Posolstvo Pána Ježiša Krista v čase konca

Úvod l Podrobný obsah l Kto je William Branham? l Zo života W. M. Branhama l Stalo sa v našich dňoch l Prorok ku pohanom l Slovo Božie prišlo k prorokovi l Ježiš Kristus je Boh l Omilostenie l Čo je znovuzrodenie? l Prehliadka Nevesty l Tajomstvo Babylon - Mater smilníc l Posledná výstraha Ducha l Obžaloba l Videnie pekla l Do posledného dychu a potom... l Ponúkame l Kontakt l NOVÉl


Čo je krst Duchom Svätým podľa Slova?
 
"Ale všetkým, ktorí Ho prijali, dal právo a moc stať sa deťmi Božími, tým, ktorí veria v Jeho Meno; ktorí nie z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ALE Z BOHA sú splodení." (Ján 1:12-13)
"A my sme jeho svedkami v tých veciach i Svätý Duch, ktorého dal Bôh tým, ktorí ho poslúchajú." (Skutky 5:32)

Vytlač túto stránku

úryvok z knihy "Výklad siedmych cirkevných vekov",
4. kapitola, Smyrnenský cirkevný vek; časť "Duch svätý v každom veku"


412 Zjavenie 2:11: "Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí sborom." Nie je ani jeden vek cirkvi, v ktorom by tento verš nebol uvedený. Každý jednotlivý cirkevný vek cirkvi dostáva rovnaké napomenutie pre ľudí v tom veku. "Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom." Je ale absolútne nemožné, aby všetci počuli, čo Duch v rôznych vekoch hovorí. Ale v 1. Korinťanom 2:6-16 stojí napísané: "A múdrosť hovoríme medzi dokonalými, ale nie múdrosť tohoto sveta ani kniežat tohoto sveta, ktoré hynú; ale hovoríme múdrosť Božiu v tajomstve, skrytú, ktorú predurčil Boh pred veky na našu slávu, ktorej neznal nikto z kniežat tohoto sveta, lebo keby boli poznali, neboli by Pána slávy ukrižovali. Ale jako je napísané: Čoho oko nevidelo a ucho nepočulo a čo na srdce človeka nevstúpilo, čo všetko Boh prihotovil tým, ktorí ho milujú. Ale nám Boh zjavil skrze Svojho Ducha. Lebo Duch spytuje všetko, aj hlbiny Božie. Lebo kto z ľudí vie, čo je v človekovi krome ducha človeka, ktorý je v ňom? Tak ani vecí Božích nepoznal a nezná nikto, iba Duch Boží. A my sme nedostali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo všetko nám je z milosti darované od Boha, čo aj hovoríme, no, nie učenými ľudskej múdrosti slovami, ale učenými od Svätého Ducha, s duchovnými vecami duchovné porovnávajúc. Ale telesný človek nechápe vecí Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, lebo sa majú duchovne posudzovať. Ale duchovný človek posudzuje všetko a sám nie je posudzovaný od nikoho. Lebo kde kto poznal myseľ Pánovu, ktorý by ho učil? No, my máme myseľ Kristovu." Ďalej čítame v Matúšovi 13:13-16: "V podobenstvách im hovorím preto, že hľadiac nevidia a čujúc nečujú ani nerozumejú, a plní sa na nich proroctvo Izaiášovo, ktoré hovorí: Počuť počujete, ale neporozumiete, a hľadieť i hľadieť budete, ale neuvidíte. Lebo stučnelo srdce tohoto ľudu: ušami ťažko počuli a svoje oči zažmúrili, aby snáď nejako očami nevideli, ušami nepočuli, srdcom neporozumeli a neobrátili sa, a uzdravil by som ich. Ale vaše oči sú blahoslavené, že vidia, a vaše uši, že čujú." Ján 8:42-44: "Ježiš im povedal: Keby bol Boh vaším Otcom, milovali by ste Ma, lebo Ja som vyšiel z Boha a prišiel som; lebo ani som neprišiel Sám od Seba, ale On ma poslal. Prečo neznáte Mojej reči? Preto, že nemôžete počúvať Moje slovo. Vy ste z otca diabla a chcete robiť žiadosti svojho otca. On bol vrahom od počiatku a nestál v pravde, pretože niet v ňom pravdy. Keď hovorí lož, hovorí zo svojho vlastného, lebo je luhár a jej otec, otec lži." Z týchto oddielov Písma je úplne zrejmé, že žiaden človek sám od seba nemôže počuť Boha. Táto schopnosť mu musí byť daná od Boha. Matúš 16:17: "A Ježiš odpovedal a riekol mu: Blahoslavený si Šimone, synu Jonášov, lebo telo a krv ti toho nezjavili, ale Môj Otec, ktorý je v nebesiach." Ak zhrnieme tieto verše, vidíme, že len jedna skupina ľudí, a to celkom zvláštna skupina, je schopná počuť to, čo Duch hovorí cirkvám v každom veku. Je to zvláštna skupina, ktorá prijíma zjavenie v tom každom veku. Táto skupina je od Boha, pretože skupina, ktorá nemôže počuť, nie je od Boha. (Ján 8:42-44) Skupina, ktorá môže počuť a tiež počuje, čo Duch hovorí zborom, a prijíma o tom zjavenie, je tá skupina, ktorá je popísaná v 1. Korinťanom 2:6-16. Sú to tí, ktorí majú Ducha Božieho. Sú to tí, ktorí sú zrodení z Boha. Boli pokrstení do tela Pána Ježiša Krista Jeho Duchom. Sú pokrstení Duchom Svätým.

413 Aby sme mohli ďalej objasniť to, čo sme už povedali, a tiež použiť miesto Písma, ktoré by malo byť uchované v pamäti, zatiaľ čo hovoríme o tom, kto je ten pokrstený Duchom Svätým, pozrime sa, čo povedal Ježiš v Jánovi 6:45: "Je napísané v prorokoch: A VŠETCI budú učení od Boha." Ale obráťte k Izaiášovi 54:13, odkiaľ bolo toto miesto Písma vzaté, a čítajte: "A všetci tvoji synovia budú učení od Hospodina." Tí VŠETCI od Boha sú DETI Božie.

Tak je to, že dôkaz pravého dieťaťa Božieho (na ktoré zostúpil Duch a v ktorom prebýva) je znovu postavený: je to ten, koho vyučuje Slovo Duch Svätý.

414 Teraz môžete začať vidieť, prečo hovorenie jazykmi nie je dôkazom toho, že ste boli pokrstení Duchom Svätým. V žiadnom veku nestojí napísané: "Kto hovorí jazykmi, ten nech povie, čo Duch hovorí." Toto stavia hovorenie jazykmi, ich výklad, prorokovanie, atď. ako dôkaz bokom. Dôkaz je v POČUTÍ toho, čo hovorí Duch. Duch hovorí, áno, Duch vyučuje. To je presne to, čo povedal Ježiš, že bude robiť, keď príde. Ján 14:26: "...Ten vás naučí všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal." A to sa tiež práve stalo. Tak boli napísané Evanjeliá. Tým mužom boli Duchom Svätým pripomenuté priame Slová Pána, ktoré hovoril. Preto sú Evanjeliá presné. Sú dokonalé. Ale Duch im nielen pripomenul všetky veci, On ich ďalej vyučoval v tej pravde, ktorú už mali. Tak tiež prijal Pavol svoje zjavenia. On o tom povedal toto: "Ale vám oznamujem, bratia, že evanjelium, ktoré som ja zvestoval, nie je podľa človeka; lebo som ho ani ja neprijal od človeka ani ma nemu nenaučil (človek), ale som ho dostal skrze zjavenie Ježiša Krista." Galaťanom 1:11-12. Bol vyučený Duchom Svätým.

415 Jedného dňa, keď bol Ježiš na zemi, navštívil Ho významný muž. Ten povedal: "Rabbi, my vieme, že si učiteľ poslaný od Boha." Všimnite si ale, že Ježiš ho odbil stručne. Obrátil sa k Nikodémovi so slovami, ktoré by sme mohli inými slovami vyjadriť takto: "NIE SOM Učiteľ. Som obetný baránok za hriech. Ja umožňujem znovuzrodenie z Ducha. Príde ale Jeden, kto je Učiteľom. Je to Duch Svätý." Keď bol Ježiš na zemi, prišiel ako Baránok aj ako Prorok. Keď sa ale vrátil Duchom do Svojej cirkvi, stal sa Učiteľom.

416 A v každom cirkevnom veku počujeme tú istú pravdu. "Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom." Ale len Duchom naplnený človek môže počuť zjavenie vo svojej dobe. Nikto iný! Nie! Práve tak to povedal Pavol v 1. Korinťanom 2:6-16.

417 Nad tým by ste mali jasať. Dnes sa šíri podivné učenie, ktoré vyvoláva mnoho nedorozumenia a mnohých zraňuje, lebo keď letniční hovoria, že ty MUSÍŠ hovoriť v jazykoch, lebo inak nie si naplnený Duchom Svätým, popierajú tým, že by tí veľkí mužovia ako Knox, Moody, Taylor, Goforth a iní boli prijali Ducha Svätého alebo hovoria, že oni všetci potajme hovorili v jazykoch a neboli si vedomí, čo sa to vlastne deje. To nie je pravda. Nie. To je veľký omyl. Jazyky nie sú dôkazom naplnenia Duchom Svätým. Je to jednoducho len jeden z deviatich prejavov, o ktorých čítame v 1. Korinťanom 12. V Písme nie je miesto, ktoré by hovorilo, že prijímate Ducha Svätého hovorením jazykmi alebo že prijímate Ducha Svätého skrze hovorenie v jazykoch. Ale stojí napísané: "Keď boli naplnení Duchom Svätým, hovorili jazykmi", a potom pokračuje, že oni prorokovali.

418 Dnes mnohí považujú za samozrejmosť, že všetci, ktorí tvrdia, že prijali Ducha Svätého hovorením jazykmi, hovoria skutočnou duchovnou rečou. Ale tak to nie je. Lebo mnoho ľudí hovorí zrozumiteľným jazykom pod vplyvom nesprávneho ducha. Dajme tomu, že by sme boli v nejakom zhromaždení a všetci by hovorili jazykmi. Ako by ste poznali, ktoré jazyky sú z Ducha a ktoré z diabla? Bol som medzi pohanmi, kde kúzelníci pili krv z ľudskej lebky, hovorili v jazykoch, ktoré tiež vykladali a ešte aj prorokovali. Oni dokonca vedeli v jazykoch písať. Keby boli jazyky TÝM dôkazom o prijatí Ducha Svätého, potom by predsa každý jazyk musel byť od Boha. Ale i tí ľudia, ktorí hovorenie v jazykoch majú za dôkaz, priznávajú, že sú pravé a nepravé jazyky, lebo Boh má to pravé, ale satan to falošné. Teraz sa pýtam: "Kto vie, čo je pravé? Kto rozumel tej reči, v ktorej bolo hovorené? Kto má dar rozpoznania aby to rozlíšil?" Ak dostaneme tieto odpovede, potom máme niečo, s čím môžeme pokračovať. Ale až dovtedy sa môžeme len domnievať, z akého prameňa jazyky pochádzajú. Môžete už teraz vidieť, že ak budete trvať na dôkaze hovorenia jazykmi a neviete, čo je hovorené, potom by ste nakoniec museli dôjsť k tomu, že by ste povedali, že všetky jazyky musia byť od Boha. To by nás priviedlo k tomu, že by sme neverili, že diabol môže hovoriť jazykmi. Ale tak to nie je! Nie. Ani na okamih. Každý pravý misionár na misijnom poli veľmi dobre vie, že diabol tiež hovorí v iných jazykoch. To isté je i mne známe z mojej vlastnej skúsenosti.

419 Letniční teológovia priznávajú, že nemôžu predložiť miesto v Písme, ktoré by hovorilo, že ľudia hovoria jazykmi, keď prijímajú krst Duchom Svätým. Oni pripúšťajú, že to vyvodzujú zo skúseností, ktoré sa predkladajú v knihe Skutkov, kde na troch z piatich miest ľudia hovorili jazykmi. Potom hovoria bez akéhokoľvek podkladu Písma Svätého, že sú dva druhy hovorenia v jazykoch: jeden je jazyk, ktorý sa obdrží na 'dôkaz' toho, že sme prijali Ducha Svätého, zatiaľ čo neskôr, keď veríte, môžete prijať dar jazykov, ktorým môžete hovoriť častejšie. Potom ale hovoria, že kto raz hovoril jazykom na dôkaz prijatia, už nepotrebuje viacej hovoriť. A opäť by sme radi vedeli, kde je to všetko písané v Slove. Ak to tam nie je, potom to nehovoril Boh a beda tomu, kto k Slovu niečo pridá. Ale v Slove je na túto tému písané niečo, čo oni celkom ignorujú. 1. Korinťanom 13. Tu je zmienka o jazykoch ľudských a anjelských. To by boli známe a neznáme jazyky. Moderní letniční veriaci hovoria, že obdržia Ducha Svätého tým, že prehovoria v nejakej neznámej alebo anjelskej reči. Oni zapriahli voz pred kone, lebo v Skutkoch 2, hovorili ľudia v dokonalom nárečí, ktoré neveriaci počuli a rozumeli mu.

420 No, keď Boh mlčí, mlčme radšej i my. Kde ale prehovoril, musíme i my hovoriť a povedať, čo On už povedal. On nám povedal dôkaz, alebo to, čo sa stane po prijatí krstu Duchom Svätým bude, že budeme mať Učiteľa, ktorý zostúpi a bude nás vyučovať každej pravde. Tento Učiteľ je VNÚTORNÝ Učiteľ, nie vonkajší. Keby Duch nebol vo vás, nepočuli by ste pravdu a neprijali by ste ju skrze zjavenie i keby ste ju po celý deň neustále počúvali. To bolo znamením vo vnútri prebývajúceho Ducha vo dňoch Pavlových. Tí, ktorí boli naplnení Duchom Svätým, počuli Slovo, prijali ho a žili podľa neho. Ostatní, ktorí Ducha nemali, počúvali ho len ako telesní ľudia, a to, čo počuli, si ešte aj prevrátene vykladali a išli do hriechu.

421 V každom veku (a každý vek je pre pravého veriaceho vekom Ducha Svätého) - opakujem, v každom veku je ten istý dôkaz. Ten, kto má Ducha, Učiteľa, počuje Slovo. A Duch v ňom berie Slovo a vyučuje ho (zjavuje mu ho). On patrí k skupine, ktorá posla i jeho posolstvo počúva, prijíma ho a žije podľa neho.

422 Viem, že nás to zvádza k tomu, aby sme sa odvolávali na udalosti na Letnice a takisto i na dni, keď zostúpil Duch Svätý v Kornéliovom dome a potom obe tieto súbežné skúsenosti považovali za dôkaz krstu Duchom Svätým. Ale pri každej z týchto príležitostí poslucháči jazyku rozumeli. To je vzdialená ozvena moderného bábelského zmätku v letničných zhromaždeniach. Ak nám to nepostačuje k tomu, aby sme nadobudli presvedčenie a upustili od takého tvrdenia, čo urobíme, ak budeme postavení pred skutočnosť, že ľudia, ktorí nikdy nehovorili v jazykoch, mali vo svojom živote niektorý z tých ostatných ôsmich prejavov ako reč múdrosti, rozpoznávanie duchov, reč poznania, vieru, uzdravovanie a divotvorné moci? A toto zistenie je ešte zaujímavejšie, ak vidíme, že jazyk je najmenší dar z deviatich darov Ducha. Keď vidíme ľudí, ktorí nikdy jazykmi nehovorili, že používajú väčšie dary, ako tí, ktorí jazykmi hovoria, tým skôr nemáme brať takéto učenie do úvahy, ešte rozhodnejšie ako kedykoľvek predtým.

423 Teraz môžete vidieť, že si nemôžeme dovoliť hovoriť niečo, čo nehovorí Biblia. Ak nás Písmo učí, že dielo Ducha Svätého a prejavovanie tejto Požehnanej Osoby je za tým účelom, aby prinieslo tú pravdu pre každý vek tomu pravému semenu toho veku, potom vieme, že Duch Svätý musí v tej osobe prebývať, lebo inak nemôže pravdu pre tento vek prijať. Amen. To je úplne správne. A keď tie veky niečo prinášajú, potom prinášajú istotne túto pravdu a potvrdzujú ju.

424 Teda skôr ako opustíme túto tému, rád by som sa jasne vyjadril o tom, čo je krst Duchom Svätým podľa Slova. Nie sú to moje slová, takisto nie tvoje slová, ale musí to byť podľa toho "tak hovorí Pán", inak sme falošne vedení. Amen.

425 Na začiatok vám chcem poukázať na to, že v mojich zhromaždeniach po evanjelizačnom kázaní alebo po vyučujúcom posolstve, hodím sieť a vyzývam ľudí k reakcii. Prosím ich, aby prišli dopredu, aby prijali Ducha Svätého. Moji letniční priatelia, keď ma toto počuli hovoriť, domnievali sa, že pozývam ľudí dopredu, aby prijali krst Duchom Svätým preto, že sú už znovuzrodení. Keď som potom vyzval Duchom už naplnených veriacich, aby prišli dopredu a boli nápomocní tým, ktorí počúvli pozvanie a chceli prijať Ducha, títo milí bratia viedli týchto ľudí a konali s nimi tak, aby ich povzbudili k vydaniu sa Bohu a aby verili, že môžu hovoriť v jazykoch. Z toho vznikol značný zmätok. A ja by som tu chcel presne povedať, čo mám na mysli. Mám na mysli to, aby hriešnik prišiel dopredu, aby bol znovuzrodený, čo znamená byť pokrstený do tela Kristovho Duchom Svätým, čo je presne to, čo sa stalo na Letnice, keď povstala prvotná cirkev. Inými slovami, byť narodený z Ducha znamená byť v pravde pokrstený Duchom Svätým. Je to jedno a to isté.

426 Uvedomujem si, že sa to tu na okamih bude zdať zmätené, pretože väčšina ľudí vie, že som bol ordinovaný za baptistického kazateľa a statočne som prehlásil, že to baptisti nepochopili, pretože hovoria, že človek prijíma Ducha Svätého, KEĎ uverí. Ale tak to nie je. Prijímate Ho "POTOM, až keď ste uverili". Skutky 19:2-6: "Povedal im: Či ste dostali Svätého Ducha, keď ste uverili? [V angl. preklade: "od vtedy, čo ste uverili"- pozn.prekl.] A oni mu povedali: Ba ani sme nepočuli, či je Svätý Duch. A on im povedal: A na čo ste tedy pokrstení? A oni povedali: Na krst Jánov. A Pavel povedal: Ján krstil krstom pokánia a hovoril ľudu, aby uverili v Toho, ktorý prijde po ňom, to jest v Krista Ježiša. Keď to počuli, dali sa pokrstiť na meno Pána Ježiša. A keď potom vzložil na nich Pavel ruky, prišiel na nich Svätý Duch a hovorili jazykmi a prorokovali." Tu to máme. Pavol sa ich opýtal: "Prijali ste, OD TEJ DOBY, ČO STE, NIE KEĎ ste, uverili?" A tu je ten veľký rozdiel, lebo obdržíme PO TOM, čo sme tomu uverili a prijali to! V Efežanom 1:13 je doslovná správa o tom, čo sa v Efeze podľa Skutkov 19 stalo. "V ktorom aj vy počujúc Slovo Pravdy, Evanjelium svojho spasenia, v ktorom aj uveriac, zapečatení ste Svätým Duchom Zasľúbenia. [Tu je znovu v angl. preklade: od tej doby, OD VTEDY, čo ste uverili, nie počas toho, čo ste uverili - pozn.prekl.]". Pozrite, o to ide. Mnohí z modernistov a tiež z fundamentalistov (takzvaných) veria v spásu v určitú a istú hodinu alebo čas; často tomu hovoria: "urobiť rozhodnutie", a tomu potom hovoria, že prijali Krista alebo že sú znovuzrodení. Ale prijatie Krista je prijatie Jeho Ducha. Prijatie Jeho Ducha - to je znovuzrodenie. Prijatie Jeho Ducha, to je pokrstenie Duchom Svätým. Amen. Títo ľudia veria. To je krásne. Tam ale zostanú stáť. Ducha Svätého obdržíte PO TOM, čo ste uverili. Tak to bolo vždy a tak to tiež vždy bude. Prvé poučenie k ľudu bolo povedané Petrom na Letnice: "Čiňte pokánie, a nech sa pokrstí jeden každí z vás na Meno Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov, a dostanete dar Svätého Ducha. Lebo vám patrí to zasľúbenie a vašim deťom a všetkým na široko - ďaleko, ktorých - a koľkýchkoľvek si povolá Pán, náš Boh."

427 Tieto poučenia prichádzajú ako priama Petrova odpoveď na to, čo sa v skutočnosti na Letnice stalo. Tu sa splnilo, čo Boh podľa proroka Joela povedal, že vyleje zasľúbeného Ducha Svätého na každé telo. Pred touto dobou nebol vyliaty a nebol daný. Od tejto doby sa TO malo diať nasledujúcim spôsobom: najprv pokánie, potom krst na Meno Pána Ježiša Krista a potom je Boh povinný naplniť tých, ktorí prišli. Peter, ani žiaden iný apoštol, nikdy nepovedal: "Musíte sa znovuzrodiť a potom budete naplnení Duchom."

428 Keďže toto je vzorové prežitie, týkajúce sa prijatia Ducha Svätého, dávajte dobrý pozor, ako bol v nasledujúcom prípade vyliaty Duch Svätý na ľudí. Skutky 8:5-17: "A Filip zišiel do mesta Samárie a kázal im Krista. A zástupy jednomyseľne pozorovali na to, čo hovoril Filip, čujúc a vidiac divy, ktoré činil. Lebo z mnohých, ktorí mali nečistých duchov, vychádzali duchovia a kričali velikým hlasom, aj mnohí porazení a chromí boli uzdravení. A povstala veliká radosť v tom meste. A nejaký muž, menom Šimon, prevádzal predtým v tom meste čary a plnil samársky národ úžasom hovoriac o sebe, že je kýmsi velikým, na ktorého pozorovali všetci od malého až do veľkého a hovorili: Tento je tou velikou mocou Božou. A pozorovali na neho preto, že ich za dlhý čas naplňoval úžasom svojimi čary. Ale keď uverili Filipovi, ktorý im zvestoval o kráľovstve Božom a o Mene Pána Ježiša Krista, krstili sa mužovia a ženy. A uveril aj sám Šimon a keď bol pokrstený, pridržal sa Filipa. A vidiac, že sa dejú divy a veľké moci, žasol. A keď počuli apoštolovia, ktorí boli v Jeruzaleme, že Samária prijala Slovo Božie, poslali k nim Petra a Jána, ktorí, keď ta zišli, modlili sa za nich, žeby dostali Svätého Ducha, (lebo ešte nebol zostúpil na niktorého z nich, a boli len pokrstení v Meno Pána Ježiša.) Vtedy vzkladali na nich ruky, a dostávali Svätého Ducha." Podľa verša 12 ONI UVERILI SLOVU. Boli pokrstení na Meno Pána Ježiša. Ale napriek tomu všetkému podľa 16 verša EŠTE NEPRIJALI DUCHA SVÄTÉHO. Až POTOM, keď uverili a boli správne pokrstení, prijali Ducha Svätého. To je práve ten istý vzor, ktorý dal Peter v Skutkoch 2:38-39.

429 Iné miesto Písma, ktoré túto tému obdivuhodne osvetľuje, nachádzame v epištole Galaťanom 3:13-14: "Zlorečený každý, kto visí na dreve, aby na pohanov prešlo v Kristu Ježišovi požehnanie Abrahámovo, aby sme dostali zasľúbenie Ducha skrze vieru." Nijakým spôsobom nemôže byť povedané, že "požehnanie Abrahámovo" je znovuzrodenie a "zasľúbenie Ducha" je krst Duchom Svätým, teda dve oddelené udalosti. Lebo v Písme čítame, že: "Ježiš zomrel na kríži a Jeho smrťou a vzkriesením prešlo požehnanie Abrahámovo na pohanov, opustiac Židov. To sa stalo, aby pohania mohli prijať Ducha."

430 Ak porozumieme tomu, čo som práve povedal, je jasné, prečo študenti Písma nikdy nemohli nájsť, že by bol Pavol kedy povedal: "Znovuzroďte sa a POTOM budete naplnení Duchom." Oni sa domnievali, že to tu tak stojí a vložili do toho svoje vlastné mienky a hovoria, že je to tak písané, ALE PÍSMO TO NEHOVORÍ. Ani Ježiš to nikdy nepovedal. Pozrite sa na Jána 7:37-39 a čítajte to teraz s porozumením: "Potom v posledný, v ten veliký deň sviatku stál Ježiš a volal: Ak niekto žízni, nech prijde ku mne a pije! Kto verí vo Mňa, jako hovorí Písmo, rieky živej vody potečú z jeho vnútra. (Ale to povedal o Svätom DUCHU, ktorého mali dostať uverivší v Neho. Lebo ešte nebolo Svätého Ducha, pretože Ježiš ešte nebol oslávený.)" Je tu dôrazne a rozhodne povedané, že z veriaceho, ktorý príde vo viere k Ježišovi a bude piť vodu, budú plynúť prúdy živej vody. To sa vzťahuje na prežitie Letníc. Zatiaľ čo túto myšlienku podržíme v pamäti, prečítajme si Jána 4:10 a 14: "Ježiš odpovedal a riekol jej: Keby si znala dar Boží a vedela, kto je Ten, ktorý ti hovorí: Daj sa mi napiť!, ty by si bola Jeho prosila, a bol by ti dal živej vody. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu Ja dám, ten nebude žízniť na veky; ale voda, ktorú mu dám, obráti sa v ňom na prameň vody, vyvierajúcej do večného života." Je tu zmienená tá istá živá voda, ale tentoraz nie je označená ako rieka, ale ako artézska studňa. Tu ľudia robia jednu chybu. Pretože je nazvaná studňou a riekou, domnievajú sa, že v prvom prípade sa jedná o večný život, ktorý udeľuje Duch a v nasledujúcom prípade, kde je pomenovaná ako rieka (ktorá sa prejavuje obrovskou dynamikou), že to je Duch, ktorý je tu daný ako výstroj a moc. Ale tak to nie je. Je to jedno a to isté. Duch je to, ktorý dáva život a moc, a Ten prišiel na Letnice.

431 Čo spôsobilo toto nedorozumenie? Odpoveď znie: "PREŽITIE." Riadili sme sa prežitím a nie Slovom. Ale preč s prežitiami, ktoré nemajú byť vaším vodítkom. Je len jedna olovnica, je len jedno merítko, a to je SLOVO. Dbajte na to pozorne a uchopte to. Peter povedal: "Čiňte pokánie a dajte sa pokrstiť každý jeden z vás na meno Ježiša Krista na odpustenie hriechov, a prijmete dar Ducha Svätého." Pavol sa opýtal: "Či ste prijali Ducha Svätého ODKEDY ste uverili?" Tu nachádzame celý náš problém. Ľudia činia pokánie zo svojich hriechov, dajú sa pokrstiť vo vode, ALE NEJDÚ ĎALEJ, ABY OBDRŽALI DUCHA SVÄTÉHO. VERTE AŽ K PRIJATIU DUCHA. Veriť v Ježiša, to je krok správnym smerom, je to krok smerom k Duchu Svätému. Ale tu sa ľudia zastavia. Oni idú až do vody a potom zostanú stáť. Oni veria a potom zostávajú stáť. Biblia ale nehovorí, že obdržíte, KEĎ uveríte. Je povedané: "Prijali ste Ducha Svätého PO TOM, čo ste uverili?" Presný a doslovný preklad znie: "Prijali ste Ducha Svätého od tej doby, čo ste pred tým uverili?" Ľudia veria a zostávajú stáť. Ducha Svätého neprijímate, keď V Neho uveríte a činíte pokánie. Idete ďalej a prijmete Ducha Svätého. Vidíte? V tom zlyhávajú naši fundamentalisti. Oni nemajú žiadnu moc, pretože im chýbajú Letnice.

432 Sú ako deti Izraela, ktoré vyšli z Egypta a zastavili sa tesne pred Zasľúbenou Zemou. Izraelské deti opustili Egypt v počte asi dvoch miliónov. Všetci putovali spolu, všetci videli tie isté divy Božie, všetci sa podieľali na tej istej manne a vode, ktorá vyšla z tej udretej skaly, všetci išli za rovnakým oblakom vo dne a ohnivým stĺpom v noci, ale LEN DVAJA z nich dosiahli Zasľúbenú Zem. LEN DVAJA BOLI PRAVÍ, SKUTOČNÍ VERIACI. To je pravda, lebo Slovo hovorí, že ten zbytok zomrel pre neveru; a pre svoju neveru nemohli vojsť. (Židom 3:19) Ak je to tak, a len DVAJA VOŠLI, potom teda tí ostatní neboli skutočnými veriacimi. V čom spočíval rozdiel? Dvaja stáli na Slove. Keď srdcia tých desiatich vyzvedačov v Kádeš-Barnei zlyhali, Jozue a Kálef sa nezakolísali, pretože oni verili Slovu a povedali: "Sme viac ako schopní zabrať túto zem." Oni vedeli, že to dokážu urobiť, pretože Boh povedal: "Dal som vám tú zem." Všetci títo Izraeliti videli moc a dobrotivosť a vyslobodenie Božie a predsa nevošli do odpočinutia, ktoré je typom Ducha Svätého. Už z toho môžete vidieť, že je len málo tých, ktorí sú ochotní všetkému veriť a ísť celou cestou až k prijatiu Ducha Božieho.

433 Dobre, až potiaľto sme došli. Poďme ďalej, i keď viem,že spôsobím u niektorých ľudí určité emócie. Ale za to nie som zodpovedný. Moja zodpovednosť je voči Bohu a Jeho Slovu a voči ľudu Božiemu, ku ktorému ma poslal. Musím byť verný vo všetkom, čo mi prikázal, aby som povedal.

434 V Jánovi 6:37 a 44 je povedané: "Všetko, čo mi dáva Otec, prijde ku Mne, a toho, kto prijde ku Mne, nevyženiem von. Nikto nemôže prijsť ku Mne, keby ho nepritiahol Otec, ktorý Ma poslal, a Ja ho vzkriesim v posledný deň." Ján 1:12-13: "Ale všetkým, ktorí Ho prijali, dal právo a moc stať sa deťmi Božími, tým, ktorí veria v Jeho Meno; ktorí nie z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ALE Z BOHA sú splodení." Efežanom 1:4-5: "Tak, ako si nás v Ňom vyvolil pred založením sveta, aby sme boli svätí a bezvadní pred Ním, v láske, predurčiac nás k synovstvu skrze Ježiša Krista cieľom Neho podľa ľúbosti svojej vôle." Teda, aby som nezašiel príliš ďaleko v téme suverenity Božej (pretože to by samo o sebe zabralo i celú knihu), chcel by som tu zdôrazniť, že podľa tohoto verša si Ježiš Kristus vyvolil Svoju nevestu rovnakým spôsobom ako každý iný muž si dnes volí svoju nevestu. Ani dnes nerozhoduje nevesta o tom, že si jednoducho vezme určitého muža. Nie. Je to ženích, ktorý o tom rozhoduje a vyvoľuje si určitú ženu za svoju nevestu. (Ján 15:16: "Nie vy ste si Mňa vyvolili, ale Ja som si vyvolil vás.") Podľa Slova Božieho bola nevesta vybraná pred založením sveta. Toto vyvolenie Nevesty si preduložil Sám v Sebe. Efežanom 1:9. A v Rimanom 9:11 je povedané: "Aby zostávalo preduloženie Božie podľa vyvolenia." Nedá sa to čítať inak. Úmysel srdca, večný úmysel Boží bol, vziať si nevestu podľa Svojej VLASTNEJ voľby, a tento úmysel bol v Ňom Samom, a pretože je večný, bolo o ňom rozhodnuté pred založením sveta.

435 Všimnite si to prosím presne a pozrite. Skôr ako vôbec bolo zrnko hviezdneho prachu, skôr ako vôbec bol Boh Bohom (A Boh je predmetom uctievania a vtedy ešte nebolo nikoho, kto by Ho mohol uctievať, takže On bol v tom čase iba potencionálne Bohom), vtedy existoval ako večný Duch a už tam v Jeho mysli bola nevesta. Áno, bola tam. Existovala v Jeho myšlienkach. A ako je to s týmito myšlienkami Božími? Sú večné, však?

436 Večné myšlienky Božie! Opýtam sa vás: "Sú myšlienky Božie večné?" Ak toto môžete uvidieť, potom uvidíte mnoho vecí. Boh je nemenný, ako v bytí, tak i v konaní. O tom sme už hovorili a dokázali to. Boh je vo Svojich schopnostiach nekonečný, a preto je tiež ako Boh vševedúci. Keď je vševedúci, tak sa nemôže teraz ešte priúčať, ani sa neradí Sám so Sebou, ani v žiadnom čase k svojmu poznaniu nepridáva. Keby mohol k Svojmu poznaniu niečo pridať, nebol by vševedúci. Potom by sme mohli nanajvýš povedať, že raz bude vševedúci. Ale to nie je podľa Písma. On JE vševedúci. Nikdy nemal nejakú novú myšlienku, všetky Svoje myšlienky mal vždy, On pozná koniec pred začiatkom, lebo On je Boh. TAK SÚ MYŠLIENKY BOŽIE VEČNÉ. SÚ SKUTOČNÉ. Oni jednoducho nie sú také ako u človeka, ktorý načrtol plán a jedného dňa ho premení na hmotu a formu, ale oni sú už skutočné a večné a sú časťou Boha.

437 Pozrite, ako sa to deje. Boh mal vždy Svoje myšlienky s Adamom. Adam, ako Jeho myšlienka, nebol dosiaľ vyjadrený. Žalm 139:15 -16 vám dá túto myšlienku: "Niktorá moja kosť nie je ukrytá pred Tebou, ktorý som učinený v skrytosti; utkaný som v hlbinách zeme. Tvoje oči videli môj trup a do Tvojej knihy sú zapísané všetky moje údy jako aj dni, v ktorých boli utvorené, keď ešte nebolo ani jedného z nich." To, čo hovorím, nie je napísané o Adamovi, ale dáva vám to poznanie a predstavu o tom, že táto myšlienka bola v Jeho mysli a táto myšlienka bola večná a musela byť vyjadrená. Lebo keď bol Adam sformovaný z prachu zeme a Boh stvoril jeho duchovnú podstatu, stal sa Adam vyjadrenou myšlienkou Božou a tieto večné myšlienky boli teraz prejavené.

438 Ak by sme prechádzali storočia, našli by sme Mojžiša, Jeremiáša a Jána Krstiteľa, a každý z nich bol večná Božia myšlienka, vyjadrená vo svojej dobe. Potom prídeme k Ježišovi, LOGOSU. On bol vyjadrenou a úplnou MYŠLIENKOU a dal sa poznať ako Slovo. To je to, čím On JE a BUDE navždy.

439 Preto je napísané: "Ako si nás vyvolil V ŇOM (Ježišovi) pred založením sveta." To znamená, že sme boli S Ním už tam, totiž v mysli a myšlienkach Božích pred založením sveta. To dáva vyvoleným VEČNÚ kvalitu. Od toho sa nemôžete dostať preč.

440 Dovoľte, aby som sem vsunul jednu myšlienku. Dokonca naše telesné narodenie je založené na voľbe. V žene povstane mnoho a mnoho vajíčok. Ale prečo sa stane, že v určitej dobe určité vajíčko, a nie žiadne iné, zostúpi? To isté je u mužskej spermii, z neznámeho dôvodu sa určitý zárodok prichytí toho vajíčka, zatiaľ čo tie ostatné by to mohli rovnako tak dobre, dokonca by možno mali aj lepšiu príležitosť, a predsa to tak nie je a oni zahynú. Za tým všetkým stojí inteligencia, ktorá rozhoduje, či to bude chlapec alebo dievča, či plavovlasý alebo brunet, svetlý alebo tmavý, akú farbu očí bude mať atď. S týmito myšlienkami vo svojej mysli si spomeňte na Jozuu a Kálefa. Nepovedal Ježiš v Jánovi 6:49: "Vaši otcovia jedli mannu na púšti, a zomreli." Týchto rodičov, ktorí tam zomreli, bolo treba, aby boli praotcami národa, ku ktorému Ježiš hovoril. Oni zahynuli, hoci podľa tela boli v Božom vyvolení, zatiaľ čo Jozue a Kálef v ňom boli duchovne.

441 Avšak pokračujme. Títo vyvolení neboli len večnými Božími myšlienkami, ktoré mali byť vo svojom čase vyjadrené v tele, tí istí vyvolení sú nazývaní ešte iným menom. Rimanom 4:16: "Preto z viery, aby bolo podľa milosti, aby bolo zasľúbenie pevné všetkému semenu, nie len tomu zo zákona, ale aj tomu z viery Abrahámovej, ktorý je otcom všetkých nás." Rimanom 9:7-13: "Ani preto, že sú semä Abrahámovo, nie sú všetci deťmi, ale: V Izákovi sa ti bude volať semä, to jest, nie deti tela sú deťmi Božími, ale deti zasľúbenia počítajú sa za semä. Lebo Slovo zasľúbenia je toto: O tomto čase prijdem, a Sára bude mať syna. A nie len to, ale aj Rebeka počala z jedného, z Izáka, nášho otca; (lebo ešte keď sa neboli narodili, ani neboli vykonali ničoho dobrého alebo zlého - aby zostávalo preduloženie Božie podľa vyvolenia, nie zo skutkov, ale z toho, ktorý povoláva) - ešte vtedy jej bolo povedané, že väčší bude slúžiť menšiemu. Jako je napísané: Jakoba som miloval a Ezava som nenávidel." Galaťanom 3:16: "A zasľúbenia boli povedané Abrahámovi a jeho semenu. Nehovorí: I semenám, ako keby ich bolo mnoho, ale hovorí jako o jednom: I tvojmu semenu, ktorým je Kristus." Galaťanom 3:29: "A jestli ste vy Kristovi, tedy ste semenom Abrahámovým a podľa zasľúbenia dedičmi." Podľa Rimanom 4:16 zisťujeme, že Boh dal to isté zasľúbenie VŠETKÉMU semenu Abrahámovmu a Pavol toto označenie vzťahuje na seba i na všetkých veriacich, lebo hovorí: "Abrahám, ktorý je otcom VŠETKÝCH nás." Potom pokračuje a mieri stále presnejšie k cieľu, aby vyjadril konečne platnú myšlienku. V Galaťanom 3 stotožňuje SEMENO (jednotné číslo) s Ježišom a nazýva "deti semena" deťmi zasľúbenia a zasľúbenie má do činenia s "vyvolením" alebo s "Božou voľbou". To je presne to, čo sme povedali. Tí, ktorí sú z Kráľovského Semena, sú vyvolení Boží, sú to tí predurčení, predzvedení Bohom, a boli v mysli Božej a v Jeho myšlienkach. Zrozumiteľne vyjadrené, Pravá Nevesta Kristova bola večne v Božej mysli, hoci nie vyjadrená, až dokiaľ každý vystúpil vo svojom určenom a vyznačenom čase. Akonáhle každý úd vychádza, je VYJADROVANÝ a zaujíma svoje miesto v tomto tele. Tak je táto nevesta doslovnou NEVESTOU SEMENA VYPOVEDANÉHO SLOVA. I keď je tu pomenovaná ženským označením, je znovu nazývaná "telom Kristovým". Je úplne zrejmé, že tak musí byť pomenovaná, lebo k tomu a v Ňom predsa bola predurčená. Vyšla z toho istého prameňa a bola večne s Ním a prejavuje Boha v rozmanitosti údov Jeho tela, zatiaľčo Boh bol najprv zjavený v JEDNOM ÚDE, totiž v Pánovi Ježišovi Kristovi.

442 Tu teraz prichádzame k záveru. Ako to večné Logos (Boh) bolo prejavené v Synovi a v Ježišovi prebývala celá plnosť Božstva telesne a Tento večný bol Otcom, zjaveným v tele, čím prijal titul Syna, tak i my súc v Jeho myšlienkach večne stali sme sa v určený čas mnohými údmi Vypovedaného Semena Slova, prejavenými v tele a tieto večné myšlienky, teraz prejavené v tele, sú synovia Boží, práve to, čím sme nazvaní. NESTALI SME SA SEMENOM ZNOVUZRODENÍM, ALE SME BOLI SEMENOM A PRETO SME BOLI ZNOVUZRODENÍ, LEBO LEN VYVOLENÍ MÔŽU BYŤ ZNOVUZRODENÍ. Pretože SME BOLI SEMENOM, preto sme mohli byť oživení. V tom NIE - SEMENI nie je nič k oživeniu.

443 Zachovajte to dobre vo svojich mysliach. Urobte ďalší krok. Vykúpiť znamená kúpiť naspäť. Je to vrátené späť pôvodnému majiteľovi. Boh Svojou smrťou, preliatou Krvou, KÚPIL TÝCH SVOJICH SPÄŤ. On kúpil späť Nevestu Vypovedaného Semena Slova. "Moje ovce čujú Môj hlas (Slovo) a nasledujú Ma." Vždy ste boli ovcou. Nikdy ste neboli prasaťom alebo psom, ktorý by sa až potom stal ovcou. To je nemožné, lebo každý druh života rodí znova život podľa svojho druhu a druh sa nemení. Tak, ako sme boli v myšlienkach Božích a potom vyjadrení v tele, tak tiež musel prísť deň, keď sme začuli Jeho hlas (Slovo) a počujúc Jeho hlas , uvedomili sme si, že je to volanie nášho Otca a poznali sme, že sme synovia Boží. Počuli sme Jeho hlas a zvolali sme ako márnotratný syn: "Spas ma, môj Otče. Vraciam sa späť k Tebe."

444 Syn Boží môže prejsť celý kus cesty bez toho, že by poznal, že je synom. Skutočne mnoho pravých kresťanov je takých, ako ich opisuje príbeh o malom orlovi, ktorého vysedela sliepka. Vy viete, že orol je typom pravého veriaceho. Nejaký sedliak vzal orlie vajce a položil ho s ostatnými slepačími vajcami do hniezda pod sliepku. Po určitej dobe sa vyliahli mláďatá. Malé kuriatka si so sliepkou rozumeli, ale mladý orol nemohol pochopiť, čo všetko to kotkodákanie a hrabanie sa v hnoji, to zháňanie potravy znamená. S námahou sa udržiaval pri živote a bol z toho všetkého veľmi zmätený. Ale jedného dňa orlica, ktorá zniesla to vajce, spozorovala toto orlie mláďa na zemi. Zniesla sa s neobyčajnou rýchlosťou dole a volala ho s hlasitým krikom, aby vzlietol do výšky a odletel s ňou. On nikdy nepočul krik orla, ale keď zaznelo to prvé zvolanie, niečo v ňom ožilo a on zatúžil vzlietnuť s ňou. Bál sa ale urobiť prvý pokus. A znova na neho matka orlica zvolala, aby sa vzniesol do vzduchu a nasledoval ju. Kričal, že sa bojí. Matka ho ešte raz vyzvala, aby to predsa len skúsil. A ako tak začal mávať krídlami, dostal sa do vzduchu a odpovedal tak na volanie matky tým, že sa vzniesol do modrého neba. Vidíte, on bol vždy orlom, i keď sa nejaký čas správal ako kura, ale spokojný tam predsa nebol. Keď ale začul volanie toho veľkého orla, išiel na svoje vlastné miesto. A keď raz pravý syn Boží začuje skrze Slovo volanie Ducha, potom pozná i on, kým on je, a utečie sa k tomu Veľkému Prorokovi - Orlovi a bude s Ním navždy sedieť v nebeských miestach v Kristu Ježišovi.

445 TERAZ PRICHÁDZA NÁŠ TRIUMFÁLNY ZÁVEREČNÝ KAMEŇ o krste Duchom Svätým. Galaťanom 4:4-7: "Ale keď prišla plnosť času, poslal Bôh svojho Syna, pošlého zo ženy, podrobeného pod zákon, aby tých, ktorí boli daní pod zákon, vykúpil, aby sme vzali nám určené synovstvo. A že ste synovia, poslal Bôh Ducha Svojho Syna do našich sŕdc, ktorý volá: Abba Otče! Takže už nie si sluha, ale syn, a jestli syn, aj dedič Boží skrze Krista." Tu to je. Ježiš Kristus prišiel, zomrel na kríži, dokonal vykúpenie (prinavrátil pôvodnému vlastníkovi tým, že zaplatil cenu) a tým NÁS POSTAVIL ZA SYNOV. Neučinil z nás synov, lebo sme už boli Jeho synmi, ale umiestnil nás do postavenia synov. Lebo dokiaľ sme boli vo svete, v tele, nemohli sme byť uznaní za Jeho synov. Boli sme držaní v zajatí diabla. Ale synmi sme boli. A počujte toto: "A ŽE STE SYNOVIA, POSLAL BOH DUCHA SVOJHO SYNA DO VAŠICH SŔDC, KTORÝ VOLÁ: ABBA, OTČE." Na koho bol vyliaty Duch na Letnice? Na synov. Na koho v Korinte? Na synov, keď POČULI SLOVO.

446 Čo je teda krst Duchom Svätým? Je to Duch, ktorý vás krstí do tela Kristovho. Je to nový rod. Je to Duch Boží, ktorý vchádza do vás a napĺňa vás po tom, čo ste činili pokánie, (keď ste počuli Jeho Slovo) a prijali vodný krst ako odpoveď dobrého svedomia voči Bohu.

447 Tomu, čo sme teraz uviedli, by všetci porozumeli o mnoho ľahšie, keby verili učeniu o jednote Božstva. Lebo nie sú tri osoby v Božstve, ale JEDNA. NIE SME preto zrodení z Ducha Života Ježiša, ktorý vchádza do vnútra a potom neskôr prichádza Duch Svätý, aby nám dal moc. Keby to tak bolo, prečo teda potom zneuctievame Otca a nedávame Mu žiadneho miesta v celkovom diele spasenia, lebo ak je spasenie od Pána a keby boli traja Pánovia, potom i ON (Otec) by musel mať v tom Svoj podiel. Istotne ale vidíte, že Ježiš celkom objasnil, že je to On, On Sám, ktorý je Bohom, a On je to, On Sám, kto vchádza do veriacich. Ján 14:16 hovorí, že Otec pošle iného Utešiteľa. Ale verš 17 hovorí, že On (Ježiš) u nich prebýva a neskôr bude v nich. Vo verši 18 hovorí, že k nim opäť príde. Vo verši 23, keď hovoril k učeníkom, povedal: "A k nemu prídeme (Otec a Syn) ." Tak je On Otec, Syn a Duch Svätý, prichádzajúci v tú istú dobu, lebo je to JEDNA OSOBA, z ktorej pozostáva Božstvo. Ten príchod sa stal na Letnice. Neboli dva príchody Ducha, len jeden. Problém je v tom, že ľudia nepoznajú skutočnú pravdu a jednoducho veria v Ježiša na odpustenie hriechov, ale nepokračujú, aby prijali Ducha.

448 Skôr ako ukončím túto tému, viem, že vám vŕta v mysli jedna otázka. Radi by ste vedeli, či verím v učenie o preexistencii (alebo skoršej existencii). Neverím tomu mormonskému učeniu o preexistencii duše, práve tak, ako neverím v reinkarnáciu, čiže v prevteľovanie duše. Buďte tu opatrní a pozrite: nie je to osobnosť, ktorá je Bohom večne predurčená, JE TO SLOVO ALEBO SEMENO. To je to. Dávno, príliš dávno na to, aby to ľudský rozum pochopil, večný Boh s večnými myšlienkami uložil, ako je napísané: "JAKOBA SOM MILOVAL, ALE EZAVA SOM NENÁVIDEL (Rimanom 9:13)." SKÔR AKO SA KTORÝ Z NICH NARODIL A AKO BY NIEČO DOBRÉHO ALEBO ZLÉHO UČINIL! Pozrite, bola to MYŠLIENKA a potom bola táto myšlienka vyjadrená a Boh vykúpil späť Jákoba, lebo iba Jákob bol SEMENOM. Iba Jákob mal semeno, preto mal tiež úctu k právu prvorodenstva a zmluve Božej. Ak ste pravým semenom, budete počuť Slovo. Duch vás pokrstí do tela Kristovho, naplní vás a vystrojí mocou a vy prijmete Slovo pre váš deň a vek. Vidíte, akým jasným sa stane pravý dôkaz, keď je vám Slovo zjavené? Všimnite si znova, že Ježiš bol Kráľovské Semeno. Žil v ľudskom tele. Keď Ho Duch volal (tú Slovom prejavenú Myšlienku), tak išiel k Jordánu a bol pokrstený vo vode. Bol poslušný Slovu, Duch Svätý prišiel na Neho a hlas povedal: "Toto je môj milovaný syn, Toho počúvajte!" Hlas nepovedal: "On sa stal Mojím Synom", Ježiš BOL Synom! Duch Svätý Ho potvrdil ako Syna pred všetkými ľuďmi. Keď bol takto naplnený (a ten istý vzor platil na Letnice i po nich), vystúpil a demonštroval moc, ako obdržal plné zjavenie Boha a od Boha, dané na ten deň.

449 Teraz sme súvisle uviedli, že pravdivý dôkaz o krste Duchom Svätým pre veriaceho je ten, že prijme Slovo pre vek, v ktorom žije. Dovoľte, aby som vám to celkom jasne ukázal.

450 Tých Sedem Vekov, tak, ako sú nám v Zjavení, kapitola 2 a 3 predvedené, vyčerpávajú celé časové obdobia plnosti pohanov, čiže celú tú dobu, v ktorej Boh koná s pohanmi k spáse. V každom jednotlivom veku bez výnimky sa hovorí to isté pri otvorení a tiež na záver posolstva pre ten vek. "Poslovi zboru (v Efeze, Smyrne, Pergame, Tyatíre, Sardách, Filadelfii, Laodicei) napíš, toto hovorí Ten, atď. , atď." ... a potom: "Kto má uši, nech počuje (jednotné číslo), čo Duch hovorí zborom." Vidíte, že Ježiš (skrze Ducha) oslovuje v KAŽDOM veku LEN JEDNU osobu ohľadne Slova pre určité obdobie. Len JEDEN posol obdrží pre každé obdobie to, čo im chce Duch povedať, a ten JEDEN POSOL je poslom pravej cirkvi. On hovorí za Boha skrze zjavenie "cirkvám", obom, tej pravej i tej nepravej. Posolstvo je potom vysielané všetkým. I keď je toto posolstvo vysielané všetkým, ktorí sú v okruhu toho posolstva, je to posolstvo prijímané individuálne, len k tomu určenou skupinou, ktorá má pre to určité schopnosti a len určitým spôsobom. Každý jednotlivec tejto skupiny obdržal schopnosť počuť, čo Duch hovorí cirkvi prostredníctvom posla. Tí, ktorí počujú, neobdržia nejaké súkromné zjavenie, ani to nie je skupina, ktorá obdrží kolektívne zjavenie, ALE KAŽDÁ OSOBA POČUJE A PRIJÍMA TO, ČO UŽ POSOL OD BOHA OBDRŽAL.

451 To, že to tak je, by nás nemalo udivovať, lebo Pavol určil tento vzorec pod rukou Božou. Pavol sám mal plné zjavenie pre svoj deň, ako o tom prináša dôkaz počas toho, čo je postavený pred tých ostatných apoštolov, ktorí uznali Pavla ako Proroka - Posla pre pohanov v tej dobe. Z výpovede Slova tiež môžete vidieť, že keď chcel ísť Pavol do Ázie, Boh mu v tom zabránil, lebo ovce (Jeho deti) boli v Macedónii a oni (Macedónci) budú počuť, čo im Duch mal prostredníctvom Pavla povedať, zatiaľ čo ľudia v Ázii nie.

452 V každom veku máme presne ten istý vzor. To je dôvod, prečo svetlo prichádza prostredníctvom jedného Bohom vyslaného posla v určitej oblasti, a od tohoto posla sa šíri svetlo službou druhých, ktorí v tom boli verne vyučení. Ale nie všetci, ktorí vychádzajú, sa poučili, že je nutné povedať LEN to, čo povedal posol. (Spomeňte si, že tiež Pavol v 1. Korinťanom 14:37 varoval ľudí, aby hovorili len to, čo povedal on: "Ak niekto myslí o sebe, že je prorok alebo duchovný, nech pozná dobre, čo vám píšem, že sú to PRIKÁZANIA PÁNOVE. Či od vás vyšlo Slovo Božie? Alebo, či len k vám samým prišlo?") Oni tam niečo pridajú, a tu zase niečo uberú, a veľmi skoro posolstvo už nie je viac čisté a prebudenie zomiera. Akí opatrní musíme byť, aby sme počuli len JEDEN hlas, lebo Duch má len jeden hlas, ktorý je hlas Boží. Pavol ich preto varoval, aby hovorili len to, čo on povedal, tak isto i Peter robil to isté. On ich varoval, že ANI ON (Pavol) nemôže zmeniť jediné slovo, ktoré mu Boh dal skrze zjavenie. Ó, ako je predsa dôležité počuť hlas Boží skrze Jeho posla a potom hovoriť len to, čo mu bolo dané, aby cirkvi povedal.

453 Dúfam, že to teraz začínate vidieť. Snáď by ste tomu teraz mohli rozumieť, prečo nedržím s fundamentalistami a s letničnými. Musím držať so Slovom tak, ako ho Pán zjavil. Nemohol som všetko prebrať. Bola by z toho celá kniha, ale s Pánovou pomocou budeme mať mnoho kázní, záznamov a posolstiev o týchto bodoch, ktoré vám pomôžu porozumieť Písmo v súvislosti.

454 "Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom v každom veku." V každom veku bolo to isté zvolanie. Počujte, čo hovorí Duch! Ak si kresťan, potom sa vrátiš k tomu, čo učí Duch, to je k Slovu, ktoré dal pre tento vek. Každý posol bude kázať Slovo každému obdobiu. Každé nové a pravé prebudenie bude preto, že sa ľudia vrátili k Slovu, ktoré bolo pre ich dobu. Zvolanie pre každý vek je výčitka: "Opustili ste Slovo Božie. Čiňte pokánie a navráťte sa k Slovu." Od prvej knihy Biblie (Genesis), až k tej poslednej knihe (Zjavenie) je len jeden dôvod, prečo sme sa zneľúbili Bohu - to je opustenie Slova, a je len jeden prostriedok, ako môžeme znovu získať Jeho zaľúbenie - návrat do Slova.

455 V období Efezského Veku a v tomto období a v každom období, ktoré preberáme, uvidíme, že toto je pravdou. A v tom poslednom veku, ktorý je naším vekom, nájdeme totálne zatmenie Slova, úplné odpadnutie, ktoré povedie k veľkému súženiu.

456 Ak si tým pravým semenom a ak si pokrstený Duchom Svätým, potom si budeš Jeho Slovo ceniť viac ako svoju dennú potravu a budeš mať žiadosť žiť KAŽDÝM Slovom, ktoré vychádza z úst Božích.

457 To je moja úprimná modlitba za nás všetkých, aby sme počuli, čo nám prináša Duch zo Slova dnes.