 |
 |
 |
 |
|
Úvod
|
Hore
|
Späť
|
Ďalej |
Posolstvo Pána Ježiša Krista v čase konca
Zhrnutie
cirkevných vekov
(Úryvok
z knihy "Výklad siedmych cirkevných vekov")
William Marrion Branham
Vzhľadom k tej skutočnosti, že naše štúdie sú verš za veršom výkladom tých miest
Písma, ktoré pojednávajú o týchto siedmich vekoch, neukázali sme nepretržitý
historický obraz cirkvi, lebo i toto by malo byť povedané. Je teda našim úmyslom
použiť k tomu i túto kapitolu tým, že začneme Efezským Vekom a pôjdeme všetkými
vekmi cirkvi a ich dejinami, ako to prijal Ján od Ducha Božieho. Nebudem tu
preberať žiadny nový materiál, ale zhrnieme len to, čo už bolo povedané.
Z našich úvah sme sa už naučili, že mnohé zo Zjavenia bolo úplne neporozumené,
pretože sme predtým nevedeli, že keď je v tejto Knihe reč o ´cirkvi´ alebo k
´cirkvi´, netýka sa to výlučne ´vyvolených´, ´tela Kristovho´, ´Nevesty´, ale
celého súhrnu ľudí, nazývajúcich sa kresťanmi, či už kresťanmi pravými alebo
len podľa mena. Tak ako celý Izrael NIE JE Izraelom, tak tiež NIE
všetci kresťania sú Kresťanmi. Naučili sme sa, že cirkev pozostáva z dvoch vínnych
kmeňov, z pravého a nepravého. Oba vínne kmene sú motivované dvoma duchmi. Jeden
má Ducha Svätého, zatiaľčo druhý je naplnený duchom antikristovým. Obaja si
robia nárok, že poznajú Boha a že Boh pozná ich. Obaja sú v tom, že hovoria
za Boha. Obaja veria v určité základné pravdy a v ostatných sa líšia. Obaja
však nesú Meno Pána a sú nazývaní kresťanmi a pretože toto meno zjavne nesú,
robia si nárok na príbuzenský vzťah k Nemu (Boh to nazýva manželstvom). Boh
ich vedie teraz k zodpovednosti voči Sebe a teda hovorí k obom.
Ďalej sme sa naučili, že oba vínne kmene porastú bok po boku až do skončenia
tých vekov, kedy oba dozrejú a oba budú v žatve zozberané. Nepravý vínny kmeň
nepremôže a nezničí pravý kmeň, ale i naopak pravý vínny kmeň nebude môcť priviesť
nepravý kmeň do zachraňujúceho spoločenstva s Ježišom Kristom.
Naučili sme sa tak udivujúcej pravde, že Duch Svätý môže spadnúť, a tiež aj
padá, i na neobnovených, nepravých kresťanov a prejavuje sa v plnej moci rôznymi
znameniami a zázrakmi, podobne ako Judáš mal určitú službu v Duchu Svätom, aj
keď o ňom bolo povedané, že bol z diabla.
S touto zásadou v mysli pôjdeme za cirkvou tými siedmimi rôznymi vekmi.
Zrodenie cirkvi bolo na Letnice. Ako prvému Adamovi bola daná priamo z ruky
Božej nevesta a zostala na krátky časový úsek nepoškvrnená, tak Kristovi, poslednému
Adamovi, bola daná na Letnice Nevesta, a ona zostala po istý čas oddelená a
nepoškvrnená. „A z ostatných sa im nikto neopovážil pripojiť.“ (Sk.5:13) a „Pán
pridával cirkvi zachránených každý deň.“ (Sk.2:47). Nevieme, ako dlho to trvalo,
avšak jedného dňa, podobne ako bola pokúšaná Eva a satanom bola zvedená, tak
bola cirkev znečistená vojdením antikristovského ducha. „A to je ten duch antikristov,
o ktorom duchu ste počuli, že príde a je už aj teraz na svete.“ 1 Jána 4:3 A
Ježiš povedal Svojej Neveste v prvom veku: „Ale mám proti tebe to, že si opustil
svoju prvú lásku. Pamätaj tedy, odkiaľ si vypadnul, a čiň pokánie a čiň prvé
skutky. Ale ak nie, prijdem rýchle na teba a pohnem tvoj svietnik z jeho miesta,
ak neučiníš pokánia.“ Zj.2:4-5. Cirkev bola už v tomto prvom veku ´padnutou
ženou´. Tak, ako vošiel satan k Eve pred Adamom, tak i teraz satan Cirkev, Nevestu
Kristovu zviedol pred ´svadobnou hostinou Baránkovou´. A čo zvláštneho to bolo
v jej mysli, čo spôsobilo pád? Čo iné ako Zj.2:6 : „SKUTKY MIKULÁŠENCOV.“
Už prvý vek sa odvrátil od nasledovania čistého Slova Božieho. Odvrátili sa
od požiadavky Božej, aby Cirkev bola celkom závislá na Ňom (celkom závislá na
Bohu, aby vyplnili Jeho Slovo od začiatku do konca, bez nejakej ľudskej vlády),
k mikulášenstvu (nikolaitizmu), ktorý organizuje ľudskú vládu v cirkvi, ako
to robia všetky vlády, totiž pôsobiť na ľud zákonodárne. Urobili presne to,
čo urobil Izrael. Zvolili účelnosť vlády ľudí namiesto Slova a Ducha.
Smrť vnikla dovnútra. Ako to vieme? Či nepočujeme hlas Ducha, ako sa v tom prvom
veku pozdvihol a prevoláva všetkým, ktorí chcú počuť: „Tomu, kto víťazí, dám
jesť z Dreva Života, ktoré je naprostred raji Božom.“ Cirkev už bola príliš
dlho nasiaknutá stromom smrti (alebo denominačnou nepravou révou), ktorého koniec
bude v ohnivom jazere. Ale tam už nie je cherubín s plápolajúcim mečom, aby
strážil Strom Života. Boh sa nevzďaľuje v prostredku Svojej Cirkvi, ako sa vzdialil
z Edenu. Ó, nie, On bude vždy uprostred Svojej Cirkvi až do posledného veku.
A do tej doby volá všetkých, aby prišli.
Teraz, prosím, buďme tu pozorní. Posolstvo anjelovi cirkvi, ktorá je v Efeze,
nie je len posolstvom tej miestnej efezskej cirkvi. Je to posolstvo tomu VEKU.
A tento vek mal v sebe semeno pravdy, a tiež semeno omylu, práve tak, ako je
to vyložené v podobenstve o pšenici a kúkole. Cirkevné veky sú pole, na ktorom
je pšenica a kúkoľ. Nepravá cirkev sa zorganizovala, vedenie a rovnako Slovo
odovzdala do ľudských rúk a bojovala proti pravým kresťanom.
Kúkoľ rástol vždy bujnejšie ako pšenica alebo nejaká iná kultivovaná rastlina.
Cirkev kúkoľu rapidne rástla už v prvom veku. Cirkev pšenice však rovnako prospievala.
Na sklonku prvého veku rozkvitli skutky mikulášencov v miestnych falošných cirkvách,
so vzrastajúcim pokusom rozšíriť svoj vplyv ďalej mimo okruh svojho vlastného
tela. Ich pôsobenie bolo citeľné rovnako v pravej cirkvi, lebo takíto muži ako
úctyhodný Polycarp, sa sami menovali biskupmi v takom pomere k tomuto titulu,
ktorý im podľa Slova neprislúchal. V tomto veku prvá cirkev rovnako stratila
svoju prvú lásku. Táto láska bola pripodobnená láske nevesty a ženícha v čase
ich svatby a raných rokov ich manželstva. Nastalo tam ochladnutie tej dokonalej
lásky a zrieknutie sa Boha.
Ale všimnite si, Zj.2:1 popisuje Pána Ježiša uprostred Jeho Cirkvi, zatiaľčo
drží poslov vo Svojej pravej ruke. Pretože tá Nevesta padla, je teraz cirkev
v súhrne zmes pravého a falošného. On ju napriek tomu neopúšťa, náleží Jemu
a podľa Rim.14:7-9 to presne súhlasí. „Lebo nikto z nás nežije sám sebe, a nikto
sám sebe nezomiera. Lebo keď žijeme, žijeme Pánovi, a keď mrieme, mrieme Pánovi.
A tak tedy buď žijeme buď mrieme, sme Pánovi. Lebo nato Kristus i zomrel i vstal
i ožil, aby panoval i nad mŕtvymi a nad živými.“ Na kríži On vykúpil VŠETOK
ľudský svet. Sú Jeho. On je Pánom živých i mŕtvych. (Vzhľadom k vlastníckemu
právu, NIE príbuzenstvu). A On sa prechádza uprostred tohoto tela, ktoré
má vo svojom strede život i smrť.
Čo bolo zasadené v prvom veku, rozvinie sa v druhom veku a vo všetkých ostatných
vekoch, až to dôjde k vyzretiu a žni. Takže očakávame v Smyrnenskom Veku zjavením
Ducha rozsiahlejšie osvetlenie histórie cirkvi.
V tomto veku vzrastala nenávisť v nepravej vinnej réve. Hľaďte, oni sa sami
oddelili od spoločenstva s tými pravými (v.9). Vyšli od nich. Boli to lhári.
Pomenovali sa niečim, čím neboli. Zničil ich však Boh? Nie. „Nechajte ich, až
oba prídu do času žatvy.“
„Ale Pane, oni majú byť zničení, lebo hubia Tvoj ľud. Oni ich zabíjajú.“
„Nie, nechajte ich. Ale tebe hovorím, moja Nevesta: ´Buď verná až do smrti.
Miluj Ma ešte viac.´“
Nepochybne zisťujeme, že táto nepravá réva je révou satanovou. Ich zhromaždenie
je od neho (satana). Oni sa zhromažďujú v Mene Božom a klamú, že sú kresťania.
Kážu, učia, krstia, uctievajú, majú účasť v rôznych obradoch, ktoré boli dané
cirkvi Kristom, napriek tomu však nie sú z Boha. Pretože ale hovoria, že z Neho
sú, činí ich Boh zodpovednými a v každom veku hovorí o nich a ku nim. Celkom
nám pripomínajú Baláma. On mal prorocký úrad. Vedel, ako sa správnym spôsobom
priblížiť k Bohu, ako je to vyjadrené v obetovaní čistých zvierat. Napriek tomu
však nebol pravým PROROKOM SLOVA, lebo keď mu Boh prikázal, aby nešiel
a svojou prítomnosťou neuctil Baláka, túžil predsa po tom, aby išiel, lebo sa
dal viesť žiadosťou po zlate a prestýži. Tak ho Boh nechal ísť. Dokonalá vôľa
Božia ustúpila vôli Božej dopustenej kvôli „žiadosti srdca“ Baláma. Boh skutočne
povedal: „Choď.“ Zmenil Boh Svoj úmysel? Nie. Boh dosiahol Svoj zámer nezávisle
od toho, ako Balám postupoval. Balám nezmaril vôľu Božiu. Boh napriek tomu dosiahol
Svoj úmysel, nezávisle na tom, či Balám išiel. Balám bol ten, ktorý stratil,
lebo pominul Slovo. A dnes máme presne to isté. Ženy ako kazateľky, organizácie,
nepravé učenia, atď. a ľudia uctievajú Boha, majúci prejavy Ducha a postupujú
vlastne stále ďalej tak, ako to robil Balám, tvrdiac, že k nim Boh hovoril,
aj keď ten príkaz, ktorý obdržali, je v protiklade ku zjavenému Slovu.A ja nechcem
poprieť, že k nim Boh hovoril. Ale to bolo presne tak, ako keď hovoril po druhý
krát k Balámovi. Keď On poznal, že Balám postavil žiadosť svojho srdca nad Slovo,
povolil mu to, mal však aj tak po celú dobu SVOJU VLASTNÚ cestu. Podobne
aj dnes Boh hovorí ľuďom, aby išli ďalej vo svojich vlastných žiadostiach srdca,
lebo oni už Slovo odmietli. ALE BEZ OHĽADU NA TO, SA VôĽA BOŽIA STANE.
Amen. Dúfam, že to vidíte. Vysvetlí to nie len mnohé z toho, čo sa dá vo všetkých
tých vekoch vidieť, ale bude to pomocou obzvlášť v tomto poslednom veku, ktorý
vykazuje tak mnohé prejavy a vonkajšie požehnanie, aj keď celé to obdobie je
tak veľmi proti Božej ´Zjavenej Vôli Slova´.
Ak niekedy nejaký vek obdržal posolstvo jasne a výrazne, potom je to tento vek.
Bola a je to tá istá starozákonná pravda: „Syn otrokyne bude prenasledovať syna
slobodnej, dokiaľ nebude syn otrokyne vyvrhnutý.“ Toto si uvedomme, že nenávisť
a rúhanie satanove proti pravým veriacim prichádzajú prostredníctvom skupiny,
ktorá pozostáva z formálnych, nepravých kresťanov a to sa bude vzmáhať, až Boh
túto nepravú révu na konci Laodicejského Veku vykorení.
Tretí vek zjavil skrze Ducha proroctvo, že svetská cirkev prijme nikolaitizmus
ako učenie. Oddelenie duchovenstva od laikov vyrástlo od biblickej pravdy starších
(pastieri miestneho stáda), ktorí spravovali stádo Slovom, až ku skutkom mikulášencov,
pričom duchovenstvo samo seba vyvýšilo nad druhých pomocou formúl neodpovedajúcich
Písmu, z čoho sa vyvinulo kňažstvo, ktoré umiestnilo duchovenstvo medzi Bohom
a ľuďmi, dávajúce duchovenstvu isté práva, čím uberalo práva laikom, dané im
od Boha. Toto bolo uchvátenie. V tomto veku sa to stalo učením. Bolo to zavedené
v cirkvi, ako by to bolo skutočné Slovo Božie, ktorým však v skutočnosti nebolo.
Ale duchovenstvo to nazývalo Slovom Božím a preto to učenie bolo antikristovské.
Pretože ľudská vláda je jednoducho čisto politická, zamotala sa cirkev do politiky.
Toto spojenie bolo uvítané panovníkom - diktátorom, ktorý politiku cirkvi začlenil
do politiky štátu a násilím dosadil falošnú cirkev (satanovo falošné náboženstvo)
ako pravé náboženstvo. A z ediktov rôznych cisárov vidíme, že falošná cirkev
spolu so štátnou mocou pravú révu ničila ešte horlivejšie.
Je smutné, že pravý vínny kmeň nebol celkom neprístupný tomuto učeniu. Tým nemyslím,
že pravý vínny kmeň niekedy prijal ideje mikulášencov za učenie. Zďaleka nie.
Ale tento malý červ smrti sal vytrvalo na pravom vinnom kmeni, dúfajúc, že padne.
Dokonca i v pravej cirkvi muži, ktorých Boh povolal za pastierov, nosili ten
titul, mysliac si, že majú trochu viac zodpovednosti, než len v miestnom zbore.
To nebolo v tej dobe v cirkvi to jasné porozumenie Pavlove. Lebo Pavol povedal:
„A oslavovali vo mne Boha.“ Celkom jedno, akú autoritu Pavol mal, predsa ľudí
odkazoval vždy na Boha, od Ktorého pochádza všetka autorita. Ale duchovenstvo
vyhliadalo po Božom vedení PLUS ĽUDSKOM a tak davajúc česť tam, kde česť
nebola na mieste, nachádzame, že pravá cirkev bola poškvrnená človečinou. S
nastolením nikolaitizmu - apoštolskej postupnosti - rozmiestňovali duchovných
- volili pastorov atď., to bol už len krok pre nepravú cirkev, aby prešla k
balámizmu. Druhý krok ´do hlbín satanových´ bol teraz v plnom behu.
Druhý krok bolo učenie Balámovo (o ktorom je písané v Zj. 2:14), kedy Balám
poučil Baláka, ako priviesť deti Izraela ku potknutiu ´zjednoteným zhromaždením´.
Tí hostia tam urobili ešte ďalšie dve veci, ktoré sú proti Slovu Božiemu. Spomínate
si, že Balák potreboval pomoc, aby si udržal svoje kráľovstvo? Povolal najdôležitejšiu
duchovnú osobnosť svojej doby, Baláma. Balám dal radu, ktorá priviedla Izraela
k pádu, ktorý by ho zničil. Najprv zo všetkého išlo o to, navrhnúť, aby sa všetci
spolu zišli a o veciach si pohovorili, spoločne pojedli a všetko pekne urovnali.
Koniec koncov, vzájomné porozumenie to dokáže dotiahnuť ďaleko. Keď bolo jedného
dosiahnuté, môže sa odtiaľ ísť ďalej. Nasledujúci krok by bol, mať spoločne
bohoslužbu a prirodzene trochu nátlaku zo strany hostiteľa vetšinou spôsobí,
že idú hostia ďalej, ako mali v úmysle. Nuž, toto sa nestalo len cirkvi Božej
Starého zákona, ale sa to stalo cirkvi Nového zákona, lebo tu bol cisár, ktorý
presne ako Balák potreboval pomoc, aby zabezpečil svoje kráľovstvo. A preto
Konštantín pozval formálnych kresťanov, Prvú kresťanskú cirkev Ríma, aby mu
pomohli dostať kresťanov na jeho stranu, lebo ich bolo už veľké množstvo. Výsledok
toho bol koncil v Nicei v roku 325. Tam sa na Konštantínove pozvanie zišli oba
druhy kresťanov, tí praví i tí formálni. Praví kresťania vlastne na tomto stretnutí
nemali čo robiť. Napriek tomu, že ich chcel Konštantín zjednotiť, predsa praví
veriaci poznali, že to nie je ich miesto a odišli. Ale tých, ktorí zostali,
obdaril Konštantín zo štátnej pokladnice a zároveň politickou a fyzickou mocou.
Ľudia boli uvedení do modloslužby a špiritizmu, lebo v kaplnkách boli postavené
sochy s menami svätých a ľudia boli učení, aby obcovali s mŕtvymi alebo sa modlili
k svätým, čo nie je nič iné ako špiritizmus. Namiesto potravy, ktorú ľudia skutočne
potrebujú, totiž Slovo Božie, im dali vyznania, dogmy a rituály, ktoré boli
vynucované i štátom a ako vrchol všetkého im k tomu boli daní traja bohovia
s trojdielnym menom Jedného Pravého Boha a vodný krst vo Meno Pána Ježiša Krista
prenechal miesto pohanskému krstu na tri tituly.
Praví veriaci tam nemali chodiť. Oni už stratili mnoho pravdy a teraz prídu
aj o porozumenie o Božstve a vymenia pri vodnom krste Meno za tituly.
Teraz si veľmi dôkladne všimnite Balámove učenie. Predovšetkým si všimnite,
že to je úmyselný menéver skazeného kňažstva, aby pripútali ľudí k sebe úmyselným
vedením ľudí do hriechu nevery.
Učenie mikulášencov bolo príčinou úpadku duchovenstva, lebo usilovali o politickú
moc medzi sebou, zatiaľčo balámizmus je podmanením ľudí jeho systému, viazanému
na vyznanie alebo bohoslužbu, s cieľom ich udržať. Teraz to sledujte pozorne.
Čo to bolo, čo pripútalo ľudí k formálnej cirkvi a tým ju zničilo? Boli to vyznania
a dogmy, sformované do cirkevných zásad. Bolo to učenie rímsko-katolíckej cirkvi.
Nedávali im pravý pokrm, Slovo. Dávali im pokrm, ktorý pochádzal z modloslužby,
babylónske pohanstvo, zahalené do kresťanskej terminológie. A ten istý duch
i učenie sú vlastne medzi všetkými protestantmi a je to nazvané DENOMINÁCIA.
Nikolaitizmus je organizácia, ktorá uvádza človeka do vedenia cirkvi a tým zosadzuje
Ducha. Balámizmus je denominacionalizmus, ktorý Bibliu nahradzuje cirkevnou
príručkou. A práve v tejto hodine sú mnohí z Božieho ľudu chytení v pasci denominacionalizmu
a Boh ku nim volá: „Vyjdite z neho, ľude Môj, aby ste sa nezúčastňovali jeho
hriechov, a aby ste neprijali z jeho rán.“ Vidíte, oni sú nevedomí. Ak by sa
však vzatie stalo v tomto okamžiku, nevedomosť by nebola dôvodom k odvolaniu
sa pred Božím súdom preto, že boli v nesprávnych radách.
Duchovenstvo sa zorganizovalo do hodností nad ostatných, až nakoniec povýšili
jedného na prezidenta, čo je prejavom antikristovského ducha, bez ohľadu na
to, ako obdivuhodné a žiadúce to vyzerá. Nie je to nič iné, ako ľudské úvahy
zaujímajúce miesto Slova. A každá osoba, ktorá je v organizovanej denominácii,
je priamo vo vnútri antikristovského systému. Teraz mi dovoľte povedať a celkom
to objasniť. NIE SOM PROTI TÝM ĽUĎOM. SOM PROTI TOMU SYSTÉMU!
Zjednotením cirkvi so štátom boli položené základy pre Temné Veky. A skutočne,
na dobu takmer 1000 rokov sa cirkev ponorila do hlbokých temnôt, poznávajúc
hlbiny satanove. Ak sa nejaký nábožný ľud spriazni s nikolaitizmom i balámizmom
a má politickú, finančnú a fyzickú moc a podporuje to, existuje len jeden smer,
ktorým môže ísť. Tento smer vedie priamo k učeniu Jezábeli. Nuž, prečo toto
hovorím? Pretože, ako sme v úvahe o štvrtom veku uviedli, bola Jezábel sidonitkou,
dcérou Etbála, kráľa sidonského, ktorý bol kňazom-kráľom Astarty. Bol to vrah.
Táto žena sa vydala za Achaba (izraelského kráľa) z politických dôvodov. Potom
ovládla náboženstvo národa a zavraždila Levitov a zriadila chrám, čím naklonila
ľud k uctievaniu Astarty (Venuše) a Bála (boh slnka). Zformovala učenie a nechala
ho vyučovať kňazmi a tí zase naklonili ľud, až ho ten prijal. V tom môžete presne
vidieť, čím bola formálna cirkev v Temných Vekoch. Úplne opustili Slovo Božie,
okrem toho, že si ponechali mená a tituly Božstva a niekoľko biblických zásad.
Oni to, čo si z Biblie vzali, prekrútili a zmenili význam. Ich biskupské kolégium,
atď., napísalo obsiahle pojednanie, ich pápežovia sa prehlásili za neomylných
a osvedčili, že obdržali zjavenie od Boha a hovoria ľudu ako Boh. Tomu všetkému
boli vyučovaní kňazi, ktorí zastrašovaním spôsobili, že tomu ľudia verili. Nesúhlasiť
s tým, znamenalo smrť alebo vylúčenie, čo bolo možno ešte horšie ako smrť. Teraz
to bola cirkev s trúfalým hlasom, ktorá, vedomá si svojej prevahy, divoká vďaka
svojej moci, pila krv mučeníkov, až boli praví veriaci takmer vyhladení a sotva
ešte niečo zostalo zo Slova a prejavov Ducha Svätého. Ale pravý vínny kmeň zápasil
ďalej a udržal sa. Boh bol verný voči tomu malému stádečku a i keď Rím mohol
uškodiť jeho telu, nemohol predsa usmrtiť Ducha v nich a svetlo pravdy podopreté
Duchom Svätým a mocou žiarilo ďalej.
Toto je dobrá príležitosť uviesť vyjasňujúcu úvahu. Hľaďte, skutky a učenie
mikulášencov, učenie Balámovo a učenie falošnej prorokyni Jezábeľ, neznamenajú
troch duchov alebo tri duchovné pricípy. Tieto tri sú len tri zjavenia toho
istého ducha, ktorý ide stále do väčšej hĺbky. Nie je to nič iné než antikristovský
duch organizácie vo svojich troch rôznych stupňoch. Akonáhle sa duchovenstvo
oddelilo a samo zorganizovalo, začalo vyvíjať na ľudí nátlak skrze uvedenie
do organizácie a spútania s ňou. Tá organizácia bola založená na vyznaniach
a dogmách, ktoré ľudí vyučovali, namiesto čistého Slova Božieho. Zvykom a ceremóniám
bol venovaný stále väčší podiel v bohoslužbách a čoskoro sa celý tento systém
stal útočnou a diabolskou mocou, ktorý robil všetko možné, aby všetko ovládol
pomocou presvedčovania a diskusie, alebo doslovným násilím. Svoju energiu čerpal
zo svojich vlastných falošných proroctiev a nie zo Slova Božieho. Teraz to bolo
absolútne antikristovské, napriek tomu, že to prišlo v Mene Kristovom.
Po uplynutí tej doby, ktorá vyzerala ako nekonečná, v ktorej by Pravda iste
musela zomrieť, začali ľudia proti ohavnostiam rímsko-katolíckej cirkvi protestovať,
lebo i bez veľkej obrazotvornosti bolo zrejmé, že Boh nemohol byť v takomto
učení a jednaní. Na tieto protesty sa buď nedbalo, alebo padly skôr ako vzbudili
pozornosť, alebo boli Rímom potlačené. Potom však Boh vo Svojej zvrchovanej
milosti poslal posla menom Martin Luther, aby započal reformáciu. Pracoval v
dobe, kedy si rímsko-katolícka cirkev dala taký dlhý povraz, že sa sama takmer
obesila. Keď teda Luther kázal ospravedlnenie vierou, pravý vínny kmeň, po prvý
krát po mnohých storočiach, začal rásť v prekypujúcej miere. Tak, ako formálna
cirkev využívala moc štátu, aby ju potrela, tak teraz štátna moc začala byť
proti nej. A tu vlastne Luther urobil chybu a tu praví veriaci urobili chybu.
Oni dovolili štátu, aby na nich prispieval. A tak tento vek nevnikol príliš
hlboko do Slova. Vďaka však buď Bohu, že došiel vôbec tak ďaleko, ako došiel,
ale pretože sa veľkou mierou spoľahol na politickú moc, skončil tento vek v
organizácii a tá istá skupina, ktorá sa v Lutherovej generácii odtrhla od nepravého
vínneho kmeňa, sa teraz navrátila späť, aby sa stala dcérou smilnice, lebo išla
rovno do nikolaitizmu a balámizmu. Táto epocha v sebe mala mnoho frakcií a aby
sme zistili, ako ďaleko boli vzdialené od pravého semena, potrebujeme len čítať
dejiny a vidieť, ako prenasledovali druhých, v niektorých prípadoch dokonca
až k smrti. Bolo medzi nimi ale niekoľko mien, podobne ako to bolo v každom
veku.
Z tej jednej veci sa v tomto veku radujeme. Reformácia začala. Nebolo to zmŕtvychvstanie,
ale reformácia. Nebolo to znovunapravenie. Ale pšeničné zrno, ktoré v Nicei
odumrelo a tlelo v Temných Vekoch, vyazilo teraz výhonok pravdy, oznamujúcej,
že v istom neskoršom čase, na konci Laodicejského Veku, krátko predtým, ako
príde Ježiš, navráti Cirkev späť, aby Bola Nevestou Pšeničného Semena, zatiaľčo
plevy (šupky) budú zozberané a spálené v ohnivom jazere.
Keďže piaty vek priniesol veľké rozšírenie Slova tlačou, šiesty vek to rýchlo
využil. Tento vek bol druhým štádiom znovunapravenia a ako sme predtým povedali,
bol to vek klasu. Učenosť bola na vzostupe. Toto bol vek vzdelaných ľudí, ktorí
Boha milovali a Jemu slúžili. Počet misionárov vzrastal a Slovo sa vo svete
šírilo. Bol to vek bratskej lásky. Bol to vek otvorených dverí. Bol to posledný
vek dlhého trvania a po ňom mal prísť Laodicejský Vek, ktorý bude len krátky.
Pravá réva v tomto veku početne rozkvitla ako v žiadnom inom, a to i v zemi
i za hranicami. Tento vek vyniesol do popredia svätých mužov. Pravá réva sa
rozrastala a nepravá réva ubúdala. Kamkoľvek pravá réva išla, tam dával Boh
svetlo, život a šťastie. Bolo zjavné, čo bol nepravý vínny kmeň: temnota, bieda,
chudoba, analfabetizmus a smrť. A tak, ako nepravá réva vo dňoch svojej moci
nemohla pravú révu usmrtiť, tak tiež nemohol teraz pravý vínny kmeň nepravú
révu priviesť späť k Ježišovi Kristovi. Ale nepravý vínny kmeň sa opevnil, očakávajúc
na poslednú časť posledného veku, kedy opäť všetko získa pre seba späť, okrem
toho malého stádečka, ktorým sú vyvolení, pravá réva Božia.
Ale ako nás tento vek zarmúti, keď si uvedomíme, že každé veľké hnutie od Boha
(a bolo ich mnoho), zmeškalo vypudiť učenie mikulášencov, lebo oni všetci sa
zorganizovali a zomreli. Potom sa nasťahovali do denominácií, aby na pastvinách
bez potravy držali duchovne mŕtvych. Ako málo o tom vedeli, napriek tomu bola
každá skupina poškvrnená tým istým omylom a keď oheň prebudenia ochaboval, dostala
organizácia nadvládu a ľudia sa stali denomináciou. Boli už len kresťanmi podľa
mena, aj keď si každá skupina s rovnakou istotou ako rímsko-katolícka cirkev
robí nárok, že je správna a všetky ostatné, že sú prevrátené.
V poslednom veku skutočný stav dozrel natoľko, aby sa navrátili domov, späť
k Rímu, pod matku sliepku.
A tak sme dospeli k poslednému veku, Laodicejskému Veku. To je náš vek. Vieme,
že je to posledný vek, lebo Židia sa navrátili do Palestíny. Nehľadiac k tomu,
ako sa tam dostali, sú tam. A toto je doba žatvy. Ale skôr, ako môže nastať
žatva, musí tu byť vyzretie oboch vínnych kmeňov.
Lutherov Vek bola doba jari. Wesleyov Vek bolo leto vzrastu. Laodicejský Vek
je doba žatvy a zhromažďovania kúkoľu ku zviazaniu a spáleniu; zároveň je pšenica
prinášaná Pánovi.
Doba žatvy. Poznali ste, že v dobe žatvy, aj keď v skutku nastáva urýchlenie
zrenia, rast sa však spomalí, až sa úplne zastaví? Nie je to vlastne to, čo
práve teraz vidíme? Nepravá vínna réva stráca veľké masy v komunizme a rôznych
druhoch viery. Jej počet nestúpa, ako by nás o tom chcela presvedčiť. Ľudia
na nej už tak nevisia ako predtým a v mnohých prípadoch je chodenie do kostola
len na oko. A pravý vínny kmeň? Čo je s ním? Rastie? Kde sú tie veľké zástupy,
ktoré prichádzali na prebudenecké zhromaždenia a odpovedali na volanie k oltáru?
Nebola väčšina z nich len navonok emocionálna a netúži radšej po niečom hmatateľnom,
miesto dychtiť po tom, čo je skutočne duchovné? Nie je tento vek ako deň, v
ktorom vošiel Noe do archy a dvere sa zatvorili a predsa Boh so súdom ešte sedem
dní čakal? Doslova žiadny sa však k Bohu v tých siedmich tichých dňoch neobrátil.
A predsa je to čas žatvy. Musia teda vystúpiť na scénu v tomto veku tí, ktorí
privedú pšenicu a kúkoľ k plnej zrelosti. Kúkoľ už rýchlo zreje medzi skazenými
učiteľmi, ktorí odvracajú ľud od Slova. Pšenica však rovnako musí dozreť. A
k nej posiela Boh Proroka - Posla s potvrdenou službou, aby bol prijatý vyvolenými.
Oni ho uposlúchnu, ako prvá cirkev uposlúchla Pavla, a vyzrejú v Slove, až sa
stanú Nevestou Slova, v ktorej budú nájdené mocné skutky, ktoré vždy sprevádzali
čisté Slovo a vieru.
Nepravé cirkevné skupiny sa zídu vo Svetovej rade cirkví. Táto Svetová rada
cirkví je ten OBRAZ, KTORÝ BOL POSTAVENÝ ŠELME. Zj. 13:11-18: “A videl
som inú šelmu vystupujúcu zo zeme, ktorá mala dva rohy, podobné Baránkovým,
ale hovorila ako drak. A vykonáva všetku moc prvej šelmy pred ňou a pôsobí,
aby sa zem i tí, ktorí bývajú na nej, klaňali prvej šelme, ktorej to smrteľná
rana bola uzdravená. A robí veľké divy, takže aj ohňu dáva zostupovať z neba
na zem pred ľuďmi a zvodí tých, ktorí bývajú na zemi, pre divy, ktoré sú jej
dané urobiť pred šelmou, a káže obyvateľom zeme, aby spravili obraz šelme, ktorá
mala ranu od meča a ožila. A bolo jej dané, aby dala ducha obrazu šelmy, aby
aj hovoril obraz šelmy, aj aby urobila to, aby všetci, ktorí by sa neklaňali
obrazu šelmy, boli pobití. A pôsobí to, aby všetkým, malým i veľkým, bohatým
i chudobným, slobodným i sluhom, dali ryté znamenie na ich pravú ruku, alebo
na ich čelo, a aby nikto nemohol ani kúpiť, ani predať, iba ten, kto má znamenie
alebo meno šelmy alebo počet jej mena. Tu je múdrosť. Kto má um nech spočíta
číslo šelmy, lebo je to číslo človeka. A jej číslo je šesťstošesťdesiatšesť."
Spomeňte si, bola to pohanská Rímska
ríša, ktorá padla mečom. Bola však od svojej smrteľnej rany uzdravená, keď sa
pripojila k formálnej kresťanskej cirkvi Ríma a spojila pohanstvo s kresťanstvom
a tým sa stala Svätou Rímskou ríšou, ktorá mala trvať až do doby, kedy Ježiš
príde a zničí ju. Ale to sa nevzťahuje len na Rím. Jej dcéry sú s ňou a ona
prevezme nad Svetovou radou cirkví absolútnu moc. To sa snáď niekomu zdá ťažké
k pochopeniu, aj keď je to v skutočnosti veľmi jasné, aby to všetci mohli vidieť;
lebo už teraz cirkvi ovládajú politiku a v príhodnom okamžiku sa prejaví, ako
veľká táto moc je. Rím bude nakoniec hlavou ekumenického hnutia, aj keď to ľudia
takto neočakávali. Je to tak, lebo v Zj. 17:3-6 je povedané, že neviestka, Tajomstvo
Babylon, sedí na šelme. Má pod svojim panstvom poslednú, alebo štvrtú ríšu.
To robí Rímska cirkev. So svetovým cirkevným systémom pod svojim vedením, bude
Rím uplatňovať svoje panstvo a tento obraz (cirkevný systém) bude Rím počúvať,
lebo Rím má zlato sveta v rukách. Tak budú musieť všetci ľudia patriť k svetovému
systému cirkví lebo sa im nebude dostávať najnutnejších životných potrieb, lebo
nikto nebude môcť kupovať alebo predávať, bez znamenia šelmy na ruke alebo na
čele. Znamenie šelmy na čele znamená, že budú musieť prijať učenie svetového
cirkevného systému, čo je učenie o trojjedinosti atď. a znamenie na ruke, čo
znamená konať vôľu svetovej cirkvi. S toutou veľko mocou cirkevné systémy budú
prenasledovať pravú nevestu. Tento vybudovaný obraz sa pokúsi zadržať Nevestu
od kázania a učenia atď. Ich kazateľom bude zakázané, aby prinášali útechu a
pravdu ľuďom, ktorí ju potrebujú. Ale skôr ako Antikrist (ako osoba) úplne prevezme
tento svetový cirkevný systém, pravá cirkev bude vzatá z tohoto sveta, aby bola
u Pána. Boh Svoju Nevestu vezme k veľkej Svadobnej Večeri Baránkovej.
Doteraz nám táto kapitola poslúžila k tomu, aby sme sledovali tie obe cirkvi
i oboch duchov od Letníc až k ich záveru, zbytok času použijeme k tomu, aby
sme to ukázali v Laodicejskom Veku.
Tento vek začal priamo po prelome dvadsiateho storočia. Keďže to mal byť tento
vek, v ktorom sa pravá cirkev mala vrátiť, aby bola Nevestou, ako bola na Letnice,
vieme, že musí nutne nastať návrat dynamickej sily. Veriaci to pocítili vo svojom
duchu a začali volať k Bohu o nové vyliatie, ako to bolo v prvom storočí. Mnohí
videli odpoveď v tom, keď začali hovoriť v jazykoch a boli prejavené dary Ducha.
Potom verili, že je to skutočne to dlho očakávané ZNOVUNAVRÁTENIE. To
ešte nebolo, lebo pozdný dážď nemôže prísť, len po skoršom daždi, ktorý je dažďom
jarným alebo VYUČUJÚCIM. Ten pozdný dážď je teda dážď ŽATVY. Ako
by to mohla byť tá skutočná vec, keď Vyučujúci Dážď ešte neprišiel? Prorok-posol,
ktorý mal byť poslaný, aby ľud UČIL a obrátil srdce detí späť k otcom
z Letníc, dosiaľ neprišiel. Teda to, o čom sa domnievali, že je znovunavrátenie
a záverečné obživenie ku vzatiu, dosiaľ neprišlo. Bolo to zmiešanie neoprávneného
účastenstva v duchovných požehnaniach a prejavoch Ducha Svätého, ako sme vám
na to stále poukazovali. Bola v tom taktiež diabolská moc, pretože ľudia boli
ovládaní démonmi, zdalo sa však, že si to nikto neuvedomil. Naďalej, aby sme
dokázali, že toto nebolo to PRAVÉ, tí ľudia sa organizovali (dokonca
ešte než nastúpila druhá generácia) a spísali svoje vlastné nebiblické učenia
a postavili svoje vlastné ploty ako každá iná skupina pred nimi.
Spomeňte si, behom Ježišovej pozemskej púti bol tiež Judáš. Každý z nich pochádzal
z iného ducha a po smrti šiel každý ku svojmu vlastnému miestu. Duch Kristov
sa neskôr vrátil na pravú Cirkev a duch Judášov sa vrátil do nepravej cirkvi.
Je to vlastne tu, v Zj. 6:1-8: „A videl som, keď otvoril Baránok jednu zo
siedmich pečatí, a počul som jedného zo štyroch životvorov, ktorý hovoril ako
hlasom hromu: Poď a vidz! A videl som, a hľa, biely kôň, a ten, ktorý sedel
na ňom, mal lučište, a dala sa mu koruna, a vyšiel víťaziac, aj aby zvíťazil.
A keď otvoril druhú pečať, počul som druhého životvora, ktorý vravel: Poď a
vidz! A vyšiel iný kôň, ryzý (červený), a tomu, ktorý sedel na ňom, sa dalo,
aby vzal pokoj zo zeme, a aby ľudia jeden druhého zabíjali, a dal sa mu veliký
meč.
A keď otvoril tretiu pečať, počul som tretieho životvora, ktorý hovoril: Poď
a vidz! A videl som, a hľa, vraný (čierny) kôň, a ten, ktorý sedel na ňom, mal
váhu vo svojej ruke. A počul som hlas v prostredku medzi štyrmi životvormi,
ktorý hovoril: Choinix, (litrová miera) pšenice za denár, a tri choinixy jačmeňa
za denár, a oleju a vínu neškoď!
A keď otvoril štvrtú pečať, počul som hlas štvrtého životvora, ktorý hovoril:
Poď a vidz! A videl som, a hľa, plavý kôň, a tomu, ktorý sedel na ňom, bolo
meno smrť a peklo išlo spolu za ním. A bola im daná moc nad štvrtinou zeme,
aby zabíjali mečom a hladom a smrťou, a aby ľudia mreli od zemskej zveri.“
Hľaďte, ako sa ten Judášov duch vrátil ako jazdec na bielom koni. Bol biely.
Tak blízky skutočnému, ako Judáš bol blízky Ježišovi. Bola mu daná koruna (jazdcovi
na bielom koni). Ako? Ten duch bol teraz vo vodcovi mikulášenského systému a
bol to trojnásobne korunovaný pápež, ktorý sa posadil ako Boh vo svojom chráme,
nazývajúc sám seba zástupcom Krista. Ak zástupca Krista znamená ´námestník Krista´
alebo ´na mieste´ alebo ´v zastúpení Božom´, potom pápež nazval sám seba Duchom
Svätým, lebo Ducha Svätého zosadil, jednajúc za Neho. To bol duch Judášov, pôsobiaci
v ňom. Hľaďte, ako víťazil, on tiahol od víťazstva k víťazstvu. To Kristus nerobil.
Tí jednotliví, ktorí k Nemu prišli, boli už Otcom predurčení. A tak postupoval
tento duch stále ďalej a ďalej, až sa jedného dňa stane skutočným vtelením v
človeku, ktorý bude na čele Svetovej rady cirkví, ako sme to už povedali. A
svojim zlatom (spomínate si, že Judáš držal mešec) opanuje celý svet a ten antikristovský
systém bude vlastniť všetko a bude sa snažiť každého ovládnuť. Ježiš však príde
znovu a všetkých ich zničí jasom Jeho príchodu. A ich koniec bude ohnivé jazero.
Ale čo sa stane s pravým semenom? Stane sa, ako sme už povedali. Ľud Boží je
pripravovaný Slovom Pravdy posla tohoto veku. V ňom bude plnosť z Letníc, lebo
Duch navrátí ľud späť tam, kde boli na počiatku. To je „Tak hovorí Pán.“
Je to „Tak hovorí Pán“, lebo to je to, čo hovorí Joel 2:23-23: „A vy, synovia
Siona, plesajte a radujte sa v Hospodinovi, svojom Bohu, lebo vám dá učiteľa,
ktorý povedie k spravodlivosti a zošle vám hojný dážď, podzimný i jarný najprv.
A humná sa naplnia obilím, a preše budú oplývať vínnou šťavou a olejom. A nahradím
vám roky, ktoré požrali kobylky, pažraví chrobáci, chrústi a húsenice, Moje
veliké vojsko, ktoré som posielal na vás. A tak budete jesť a nasýtite sa a
budete chváliť Meno Hospodina, svojeho Boha, ktorý učinil s vami predivné veci,
a Môj ľud sa nebude viacej hanbiť na veky.“ Teraz je tu povedané, že sa Boh
chystá “navrátiť“. Lutherov Vek neobnovil cirkev, on začal reformáciu. Wesleyov
Vek neobnovil. Letničný Vek neobnovil. Ale Boh musí obnoviť, lebo On nemôže
poprieť Svoje Slovo. Tu sa nejedná o vzkriesenie Cirkvi, je to “Znovunavrátenie.“
Boh privedie cirkev priamo k Letniciam, ako boli na začiatku. Teraz si povšimnite,
vo verši 25 hovorí, prečo potrebujeme znovunavrátenie. Húsenice, kobylky, chrobáci
a chrústi zjedli všetko, okrem korene a malej časti stonky. Povedali sme, že
všetok tento hmyz je jeden a ten istý hmyz v rôznych stupňoch vývoja. To je
správne. Oni sú tým antikristovským duchom, prejaveným v organizácii, denominácii
a falošnom učení v priebehu tých vekov. A ten úbohý malý koreň a stonka budú
obnovení. Boh nezasadí novú cirkev, ale Svoju pôvodnú sadbu privedie späť k
pôvodnému semenu. Učiní to, ako stálo vo verši 23, výukou alebo “skorším“ dažďom.
Ako ďalší bude dážď žatvy alebo viera ku vzatiu.
Tým sme v tejto chvíli v úplnom splnení Mt. 24:24: „Tak, že by zviedli, (keby
bolo možné) aj vyvolených.“ Kto to je, kto sa pokúsi, aby zviedol opravdových
vyvolených? No predsa duch antikristov “vo falošných pomazaných“ tejto poslednej
doby. Títo falošní už prišli v “Ježišovom Mene“, tvrdiac, že boli Bohom pomazaní
pre túto poslednú dobu. Oni sú tými falošnými Mesiášmi (pomazancami). Tvrdia,
že sú proroci. Sú ale zajedno so Slovom? Nikdy! Oni k Nemu pridali alebo od
Neho ubrali. Aj keď nikto nemôže poprieť, že Duch Boží, prejavujúci sa v daroch,
je v nich. Ale ako Balám, majú všetci svoje programy, žiadajú peniaze, užívajú
dary, ale zapierajú Slovo, alebo Ho obchádzajú zo strachu, že spor môže zmenšiť
šancu väčšieho zisku. Kážu však spasenie a oslobodenie mocou Božou, podobne
ako Judáš, so službou danou Kristom. Pretože sú však nepravé semeno, majú v
dôsledku toho nepravého ducha, ktorí ich motivuje. Nábožní? Ach! Oni stavajú
vyvolených svojim úsilím a horlivosťou do tieňa. Je to však laodicejské a nie
od Krista, lebo oni vyzerajú po veľkých zástupoch, veľkých programoch a otriasajúcich
znameniach medzi sebou. Kážu druhý príchod Kristov, popierajú však príchod proroka-posla,
aj keď ich v moci, znameniach a pravom zjavení všetkých zatieni. Ó áno, tento
nepravý duch, ktorý v posledných dňoch je tak blízko tomu pravému, môže byť
rozoznaný len podľa jeho odchýlenia sa od Slova a kedykoľvek je pristihnutý,
že je anti-Slovom, príde vždy s tým istým dôkazom, ktorý sme už ukázali ako
falošný: „Máme úspechy, že áno? Musíme teda byť od Boha!“
Teraz, skôr ako ukončíme, rád by som priniesol nasledujúcu myšlienku: Po celý
čas sme hovorili o Pšeničnom Zrne, ktoré bolo pochované, potom vypustilo dva
lístky, potom stonku, potom pravý klas. To možno niektorých udivuje, keď sme
povedali, že lutheráni nemali Ducha Svätého, vlastne preto, že v zásade učili
ospravedlnenie. Možno sa niektorí pozastavujú nad metodistami atď. Nie, priatelia,
to nehovoríme. Nehovoríme o jednotlivcovi alebo ľuďoch, ale o VEKU. Luther
mal Ducha Božieho, ale jeho vek nebol vekom plného obnovenia skrze ďalšie vyliatie,
ako bolo na počiatku. To isté bolo s Wesleyom, Boothom, Knoxom, Whitefieldom,
Brainardom, Jonathanom, Edwardsom, Meullerom, atď. Zaiste, že boli plní Ducha
Svätého. Áno, iste boli. Ale to obdobie, v ktorom každý z nich žil, nebol ten
vek obnovenia, ani žiadne iné obdobie, ale tento posledný vek, ktorý je vekom
úplneho zatmenia v odpadnutí. Je to vek odpadnutia a je to vek znovunapravenia,
je to vek, kde sa cyklus uzatvára. S týmto vekom všetko končí.
Uzavierame teda tých Sedem Cirkevných Vekov, hovoriac len to, čo povedal Duch
každému veku: „Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom.“
Úprimne verím, že k nám Duch Boží hovoril, nielen že nás vyučoval pravdám tých
vekov, ale On verne prehováral k srdciam, aby sa k Nemu obrátili. To je te zmysel
všetkého kázania a vyučovania, lebo vďaka kázaniu a učeniu Slova počujú ovce
hlas Boží a nasledujú Ho.
Ani na jeden okamžik neprinášam ľuďom posolstvo, aby mňa nasledovali, alebo
sa pripojili k môjmu zboru, alebo založili nejakú jednotu alebo organizáciu.
To som nikdy nerobil a ani teraz to neurobím. Na tých veciach nemám žiadny záujem,
ale mám záujem o veci a ľud Boží a pokiaľ by som mohol dosiahnuť jednu vec,
budem spokojný. Tá jedna vec je: vidieť upevnený a opravdový duchovný vzťah
medzi Bohom a ľuďmi, v ktorom sa ľudia stávajú novými stvoreniami v Kristu,
naplnenými Jeho Duchom a žijúcimi zhodne s Jeho Slovom. Chcel by som všetkých
pozvať, prosiť a varovať, aby uposlúchli Jeho hlas v tejto dobe a plne Mu zasvätili
svoje životy, ako aj ja dôverujem vo svojom srdci, že som Mu dal svoje všetko.
Nech vás Boh žehná a nech poteší Jeho príchod vaše srdce.
|
|
|
|
|
|
Úvod
|
Hore
|
Späť
|
Ďalej |