Posolstvo Pána Ježiša Krista v čase konca

Učenie nikolaitov (mikulášencov)
(Úryvok z knihy "Výklad siedmich cirkevných vekov")

Zj. 2,15: "Tak máš aj ty takých, ktorí držia učenie mikulášencov, čoho nenávidím."

Spomínate si, že som v Efezskom Veku toto slovo nikolaiti vysvetlil, že pochádza z gréckych slov nicao, ktoré znamená podmaniť a lao, ktoré znamená laikov. Nicolaite preto znamená "ovládnuť laikov". Prečo je to vlastne taká strašná záležitosť? Je to preto tak hrozné, pretože Boh nikdy nevložil vedenie cirkvi do rúk ľudí, ktorí sú vedení politickými motívmi. On vložil Svoju cirkev do starostlivosti Bohom určených, Duchom naplnených a podľa Slova žijúcich ľudí, ktorí vedú ľud tým, že ho sýtia Slovom. On nerozdelil ľudí do tried, takže by masy musely byť vedené svätým kňažstvom. Je síce pravda, že vedenie musí byť sväté, ale musí ním byť i celé zhromaždenie. Ďalej nie je v Slove žiadne miesto, kde kňazi, služobníci, alebo im podobní, prostredkujú medzi Bohom a ľuďmi, ani tam nie je miesto, že by boli vo svojej službe Pánovi oddelení. Boh chce, aby Ho všetci milovali a Jemu spoločne slúžili. nikolaitizmus toto všetko zničil, služobníkov od ľudu odlúčil a z vedúcich urobil pánov namiesto služobníkov. Nuž, toto učenie začalo ako skutok v prvom veku. Problém snáď leží v dvoch slovách: ´starší´ (presbyter) a ´dozorca´ (biskup). Písmo sle dosvedčuje, že v každej cirkvi je niekoľko starších, ale niektorí (medzi nimi Ignácius) začínajú učiť, že myšlienka mať biskupa, znamená mať kohosi, kto má prednosť alebo autoritu a že má kontrolu nad staršími. Avšak pravda o tom je tá, že slovo ´starší´ svedčí len o tom, kto tá osoba je, zatiaľčo slovo ´biskup´ vlastne označuje úrad tohoto muža. Starší je ten muž. Biskup je úrad toho muža. ´Starší´ sa vždy vzťahovalo a vždy bude vzťahovať na to, ako dlho človek žije v Pánovi. Starším nie je preto, že k tomu bol zvolený alebo zriadený, ale preto, že JE STARŠÍ. Je vytrvalý, vyučený, žiadny nováčik, na základe skúsenosti dôveryhodný a má ako kresťan dlhoročné osvedčenie svojho života. Ale biskupovia sa pevne nedržali Pavlových epištol, ale vzali za smerodatnejšiu správu Pavla zo Skutkov 20, kde poslal starší z Efezu do Milétu. Vo verši 17 je napísané, že boli povolaní "starší" a potom vo verši 28 stojí, že boli nazvaní dozorcami (biskupmi). Ale títo biskupovia (nepochybne politicky motivovaní a túžiaci po moci) sa upierali na to, ža sa Pavol vyjadril v tom zmysle, že dozorcovia boli niečím viac než staršími miestneho zboru, ktorí majú oficiálne zmocnenie iba vo svojom vlastnom zbore. Pre nich bol teraz biskup mužom s rozšírenou autoritou nad mnohými miestnymi vedúcimi. Takéto poňatie nebolo biblické ani historické a predsa sa muž takej veľkosti ako Polykarp priklonil k takejto organizácii. Tak sa vtedy to, čo v prvom veku začalo ako skutok, stalo doslova učením a je to tak isto aj dnes. Biskupovia si stále ešte tvrdia, že majú moc nad ľuďmi, ustanovujúc ich do služby podľa toho, ako sa im zachce. Tým ale popierajú vedenie Ducha Svätého, Ktorý povedal:"Oddeľte Mi Pavla a Barnabáša pre dielo, ku ktorému som ich povolal." Toto je anti-Slovo a anti-Kristus. Mt 20,25-28: "Ale Ježiš privolajúc si ich, povedal: Viete, že kniežatá národov panujú nad nimi, a velikí medzi nimi prevádzajú nad nimi moc. Nie tak bude medzi vami, ale ktokoľvek by chcel byť medzi vami velikým, bude vaším služobníkom; a ktokoľvek by chcel byť medzi vami prvým, bude vaším sluhom, ako ani Syn človeka neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých." Mt 23,8-9: Ale vy sa nevolajte rabbim, lebo jeden je váš Učiteľ, Kristus, a vy všetci ste bratia. A svojím otcom nenazývajte nikoho na zemi, lebo jeden je váš Otec, ten, ktorý je v nebesiach."

Aby som to ešte lepšie objasnil, dovoľte, aby som nikolaitizmus vysvetlil takto. Spomínate si, že v Zj 13,3 je povedané: "A videl som jednu z jej hláv ako doťatú na smrť, ale jej smrteľná rana bola uzdravená. A divila sa tomu celá zem hľadiac za šelmou." Teraz teda vieme, že tá zranená hlava bola pohanská ríša Rímska, táto veľká politická svetová moc. Táto hlava znovu povstala v "Rímsko-katolíckej duchovnej ríši". Dobre si to všimnite. Čo robil politický, pohanský Rím, čo bolo podkladom jeho úspechu? On "rozdelil a ovládol". To bolo semeno Ríma - rozdeliť a vládnuť. Jeho zuby zo železa trhaly a zožierali. A koho roztrhal a prehltol, ten už nikdy nepovstal, podobne ako zboril Kartágo a zotrel ich na prach. To isté železné semeno zostalo v ňom, keď povstal ako nepravá cirkev. Jeho heslo zostalo rovnaké - rozdeľuj a panuj. To je nikolaitizmus a Boh to nenávidí.

Nuž, je to veľmi známou historickou skutočnosťou, že sa ľudia uchádzali o úrad biskupa, keď sa toto mylné učenie vkradlo do cirkvi, s tým výsledkom, že toto postavenie bolo dané tým, ktorí mali lepšie vzdelanie, hmotne na tom boli dobre a boli politicky zmýšľajúcimi mužmi. Ľudské vedenie a programy začali nastupovať namiesto Božskej múdrosti a Duch Svätý nemohol ďalej pôsobiť. Toto bolo skutočne tragické zlo, lebo biskupovia začali zdôrazňovať, že k tomu nie je vyžadovaný posvätený kresťanský charakter, aby mohlo byť prinášané Slovo a konaná služba v cirkvi, ale dôležité sú iba základné zložky a ceremónie. To dovolilo zlým ľuďom (zvodcom) stádo roztrhať.

Ľuďmi urobeným učením o povýšení biskupov na miesto, ktoré im podľa Písma náležalo, bol urobený aj ďalší krok, totiž udeľovať iné tituly, čo potom bolo vybudované v náboženskú hierarchiu; čoskoro boli nad biskupmi arcibiskupovia a nad týmito kardináli a za času Bonifáca tretieho bol nad všetkými pápež, Pontifex.
Z učenia nikolaitov a zmiešania kresťanstva s babylonským náboženstvom vzišiel výsledok, ktorý popisuje Ezechiel v kap. 8,10: "Vtedy vojdúc videl som a hľa, boli tam všelijaké podoby zemeplazov a hoviad ohyzdných a všelijakých ukydaných bohov domu Izraelovho, vyryté na stene kolom dookola." Zj 18,2: "A skríkol silne, velikým hlasom a hovoril: Padol, padol veľký Babylon a stal sa bývaniskom démonov a žalárom každého ducha nečistého a žalárom každého vtáka nečistého a nenávideného."

Nuž, toto učenie nikolaitov, tento zákon, ktorý bol zavedený do cirkvi, nebol tak úplne všetkými ľuďmi prijatý, lebo oni mohli čítať tie staré listy a výroky Slova, písaného niektorým Božím mužom. Avšak čo urobila cirkev? Zosadila spravodlivých učiteľov a zvitky Písma spálila. Povedala: "K tomu je potrebné zvláštne vzdelanie, aby sa Slovo mohlo čítať a rozumieť mu. I sám Peter vraj povedal, že je ťažko rozumieť mnohým veciam, ktoré Pavol napísal." Odobrali ľudom Slovo a tak došlo skoro k tomu, že ľudia mohli poslúchať a robiť už len to, čo im povedal kňaz. Hovorili tomu Boh a Jeho Sväté Slovo. Zajali myseľ a život ľudí a urobili z nich sluhov despotického kňažstva.

Ak chcete mať dôkaz, že si katolícka cirkev pre seba robí nárok na život a myseľ ľudí, potom si len vypočujte edikt Theodosia X. Theodosiov prvý edikt.
Tento výnos bol vydaný bezprostredne po jeho krste v Prvej rímskej cirkvi. „My traja panovníci chceme, aby naši poddaní vytrvalo nasledovali náboženstvo, ktoré učil Peter v Ríme, ktoré bolo tradíciou starostlivo zachované a ktoré teraz Pontifex Damasus z Ríma a Peter, biskup z Alexandrie, muž apoštolskej svätosti podľa inštitúcie apoštolov a učenia Evanjelia, nám dovoľuje veriť v Božstvo Otca, Syna a Ducha Svätého, rovnakého majestátu vo Svätej Trojici. Požadujeme, aby nasledovníci tohto učenia boli nazývaní katolícki kresťania. Označujeme všetkých tých nezmyselných nasledovníkov iných náboženstiev neslávnym menom kacíri a zakazujeme im akékoľvek stretávanie a označovanie menom cirkev. Okrem zavrhnutia Božským súdom musia znášať aj ťažké potrestanie našou autoritou, ktorá je vedená nebeskou múdrosťou. Nech si dôkladne rozmyslia a rozhodnú..."

Pätnásť zákonov potrestania, ktoré tento panovník vydal, okradlo nasledovníkov Evanjelia po mnoho rokov o všetky práva vykonávať svoje náboženstvo. Boli vylúčení zo všetkých verejných miest a postihnutí trestami, ako konfiškáciou, vyhnanstvom a v niektorých prípadoch i smrťou.

Viete, že v dnešnej dobe spejeme znovu presne k tomu? Rímsko-katolícka cirkev sa sama nazýva Matkou cirkví. Nazýva sa prvou alebo pôvodnou cirkvou. To je úplne správne. Ona bola prvotnou Prvou cirkvou Ríma, ktorá zišla z cesty a vošla do hriechu. Bola prvou, ktorá sa zorganizovala. V nej boli nájdené skutky a potom učenie mikulášencov. Nikto nebude popierať, že je matkou. Ona je matkou a zrodila dcéry. Teda, dcéra sa narodí zo ženy. Žena, oblečená do šarlátu a purpuru, sediaca na siedmich pahorkoch Ríma. Ona je pobehlicou a zrodila dcéry. Tieto dcéry sú protestantské cirkvi, ktoré z nej vyšli a potom sa opäť vrátili do organizácie a tým do nikolaitizmu. Matka dcér - cirkví je nazvaná pobehlicou.To je označenie pre ženu, ktorá sa stala nevernou svojmu manželskému sľubu. Ona dala Bohu svoj sľub vernosti a potom scudzoložila s diablom a svojim smilstvom zrodila dcéry, ktoré sú zrovna také ako ona. Tento súhrn matky a dcér je anti-Slovo, anti-Duch a teda anti-Krist. Áno, ANTIKRIST.

Skôr, ako teraz pôjdeme ďalej, chcel by som sa ešte zmieniť, že sa vtedajší biskupi domnievali, že stoja nad Slovom. Hovorili ľuďom, že im môžu odpúšťať hriechy na základe ich vyznávania. Te nebola vôbec nikdy pravda. V druhom storočí začali krstiť deti. Oni skutočne praktikovali krest ku znovuzrodeniu. A niet divu, že sú dnes ľudia popletení, keď boli už vtedy po Letniciach popletení. Teraz sú obzvlášť v ťažkej pozícii, lebo sú približne 2000 rokov vzdialení od pôvodnej Pravdy.
Ó, Cirkev Božia, je tu len jedná nádej. Poďte späť ku Slovu a zostaňte na Ňom stáť.

UČENIE BALÁMOVO

Zj. 2:14: „Ale mám niečo málo proti tebe, že tam máš tých, ktorí držia učenie Balámovo, ktorý učil Baláka, ako má položiť urážku pred synov Izraelových, aby jedli obetované modlám, a smilnili."

Nuž, nemôžeme mať v cirkvi zavedený mikulášenský poriadok, bez toho, že by tam súčasne nebolo vošlo iné učenie. Vidíte, že keď odstránite Slovo Božie a pôsobenie Ducha ako prostriedok uctievania (tí, ktorí Mňa uctievajú, musia Ma uctievať v Duchu a v pravde), musíte dať ľuďom inú formu uctievania ako náhradu a každá náhrada je balámizmus.

Ak chceme porozumieť tomu, čo je učenie Balámovo v Novozákonnej cirkvi, potom sa musíme vrátiť ku Starému zákonu a poznať, čím bolo tam a musíme ho potom aplikovať na tretí vek cirkvi a doviesť ho až do prítomnej doby.

Históriu nachádzame v Numeri, kapitola 22 až 25. Vieme, že Izrael bol vyvoleným ľudom Božím. Oni boli tými letničními ľuďmi svojej doby. Vošli pod útočište krvi. Všetci boli pokrstení v Červenom mori a vyšli z vody von, spievali v Duchu a radovali sa pod pôsobením Ducha Svätého, zatiaľčo Miriam, prorokyňa, hrala na svoju tamburínu. Ale po nejakej dobe cestovania prišli tieto deti Izraela k Moábovi. Spomínate si, kto bol Moáb? Bol synom Lota z jednej z jeho vlastných dcér. A Lot bol opäť synovcom Abrahámovým, takže Izrael a Moáb boli príbuzní. Bol by som rád, aby ste to pochopili. Moábiti poznali pravdu, či už podľa nej žili alebo nie.

Tak prišiel Izrael k hraniciam Moába a vyslal ku kráľovi poslov, ktorí povedali: „Sme bratia, nechajte nás prejsť cez vašu zem. Ak bude náš ľud alebo náš dobytok niečo jesť, radi vám to zaplatíme." Ale kráľ Balák bol veľmi rozčúlený. Táto hlava mikulášenskej skupiny nechcela dovoliť, aby cirkev prešla so svojimi znameniami a divmi a mnohými prejavmi Ducha Svätého, s ich videniami, žiariacimi Božou slávou. Bolo to príliš riskantné. Obával sa, že stratí niektorých zo svojej skupiny. Tak Balák odoprel Izraelu prechod. Jeho strach pred nimi bol skutočne tak veľký, že išiel k jednému úplatnému prorokovi menom Balám a prosil, aby za neho predstúpil pred Boha a prosil Všemohúceho, aby Izraela preklial a učinil ho bezmocným. A Balám, ktorý bol chtivý účasti na politických udalostiach a stať sa veľkým mužom, bol veľmi rád, že tak smie učiniť. Ale vedel, že i on sa musí priblížiť k Bohu, aby s Ním mohol hovoriť, pretože on sám nemohol ľudí preklínať. Išiel a prosil Boha, aby mu k tomu dal povolenie. Nuž, nebol ako mikulášenci, ktorých máme dnes vo svojom strede? Preklínajú každého, kto nejde po ich ceste.

Keď Balám prosil Boha o dovolenie, aby tam mohol ísť, Boh mu to odoprel. Aké sklamanie! Avšak Balák na tom trval a sľúbil mu ešte väčšiu odmenu a viac cti. Tak išiel Balám ešte raz k Bohu. Jedna odpoveď od Boha predsa musela stačiť. Nie však svojvoľnému Balámovi. Keď Boh videl jeho zvrátenosť, povedal mu, aby teda išiel. Rýchlo osedlal svojho osla a odišiel. Bol by musel poznať, že to predsa bola dopustená vôľa Božia a že ich nebude môcť prekliať, aj keby išiel dvadsaťkrát a dvadsaťkrát sa o to pokúsil. Ako sú i dnes ľudia ako Balám! Veria v troch Bohov, sú pokrstení na tri tituly, namiesto vo MENO, a predsa na nich Boh necháva prichádzať Ducha, ako Ho nechal prísť na Baláma, avšak aj potom idú ďalej s vedomím, že sú celkom v poriadku, zatiaľčo sú dokonalými Balámitmi. Pozrime sa však na Balámovo učenie. Len choď. Urob to podľa svojho. Hovoria: „Boh nás predsa požehnal, preto to musí byť správne." Viem, že vám požehnal. Nepopieram to. Ale je to tá istá cesta, po ktorej ide organizácia a po ktorej išiel aj Balám. Je to neposlušnosť Božieho Slova. Je to falošné učenie.

Balám potom išiel divoko cestou dolu, až sa mu postavil do cesty anjel Boží. Ale prorok (biskup, kardinál, predseda, prezident a dozorca) bol pre duchovné veci slepý pomyslením na česť, slávu a peniaze, že nemohol vidieť anjela, ktorý sa mu postavil do cesty s vytaseným mečom. Stál tam, aby bláznivému prorokovi zablokoval cestu. Oslica ale anjela videla a nechcela ísť ďalej, vyhýbala sa a opäť išla, až konečne pritlačila Balámovu nohu na skalu. Oslica sa zastavila a nechcela ísť ďalej. Ona jednoducho nemohla. Balám zoskočil a začal oslicu biť. Zrazu prehovorila oslica k Balámovi. Boh nechal prehovoriť oslicu v jazyku. Tá oslica nebola žiadne kríženie; bola originálnym semenom. Povedala zaslepenému prorokovi: „Nie som tvojou oslicou a nenosila som ťa svedomite?" Balám odpovedal: „Áno, áno, si mojou oslicou a verne si ma až doteraz nosila. Ale ak ťa neprinútim k tomu, aby si išla vpred, potom ťa zabijem…ó! Čo je to, hovorím k oslici? Je to smiešne, myslel som, že počujem hovoriť oslicu a ja som jej odpovedal."
Boh vždy hovoril v jazykoch. Na slávnosti Balsazara a na Letnice. Aj dnes to znovu činí. Je to varovanie pre blízky súd.

Potom sa stal anjel Balámovi viditeľným. Povedal Balámovi, že jedine kôli oslovi je ešte nažive, inak by musel zomrieť, pretože pokúšal Boha. Ale keď Balám sľúbil, že sa vráti späť, bol poslaný s napomenutím, aby hovoril len to, čo mu Boh bude hovoriť.
Tak odišiel Balám na horu a postavil sedem oltárov pre čisté zvieratá, ktoré mali byť obetované. Zabil baránka, ktorý znázorňuje príchod Mesiáša. Vedel, čo musí urobiť, ak sa chce Bohu priblížiť. Uviedol mechaniku správne v chod, ale chýbala dynamika, práve to isté ako dnes. Nemôžete to vidieť, mikulášenci? Tam v údolí bol Izrael, obetujúci tú istú obeť, robiaci tú istú vec a predsa len jeden z nich mal sprievodné znamenie. Len jeden z nich mal Boha vo svojom strede. Forma vás ďalej nedovedie. Ona nemôže zaujať to miesto, ktoré patrí zjaveniu Ducha. To je to, čo sa stalo v Nicei. Zaviedli učenie Balámovo a nie učenie Božie. A potkli sa; áno, padli. Stali sa mŕtvymi ľuďmi.

Potom, keď bola obeť hotová, bol Balám pripravený prorokovať. Avšak Boh jeho jazyk zviazal a on ho nemohol prekliať. On im požehnal.

Balák sa veľmi hneval, ale Balám proti tomu nemohol nič robiť, lebo to bolo proroctvo. Bolo vyslovené Duchom Svätým. Takže požiadal Balák Baláma, aby zišiel do údolia a pozoroval ich odtiaľ, aby uvidel, či by ich snáď nebolo možné nejakým spôsobom prekliať. Taktiky, ktoré Balák použil, používajú ešte i dnes. Veľké denominácie pozerajú zvysoka na tú malú skupinu a vezmú niečo, čo by na nich mohli nájsť a urobia z toho škandál a rozširujú to. Ak tí moderní žijú v hriechu, nikto na to nič nepovie, ale nech sa dostane nejaký vyvolený do ťažkostí, hneď to každé noviny rozkričia do sveta. Áno, Izrael mal svoju (telesnú) časť. Mali tiež svoju stránku, ktorá nebola chválitebná, ale napriek ich nedokonalosti, pre účel Boží, ktorý pôsobí podľa vyvolenia z milosti a nie zo skutkov, MALI OBLAK VO DNE A OHNIVÝ STĹP V NOCI, MALI SKALU, KTORÁ BOLA UDRETÁ, MEDENÉHO HADA A ZNAMENIA A ZÁZRAKY. Boli potvrdení - nie sami v sebe, ale v Bohu.

Boh neukázal žiadne ocenenie voči tým mikulášencom s ich titulmi PhDr., LLDr. a ThDr. a ich výborné organizácie a to najlepšie, čím sa ľudia môžu honosiť. Ale Izrael mal na zreteli, lebo mali vo svojom strede potvrdené Slovo. Isteže Izrael nevyzeral tak vyleštene, lebo práve vyšli s chvátaním z Egypta, napriek tomu ale boli požehnaným národom. Všetko, čo cez 300 rokov poznali, bolo pásť stáda, obrábať pole a vykonávať svoju službu v ťažkej egyptskej robote. Ale teraz boli slobodní. Boli zvrchovanosťou Božou, požehnaným ľudom. Iste, Moáb na nich hľadel zvrchu. Všetky ostatné národy tak isto. Organizácie sa vždy pozerajú zhora na tých neorganizovaných. Sú vždy rozhodnutí buď ich do organizácie priviesť alebo ich zničiť, ak neprídu.

No, niekto by sa ma mohol opýtať: „Brat Branham, čo ťa k tomu vedie, že sa domnievaš, že bol Moáb organizovaný, zatiaľčo Izrael nie? Odkiaľ máš túto myšlienku?" Mám ju tu z Biblie. Tu nájdeme všetko znázornené v type. Všetko, čo je zaznamenané v Starom Zákone, je napísané k nášmu napomenutiu, tak, aby sme sa z toho mohli učiť. Je to tu v Numeri 23:9: „Lebo ho vidím z vrchu skál, a z vŕškov ho pozorujem. Hľa, je to ľud, ktorý bude bývať OSOBITNE a NEBUDE POČÍTANÝ (MIEŠAŤ SA) K INÝM NÁRODOM." To je ono. Boh sa ne nich pozerá z vrcholku hory, nie z údolia, aby na nich našiel niečo k odsúdeniu. Boh ich vidí tak, ako by ich vidieť chcel - z výšin Svojej lásky a milosrdenstva. Bývali OSOBITNE a organizovaní neboli. Nemali kráľa. Mali proroka a prorok v sebe mal Boha skrze Ducha; a Slovo prišlo k prorokovi a Slovo išlo k ľudu. Oni nepatrili k OSN. Nepatrili k Svetovej rade cirkví, k baptistom, presbyteriánom, cirkvi Božej alebo nejakej inej skupine. Nepotrebovali to, aby k nim patrili. Patrili jedinému, Bohu. Nepotrebovali, aby im nejaký koncil radil - mali to „Tak hovorí Pán" vo svojom strede. Halelujah!

Napriek tejto skutočnosti, že Balám poznal spôsob, ako sa musí priblížiť k Bohu, aby mohol od Pána obdržať zjavenie vystrojením mocou, bol predsa iba biskupom v nepravej skupine. Pretože čo teraz urobil, aby získal Balákovu priazeň? Vymyslel plán, podľa ktorého by bol Boh donútený Izraela usmrtiť. Práve tak, ako satan vedel, že keď Evu zvedie (spôsobí, aby upadla do telesného hriechu), Boh bude musieť proti hriechu vysloviť súd smrti, tak vedel Balám, keby mohol dostať národ Boží do hriechu, že by ich Boh musel usmrtiť. Tak naplánoval spôsob, ktorým ich mohol prinútiť, aby prešli a spojili sa s hriechom Rozoslal pozvánky, aby prišli na slávnosť Bál-Peora (aby prišli a uctili ho spolu s nimi). No, Izrael už nepochybne videl tento sviatok v Egypte, preto sa im nezdalo byť tak príliš nesprávne, keby sa tam išli pozrieť a hoci aj s ľuďmi pojedli. (Veď čo je na tom zlého, mať s niekým spoločenstvo? Máme sa predsa navzájom milovať, lebo ako inak ich máme získať?) Byť priateľskými predsa nikdy neškodí - lebo tak si to mysleli. Ale keď tieto sexy Moábitky začali tancovať a v priebehu tanca sa vyzliekali, pri výrivom rokenrole a twiste, vzbudila sa v Izraelitoch žiadosť a boli strhnutý do cudzoložstva a Boh z nich vo Svojom hneve zabil štyridsať dva tisíc.

A to je tiež, čo urobil Konštantín a jeho nástupci v Nicei a po Nicei. Pozvali ľud Boží na svoje konferencie. A keď sa cirkev posadila, aby jedla a vstala, aby hrala (mať účasť na formách cirkvi, ceremóniách a pohanských slávnostiach, ktoré sú nazývané kresťanskými obradmi), už bola zvedená; dopustila sa smilstva. A Boh od nich odišiel.

Ak sa nejaký človek odvráti od Slova Božieho a pripojí sa k organizovanej cirkvi, miesto aby prijal Ducha Svätého, ten človek umiera. Je mŕtvy! Skutočne. Nepripojujte sa k cirvki. Nechoďte do organizácie a nespolčujte sa s ich stanovami a tradíciami alebo s čímkoľvek, čo by zabralo miesto, ktoré náleží Slovu a Duchu, inak ste zomreli. Všetko je preč. Ste mŕtvy. Na veky odlúčený od Boha.
A to sa od tej doby dialo v každom veku. Boh ľudí oslobodzuje, vychádzajú skrze krv, sú Slovom uzdravení, prechádzajú vodou krstu a sú naplnení Duchom, ale po nejakom čase vychladne prvá láska a niekto sa chopí myšlienky, že by sa mali organizovať, aby mohli byť zachovaní a aby si dali meno. A už v druhej generácii sú už opäť zorganizovaní, áno, mnohokrát už v prvej. Ducha Božieho potom nemajú, len formu uctievania. Sú mŕtvi. Zmiešali sa s formou a s ustanoveniami a nie je v nich život.

Tak Balám dostal Izraela k tomu, aby páchali smilstvo. Viete o tom, že telesné smilstvo je úplne rovnaký duch, ako ten, ktorý je v organizovanom náboženstve? Povedal som, že duch smilstva je duchom organizácie. A všetci smilníci budú mať svoj podiel v ohnivom jazere. Tak zmýšľa Boh o organizácii. Áno, neviestka a jej dcéry budú v ohnivom jazere.

Denominácie nie sú od Boha. Nikdy neboli a tiež nikdy nebudú. Je to nepravý duch, ktorý delí ľud Boží na hierarchiu a laikov; preto je to nesprávny duch, pretože delí ľudí od ľudí. To je to, čo robí organizácia a denominácia. Tým, že sa organizujú, sami sa oddeľujú od Slova Božieho a vošli do duchovného cudzoložstva. Teraz si všimnite, že Conštantín dal ľuďom sviatky. Boli to tie staré pohanské sviatky, zaopatrené len novými menami z cirkvi alebo boli v niektorých prípadoch vzaté kresťanské obrady a potupené pohanskými ceremóniami. Vzal uctievanie boha slnka a zamenil ho s uctievaním Syna Božieho. Namiesto, aby slávili 21. december, čo je dňom, v ktorom sa konala slávnosť boha slnka, preložili ho na 25. december a nazvali ho narodeninami Syna Božieho. Avšak my vieme, že sa narodil v apríli, kedy sa všetko prebúdza k životu, nie v decembri. Vzali sviatok Astarty a pomenovali ho veľkou nocou, v ktorej majú teraz kresťania sláviť smrť a vzkriesenie Pána. V skutočnosti to bol pohanský sviatok Astarty.

Zriadili v cirkvi oltáre. Dali tam sochy. Dali ľuďom to, čo nazvali apoštolským vyznaním viery, aj keď to v Biblii nemôžete nájsť. Naučili ľudí vzývať predkov a tým urobili z rímsko-katolíckej cirkvi najväčšiu špiritistickú cirkev sveta. Každé nečisté zviera je v jej klietke. A protestanti so svojimi organizáciami robia to isté.

Aby jedli obetované modlám. Nehovorím, že by to znamenalo, že doslovne jedli pokrmy obetované modlám, lebo koncil v Jeruzaleme sa vyslovil proti tomu, aj keď Pavel Povedal, že modla nič neznamená. Bolo to vecou svedomia, jedine, že by sa nejaký slabý brat nad tým pohoršil, potom to dovolené nebolo. Ďalej sa toto Zjavenie týkalo pohanov a nie Židov a toto bola cirkev z pohanov. Ja to vidím v rovnakom svetle, v ktorom vidím Slovo Pána: „Jedine, ak budete jesť Moje telo a piť Moju krv, inak v sebe nemáte život. Ľudia nebudú živí len chlebom, ale každým Slovom, ktoré vychádza z úst Božích." Vidíte, že jesť znamená mať účasť tiež v duchovnom zmysle. Keď sa títo ľudia skláňali pred sochami, zapaľovali sviečky, slávili pohanské sviatky, vyznávali ľuďom svoje hriechy (toto všetko náleží diablovmu náboženstvu), tu sa stávali účastníkmi diabla a nie Pána. Žili v modloslužbe, či už to priznávali alebo nie. Môžu o tom hovoriť všetko, čo chcú, že tie oltáre s kadidlom majú len pripomínať modlitbu Pána, alebo čokoľvek si myslia, že to znamená; aj keď hovoria, že keď sa modlia pred sochou, že je len kôli zdôrazneniu a keď vyznávajú hriechy kňazovi, že to v skutočnosti vo svojich srdciach činia Bohu a ak povedia, že im kňaz odpúšťa, že to predsa činí len v Mene Pánovom; môžu hovoriť čo chcú, cez to všetko majú účasť na babylónskom satanskom náboženstve a pripojili sa k modlám a páchali duchovné smilstvo, čo znamená smrť. Sú mŕtvi.
Tak spolu boli cirkev a štát oddaní. Cirkev sa spolčila s modlami a s mocou a silou štátu za sebou sa cítila: „Kráľovstvo Božie prišlo, stala sa vôľa Božia na zemi." Niet divu, že rímsko-katolícka cirkev nevyhliada druhý príchod Pána Ježiša. Oni neočakávajú tisícročné kráľovstvo. Oni tu majú svoje milenium už teraz. Pápež už teraz vládne a hovorí sa, že Boh panuje v ňom. Očakávajú Jeho príchod až v dobe, kedy bude pripravené nové nebo a nová zem. Ale sú prevrátení. Pápež je hlavou falošnej cirkvi a až príde k tomu, že príde tisícročné kráľovstvo, on v ňom nebude. Bude niekde inde.

V Ý S T R A H A

Zj.2:16: „Teda čiň pokánie. Ale ak nie, prídem rýchle na teba a budem bojovať s nimi mečom Svojich úst."

Čo iné On môže povedať? Môže Boh nechať bez povšimnutia hriech tých, ktorí berú Jeho Meno nadarmo? Je len jedna možnosť, ako prijať milosť v hodine hriechu, ĽUTOVAŤ. Priznajte, že ste jednali nesprávne. Poďte k Bohu a proste o odpustenie a o Ducha Božieho. Toto je Boží príkaz. Neuposlúchnuť ho, znamená smrť, lebo On hovorí: „Budem proti vám bojovať mečom Svojich úst." Šelma vstúpila do vojny so svätými, ale Boh bude bojovať so šelmou. Tí, ktorí bojovali proti Slovu, jedného dňa poznajú, že Slovo bojuje proti nim. Je to strašná vec, od Slova Božieho uberať alebo k nemu pridávať. A aký iný koniec než smrť a zničenie bude pre tých, ktorí ho menili a prispôsobovali si ho, ako to považovali za správne? A predsa dosiaľ milosť Božia prevoláva: „Čiňte pokánie!" Ó, aké ľúbezné je pomyslenie na pokánie. Nič neprinášam, vrhám sa jednoducho k Tvojmu krížu. Prinášam svoje starosti. Činím pokánie z toho, čo som a čo som učinil. Je to Krv, nič iné než Krv Ježišova. Čo teda? Pokánie alebo meč smrti? To záleží na vás.

---

Úvod	Hore	Späť	Ďalej