Posolstvo Pána Ježiša Krista v čase konca

Úvod l Podrobný obsah l Kto je William Branham? l Zo života W. M. Branhama l Stalo sa v našich dňoch l Prorok ku pohanom l Slovo Božie prišlo k prorokovi l Ježiš Kristus je Boh l Omilostenie l Čo je znovuzrodenie? l Prehliadka Nevesty l Tajomstvo Babylon - Mater smilníc l Posledná výstraha Ducha l Obžaloba l Videnie pekla l Do posledného dychu a potom... l Ponúkame l Kontakt l NOVÉl

8. kapitola

VÝKLAD SIEDMICH CIRKEVNÝCH VEKOV
(AN EXPOSITION OF THE SEVEN CHURCH AGES)

Podrobné štúdium Siedmich Cirkevných vekov
 a rôznych hlavných učení, ktoré sú obsiahnuté v Knihe Zjavenia
od prvej do tretej kapitoly.


William Marrion Branham

print obsah
Vytlač stránku Obsah knihy


ÔSMA KAPITOLA


FILADELFSKÝ CIRKEVNÝ VEK



838    Zjavenie 3:7-13: “A anjelovi sboru vo Filadelfii napíš: Toto hovorí svätý, ten pravdivý, ktorý má kľúč Dávidov: ktorý otvára, a nikto nezaviera, a zaviera, a nikto neotvára. Znám tvoje skutky. Hľa, dal som pred tebou otvorené dvere, a nikto ich nemôže zavrieť, lebo máš malú moc a ostríhal si moje slovo a nezaprel si môjho mena. Hľa, dávam zo synagógy satanovej niektorých z tých, ktorí hovoria o sebe, že sú Židmi, a nie sú, ale luhajú: hľa, spôsobím to, aby prišli a klaňali sa pred tvojimi nohami a poznali, že som si ťa ja zamiloval. Preto, že si ostríhal slovo mojej trpezlivosti, i ja budem teba ostríhať a vytrhnem ťa z hodiny pokušenia, ktorá prijde na celý svet zkúsiť tých, ktorí bývajú na zemi. Hľa, prijdem rýchle. Drž to, čo máš, aby nikto nevzal tvojej koruny! Toho, kto víťazí, učiním stĺpom v chráme môjho Boha, a von nevyjde viacej nikdy, a napíšem na neho meno môjho Boha i meno mesta môjho Boha, toho nového Jeruzalema, ktorý sostupuje z neba od môjho Boha, i svoje nové meno. Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí sborom.”                             


FILADELFIA
   
839    Filadelfia sa nachádzala 75 míľ (120 kilometrov) juhovýchodne od Sárd. Bolo to druhé najväčšie mesto v Lýdii vybudované na niekoľkých pahorkoch v slávnej oblasti pestovania vína. Jeho mince mali hlavu Bakchusa a obraz Bakanty (kňažky Bakchusa). Obyvateľstvo mesta tvorili Židia, kresťania židovského pôvodu a obrátení z pohanstva. Mesto trpelo častými zemetraseniami, napriek tomu však bolo jeho trvanie najdlhšie z tých siedmich miest Zjavenia. Skutočne, to mesto stále existuje pod tureckým menom Ala-Sehír alebo Mesto Božie.
840    Razenie na minciach naznačuje, že božstvom mesta bol Bakchus. No, Bakchus je to isté ako Ninus alebo Nimrod. On je ‘ten oplakávaný’, hoci väčšina z nás o ňom zmýšľa v termínoch hýrenia a opilstva.
841    Aké osvietenie to prináša do našich myslí. Tu je minca s bohom na jednej strane a s kňažkou alebo prorokyňou na druhej. Vyhoďte teraz tú mincu do výšky. Záleží na tom, na ktorú stranu dopadne? Nie veru, je to stále tá istá minca. Také je rímske náboženstvo o Ježišovi a Márii.
842    Avšak nemyslíme len na Rím. Nie, nie je to len tá veľká pobehlica. Určite nie, lebo ona sa svojím smilstvom stala matkou. Jej dcéry sú teraz mince rovnakého razenia. Na jednej strane mince vytvorili uctievanie Ježiša a na druhej strane majú svoju kňažku alebo tiež prorokyňu a ona píše svoje vyznania, dogmy a zásady a predáva ich ľuďom na spasenie, trvajúc na tom, že ona a ona sama má to pravé svetlo.
843    Aká pozoruhodná je tá skutočnosť, že tento vek je charakterizovaný mincou. Lebo matka a jej dcéry si všetky vykupujú svoju cestu do neba. Peniaze, a nie Krv, sú tou výkupnou cenou. Peniaze, a nie Duch, sú tou mocou, ktorá ich poháňa vpred. Boh tohoto sveta (mamon) zaslepil ich oči.
844    Ale ich konanie v smrti čoskoro skončí, lebo toto je ten vek, v ktorom Duch kričí, “Hľa, prídem skoro.” Áno, príď skoro, Pane Ježišu!

   
VEK
   
845    Filadelfský cirkevný vek trval od roku 1750 asi do roku 1906. Tento vek bol vzhľadom k významu mena mesta pomenovaný Vekom bratskej lásky, keďže Filadelfia znamená “láska bratov”.
       

POSOL
   
846    Poslom pre tento vek bol nepochybne John Wesley. John Wesley sa narodil v meste Epworth 17. júna 1703 a bol jedným z devätnástich detí, ktoré sa narodili Samuelovi a Zuzane Wesleyovým. Jeho otec bol kaplánom v anglikánskej cirkvi, ale je viac ako pravdepodobné, že náboženský obrat v Johnovej mysli bol založený viac na príkladnom živote jeho matky než na teológii jeho otca. John bol skvelým žiakom. Bolo to vtedy, keď bol v Oxforde, keď sa on a Charles stali časťou jednej skupiny, v ktorej boli duchovne cvičení k uctievaniu na základe skutočného žitia pravdy skrze prežitie viac, ako by mali robiť z učenia svoje meradlo. Spísali duchovného sprievodcu skutkov, ako je pomáhať chudobným, navštevovať nemocných a uväznených. Kvôli tomu boli nazvaní metodistami a inými posmešnými titulmi. No, John bol dostatočne naplnený skrze svoju víziu potreby náboženstva pre ľudí vo svete, takže išiel do Ameriky (Georgie) ako misionár medzi Indiánov. Na svojej ceste tam zistil, že mnohí z cestujúcich na lodi boli Moravania. Bol hlboko dojatý ich pokorou, pokojom a odvahou vo všetkých okolnostiach. Jeho úsilie v Georgii bolo napriek jeho sebazapreniam a tvrdej práci neúspešné. Vrátil sa do Anglicka a volal, “Išiel som do Ameriky, aby som obrátil Indiánov, ale, ó, kto obráti mňa?”
847    V Londýne sa opäť stretol s Moravanmi. Bol to Peter Boehler, ktorý mu ukázal cestu spasenia. Skutočne sa znovuzrodil, k hrôze a zjavnému hnevu jeho brata Charlesa, ktorý nemohol pochopiť, ako mohol taký duchovný človek ako John povedať, že predtým nebol s Bohom v poriadku. Avšak netrvalo dlho a Charles bol tiež zachránený milosťou.
848    Wesley teraz začal kázať Evanjelium za tými kazateľňami v Londýne, ku ktorým mal predtým prístup, ale čoskoro ho vyhnali. Bolo to v tomto čase, keď mu jeho starý priateľ George Whitefield prišiel vhod, lebo pozval Johna, aby prišiel a pomohol mu pri kázaní na poliach, kde tisíce počúvali Slovo. Wesley bol najskôr skeptický, že by mal kázať vo voľnom priestranstve namiesto v budove, ale keď videl zástupy a videl pôsobenie Evanjelia v moci Ducha, obrátil sa celým srdcom k takému kázaniu.
849    Dielo čoskoro dosiahlo také rozmery, že začal vysielať početných laikov, aby kázali Slovo. Vyzeralo to ako paralela k Letniciam, kedy Duch takmer za noc s mocou vzbudil mužov, aby kázali a učili Slovo.
850    Proti jeho dielu bola prudká opozícia, ale Boh bol s ním. Práca Ducha bola mohutne zjavovaná a často sa ľudí chopil taký duch usvedčenia, že im bola odňatá sila a padali na zem, kričiac vo veľkom rozrušení nad svojimi hriechmi.
851    Wesley bol pozoruhodne silným mužom. Sám o sebe hovorí, že si nemôže spomenúť, že by bol kedy od svojho narodenia čo i len na štvrť hodiny cítil malomyseľnosť ducha. Nespal viac ako šesť hodín denne, vstával načas, aby mohol začať kázať o piatej prakticky každý deň svojej služby, kázal štyrikrát v jedinom dni, takže ročne mal v priemere viac ako 800 kázaní.
852    Cestoval mnoho tisíc míľ práve tak ako jeho okružní jazdci, ktorí niesli Evanjelium blízko i ďaleko. Wesley skutočne prešiel ročne na koni 4 500 míľ (7 200 km).
853    Bol veriaci v moc Božiu a modlil sa za nemocných s veľkou vierou a obdivuhodnými výsledkami.
854    Mnohé jeho zhromaždenia videli prejavy duchovných darov.
855    Wesley nemal zaľúbenie v organizácii. Jeho spolupracovníci však mali “Zjednotenú spoločnosť”, ktorá bola “skupinou mužov majúcich formu a hľadajúcich moc pobožnosti, zjednotených, aby sa spolu modlili, aby prijali Slovo napomenutia, a aby bdeli jeden nad druhým v láske, aby mohli jeden druhému pomáhať pracovať na svojom spasení.” Jedinou podmienkou pre tých, ktorí chceli vstúpiť, bolo, že mali byť z tých, “ktorí mali túžbu uniknúť hnevu, ktorý má prísť, a byť zachránení od svojich hriechov.” Postupom času vydali prísny súbor zásad pre sebaovládanie pre dobro svojich duší. Wesley rozpoznal, že po jeho smrti by mohlo byť hnutie zorganizované a Duch Boží by ich ponechal mŕtvej forme. Raz poznamenal, že sa nebojí toho, že by zo zeme zmizlo meno metodista, ale že by mohol odletieť Duch.
856    Počas svojho života mohol získať obrovský majetok, ale neurobil to. Jeho obľúbený výrok na tému peňazí bol, “Získajte všetko, čo môžete, ušetrite všetko, čo môžete, a dajte všetko, čo môžete.” Aké zvláštne by to pre Wesleyho bolo, keby sa vrátil a uvidel denomináciu, ktorá dnes nesie meno Metodisti. Sú bohatí, nesmierne bohatí. Ale život a moc Johna Wesleyho chýbajú.
857    Tiež by malo byť spomenuté, že Wesley nikdy nemal túžbu vybudovať dielo na denominačnom alebo sektárskom základe. Hoci bol vo svojom presvedčení arminián, nechcel sa oddeľovať od bratov na základe učenia. Bol dobrým kandidátom pre Jakuba. Zakladal svoj večný život na viere a skutkoch alebo na žití života skôr ako na jednoduchom prijímaní vyznania alebo dogmatického vyhlásenia.
858    John Wesley zomrel vo veku 88 rokov, slúžiac Bohu tak, ako sa len málo mužov mohlo odvážiť pomyslieť, že by vedeli tak slúžiť.
                   


POZDRAV
   
859    Zjavenie 3:7: “A anjelovi sboru vo Filadelfii napíš: Toto hovorí svätý, ten pravdivý, ktorý má kľúč Dávidov: ktorý otvára, a nikto nezaviera, a zaviera, a nikto neotvára.”
860    Ó, aké nádherné sú tie slová! Aký majestátny je už len ich zvuk! Aké vzrušujúce je pomyslieť, že všetky tie vlastnosti môžu byť pripísané jednej osobe! Kto by sa odvážil o sebe povedať také veci, než jedine Ježiš Kristus, Pán Slávy? Verím, že kľúč na presné vysvetlenie, čo každý z týchto obdivuhodných opisných výrazov znamená, nachádzame v 9. verši: “Hľa, dávam zo synagógy satanovej niektorých z tých, ktorí hovoria o sebe, že sú Židmi, a nie sú, ale luhajú: hľa spôsobím to, aby prišli a klaňali sa pred tvojimi nohami a poznali, že som si ťa ja zamiloval.” Hovorím, že tento verš je kľúč, lebo tu ide o Židov, ktorí sa vždy nazývali deťmi Božími na úkor všetkých ostatných. Oni ukrižovali a zabili Pána Ježiša Krista. Ich strašný čin po stáročia privádzal ich vlastnú krv na ich vlastné hlavy. To všetko preto, že odmietli Ježiša ako svojho Mesiáša, ktorým On skutočne bol. Pre nich On nebol Ten Prichádzajúci alebo Syn Dávidov, pre nich bol Belzebubom alebo niekým nespravodlivým, hodným jedine zničenia. Ale nie tak. On bol skutočne Emanuel, Boh zjavený v tele. On je skutočne Mesiáš. Určite, On bol presne Tým, ako sa On Sám teraz predstavuje. Tu je On, TEN ISTÝ JEŽIŠ - Ježiš Kristus, ten istý včera i dnes, i naveky. Ten Svätý uprostred svietnikov je práve ten istý Ježiš, ktorý sa prechádzal po brehoch Galiley, ktorý uzdravoval nemocných, ktorý kriesil mŕtvych a ktorý, napriek nezvratnému dôkazu, bol ukrižovaný a usmrtený. Ale On opäť vstal a sedí po pravici Majestátu na výsostiach.
861    Židia Ho vtedy nenazývali svätým. Ani teraz Ho nenazývajú svätým. Ale On je TEN SVÄTÝ. Žalm 16:10: “Lebo nezanecháš mojej duše v ríši smrti; nedáš svojmu SVÄTÉMU, aby videl porušenie.”
862    Oni hľadali svoju spravodlivosť v zákone a úboho zlyhali, lebo zo zákona nemôže byť ospravedlnené žiadne telo. Skrze zákon nemôže byť žiaden človek učinený svätým. Svätosť je od Pána. 1. Korinťanom 1:30: “A vy ste z NEHO v Kristu Ježišovi, ktorý sa nám stal múdrosťou od Boha i spravedlivosťou, i posvätením, i vykúpením.” 2. Korinťanom 5:21b: “... aby sme my boli spravedlivosťou Božou v ňom.” To bolo Kristus alebo zahynúť. A oni zahynuli, pretože Ho odmietli.
863    A ľudia toho veku, práve tak ako dnes, robili tú istú chybu. Tak, ako sa Židia uchyľovali do synagogálnej formy uctievania, tak sa vo filadelfskom veku uchyľovali do cirkvi. Pripojenie sa do cirkvi nie je to, čo sa počíta. Život nie je v cirkvi. Život je v Kristovi. “A toto je to svedectvo, že život večný nám dal Boh a ten život je v Jeho Synovi. Kto má Syna, má života, kto nemá Syna Božieho, nemá života.” Človek je učinený svätým skrze Ducha. Je to Duch svätosti, ktorý Ježiša vzkriesil z mŕtvych, ktorý prebýva v nás a činí nás svätými s Jeho svätosťou.
864    Tu stojí On, TEN SVÄTÝ. A my budeme stáť s Ním odiati v Jeho spravodlivosti, svätí s Jeho svätosťou. 
865    No, tento vek je šiesty vek. V Božích očiach čas speje ku koncu. On sa skoro vráti. Čoskoro zaznie volanie, že On prichádza. “A kto špiní, nech špiní ešte, a spravodlivý nech činí spravodlivosť ešte, a svätý nech sa posvätí ešte.” Zjavenie 22:11b.
866    Ó, som tak rád, že moja svätosť nie je zo mňa samého. Som rád, že som v Kristovi so všetkými Jeho nádhernými vlastnosťami spravodlivosti, ktoré sú mi pripočítané, áno, boli mi udelené. Nech je požehnaný Boh naveky.
867    “Toto hovorí ten pravý.” No, toto slovo ‘pravý’ je úžasne nádherné slovo. Neznamená to pravosť len v tom zmysle, že je to opak falošného. Vyjadruje Dokonalé Uskutočnenie nejakej myšlienky v porovnaní s jej Čiastočným Uskutočnením. Napríklad si spomíname, že Ježiš povedal v Jánovi 6:32: “...nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva chlieb z neba, ten pravdivý.” Ján 15:1: “Ja som ten pravý vinič.” Židom 9:24: “Lebo Kristus nevošiel do svätyne, učinenej rukou, protiobrazu to pravej, ale do samého neba ukázať sa teraz tvári Božej za nás.” 1. Jána 2:8: “... že tma ta ide a pravé svetlo už svieti.”
868    Keďže toto slovo skutočne vyjadruje Dokonalé Uskutočnenie v protiklade s myšlienkou Čiastočného Uskutočnenia, ako je v týchto veršoch ilustrované, môžeme teraz porozumieť tak ako nikdy predtým, ako skutočnosť kontrastuje s typom a podstata s tieňom. Vezmite teraz príklad manny z neba. Boh poslal Izraelu anjelský chlieb z neba. Ale ten chlieb neuspokojil. Bol dobrý len na jeden deň. Tí, ktorí ho jedli, boli nasledujúceho dňa opäť hladní. Ak ho nechali ležať, skazil sa. Ale Ježiš je PRAVÝ chlieb z neba, ktorého bola manna len typom. A ak ktokoľvek je z toho CHLEBA, ktorý prišiel z neba, nebude už nikdy viacej lačnieť. Nepotrebuje sa vrátiť a opäť jesť. V okamihu, kedy mal na ňom účasť, mal večný život. Tu bola skutočne REALITA. Nie je už viac potrebný tieň. Nie je potrebné žiadne čiastočné spasenie. Je tu ÚPLNOSŤ toho. Tak, ako Ježiš nie je časťou Boha; On JE Boh.
869    Nikto by nemohol poprieť, že Izrael mal svetlo. Oni boli jediným ľudom, ktorý mal svetlo ako národ. Bolo to, ako keď v Egypte bola taká tma, že ju bolo možné cítiť. Ale v domovoch Izraelitov bolo svetlo. Ale teraz prišlo pravé svetlo. Svetlo sveta je Ježiš. Mojžiš a proroci priniesli svetlo prostredníctvom Písma, ktoré sa vzťahovalo na Mesiáša. Tak mal Izrael svetlo. Ale teraz prišlo Naplnenie toho svetla, a to, čo bolo len žiariacim Slovom, sa teraz prelomilo do Jasnosti Božej, manifestovanej medzi Jeho ľudom. Zatiaľ čo ohnivý stĺp dával svetlo v noci, a to bolo nádherné, teraz boli život a svetlo prejavené v plnosti Božstva telesne.
870    Izrael zvykol prinášať červenú jalovicu a obetovať ju na oltári na odpustenie hriechov. Hriechy vinníka boli na jeden rok prikryté. Ale to prikrytie nemohlo odňať žiadosť po hriechu. Nebola to dokonalá obeť. Bol to tieň, až kým neprišla skutočnosť. Tak každý rok človek musel obetovať a každý rok prichádzal späť, lebo mal stále tú istú žiadosť po hriechu. Život zvieraťa odčinil jeho hriech, ale keďže to bola krv zvieraťa, ktorá bola vyliata, a život zvieraťa, ktorý bol daný, nemohlo to prejsť späť na človeka. Ak by mohlo prejsť, stále by to nebolo nič platné. Ale keď bol Kristus, tá dokonalá náhrada, vydaný a Jeho Krv vyliata, potom ten život, ktorý bol v Kristovi, prešiel späť na kajúceho hriešnika. A keďže ten život bol dokonalým životom Kristovým, bezhriešnym a spravodlivým, potom mohol ten vinník odísť slobodný, lebo už viac nemal žiadosť po hriechu. Život Ježiša prešiel späť na neho. To je to, čo znamená Rimanom 8:2: “Lebo zákon Ducha života v Kristu Ježišovi ma oslobodil od zákona hriechu a smrti.”
871    Ale tí Židia tam v čase Ježiša nechceli prijať tú obeť. Krv býkov a kozlov nerobí nič dokonalým. Kedysi to bola metóda, ktorú Boh zaviedol. Ale teraz Kristus zjavený v tele preliatím Svojej vlastnej krvi odstránil hriech, a tou obeťou Samého Seba nás učinil dokonalými. Židia by to neprijali. Ale čo Filadelfský vek, áno, a tie ostatné veky takisto? Naozaj prijali tú skutočnosť v Kristovi? Nie veru. Dokonca, hoci Luther priniesol pravdu ospravedlnenia, Rímska cirkev a jej východný doplnok, pravoslávna cirkev, sa stále držia skutkov. Skutky sú dobré, ale nespasia vás. Nerobia vás dokonalými. Je to Kristus alebo zahynúť. A nie je to dokonca ani Kristus A skutky. Je to Kristus Sám. Tento vek začal obdobie arminianizmu, ktoré neverí v Krista ako REALITU. Nespieva, “Nič okrem Krvi,” lebo spieva, “Nič okrem krvi A môjho vlastného správania.” No, verím v dobré správanie. Ak ste spasení, budete konať spravodlivo. Už sme cez to prešli. Ale dovoľte mi povedať vám, že spasenie NIE JE Ježiš PLUS. Je to Ježiš SÁM. SPASENIE JE OD PÁNA. Od začiatku až do konca je to všetko BOH. Nech je Jeho život vo mne. Nech je to Jeho Krv, ktorá ma očisťuje. Nech je to Jeho Duch, ktorý ma napĺňa. Nech je Jeho Slovo v mojom srdci a ústach. Nech sú to Jeho sinavice, ktoré ma uzdravujú. Nech je to Ježiš a Ježiš Sám. Nie mojimi skutkami spravodlivosti, ktoré som urobil. Nie veru. Kristus je mojím životom. Amen.
872    Cítim, že by som mohol ohľadom týchto právd pokračovať ďalej a ďalej, ale dám vám ešte jednu myšlienku. Je to o tej nádhernej piesni, ktorú napísal A. B. Simpson.
   
        “Kedysi to bolo požehnanie,
        teraz je to Pán.
        Kedysi to bol pocit,
        teraz je to Jeho Slovo.
        Kedysi som chcel Jeho Dar,
        teraz Darcu Samého.
        Kedysi som hľadal uzdravenie,
        teraz Jeho Samého.
        Všetko vo všetkom naveky,
        Ježišovi budem spievať.
        Všetko v Ježišovi
        a Ježiš všetko.”

873    V tomto živote nie je nič takého, akokoľvek uspokojujúce by to bolo, akokoľvek dobré a príjemné by to bolo; ale sumu všetkej dokonalosti nájdete v Kristovi. Pomimo Neho sa všetko stráca v bezvýznamnosti.
874    “Ktorý má kľúč Dávidov.” Táto nádherná veta vyplýva a pochádza z predchádzajúcej vety, “Ten pravdivý” - Kristus, Dokonalé Uskutočnenie v protiklade s Čiastočným Uskutočnením. Tu to je. Mojžiš bol prorok Boží, ale Ježiš (podobný Mojžišovi) bol TEN Prorok Boží. Dávid (muž podľa samého Božieho srdca) bol kráľom Izraela, ale Ježiš je Väčší Dávid, Kráľ kráľov a Pán pánov, Boh, Sám Boh. Dávid sa narodil z pokolenia Júdu, z ktorého nepochádzali žiadni kňazi, a predsa jedol chleby predloženia, ktoré boli rezervované pre kňazov. Bol veľkým bojovníkom, ktorý premáhal nepriateľa, upevňoval národ, ako kráľ sedel na tróne. Bol prorok. Bol nádherným typom na Krista. No v Izaiášovi 22:22 sa hovorí, “A dám kľúč domu Dávidovho na jeho plece, takže keď otvorí, nikto nezavrie, a keď zavrie, nikto neotvorí.” Duch používa tento starozákonný odkaz ohľadom Pána Ježiša Krista a Jeho služby v cirkvi. To, čo kľúč Dávidov v tom čase znamenal, je iba tieň toho, čo je teraz naplnené v Ježišovi stojacom uprostred svietnikov. Ide tu o nášho Pána PO Jeho vzkriesení a nie o Jeho pozemskú púť. Ale čo znamená tento kľúč? Odpoveď leží v POZÍCII kľúča. NIE JE v Jeho ruke. Nenesie ho na Svojom krku. Nie je v rukách iných mužov, inak by ten verš nemohol hovoriť, že JEDINE ON MÁ VYUŽITIE TOHO KĽÚČA, LEBO ON JEDINÝ OTVÁRA A ZATVÁRA A ŽIADEN ČLOVEK nemá to právo, jedine Ježiš Sám. Nie je to tak? Ale kde je ten kľúč? JE NA JEHO PLECI. Ale čo má s tým PLECE spoločné? Čítajte Izaiáša 9:6: “...a kniežatstvo bude na jeho pleci...” Ale čo toto znamená? Odpoveď je toto. Fráza “kniežatstvo bude na jeho pleci” pochádza zo svadobného obradu na Východe. Keď bola nevesta odovzdávaná ženíchovi, sňala si svoj závoj a položila ho na ženíchove plecia, čím dosvedčovala, že je nielen pod jeho panstvom, že mu predala svoje práva, že on je hlavou, ale tiež, že on nesie zodpovednosť a starosť, a že ON A ON SÁM - NIKTO INÝ - ŽIADEN INÝ MUŽ - ŽIADNA INÁ MOC - NEMÁ ŽIADNE PRÁVO ANI ZODPOVEDNOSŤ. A to, milovaní, je ten KĽÚČ Dávidov. Boh, súc Zvrchovaným, presne predzvedel Božským rozhodnutím, kto bude v Jeho neveste. On ju vybral. Ona si Ho nevybrala. On ju zavolal. Ona neprišla sama od seba. On za ňu zomrel. On ju umyl vo Svojej vlastnej Krvi. On za ňu zaplatil cenu. Ona patrí Jemu a jedine Jemu. Je Mu úplne odovzdaná a On prijíma ten záväzok. On je jej Hlavou, lebo Kristus je Hlavou Svojej cirkvi. Tak, ako Sára nazývala Abraháma pánom, tak je aj nevesta šťastná, že On je jej Pánom. On hovorí a ona počúva, lebo je to pre ňu potešením.
875    Či ale ľudia dbali na túto pravdu? Či si vážili Jeho Osobu, ktorý jediný má plnú zvrchovanú autoritu nad Svojou cirkvou? Hovorím, “NIE.” Lebo v každom veku bola cirkev riadená nejakou hierarchiou, kňazstvom, apoštolskou postupnosťou, zatvárajúc dvere milosrdenstva a milosti, pred kým chceli, a namiesto toho, aby si osvojili lásku a zodpovednosť cirkvi, so zištnou žiadosťou ju okrádali a ničili. Kňazstvo žilo v prepychu, zatiaľ čo chudobná cirkev sa živila šupkami zneužívania. V žiadnom veku to nebolo inak. Každý zviazal sám seba s organizáciou a ustanovil vládu nad ľuďmi a cirkev podriadil tej vláde. Keď sa ľud odvážil vzbúriť sa, bol brutálne potlačený alebo vyhostený. Každá denominácia má toho istého ducha. Každá denominácia prisahá, že má kľúč k vláde nad cirkvou. Každá denominácia si činí nárok, že otvára dvere. Ale to nie je pravda. Je to Ježiš a jedine Ježiš. On stavia údy do Tela. On ich obdaruje ich službami. On jej dáva k dispozícii dary. Stará sa o ňu a vedie ju. Ona je Jeho výhradným vlastníctvom a On nemá nikoho iného, iba ju.
876    Ako ďaleko od reality je tento cirkevný vek, v ktorom žijeme. A jedného dňa čoskoro títo ľudia, ktorí ešte teraz majú v úmysle hovoriť za cirkev, budú povstávať v ekumenickom hnutí, aby umiestnili žijúceho antikrista za hlavu svojej organizácie, ktorá zosadzuje Pána, a my Ho (Krista) nájdeme mimo cirkvi, ako hovorí, “Hľa, stojím pri dveriach a klepem. Keby niekto počul môj hlas a otvoril by dvere, vojdem k nemu a budem večerať s ním a on so mnou.” Zjavenie 3:20.
877    Dovoľte mi však povedať toto. Náš Pán nie je porazený. Ľudia si robia nárok, že otvárajú dvere Bohu, a že tie dvere zatvárajú, ale oni sú klamári. Všetci, ktorých Mu Otec dal, prídu k Nemu, a ten, kto k Nemu prichádza, v žiadnom prípade nebude vyhnaný. On nestratí ŽIADNEHO z nich. Ján 6:37-39. A keď vojde ten posledný vyvolený úd do tela Kristovho, potom sa zjaví náš Pán.
878    Kľúč Dávidov. Či nebol Dávid kráľom nad Izraelom - celým Izraelom? A či nie je Ježiš Synom Dávidovým na základe toho, že bude sedieť na tróne Dávidovom v tisícročnom kráľovstve a panovať a vládnuť nad Svojím dedičstvom? Iste. Tak ten kľúč Dávidov naznačuje, že je to Ježiš, ktorý privolá tisícročné kráľovstvo. Ten, ktorý má kľúče smrti a pekla, vzbudí Svojich vlastných, aby s Ním mohli mať podiel na Jeho panovaní spravodlivosti na zemi.
879    Aké nádherné, že náš Pán má všetky tie odpovede. Skutočne sú v Ňom všetky Božie zasľúbenia naplnené. Skutočne, ak sme V Ňom, sme dedičmi toho, čo pre nás vykúpil.
880    Áno, tu On stojí, Pán Slávy. Kedysi bol ako Otec obklopený anjelmi, archanjelmi, cherubínmi a serafínmi a celým nebeským zástupom, ktorý volal, “Svätý, Svätý, Svätý je Pán Boh zástupov.” Jeho svätosť bola taká, že žiaden človek sa Mu nemohol priblížiť. Ale teraz Ho vidíme v cirkvi, zdieľajúceho s nami Svoju vlastnú svätosť, až kým sa v Ňom nestaneme samotnou spravodlivosťou Božou. Áno, a tu On stojí, “Ježiš, to dokonalé Všetko” - Ľalia z údolia, Jasná Hviezda ranná, Najkrásnejší z desaťtisícov, Alfa i Omega, Koreň a Rod Dávidov, Otec, Syn a Duch Svätý - Všetko a vo Všetkom. Izaiáš 9:6: “Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný a kniežatstvo bude na jeho pleci a nazovú jeho meno: Predivný, Radca, Silný Bôh, Udatný Hrdina, Otec Večnosti, Knieža Pokoja.” V Ňom je dokonalé naplnenie. Hoci sme si Ho kedysi nevážili, teraz Ho milujeme s radosťou nevýslovnou a plnou slávy. On stojí uprostred cirkvi a my budeme spievať k Jeho chvále, lebo On, ten Mocný Premožiteľ, je Hlavou cirkvi, ktorá je Jeho nevestou. On tú nevestu kúpil. On ju vlastní. Ona je Jeho a jedine Jeho a On sa o ňu stará. On je naším Kráľom a my sme Jeho kráľovstvom, Jeho večným vlastníctvom.
881    No, spomeňte si, že som na začiatku 7. verša povedal, že nám ho 9. verš pomôže porozumieť. Dúfam, že ste videli, čo som mal na mysli. Ježiš sa nám predstavil ako Ten, ktorý je svätý, pravý (alebo tá jediná skutočnosť), Ten s kľúčom Dávidovým, Ten, ktorý otvára a zatvára. A to je presne pravda. Tie výrazy Ho dokonale popisujú. Ale Židia v Jeho dobe odmietli Jeho a všetko, čo On bol. Odmietli svojho Spasiteľa a všetko, čo pre nich znamenal. A formálni kresťania teraz urobili to isté. Urobili presne to, čo Židia. Židia Ho ukrižovali a potom sa obrátili na pravého veriaceho. Formálni kresťania Ho ukrižovali nanovo a obrátili sa na pravú cirkev, aby ju zničili. Ale Boh je verný a Ten, ktorý je nad všetkým, sa predsa vráti, a keď príde, ukáže, kto je tým jediným Mocnárom. A keď sa preukáže svetu a celý svet sa skloní k Jeho nohám, v tom čase sa celý svet skloní k nohám svätých dokazujúc, že mali pravdu v tom, že stáli s Ním. Nech je požehnaný Boh naveky!


VEK OTVORENÝCH DVERÍ
           
882    Zjavenie 3:8: “Znám tvoje skutky. Hľa, dal som pred tebou otvorené dvere, a nikto ich nemôže zavrieť, lebo máš malú moc a ostríhal si moje slovo a nezaprel si môjho mena.”
883    Prvá fráza tohoto verša: “Znám tvoje skutky” je rozobraná v zbytku verša, lebo ich skutky súvisia s ‘otvorenými dverami’, ‘malou mocou’, a ‘Slovom a Menom’.
884    Aby sme pochopili bohatstvo významu zahrnutého v: “hľa, postavil som pred tebou otvorené dvere a žiaden ich nemôže zavrieť,” musíme si teraz spomenúť na to, čo bolo povedané o každom veku, ako zachádzajú jeden do druhého. Je to skôr prekrývanie sa, vplynutie alebo vniknutie, než náhly koniec a jasný začiatok. Zvlášť tento vek prechádza do nasledujúceho veku. A nielenže sa tento vek prelieva do posledného veku, ale ten posledný vek je v mnohých ohľadoch jednoducho pokračovaním šiesteho veku. Siedmy vek (veľmi krátky vek) v sebe zhromažďuje všetko zlo z každého veku pre jedno rýchle dielo, a predsa celú skutočnosť Letníc. Práve keď sa Filadelfský vek chystal mať svoj prirodzený priebeh, Laodicejský vek rýchlo vstupuje, prinášajúc oboje, kúkoľ a pšenicu k žatve. “Zoberte najprv kúkoľ a poviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu zvezte do mojej stodoly.” Matúš 13:30. Pamätajte, prosím, že Sardský vek začal reformáciu, ktorá stále musí pokračovať, až kým to zrno, ktoré bolo na Letnice zasadené, prejde celým cyklom zasadenia, polievania, vyživovania atď, až kým príde rovno späť k pôvodnému semenu. Počas toho, ako sa toto deje, kúkoľ, ktorý bol zasiaty, bude musieť prejsť svojím cyklom a takisto bude zožatý. To je presne to, čo vidíme, že sa deje. Ak len rozmýšľate o ročných obdobiach, môžete o tom získať veľmi dobrý obraz. Rastlina, ktorú vidíte dorastať v lete do plnej sily, sa zrazu ukazuje, ako prichádza do semena. Neviete presne povedať, kedy sa z leta stala jeseň - jednoducho leto v nej zmizlo. Tak je to s vekmi a zvlášť s týmito poslednými dvomi.
885    Je to tento vek, ku ktorému Ježiš hovorí: ‘Prijdem SKORO.’ 11. verš. To robí ten posledný vek veľmi krátkym. Laodicea je vekom rýchleho diela. Je skrátená.
886    Teraz sa budeme zvlášť zaoberať OTVORENÝMI DVERAMI, ktoré žiaden človek nemôže zavrieť. Najprv sa chcem venovať tým otvoreným dverám, ktoré naznačujú mohutné misijné úsilie toho veku. Pavol nazýval nové misijné snaženie pre Pána otvorenými dverami. 2. Korinťanom 2:12: “A keď som prišiel do Troady cieľom evanjelia Kristovho, hoci som mal otvorené dvere v Pánovi...” Tak môžeme porovnávaním Písma vidieť, že tieto otvorené dvere naznačovali najväčšie rozšírenie Evanjelia, ktoré kedy svet videl.
887    Chcel by som, aby ste tu niečo videli. Boh pracuje v troch, je to tak? Bolo to v treťom alebo Pergamskom veku, keď bola cirkev vydatá za štát. Skutky nikolaitov sa stali učením nikolaitov. Ten vek bol OTVORENÝMI DVERAMI pre falošnú vínnu révu. Keďže bol podopieraný štátnou mocou, stal sa v skutočnosti svetovým systémom, i keď niesol meno Kresťanstvo. Tak sa rozšíril ako ničivý požiar. Ale teraz o tri veky neskôr po dlhom a tvrdom boji viery prichádzajú OTVORENÉ DVERE pre pravdu. Slovo Pánovo má teraz svoj deň. Prirodzene, piaty vek pripravil scénu pre toto mocné hnutie, nakoľko nám priniesol objavy, kolonizáciu, kníhtlač atď.
888    Bolo by nádherné, keby tieto ‘otvorené dvere’ nasledovali Božský vzor Letníc, ktorý bol položený v Židom 2:1-4: “Preto musíme tým viacej pozorovať na to, čo sme počuli, aby sme nejako neprešli pomimo. Lebo ak slovo, hovorené skrze anjelov, bolo pevné, a každé prestúpenie a každý neposluch dostali spravedlivú odplatu, jakože my utečieme, ak zanedbáme také veľké spasenie?! Ktoré, keď o ňom začal najdriev hovoriť Pán, nám ztvrdili tí, ktorí ho počuli, pri čom spolu svedčil Bôh znameniami a zázrakmi a rôznymi mocami a udeľovaním Svätého Ducha podľa svojej vôle.” Teraz viete, že toto je vzor, lebo Sám Ježiš tak povedal. Marek 16:15-20: “A povedal im: Iďte po celom svete a kážte evanjelium každému stvoreniu! Ten, kto uverí a pokrstí sa, bude spasený; a kto neuverí, bude odsúdený. A uverivších budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať démonov, budú hovoriť novými jazyky, hadov budú brať, a keby vypili niečo smrťonosné, neuškodí im; na chorých budú vzkladať ruky, a budú sa mať dobre. A tak Pán Ježiš, keď dohovoril s nimi, vzatý bol hore do neba, a sadol si po pravici Božej. A oni vyšli a kázali všade a Pán spoluúčinkoval a potvrdzoval slovo tým, že ho sprevádzali divy. Amen.”
889    Nikdy im nepovedal, aby išli do celého sveta a zriadili biblické školy, ani im nepovedal, aby rozdávali literatúru. No, tie veci sú dobré, ale to, čo im Ježiš povedal, aby robili, bolo KÁZAŤ EVANJELIUM - držať so SLOVOM - a potom budú nasledovať tie znamenia. Úplne prvé predstavenie, ktoré máme ohľadom spôsobu, akým malo byť zvestované kráľovstvo Božie, bolo vtedy, keď vyslal dvanástich. V Matúšovi 10:1-8 ich On poveril a nariadil im toto: “A privolajúc si svojich dvanástich učeníkov, dal im právo a moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu. A mená tých dvanástich apoštolov sú tieto: prvý Šimon, zvaný Peter, a Andrej, jeho brat, a Jakob Zebedeov a Ján, jeho brat. Filip, Bartolomej, Tomáš, colný Matúš, Jakob Alfeov, Lebeus, ktorému bolo dané prímeno Taddeus, Šimon Kananitský a Judáš Iškariotský, ktorý ho i zradil. Týchto dvanástich poslal Ježiš a prikázal im: Na cestu pohanov neodídite a do mesta Samaritánov nevojdite; ale radšej iďte k strateným ovciam domu Izraelovho. Iďte a kážte, hovoriac, že sa priblížilo nebeské kráľovstvo. Nemocných uzdravujte, malomocných očisťujte, mŕtvych krieste, démonov vyháňajte; darmo ste dostali, darmo dajte.” Táto služba, ktorú im dal, bola v podstate podieľanie sa na Jeho vlastnej službe s nimi, lebo v Matúšovi 9:35-38 sa hovorí, “A Ježiš chodil po všetkých tých mestách a mestečkách a učil v ich synagógach a kázal evanjelium kráľovstva a uzdravoval každý neduh i každú chorobu medzi ľudom. A keď videl tie zástupy, hlbokou ľútosťou bol pohnutý nad nimi, že boli zmorení a rozptýlení jako ovce, nemajúce pastiera. Vtedy povedal svojim učeníkom: Žatvy je mnoho, ale robotníkov je málo. Tedy proste Pána žatvy, žeby vyslal robotníkov do svojej žatvy.”
890    No, mnohí ľudia si myslia, že iba apoštoli mali túto službu danú naším Pánom Ježišom, a tak, keď zomreli, tá služba skončila. Nie je to tak. Tu v Lukášovi 10:1-9 nachádzame, že On už vo dňoch Svojho pozemského putovania začal udieľať služby moci tým Svojim. “Potom vyvolil Pán aj iných, sedemdesiatich, a poslal ich po dvoch pred svojou tvárou do každého mesta a na každé miesto, kde mal sám prijsť. A vravel im: Žatvy je mnoho, ale robotníkov je málo. Preto proste Pána žatvy, žeby vypudil robotníkov do svojej žatvy. Iďte, hľa, ja vás posielam ako baránkov medzi vlkov. Nenoste ani mešca, ani kapsy, ani sandálov a nepozdravujte nikoho na ceste. A do ktoréhokoľvek domu vojdete, najprv tam povedzte: Pokoj tomuto domu! A jestli tam bude syn pokoja, váš pokoj odpočinie na ňom, ináče sa navráti k vám. A v tom istom dome ostaňte, jediac a pijúc to, čo je u nich; lebo robotník je hoden svojej mzdy. Neprechádzajte z domu do domu. A do ktoréhokoľvek mesta vojdete, a prijmú vás, jedzte, čo sa vám predloží, a uzdravujte nemocných, ktorí sú v ňom, a hovorte im: Priblížilo sa k vám kráľovstvo Božie.”
891    Kto by sa odvážil poprieť mocnú službu Filipa? Kto by sa odvážil poprieť mocné služby Irenea, Martina, Columbu, Patrika a nespočetné stovky iných, ktorí mali na sebe Božie pomazanie?
892    Áno. Biblická cesta je skutočnou cestou otvorených dverí. A chcel by som k tomu pripojiť svoje svedectvo. Dôvod, prečo to musím urobiť, spočíva v tom, že ja môžem hovoriť so všetkou istotou len o tom, čo Boh učinil v mojom vlastnom živote. Tak, ak mi tu prepáčite osobnú poznámku, poviem vám, ako s istotou viem, že Ježiš je ten istý včera i dnes, i naveky, a že moc Božia je stále k dispozícii tým, ktorí budú veriť a prijímať.
893    Počas mojej misijnej cesty do Južnej Afriky dal Boh také požehnanie, že keď som prišiel do Durbanu, jediným miestom, ktoré mohlo pojať ľudí, bola obrovská pretekárska dráha, druhá najväčšia na svete. Zástup ľudí presahoval 100 000. Aby bol dodržaný zákon a poriadok, museli postaviť ploty, aby oddelili rôzne kmene. Umiestnili stovky policajtov, aby udržali zástupy v kľude. Tie hladné duše prišli zo vzdialenosti mnohých míľ. Kráľovná z Rodézie prišla vlakom s 27 vagónmi s africkými domorodcami. S námahou prechádzali poľami a horami mnoho a mnoho míľ, nesúc na svojich chrbtoch niekoho milovaného, ktorý potreboval pomoc. Celá zem bola vzrušená mocnými skutkami, ktoré boli manifestované Duchom Svätým.
894    Jedného odpoludnia, keď som začal slúžiť, jedna z tých tisícov mohamedánok vystúpila na pódium. Keď zastala predo mnou, istý misionár mohamedánov začal ticho, ale úpenlivo prosiť Pána, “Ó, za túto drahocennú dušu, ó, za túto drahocennú dušu.” Bol tam dlhé roky a podľa jeho vlastného svedectva videl prísť len JEDNÉHO mohamedána, aby prijal Ježiša Krista ako Spasiteľa. Oni boli pôvodne Médoperžania, ktorých zákony sa nemenia. Je tak ťažké ich získať. Zdá sa, že “raz mohamedánom - vždy mohamedánom” je medzi nimi zákonom. No, keď stála predo mnou, začal som k nej a ku všetkým tým tisícom hovoriť cez tlmočníkov. Povedal som, “Či to nie je tak, že vám misionári povedali o JEŽIŠOVI, ktorý prišiel, aby vás zachránil?” Mali ste vidieť tých ľudí, ako sa jeden na druhého pozreli, keď som to povedal. Potom, keď odpovedali, že to súhlasí, pokračoval som a povedal, “Ale čítali vám misionári z tejto Knihy (držal som Bibliu hore, aby ju videli), že tento istý Ježiš je mocným Uzdravovateľom, a že On prebýva vo Svojom ľude po celé veky, až kým nepríde znovu, aby ich prijal k Sebe? Povedali vám, že vďaka tomu istému Duchu, ktorý bol v Ježišovi a ktorý je teraz v nich, budú schopní robiť mocné skutky, aké robil Ježiš? Povedali vám, že môžete byť uzdravení práve tak, ako môžete byť spasení? Koľkí z vás by ste chceli vidieť, ako tento istý Ježiš zostúpi do nášho stredu a urobí tie isté veci, ktoré robil, keď bol kedysi tu na zemi?” Všetci to chceli. To bola jedna vec, na ktorej sa určite zhodli.
895    Potom som pokračoval, “Ak Ježiš Svojím Duchom učiní to, čo robil, keď bol na zemi, uveríš potom Jeho Slovu?” A tu bola predo mnou tá mohamedánska žena. Duch začal skrze mňa pôsobiť.
896    Povedal som jej, “No, ty vieš, že ťa nepoznám. Dokonca ani neviem hovoriť tvojou rečou.” To uznala. Povedal som, “Čo sa týka tvojho uzdravenia, vieš, že ja to nemôžem urobiť. Ale počula si posolstvo tohoto odpoludnia a porozumela si mi?” Jej indický prekladateľ za ňu odpovedal, že rozumela, lebo čítala Nový Zákon.
897    No, Mohamedáni sú potomci Abraháma. Veria v jedného Boha. Ale odmietajú Ježiša ako Syna Božieho a miesto Neho berú Mohameda ako Jeho proroka. Oni hovoria, že Ježiš nikdy nezomrel a opäť nevstal. Sú tak vyučovaní od svojich kňazov a veria tomu.
898    Povedal som, “Ale Ježiš zomrel a opäť vstal. Poslal Svojho Ducha späť na Svoju cirkev. Ten Duch, ktorý bol v Ňom, je práve ten istý Duch, ktorý je teraz v cirkvi, a môže a bude robiť to isté, čo robil Ježiš. On povedal v Jánovi 5:19: “...Syn nemôže robiť nič sám od seba, iba to, čo vidí činiť svojho Otca, lebo čokoľvek on činí, to podobne činí aj Syn.” Tak potom, ak Ježiš príde a zjaví mi, aký je tvoj problém alebo prečo si tu, ak mi môže povedať, aká je tvoja minulosť, môžeš určite veriť i do budúcnosti?”
Povedala cez svojho prekladateľa, “Áno, môžem.”
Povedal som, “V poriadku, nech to On učiní.”
Tí mohamedáni sústredene pozorovali. Všetci sa nahli dopredu, aby videli, čo sa stane.
Potom Duch Svätý prehovoril, “Tvoj manžel je nízky, zavalitý človek a má čierne fúzy. Máte dve deti. Asi pred tromi dňami si bola u lekára a urobil ti prehliadku. Máš cystu na maternici.”
Sklonila hlavu a povedala, “To je pravda.”
Opýtal som sa jej, “Ako to, že si prišla ku mne, kresťanovi? Prečo si nešla k svojmu mohamedánskemu prorokovi?”
Povedala, “Myslím si, že ty mi môžeš pomôcť.”
Povedal som, “Ja ti nemôžem pomôcť, ale ak prijmeš Ježiša Krista za svojho Spasiteľa, On, ktorý je teraz tu a vie o tebe všetko, On ti pomôže.”
Povedala, “Prijímam Ježiša za svojho Spasiteľa.” To to urobilo. Bola uzdravená a asi desaťtisíc mohamedánov prišlo toho dňa ku Kristovi, pretože Evanjelium bolo kázané obojako, Slovom a mocou. Boh nikdy nepovedal človeku, že má 30 rokov pracovať a nič nežať. Dal nám otvorené dvere Slova a moci a to je to, čo by sme mali použiť. To je to, čo dalo Pavlovi jeho veľkú a efektívnu službu. 1. Korinťanom 2:4: “A moja reč a moja kázeň nezáležala v presviedčavých ľudskej múdrosti slovách, ale v dôkaze Ducha a moci.”
899    Teraz ma počúvajte. Bolo to počas tejto istej cesty, keď som sa chystal nastúpiť do lietadla v New Salisbury v Rodézii, že som uvidel skupinu štyroch ľudí s americkými pasmi. Išiel som k nim a povedal, “Ahojte, vidím, že máte americké pasy. Cestujete niekam?”
Mladý muž mi odpovedal, “Nie, my všetci sme tu misionári.”
“Aké pekné!” odpovedal som. “Ste na vlastnú zodpovednosť alebo pracujete s nejakou organizáciou?”
“Sme metodisti. Prichádzame z Wilmor, Kentucky,” povedal.
“Ó, to je takmer za mojimi humnami,” odpovedal som.
“Hádam nie si ten brat Branham, ktorý odtiaľ pochádza, však?”
Povedal som, “Áno, je to tak.” To ho vyliečilo. Nechcel už nič povedať a ten spôsob, ako sa on a tie tri dievčatá pozreli jeden na druhého! Tak som povedal, “Moment, synu, rád by som si s vami všetkými pohovoril o istých zásadách, keďže sme všetci kresťania a sme tu za veľkým účelom. No, vy hovoríte, že všetci štyria ste tu už dva roky. Môžete v Ježišovom Mene povedať, že môžete ukázať prstom na jednu dušu, o ktorej viete, že ste ju získali pre Pána?” Nemohli to urobiť.
“Nechcem zraniť vaše city, dievčatá,” povedal som, “ale vy všetky by ste mali byť doma, aby ste pomohli svojim matkám s riadmi. Nemáte na misijnom poli čo robiť, jedine, že by ste boli naplnené Duchom Svätým a kázali pravé Evanjelium v preukázaní moci Ducha Svätého. Ak nevidíte tie výsledky, ktoré Ježiš zasľúbil, že budete vidieť, je to preto, že nekážete pravé Evanjelium.”
900    Dovoľte, aby som šiel o krok ďalej a ukázal vám, ako to môže byť na takom misijnom poli. Nehovorím, že je to všetko takto, ale obávam sa, že príliš veľa z toho je tak. Bolo to počas toho, ako som bol na tejto istej ceste a cestoval som okolo Durbanu so starostom, keď som uvidel jedného domorodca s príveskom okolo krku, ako niesol modlu. Opýtal som sa svojho priateľa, na čo je ten prívesok, a on povedal, že keď domorodec prijme kresťanstvo, zavesia na neho prívesok. To ma, samozrejme, prekvapilo, lebo tu bol muž, ktorý sám seba nazýval kresťanom a niesol tú modlu, tak som sa opýtal, ako je to možné.
901    Povedal, “Hovorím jeho rečou. Prejdime a pohovorme si s ním.”
902    Tak sme prešli a starosta bol mojím tlmočníkom. Opýtal som sa domorodca, či je kresťanom. On potvrdil, že je určite kresťanom. Potom som sa opýtal, prečo nosí tú modlu, ak je kresťan. Odpovedal, že je to modla, ktorú nosil jeho otec a ktorú mu nechal. Keď som mu povedal, že žiaden kresťan by nemal nosiť modly, odpovedal, že táto modla jeho otcovi veľmi poslúžila. Bol som zvedavý ako a on povedal, že jedného dňa bol jeho otec prenasledovaný levom, tak urobil oheň a hovoril k modle spôsobom, akým bol naučený od šamana. Lev odišiel. Povedal som mu, že to bol oheň, ktorý poslal leva preč, keďže ohňa sa boja všetky divé zvieratá. Nikdy nezabudnem na jeho odpoveď. Povedal, “No, je to takto, ak Amoyah (Duch) sklame, potom táto modla nesklame.”
903    (Podrobnú správu o kampani v Afrike je možné nájsť v knihe “Prorok navštevuje Južnú Afriku”.)
904    To je asi tak všetka moc, ktorú davy kresťanov majú, pretože im nebolo prinesené Slovo tými originálnymi otvorenými dverami Letníc.
905    Vráťme sa teraz k otvoreným misijným dverám Filadelfského veku. Nemal otvorené dvere moci, aké by mal mať. Všimnite si, že v tom istom verši sa zmieňuje o týchto otvorených dverách. Hovorí, “Lebo máš malú moc.” To je pravda. MOC Ducha v tom veku chýbala. Slovo bolo správne kázané. Ono bolo dostatočne schopné učiniť duše spôsobilé k spaseniu. Ale tá veľká Božia moc, ktorá ukázala Jeho mocné skutky, ktoré obnažili Jeho rameno za Svojich vlastných, chýbala s výnimkou izolovaných skupín. A predsa, vďaka Bohu, to rástlo a prevýšilo to, čo mali v reformácii.
906    Bolo to v tomto veku, keď povstal muž, ktorého často nazývame otcom misií. Wiliam Carey, dedinský obuvník, ktorý bol kazateľom Zvláštnej Baptistickej Cirkvi v Moultone, Anglicku, ktorý mocne burcoval ľud kázaním na tému, “či príkaz daný apoštolom, aby učili všetky národy, nebol záväzný pre všetkých nasledujúcich kazateľov až do skonania sveta, vidiac, že sprievodné zasľúbenie je rovnakého rozsahu.” Bojovali proti nemu kalvinisti, ktorí upadli do extrému učenia o vyvolení, veriac, že všetci, ktorí budú spasení, BUDÚ spasení a misijná práca by bola proti dielu Ducha. Ale Andrew Fuller pomohol pánovi Careymu svojím kázaním a zhromažďovaním financií. Účinok ich práce bol taký, že v roku 1792 bola sformovaná spoločnosť, aby šírila Evanjelium všetkým národom. Táto spoločnosť vyslala Careyho, ktorý bol Bohom výrazne požehnaný v získavaní duší v Indii. V roku 1795 vyburcované kresťanstvo založilo Londýnsku Misionársku Spoločnosť, ktorá, ako dobre vieme, zhromaždila milióny libier a po dlhé roky vysielala tisíce misionárov, aby uskutočnili túžby Pána. Duch Boží pôsobil a “Iné Ovce” mohli byť výkrikom sŕdc tých horlivých veriacich.
907    “Hľa, postavil som pred tebou otvorené dvere.” Chcem sa znovu pozrieť na tieto slová. Tentokrát, hoci ich nejdem oddeliť od misií, prinesiem vám myšlienku, ktorá sa posúva hlboko do posledného veku. Ako som už povedal, tento vek sa stráca v poslednom veku. Bolo to v tomto veku, v ktorom Ježiš povedal, “Prídem skoro,” (verš 11) a v poslednom veku mal v úmysle “zakončiť dielo a skrátiť ho v spravodlivosti, pretože krátke dielo vykoná Pán na zemi.” Rimanom 9:28. Všimnite si, ako ide tento verš zo Zjavenia 3:8 - “otvorené dvere - malá moc, Slovo, Meno”. Tie otvorené dvere majú súvislosť so všetkými tromi. No, čo znamenajú dvere? V Jánovi 10:7 je povedané, “Vtedy im zase povedal Ježiš: Ameň, ameň vám hovorím: JA SOM DVERAMI OVIEC.” To je pravda, ten ‘JA SOM’ JE dverami oviec. No, toto nie je len nejaké starodávne vyjadrenie. Toto je skutočne tak. Všimnite si v Jánovi 10, keď Ježiš dáva toto podobenstvo, Sám Seba nazýva pastierom. Potom Sám Seba nazýva dverami. A to je to, čím je pastier pre ovce. On je skutočne ich dverami.
908    Keď som bol na Východe, videl som, že pastier večer zhromažďuje všetky svoje ovce. Dáva ich do ovčinca. Potom ich spočíta. Keď si je istý, že sú všetky vo vnútri, ľahne si do otvorených dverí ovčinca a stáva sa tak doslovne dverami do ovčinca. Nikto sa nemohol dostať dnu ani von, jedine cez neho. On bol dverami. Nasledujúceho dňa, keď som s priateľom šoféroval v terénnom aute, všimol som si, že jeden pastier začal viesť svoje stádo do mesta. Ihneď sa zastavila všetka doprava, aby ovce mohli prejsť. No, tie mestá na Východe nie sú také, ako sú tu. My máme všetok svoj tovar vo vnútri, ale tam je to ako trh nejakého veľkého farmára, kde ležia všetky plodiny na chodníku, aby to okoloidúci videli a kupovali. Pomyslel som si, “Och, tu začne výtržnosť. Počkaj, až tie ovce uvidia tam vonku všetky tie potraviny.” Ale ako šiel ten pastier napred, tie ovce ho jednoducho nasledovali rovno krok za krokom. Pozreli sa na všetky tie dobroty, ale ani jedna ovca sa ničoho nedotkla. Ó, keby som len poznal ich reč, bol by som sám zastavil dopravu a kázal im kázanie o tom, čo som práve videl.
909    Ak si ovca, ktorá patrí tomu Veľkému Pastierovi, potom stále nasleduješ každý z Jeho krokov práve tak, ako to robili tamtie ovce. Nebudeš pokúšaný odchýliť sa kvôli nejakej veľkej kvetnatej cirkvi alebo počúvať hlas nejakého Thdr., Phdr. alebo Judr., ale zotrváš s Pastierom. Biblia hovorí, že tie ovce poznajú Jeho hlas a nasledujú HO, ale hlas cudzieho iba spôsobí, že utečú a pobežia k svojmu pravému Pastierovi. Chvála Bohu.
910    To ale nebolo všetko, čo som tam videl a naučil sa. Jedného dňa som začal rozmýšľať o tom, ako som videl ľudí vonku na poliach, ako pásli rôzne druhy zvierat. Jeden chlapík sa staral o svine, iný o kozy, iný o ťavy, ďalší o muly atď. Tak som sa opýtal jedného priateľa, ktorý tam žil, ako volajú tých ľudí. “Ó,” odpovedal, “sú to pastieri.”
911    Nemohol som to pochopiť. Povedal som, “Nechceš predsa povedať, že oni VŠETCI sú pastieri? Pastieri pasú len ovce, nie?”
912    “Nie,” povedal, “pastier je pasák alebo kŕmič, tak ktokoľvek, kto pasie zvieratá, je pastierom.”
913    Nuž, to ma naozaj prekvapilo. Ale všimol som si rozdiel medzi tými pastiermi a tými, ktorí sa starali o ovce. Keď prišiel večer, všetci ostatní okrem pastierov oviec nechali svoje zvieratá na poliach a odišli domov. Pastier vzal svoje ovce so sebou a dal ich do ohrady a potom si ľahol a stal sa dverami oviec. Ó, vďaka Bohu, náš Pastier nás nikdy neopustí ani nezanechá. Keď príde večerný čas, chcem byť v Jeho ovčinci. Chcem byť v Jeho starostlivosti.
914    Tak teda môžeme vidieť, že JEŽIŠ JE DVERAMI. On je dverami oviec. A všimnite si, že to teraz hovorí o OTVÁRANÍ DVERÍ. Čo iného to môže byť než Jeho zjavenie? A to Zjavenie sa otvára, aby nám prinieslo Moc, osvetlilo Slovo a oslávilo Jeho Meno. Bolo to uprostred tých dvoch posledných vekov, keď pred nami rozkvitlo Zjavenie Božstva Ježiša Krista. Áno, vedeli sme, že On je Boh. Ako inak by mohol byť naším Spasiteľom? Ale poznanie, že On bol JEDINÝ BOH ALEBO BOH SÁM, že On bol Alfa a Omega, že tento Ježiš bol OBOJE, PÁN A KRISTUS - ČO Z NEHO ROBÍ PÁNA JEŽIŠA KRISTA, OTCA, SYNA A DUCHA SVÄTÉHO, VŠETKO JEDNA OSOBA - to bolo stratené od doby prvých cirkevných vekov, ale teraz to znovu vidíme. Zjavenie toho, KTO ON BOL, sa vrátilo späť. Božstvo skutočne nie je Boh v troch osobách s jednou osobnosťou, lebo je potrebná osobnosť, aby to mohla byť osoba. Ak je tam JEDNA osobnosť, je tam len jedna osoba. Ale tí, ktorí veria v tri osoby, majú Božstvo s tromi bohmi a sú vinní tým, že porušili prvé prikázanie.
915    Avšak zjavenie Božstva je navrátené. Teraz sa môže pravá cirkev znovu budovať v sile. Po všetkej tej dobe konečne vie, kto je jej Pánom. Opäť KRSTÍME VO MENO PÁNA JEŽIŠA - práve tak, ako to robili na Letnice.
916    Dovoľte mi, aby som vám povedal o sne, ktorý mi dal Boh o trojičnom krste. Nebolo to videnie, ale sen. Viete, som si istý, že jedným z požehnaní cirkevných vekov bolo dostať sny skrze Ducha Svätého, rovnako, ako niekto môže dostať videnia. Bolo to okolo tretej hodiny jedného sobotného rána. Práve som vstal, aby som dal Jozefovi napiť vody. Keď som si ľahol, hneď som zaspal a sníval sa mi tento sen. Videl som muža, o ktorom som sa domnieval, že je mojím otcom. Bol to veľký, mohutný a statný muž. Videl som tiež ženu, o ktorej som sa domnieval, že je mojou matkou, ale nevyzerala ako moja matka, rovnako, ako ten muž nevyzeral ako môj otec. Tento muž bol ku svojej manželke veľmi hrubý. Mal veľký kyjak s tromi hranami. Viete, keď vezmete poleno a postavíte na koniec a udriete ho sekerou, dostanete poleno na kúrenie v tvare trojhranného klinu. Bolo to niečo také. On vzal tento kyjak, udrel s ním tú ženu a zrazil ju dolu. Zatiaľ čo tam ležala a plakala, on chodil okolo s vypnutou hruďou a na jeho tvári bola taká hrdosť a vystatovačný výraz, že vyzeral, akoby bol hrdý a spokojný, že tú úbohú malú ženu zbil. Zakaždým, keď sa pokúsila zdvihnúť, udrel ju. Nepáčilo sa mi, čo robil, ale keď som mal v úmysle zastaviť ho, pomyslel som si, “Nemôžem sa pustiť do toho muža, je príliš veľký. A okrem toho je pravdepodobne mojím otcom.” Ale dolu vo vnútri som vedel, že nie je mojím otcom, a vedel som, že žiaden muž nemá právo takto zaobchádzať so ženou. Prešiel som k nemu, zdrapil ho za golier, otočil som ho a povedal, “Nemáš žiadne právo udierať ju!” Keď som to povedal, moje svaly narástli a vyzeral som ako obor. Muž ich zbadal a potom bol zo mňa vystrašený. Povedal som, “Udri ju znovu a budeš mať do činenia so mnou!” Zdráhal sa ju znova udrieť a potom ma sen opustil.
917    Ihneď po tom sne som sa prebudil. Pomyslel som si, aké to bolo zvláštne! Bol som zvedavý, prečo sa mi snívalo o tej žene, keď tu náhle prišiel On a prítomnosť Božia sa mi dala poznať a prišiel od Neho výklad sna. (No, vy ľudia viete, že som nielenže presne vykladal vaše sny, ale mnoho, mnohokrát som vám povedal, čo sa vám snívalo, takže ste mi ich už nemuseli rozprávať.) Tá žena reprezentuje cirkev sveta dnes. Narodil som sa rovno do tohoto zmätku, do zmätku, v ktorom sa nachádza. Bola považovaná za istý druh matky (ona je matkou pobehlíc). Jej manželom sú denominácie, ktoré nad ňou vládnu. Trojhranný klin je falošný trojičný krst na trojicu. Zakaždým, keď začala vstávať (to znamená, že zbory začali prijímať pravdu), znovu ju tým falošným učením zrazil dolu. Bol tak veľký, že som sa ho najskôr bál, ale keď som sa proti nemu postavil, zistil som, že mám veľké a silné svaly. Boli to SVALY VIERY. Výsledok toho sna bol ten, že: “keď je Boh so mnou a môže mi dať takú silu, potom nech sa postavím za ňu proti tej denominačnej moci sveta a nech spôsobím, že ju prestane udierať.”
918    No, nepokúšam sa budovať nejaké učenie na základe sna. Ani sa nepokúšam potvrdzovať žiadne učenie, za ktorým stojím, skrze sen. Jednota Božstva je po celú cestu od Genesis 1:1 až do Zjavenia 22:21. Ale ľudia boli zaslepení nebiblickým učením o trojici a to učenie je tak všeobecne prijímané, že pokus vidieť “Jedinú Osobu Boha” je takmer nemožný. Ak ľudia nemôžu vidieť PRAVDU o Božstve, ale bojujú proti nej, nemôžu nikdy uvidieť zvyšok pravdy, lebo ZJAVENIE JE JEŽIŠ KRISTUS VO SVOJEJ CIRKVI A JEHO SKUTKY UPROSTRED CIRKVI POČAS TÝCH SIEDMICH VEKOV. Pochopili ste to? Teraz som si istý, že rozumiete.
919    “Lebo hoci máš neveľkú moc a ostríhal si Slova Môjho a nezaprel si Môjho Mena.” Teraz sme sa už zmienili o tom, ako sa tá moc navracala. Áno, navracala sa. Moc inkvizície zoslabla. Ľudia opustili svoje krajiny a požadovali slobodu uctievania. Jarmo hierarchie bolo lámané. Vlády zisťovali, že je múdrejšie nepresadzovať jednu časť proti druhej. V skutočnosti správne zmýšľajúci, ale biedne vedení ľudia, boli ochotní viesť vojnu, aby obhájili svoje náboženské práva. Snáď najväčším prejavom moci náboženstva v tomto veku bola skutočnosť, že hoci Francúzsko vpadlo do revolúcie, veľké Wesleyove prebudenie zadržalo revolúciu ďaleko od Veľkej Británie a zachovalo ju, aby bola nástrojom v ruke Božej po mnoho slávnych rokov.
920    Kázanie Slova nebolo nikdy väčšie. Tak, ako Satan vzbudil svoje masy voľnomyšlienkárov, ako sa pozdvihli zakladatelia komunizmu, ako liberálni teológovia šírili svoj špinavý tovar, Boh vzbudil mocných bojovníkov viery a najväčšie diela kresťanskej literatúry a učenia a kázania pochádzajú z tejto éry. Jej kazateľom a učiteľom sa nikto nikdy nevyrovnal a nikdy ani nevyrovná. Spurgeonovci, Parkerovci, McClarenovci, Edwardovci, Bunyanovci, Meullerovci, Brainardovci, Barnesovci, Bishopovci, všetci pochádzali z tejto éry. Kázali, učili a písali Slovo. Oni oslavovali Jeho Meno.



SÚD NAD FALOŠNÝM ŽIDOM
           
921    Zjavenie 3:9: “Hľa, dávam zo synagógy satanovej niektorých z tých, ktorí hovoria o sebe, že sú Židmi, a nie sú, ale luhajú: hľa spôsobím to, aby prišli a klaňali sa pred tvojimi nohami a poznali, že som si ťa ja zamiloval.”
922    Teraz si môžeme hneď všimnúť, že tento problém falošného Žida alebo falošných veriacich existoval už v druhom veku. Tí, ktorí sa falošne nazývali Židmi, sa objavili hneď po prvom vyliatí v prvom veku a teraz sa objavujú opäť v druhom veku po reformácii. Toto je sotva náhoda. Naozaj, to nie je náhoda. Je to Satanova zásada. Tou zásadou je organizovať a robiť si nárok na pôvodnosť, a preto byť oprávnený ku zvláštnym právam a výsadám. Dovoľte, aby som vám to ukázal. Tam v Smyrnenskom veku títo ľudia klamali a hovorili, že sú vlastne Židmi (alebo veriacimi), hoci nimi rozhodne neboli. Boli zo synagógy satanovej. Bol to satanov organizovaný dav, lebo to bolo v tomto veku, kedy sme videli začiatok mužov v službe, ako prebrali neoprávnené vodcovstvo nad svojimi spoluslúžiacimi bratmi. (Biskupi SÚD NAD FALOŠNÝM ŽIDOMustanovení v oblastiach, nad staršími.) Ďalšia vec, ktorú sme videli, bola tá, že v treťom veku definitívne existovalo miesto nazývané “Satanovo sídlo”. Ten vek nám dal manželstvo cirkvi a štátu. S mocou štátu za sebou bola cirkev doslovne fyzicky nepremožiteľná. Ale Boh zlomil to zovretie navzdory moci štátu a reformácia priniesla veľké svetlo. Ale čo sa stalo? Luteráni sa zorganizovali a spojili sa so štátom a opäť vidíme satanovu synagógu zjavujúcu sa v tomto šiestom veku. No, samozrejme, táto skupina synagógy by nepovedala, že sú zo satana. Nie veru. Oni hovoria, že sú z Boha. Ale klamú. Lebo ten, kto je pravý Žid (to je to, čo si oni nárokujú, že sú), je ten, ktorý je Židom vnútorne, v Duchu. Tak potom, ak sú falošnými Židmi, znamená to, že sú takí, ako hovorí Júda 19: “...NEMAJÚCI Ducha Kristovho.” Deti Božie sú zrodené z Ducha. Títo nemajú Ducha, a preto NIE SÚ deťmi Božími, nezáleží na tom, ako vášnivo protestujú a do akých krajností idú, aby sa pokúsili dokázať, že nimi sú. Oni sú MŔTVI. Sú deťmi organizácie a to pravé ovocie chýba. Sú vybudovaní na svojich vlastných vyznaniach, dogmách a náukach a pravda v nich nie je, lebo vyzdvihli svoje vlastné rady nad Slovo Božie.
923    Dovoľte, aby som vám ukázal, čo som sa po celý čas snažil učiť o tých dvoch vínnych révach, ktoré pochádzajú z dvoch rôznych duchov. Vezmite tentokrát príklad Ježiša a Judáša. Ježiš bol Synom Božím. Judáš bol synom zatratenia. Boh vstúpil do Ježiša. Satan vstúpil do Judáša. Ježiš mal plnú službu Ducha Svätého, lebo “... jako ho pomazal Bôh Svätým Duchom a mocou, ktorý prešiel zem, dobre činiac a uzdravujúc všetkých, ktorí boli premožení od diabla a držaní v jeho moci, pretože bol s ním Bôh.” Skutky 10:38. Je povedané, “...pretože bol (Judáš) počítaný k nám a bol dostal PODIEL na tejto službe.” Skutky 1:17. Matúš 10:1: “A privolajúc si svojich dvanástich učeníkov, dal im právo a moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu.”
924    Ten duch, ktorý bol v Judášovi, išiel rovno popri službe Ježiša. Potom prišli obaja ku krížu. Ježiš bol zavesený na kríž, dávajúc ochotne Svoj život za hriešnikov a poručil Svojho Ducha Bohu. Jeho Duch išiel k Bohu a potom bol vyliaty do cirkvi na Letnice. Ale Judáš sa sám obesil a jeho duch sa navrátil k satanovi, ale po Letniciach sa ten istý duch, ktorý bol v Judášovi, vrátil do falošnej révy, ktorá rastie bok po boku s pravou révou. Ale všimnite si, že Judášov duch sa nikdy nedostal k Letniciam. Nikdy nešiel hore, aby prijal Ducha Svätého. Nemohol. Ale za čím išiel ten Judášov duch? Išiel za vreckom zlata. Ako miloval peniaze! On stále miluje peniaze. Ak ide o to, že sa v Ježišovom Mene robia mocné skutky a usporadúvajú veľké zhromaždenia, stále zarába viacej peňazí a stavia budovy a vzdelávanie a všetko s materiálnym chápaním. Len pozorujte toho ducha, ktorý je na nich, a nenechajte sa oklamať. Judáš postupoval ako jeden z dvanástich a takisto robil zázraky. Ale on NEMAL Ducha Božieho ako svojho vlastného. On mal službu. Nikdy sa nedostal k Letniciam, keďže nebol pravým semenom. Nebol pravým dieťaťom Božím. Nie, veru. A takto je to práve teraz v synagóge satanovej. Nebuďte oklamaní. Nebudete oklamaní, ak ste z tých vyvolených. Ježiš povedal, že nebudete oklamaní.
925    Áno, títo ľudia hovoria, že sú kresťania, ale nie sú.
926    “Hľa, spôsobím to, aby prišli a klaňali sa pred tvojimi nohami a poznali, že som si ťa ja zamiloval.” 1. Korinťanom 6:2: “Alebo či neviete, že svätí budú súdiť svet?” Nielen, že tam bude dvanásť apoštolov na dvanástich trónoch súdiť dvanásť pokolení Izraela, ale tiež svätí budú súdiť svet. Vtedy tí, ktorí si činia nárok na to, že patria Bohu, a nárokujú si, že Boh ich miluje, presne zistia, kto je dieťaťom Božím a kto je milovaný Synom. Áno, ten deň prichádza, keď to bude zjavené. Tí, ktorí teraz istou mierou ovládajú svet a ktorí počas posledného veku postavia obraz šelme, čím v skutočnosti ovládnu svet, budú jedného dňa pokorení, keď príde Ježiš so Svojimi svätými, aby súdil svet v spravodlivosti. To je presne to, čo vidíme v Matúšovi 25, keď “Všetci” tí, ktorí prepásli to prvé vzkriesenie, budú stáť pred Sudcom a Jeho Nevestou.



POCHVALA A ZASĽÚBENIE

               
927    Zjavenie 3:10: “Preto, že si ostríhal slovo mojej trpezlivosti, i ja budem teba ostríhať a vytrhnem ťa z hodiny pokušenia, ktorá prijde na celý svet zkúsiť tých, ktorí bývajú na zemi.”
928    Čo On myslí tým “slovom Jeho trpezlivosti”? Židom 6:13-15: “Lebo keď dával Bôh Abrahámovi zasľúbenie, keďže nemal na koho iného väčšieho prisahať, prisahal sám na seba a povedal: Požehnám, áno, požehnám ťa a veľmi ťa rozmnožím. A tak, trpezlive vyčkajúc, dosiahol zasľúbenie.” Vidíte, Duch hovorí o Slove Božom, ktoré nám je dané. Čakať na splnenie toho Slova vyžadovalo trpezlivosť práve tak, ako to bolo v prípade Abraháma. On vytrval, keď videl Toho, ktorý je neviditeľný. Bol trpezlivý a potom bolo Slovo nakoniec vyplnené. Toto je spôsob, akým Boh učí Svoj ľud trpezlivosti. Prečo, ak by On naplnil Svoje Slovo vo fyzickom prejave v tom okamihu, kedy ste sa modlili, nikdy by ste sa nenaučili trpezlivosti, ale stali by ste sa ešte netrpezlivejšími so životom. Dovoľte, aby som vám ukázal túto pravdu ešte plnšie vyjasnenú. Židom 11:17: “Vierou obetoval Abrahám Izáka, skúšaný súc, a obetoval jednorodeného ten, ktorý prevzal zasľúbenia (Slovo Božie).” Tu to máme, Abrahám bol skúšaný PO TOM, ako prijal Slovo zasľúbenia. Väčšina ľudí si myslí, že keď sa modlíme v Mene Ježiša ohľadom dobrých zasľúbení Božích, tak už nemôže byť žiadna skúška. Ale tu je napísané, že Abrahám bol pokúšaný po tom, ako prijal zasľúbenie. To je úplne správne vzhľadom k žalmistovi, ktorý opisuje Jozefa. Žalm 105:19: “...až do času, keď prišlo jeho slovo, dokiaľ ho nezkúsila reč Hospodinova...” Boh nám dáva neobyčajne veľké a drahocenné zasľúbenia. Sľúbil, že ich naplní. On to učiní. Ale od chvíle, keď sa modlíme, až do chvíle, kedy dostaneme odpoveď, sa musíme učiť prijímať do našich duší trpezlivosť, lebo len v trpezlivosti máme život. Nech nám Boh pomôže naučiť sa túto lekciu práve tak, ako vieme, že sa ľudia v šiestom veku naučili trpezlivosti. Čítame dejiny životov týchto veľkých kresťanov; aký kontrast vidíme medzi ich životmi a tými našimi, lebo oni boli tak trpezliví a tichí, a dnes sme všetci takmer premožení nadmierou netrpezlivosti a náhlivosti.
929    Pokračuje a hovorí im, “A pretože si vzal moje Slovo a vyzdvihol ho, a tým si sa stal trpezlivým, i ja ťa budem ostríhať od hodiny pokušenia, ktorá má prísť na celý svet, aby boli skúsení obyvatelia na zemi.” No, tu opäť vidíme prekrývanie sa dvoch vekov, lebo toto zasľúbenie sa týka konca obdobia pohanov, ktoré vrcholí vo veľkom súžení.
930    “I ja budem teba ostríhať a vytrhnem ťa z hodiny pokušenia, ktorá príde na celý svet skúsiť tých, ktorí bývajú na zemi.” Tento verš nie je vyhlásením, že cirkev vojde a pôjde súžením. Ak by to to znamenalo, potom by to tam tak bolo povedané. Ale tam je povedané, “Ja ťa budem ostríhať od hodiny pokušenia.” Toto pokušenie je presne také ako pokušenie v Edene. Bude to veľmi lákavá ponuka vystavená v priamom protiklade k Božiemu prikázanému Slovu, a predsa bude z hľadiska ľudskej úvahy tak veľmi správna, tak žiarivá a životodarná, aby oklamala svet. Len samotní vyvolení nebudú oklamaní. Pokušenie príde nasledujúcim spôsobom. Ekumenické hnutie, ktoré začalo na tom, čo vyzeralo ako také pekné a požehnané zásady (spĺňajúc modlitbu Kristovu, aby sme všetci mohli byť jedno), sa stáva politicky tak silným, že robí nátlak na vládu, aby spôsobilo, aby sa k nemu všetci pripojili buď priamo, alebo skrze zachovávanie zásad, schválených ako zákony, takže žiadna skupina ľudí nebude uznaná ako skutočná cirkev, jedine pod priamou alebo nepriamou nadvládou tohoto koncilu. Malé skupiny stratia práva a výsady atď., až kým neprídu o všetok majetok a duchovné práva medzi ľuďmi. Napríklad, práve teraz, pokiaľ to miestne vládne združenie neschváli, v mnohých, ak nie vo väčšine miest, nemožno prenajať budovu na náboženské bohoslužby. K tomu, aby sa niekto mohol stať kňazom v armádnych službách alebo v nemocniciach atď., je teraz takmer povinné byť uznaný ako prijateľný pre trojičné ekumenické skupiny. Počas toho, ako sa tento nátlak zvyšuje, a on sa zvyšovať bude, bude ťažšie vzdorovať, lebo vzdorovať znamená stratiť výsadu. A tak mnohí budú pokúšaní ísť spolu s tým, lebo budú cítiť, že lepšie je slúžiť Bohu verejne v systéme tejto organizácie než Bohu verejne neslúžiť vôbec. Avšak mýlia sa. Veriť diablovej lži znamená slúžiť satanovi, i keď ho môžete nazývať Jehovom. Ale vyvolení nebudú zvedení.
931    Okrem toho, vyvolení budú nielen zachovaní, ale až sa toto hnutie stane “OBRAZOM ZRIADENÝM ŠELME”, svätí budú preč vo vytrhnutí. A toto malé, nádherné, očarujúce hnutie, ktoré začalo obecenstvom v Efeze, sa stane satanovým monštrom, ktoré poškvrňuje a zvádza celý svet. Lebo cirkevný systém rímskych katolíkov a protestantov v ich spojení bude kontrolovať celé bohatstvo svetového systému a dotlačí celú zem do svojej náboženskej pasce alebo ich usmrtí tým, že im odoprie výsadu kupovania a predávania, vďaka ktorému by mohli žiť. Toto sa uskutoční jednoduchým spôsobom, lebo dcéry pobehlice sa k nej takmer vrátili. Medzitým Rím získal takmer všetky zásoby zlata. Židia majú dlhopisy a všetky papiere a žiadajú zlato. V ten pravý čas neviestka zničí súčasný menový systém tým, že bude vyžadovať všetky papiere a dožadovať sa zlata. Bez zlata ten systém padá. Židia budú lapení a pristúpia k aliancii a cirkev-pobehlica prevezme celý svet.



ZASĽÚBENIE PRE TÝCH JEHO

           
932    Zjavenie 3:11-12: “Hľa, prijdem rýchle. Drž to, čo máš, aby nikto nevzal tvojej koruny! Toho, kto víťazí, učiním stĺpom v chráme svojho Boha, a von nevyjde viacej nikdy, a napíšem na neho meno mesta svojho Boha, toho nového Jeruzalema, ktorý sostupuje z neba od môjho Boha, i svoje nové meno.”
933    Nemusíme vysvetľovať myšlienku, že On príde skoro. Vieme, že prichádza, lebo sme na konci posledných dní, však? Ale On pokračuje a hovorí, “Drž to, čo máš, aby nikto nevzal tvojej koruny!”
934    Je to uprostred obdobia veľkého súženia, kedy Ježiš prichádza. A s Jeho príchodom sa uskutočňuje zmŕtvychvstanie. Mnohí majú povstať z prachu a vystúpiť s tými, ktorí žijú, ale očakávajú Jeho návrat. A tým budú dané koruny. Prečo? Pretože sú Synmi Božími. Sú kráľmi s Ním. Kraľujú s Ním. To je to, čo znamená koruna - vládnutie a panovanie s Veľkým Kráľom, s Ním Samým. To je zasľúbenie pre všetkých tých, ktorí trpia s Ním tu na zemi, všetkých tých, ktorí trpezlivo vytrvávajú, vediac, že ich Boh, ten Spravodlivý Sudca, odmení. Tí, ktorí sa pre Neho všetkého vzdali a všetko odovzdali Jemu, budú sedieť na Jeho tróne a budú mať účasť v Jeho slávnom kráľovstve.
935    Ó, v tomto čase tu máme jedno slovo pre nás všetkých. Je to: drž pevne, vytrvaj. Nevzdávaj sa. Obleč celú výzbroj Božiu, použi každú zbraň, ktorú nám On dal, použi každý dar, ktorý máš k dispozícii, a hľaď s radosťou vpred, lebo budeme korunovaní Ním, ktorý je Kráľ kráľov a Pán pánov.
936    No, On nielenže dáva koruny, ale tiež hovorí, že títo v neveste budú učinení stĺpmi v chráme Božom. Ale čo je chrám Boží? Ježiš hovoril o Svojom tele ako o chráme. Ono ním bolo. Bolo chrámom Božím. Ale teraz, keď sme my Jeho telom, tá pravá cirkev je chrámom Božím skrze Ducha Svätého v nás. Teraz On učiní premožiteľa stĺpom v tom chráme. Ale čo je stĺp? Stĺp je vlastne časť základu, pretože drží celú nadstavbu. Chvála Bohu, to stavia premožiteľa rovno spolu s apoštolmi a prorokmi, lebo v Efežanom 2:19-22 je povedané, “Tak tedy už nie ste cudzincami a bezprávnymi pohostínmi, ale ste spoluobčania svätých a domáci Boží, vybudovaní na základe apoštolov a prorokov, kde je uholným kameňom sám Ježiš Kristus, v ktorom každé stavänie prístojne dovedna pojené rastie v svätý chrám v Pánovi, v ktorom sa aj vy spolu budujete v príbytok Boží v Duchu.” Áno, ten verš 22 hovorí, že sme budovaní spolu s nimi. Všetko prišlo týmito DVERAMI (Ježiš) a je časťou toho tela alebo chrámu. No, keď Boh vkladá človeka do chrámu ako stĺp a činí ho časťou tej základovej skupiny, čo On robí? Dáva mu zjavenie Slova a Seba Samého, lebo to je presne to, čo mali apoštoli a proroci. Matúš 16:17. Tu je on v tom Slove. Tam stojí. Nikto ho nemôže dostať von.
937    Uvažujte o tom slove “víťazí (premáha)”. Ján kladie otázku, “Kto je ten, ktorý víťazí?” A odpoveď prichádza rovno späť, “Ten, kto verí, že Ježiš je Kristus.” On nehovorí, že premožiteľ je niekto, kto verí v ‘NEJAKÉHO’ Ježiša a v ‘NEJAKÉHO’ Krista, ale verí, že Ježiš JE KRISTUS - JEDNA osoba - nie dve. To je ten, kto je pokrstený v Meno Pána Ježiša Krista.
938    Boh tu hovorí o Neveste. Chcete vidieť ďalší jej obraz? Je to v Zjavení 7:4-17: “A počul som počet zapečatených; jednosto štyridsaťštyri tisíc zapečatených z každého pokolenia synov Izraelových; z pokolenia Júdovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Rúbenovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Gádovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Aserovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Neftalímovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Manassesovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Simeonovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Léviho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Izachárovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Zabulonovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Jozefovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Benjaminovho dvanásť tisíc zapečatených; Potom som videl a hľa, veliký zástup, ktorý nemohol nikto spočítať, z každého národa a zo všetkých pokolení a ľudí a jazykov, ktorí stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení v dlhom bielom rúchu, a palmy v ich rukách, a kričali velikým hlasom a hovorili: Spasenie nášmu Bohu, sediacemu na tróne, a Baránkovi! A všetci anjeli stáli okolo trónu a okolo starcov a okolo štyroch živých bytostí a padli pred trónom na svoju tvár a klaňali sa Bohu a hovorili: Ameň. Dobrorečenie a sláva a múdrosť a vďaka a česť a moc a vláda našemu Bohu na veky vekov. Ameň. A jeden zo starcov odpovedal a riekol mi: Kto sú títo oblečení v tom dlhom bielom rúchu a odkiaľ prišli? A ja som mu povedal: Pane, ty vieš. A riekol mi: Toto sú tí, ktorí prišli z toho veľkého súženia a oprali svoje rúcha a zbielili ich v krvi Baránkovej. Preto sú pred trónom Božím a svätoslúžia mu dňom i nocou v jeho chráme, a ten, ktorý sedí na tróne, bude stániť nad nimi. Nebudú viacej lačnieť ani nebudú viacej žízniť, ani nebude na nich dorážať slnce, ani nijaké horko. Lebo Baránok, ktorý leží prostredkom trónu, ich bude pásť a bude ich vodiť k prameňom vôd života, a Bôh sotrie každú slzu s ich očí.” Ježiš prišiel. On zapečatil tých 144 000. Z každého pokolenia vzal 12 000. Ale tu je iná skupina, ktorá nepatrí k týmto 144 000, ktorých vidíme vo veršoch 9-18. Kto sú oni? Títo sú v Neveste, ktorá bola vzatá spomedzi pohanov. Sú pred Jeho trónom dňom i nocou. Slúžia Mu v chráme. Oni sú pod Pánovou zvláštnou starostlivosťou. Sú Jeho nevestou.
939    Nevesta ide kamkoľvek, kde je Ženích. On ju nikdy neopustí. Ona nikdy neodíde od Jeho boku. Ona s Ním bude zdieľať trón. Bude korunovaná Jeho slávou a cťou.
940    “A napíšem na neho meno svojho Boha a meno mesta svojho Boha.” A aké je Meno Božie? No, On bol Boh s nami alebo Imanuel, ale to nebolo Jemu dané Meno. “A nazveš Jeho meno Ježiš.” Ježiš povedal, “Prišiel som v Mene svojho Otca a neprijali ste Ma.” Takže Meno Božie je JEŽIŠ, lebo to je to Meno, v ktorom On prišiel. On je PÁN JEŽIŠ KRISTUS. A aké meno prijíma žena, keď sa vydáva za muža? Prijíma jeho meno. Bude to Jeho Meno, ktoré je dané neveste, keď si ju vezme k Sebe.
941    Zjavenie 21:1-4: “A videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem boli pominuli, a mora už nebolo. A ja Ján som videl to sväté mesto, nový Jeruzalem, sostupujúce od Boha z neba, prihotovené jako nevestu, ozdobenú jej mužovi. A počul som veľký hlas od trónu z neba, ktorý hovoril: Hľa, stán Boží s ľuďmi, a bude bývať s nimi, a oni budú jeho ľudom, a on, Bôh, bude s nimi a bude ich Bohom. A Bôh sotrie každú slzu s ich očí, a smrti už viacej nebude ani žalosti, ani kriku, ani bolesti viacej nebude, lebo prvé veci pominuli.” Aké nádherné! Všetky nádherné zasľúbenia Božie sú vyplnené. Všetko skončí. Premena bude ukončená. Baránok a Jeho nevesta budú navždy usadení do všetkých dokonalostí Božích. Popísať to? Kto je toho schopný? Nikto. Premýšľať o tom? Snívať o tom? Čítať, čo o tom hovorí Slovo? Áno, všetko to môžeme robiť, a napriek tomu z toho môžeme poznať len pramalú časť, až kým sa to v prvom vzkriesení nestane realitou.
942    “A napíšem na neho svoje NOVÉ meno.” Moje Nové Meno. Keď bude VŠETKO nové, potom On prijme nové Meno a to Meno bude takisto Menom nevesty. Nikto sa neodváži domnievať sa, aké je to Meno. Muselo by to byť zjavenie Ducha dané tak presvedčivo, že nikto by sa nemohol odvážiť poprieť ho. Ale On nepochybne nechá toto zjavenie až na deň, keď zatúži vypovedať to Meno. Postačujúcim je vedieť, že to bude omnoho nádhernejšie, ako si kedy môžeme predstaviť.
           
               

ZÁVEREČNÉ NAPOMENUTIE PRE VEK



943    Zjavenie 3:13: “Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí sborom!” Každý vek končí týmto istým varovaním. Je to ustavičná žiadosť, aby zbory počúvali na Pánov hlas. V tomto veku je tá prosba ešte naliehavejšia ako v predošlých vekoch, lebo v tomto veku sa príchod Pánov skutočne priblížil. Možno povstane otázka, “Ak je za týmto vekom ešte iný, prečo potom táto naliehavosť?” Odpoveď leží tu. Posledný vek bude krátky - rýchle dielo zavŕšenia. A nielenže je to tak, ale musíme vždy pamätať na to, že v Božích očiach čas tak rýchlo letí. Áno, tisíc rokov je len jeden deň. A ak On prichádza o niekoľko hodín podľa Jeho poňatia času, potom nás istotne musí varovať so všetkou naliehavosťou a Jeho hlas musí neustále zaznievať v našich srdciach, aby sme boli na ten príchod pripravení.
944    Ó, na svete je tak mnoho hlasov, tak mnoho problémov a potrieb volajúcich po pozornosti; ale nikdy nebude hlasu tak dôležitého a tak hodného pozornosti, ako je hlas Ducha. Teda, “Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom!”



top
print obsah
Hore Vytlač stránku Obsah knihy