVET. Toto VEĽKÉ KRÁĽOVSKÉ SEMENO, Ježiš Kristus, bolo zasiate do zeme (zomrel), a ten život, ktorý bol v Ňom, vzišiel teraz v tvare pšeničnej rastliny hore a Sám Seba reprodukoval v množstve obilných semien majúcich v sebe ten istý život. Sú presne ako originál, lebo skrze Ducha sú originálni. 
832    Teraz môžeme vidieť, prečo tá vykúpená (kúpená naspäť pôvodným Vlastníkom) nevesta (ona bola v Ňom ako Eva v Adamovi) nemôže mať ‘mená svojich údov’ zo záznamu nikdy stratené. Ona je časťou Neho, je na Jeho tróne. Ona nemôže byť nikdy súdená. Každý, kto patrí k Neveste, je Jeho údom a On žiadneho nestratí. Ale toto sa netýka “všetkých”, ktorí sú v Knihe Života. Veď medzi nimi sú dokonca takí ako Judáš atď., ktorí síce majú diel v zázname, ale ich mená sú odstránené. Môžeme vidieť tých, ktorí prídu v posledných dňoch, a potom, čo činili podivuhodné skutky, im Ježiš povie, “Nikdy som vás nepoznal.” Neznamená to, že o nich nevedel. Jeho vševedúcnosť to vylučuje. Avšak neboli predurčení byť v Neveste a neboli ani predurčení k tomu, aby patrili k tým spravodlivým druhého vzkriesenia. Oni neniesli žiadne ovocie (lebo boli mimo Slova, nezostali v Ňom), a preto boli odsúdení na smrť. Potom, ako sme už ukázali, sú ešte takí, ktorí stáli za Nevestou a boli jej pomocou a potešením. Ich mená zostali v Knihe Života a vojdú do večného života. Nakoniec, sú ešte takí ako faraón, ktorých mená v Knihe Života nikdy neboli. A títo budú tiež hodení do ohnivého jazera. 
833    Takže zrno pšenice, ktoré sa stalo rastlinou určenou ku žatve, je záznam cirkvi. A tak, ako nie celá pšeničná rastlina je pšeničným semenom a nie celá rastlina je použitá v žatve, tak je to aj s cirkvou. Celá cirkev nie je Nevestou a ani večný život nie je darovaný všetkým, ale ČASŤ bude zobraná do stodoly, ČASŤ je zachovaná, aby vošla do večného života pri druhom vzkriesení, a ČASŤ, ktorá je počítaná za plevu, bude spálená v ohnivom jazere. Toto je presne to, čo Ján Krstiteľ a tiež Ježiš povedal. Lebo Ján povedal, že pšenica je zhromažďovaná do stodoly, ale plevy budú spálené. Ježiš povedal, “zviažte plevu a potom zhromaždite pšenicu.” Ekumenické hnutie viaže cirkvi-plevy dohromady, lebo NAJPRV musia byť zviazané plevy a, hoci sú určené k spáleniu, nebudú spálené ihneď pri zväzovaní, ale budú ponechané pre neskorší čas, až uplynie tých tisíc rokov alebo druhé vzkriesenie. Ale keď sú plevy zviazané, môže sa uskutočniť vytrhnutie, a stane sa tak medzi zväzovaním a zjavením sa antikrista. Potom príde deň, keď budú stáť všetci pohromade tak, ako to videl Daniel. Kráľ tu bude stáť so Svojou Nevestou a pred Nimi sa ukážu zástupy ľudí, aby boli súdení. Áno, sú tam VŠETCI. Všetky knihy sú otvorené. Je vykonané konečné rozmiestnenie VŠETKÝCH. Žatva sa skutočne skončila. Knihy, raz otvorené, sú zatvorené.
834    Záverom tejto témy dovoľte, aby som ešte povedal, ako som už na začiatku zdôraznil, že žiadne miesto Písma nehovorí, že Pán V SÚČASNOSTI upravuje zoznam mien. Je to skutočne tak. A predsa, je jedno miesto Písma, ktoré poukazuje na neskoršiu úpravu. Je to 87. Žalm. Tento žalm hovorí o tom, že Pán zapisuje mená tých, ktorí sú zrodení na Sione. V žiadnom prípade sa nemôžeme domnievať, že by Boh musel čakať až do skončenia vekov alebo až do obdobia, kedy bude konať so Sionom, aby vedel, kto všetko môže byť na Sione narodený. Znovu to Jeho vševedúcnosť vylučuje. Istotne, že On pozná všetkých, ktorí sú do toho počtu zahrnutí. Ale čo je to? Nie je to iba upravený zoznam, kde Boh jednoducho umiestňuje nový záznam mien, ktoré zostanú po druhom vzkriesení a patria k Sionu? Iste, tak je to.
835    “A ja vyznám jeho meno pred mojím Otcom a pred jeho anjelmi.” Vyvolávanie mien v nebi! “Ak zomrie muž, či ešte kedy ožije? Vtedy po všetky dni svojho vojenia budem sa nadejať, dokiaľ len nepríde moja zmena. Zavoláš a ja sa ti ohlásim, budeš túžiť po diele svojich rúk.” Veľký Pastier volá Svoje ovce menom. Stvoriteľský hlas Boží ich vyvoláva z prachu alebo premieňa ich atómy, dokonca i keď ešte nezaspali. To je vytrhnutie. Je to veľká svadobná večera Baránka a Jeho Nevesty.
836    Ale vzatie nie je to jediné vyvolávanie mien. Pri druhom vzkriesení pred veľkým Bielym Trónom budú vyznané mená pred nebeským Otcom a Jeho anjelmi. No, tí, ktorí to vedia, mi povedali, že najľúbeznejším zvukom pre ľudské ucho je zvuk mena tej osoby. Ako to ľudia milujú, keď počujú svoje mená na verejnosti! Ako milujú uznanie! Ale žiaden pozemský hlas nevysloví vaše meno tak ľúbezne ako hlas Boží, ak je vaše meno v Knihe Života a zostane tam zapísané, aby bolo zjavené pred svätými anjelmi. Aký deň to bude, keď budeme počuť Ježiša povedať, “Otče, oni vyznali Moje Meno pred ľuďmi vo dňoch ich pozemskej púte, teraz vyznávam Ja ich mená pred Tebou a pred všetkými nebeskými anjelmi!”
837    “Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom.” Opäť hovoril Duch. Opäť sme pozorovali záznam o tom, čo Duch hovoril ďalšiemu veku, a nachádzame, že ten záznam je správny. Ďalší vek skončil a naplnilo sa presne to, čo On povedal. Aká je to útecha pre nás, ktorí dúfame, že budeme tou Nevestou týchto posledných dní! Spôsobuje to, že naše srdcia plesajú radosťou, že On je verný a splní každé Svoje zasľúbenie. Ak bol verný a pravdivý tým v Sardskom veku, je práve tak pravdivým k tomuto nášmu veku. Ak oni budú z Jeho milosti a moci uznaní a Ním chválení, budeme i my. Poďme teda k dokonalosti, aby sme sa stretli s Pánom v povetrí a boli navždy s Ním.